Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/445/2015 z 14. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. decembra 2015, sp. zn. 15Co/445/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4212219921.2 Krajský súd Nitra | 15Co/445/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4212219921.2 | 2015-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/927989f1-80bb-4bc6-b83e-d7bca5f85c67 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212219921.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/445/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219921
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219921.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Martiny Balegovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/480/2012-70 zo dňa 27.01.2015 a uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 5C/480/2012-83 zo dňa 08.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/480/2012-70 zo dňa 27.01.2015 p o t v
r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/480/2012-83 zo dňa 08.06.2015 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške
940,44 eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený
mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod
spisovou značkou EX 19/2004. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku mal predložiť návrh žalobca (oprávneného)
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
- Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný súd “) spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Následne podaním doručeným súdu dňa 22.11.2010 žiadal žalobca ako oprávnený
o zmenu exekútora, o ktorej mal súd rozhodnúť v lehote 30 dní. O zmene exekútora rozhodol uznesením
zo dňa 02.05.2012 - po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - omeškanie viac ako 531 dní, pričom
nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej
veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového



deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia o zmene exekútora. Žalobca si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému súdu dňa 22.07.2014 k nesprávnemu úradnému postupu
odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca takéto
dôkazy nepredložil. Poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod
č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v niektorých jednotlivých
prípadoch mohol súd rozhodnúť o zmene exekútora po uplynutí 30-dňovej lehoty, ak pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd nemohol objektívne
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného
exekútora a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora.
Uviedol, že v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch oprávneného na zmenu
exekútora, nič mu nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak žalobca tento spôsob nápravy nevyužil, zanedbal
svoju preventívnu povinnosť podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, keďže si nepočínal
tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Ďalej žalovaný poukázal na judikatúru ústavného súdu SR
sp.zn. I.ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zároveň poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku,
z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť
k vzniku materiálnej škody, pôvodný exekútor mohol a mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na
ktorú mal poverenie.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že dňa 07.01.2004 bola začatá exekúcia
na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného právnym zástupcom oprávneného, doručením
návrhu súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi, P. Pázmáňa 51/19, 927 01 Šaľa (ďalej
aj exekútor), keď oprávneným je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným S. J.,
exekučným titulom je Notárska zápisnica N 3700/2003 spísaná pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom
dňa 14.10.2003 a predmetom exekúcie bolo vymoženie 11.744,- Sk príslušenstvom. Dňa 09.01.2004
bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K
žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávneným pre JUDr.
Martina Máčaja, advokáta, ako aj vyššie citovaná Notárska zápisnica N 3700/2003, zmluva o úvere. Súd
poverením zo dňa 14.01.2014 poveril exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 elektronickým
podaním bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo dňa 18.11.2010, ku ktorému
sa pôvodný exekútor vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.08.2011 a o ktorom návrhu rozhodol
exekučný súd uznesením č. 8Er/17/2004-17 zo dňa 02.05.2012, ktoré uznesenie bolo následne
doručené aj právnemu zástupcovi oprávneného dňa 16.05.2012.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 940,44
eura, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať uznesenie
o zmene súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora oprávneným. Súd konštatuje, že o návrhu na zmenu exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá uplynula dňom 22.12.2010. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty
sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd
poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).
Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter
exekučného konania, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, predovšetkým ak súd pred
rozhodnutím o zmene exekútora potrebuje zadovážiť vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie trov
exekúcie. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z vyššie
uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva



oprávnenie exekučnému súdu skúmať, či notárska zápisnica popri iných náležitostiach obsahuje súhlas
povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť.
Napokon exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 02.05.2012 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože v rámci skúmania
predložene notárskej zápisnice N 3700/2003 zistil, že pri spísaní notárskej zápisnice za povinného
konala osoba na základe plnomocenstva, ktoré podľa názoru súdu nebolo platne udelené, a teda táto
notárska nemohla byť riadne vykonateľným exekučným titulom. Súd zároveň poukázal na skutočnosť,
že v zmysle § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi, a teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo
dôjsť k vzniku škody, nakoľko pôvodný exekútor mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky až do
rozhodnutia o zmene exekútora. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým
je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup
zistený nebol.

Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.
1 z.č. 514/2003 Z.z. a § 41 ods.2, § 44 ods. 6, 7, 8 Ex. poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 15.12.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámky žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.



K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní.

I podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu súdneho
exekútora k vzniku škody nemôže dôjsť, pretože pôvodný exekútor až do rozhodnutia súdu o návrhu na
jeho zmenu je povinný vykonávať potrebné úkony exekučného konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 5C/480/2012-83 zo dňa 08.06.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby
v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,
ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v
určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku
za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ust.
§ 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01.10.2012, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 26.03.2015
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/
vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods.1, písm. k/) zrušené. Keďže
odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 26.03.2015), ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 27.03.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia



§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 27.03.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ust. § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ust. § 12
vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a
v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti
ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny
poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie
žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie
konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13
Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.