Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/273/2010 z 13. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. decembra 2012, sp. zn. 4S/273/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010201558.1 Krajský súd Bratislava | 4S/273/2010 | ECLI:SK:KSBA:2012:1010201558.1 | 2012-12-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/610b9cf7-7b66-4f71-82ca-e97a70f65af4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1010201558.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/273/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201558
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201558.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: MARKÍZA-SLOVAKIA,
spol. s r.o., Bratislavská 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, právne zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ
ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu,
Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/17/2010 zo dňa
23.03.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/17/2010 zo dňa 23.3.2010
z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 369,30
€, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na Najvyšší súd SR dňa 6.7.2010, postúpenou a doručenou tunajšiemu
súdu dňa 26.8.2010, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/17/2010 zo
dňa 23.3.2010, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) v spojení s § 16 ods.
3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) sankcia -
upozornenie na porušenie zákona, keďže žalobca odvysielaním príspevku Záchranky v rámci programu
Paľba dňa 13.10.2009 cca o 21:50 hod. porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 308/2000 Z.z. Žalobca v žalobe namietal napadnuté rozhodnutie čo do vymedzenia skutku a pojmov
objektívnosť a nestrannosť a mal za to, že relácia Záchranky bola vyvážená, nestranná a objektívna, bez
hodnotiacich úsudkov a komentárov, a preto považuje rozhodnutie č. RL/17/2010 za vecne a skutkovo
nesprávne zadefinované, v rozhodnutí nie je dostatočným spôsobom nespochybniteľné odôvodnené
tvrdenie žalovaného o neobjektívnosti a nestrannosti príspevku. Žaloba obsahuje aj osobné stanovisko
redaktorky Z., v ktorom uviedla, že si nemyslí, že reportáž bola nevyvážená, neobjektívna a že v
nej odzneli zavádzajúce fakty. Ministerstvo zdravotníctva SR dostalo priestor na odpoveď v každom
momente reportáže, ktorý sa ministerstva týkal. Členovia výberovej komisie mi zostali buď utajení, alebo
sa odmietli vyjadriť. Reportáž v žiadnom prípade neznevážila prácu záchranárov. Neodznela v nej ani
jedna informácia, ktorá by ich prácu znevažovala práve naopak. Reportáž navyše nebola o záchranároch
ako jednotlivcoch ale o spoločnostiach, ktoré sa o prevádzkovanie záchranných služieb uchádzali a
napriek tomu, že splnili ministerstvom zadané kritériá neuspeli. Žalobca uviedol, že sa so všetkými
tvrdeniami a vyjadreniami redaktorky Z. ako vysielateľ stotožňuje. Žalobca má za to, že téma výberového
konania záchranných služieb bola, je a bude vždy otázkou verejného záujmu, divák má prednostné
právo dozvedieť sa o všetkých skutočnostiach a to pravdivo. Ďalej žalobca má za to, že v príspevku



Záchranky odvysielaného v relácii Paľba dňa 13.10.2009 o cca 21:50 hod sa tak udialo. Informácie
boli vyvážené, objektívne a nestranné. Redaktorka nepoužila žiadne špekulatívne závery, hodnotiace
úsudky a komentáre. Všetky skutočnosti, ktoré redaktorka v príspevku použila, a ktoré tvrdí vo svojom
stanovisku môže aj relevantne preukázať. K otázke posudzovania publicistickej relácie Paľba podľa
ustanovenia § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. ako spravodajskej alebo politicko-publicistickej relácie
žalobca má za to, že v tejto časti prišlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia zákona a teda k absolútnej
neplatnosti rozhodnutia č. RL/17/2010, nakoľko žalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 308/2000 Z.z. a v rozpore s Ústavou SR. Príspevok Záchranky, odvysielaný v programe Paľba
dňa 13.10.2009, sa v súvislosti s verejným obstarávaním zaoberal spoľahlivosťou, odbornosťou,
efektívnosťou využitia verejných prostriedkov verejnou inštitúciou. Žalobca príspevok spracoval formou
investigatívnej publicistiky tak, ako všetky diely predmetnej relácie Paľba. Žalobca zastával názor, že
investigatívnu publicistiku nie je možné sankcionovať postupom podľa § 16 písm. b) zákona č. 308/2000
Z.z. V správnom konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia bola táto investigatívna publicistika
označená za politickú publicistiku najmä z dôvodu, že sa zaoberala politickou témou. Žalobca je toho
názoru, že takéto príliš široké chápanie pojmu politika, politická publicistika, najmä s prihliadnutím na
povinnosť podľa § 16 písm. b), môže byť v príkrom rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Z dôvodu
existencie § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. ako aj čl. 26 ods. 4 Ústavy SR je žalobca toho
názoru, že na odvysielaný program by sa ustanovenie § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. nemalo
vzťahovať, nakoľko program Paľba v podobe, v akej bol odvysielaný dňa 13.10.2009, nie je politicko-
publicistickým programom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný rozhodol rozhodnutím č. RP/17/2010
v rozpore so závermi konštatovanými Správou o šetrení sťažnosti XXXX/XXX-XXXX a č. XXXX/XXX-
XXXX zo dňa 22.12.2009. Čo teda bolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného vo veci samej, na
základe akých argumentov, dôvodov postupoval a rozhodol, že predmetným vysielaním bola naplnená
podstata ustanovenia § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. nie je vysielateľovi zrejmé a jasné. Nemal
možnosť sa s týmito dôvodmi oboznámiť a bolo mu teda upreté právo v súlade s ustanovením § 23 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok).
Vysielateľovi teda bolo upreté právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom rozhodným pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Tým prišlo k porušeniu ustanovení o správnom konaní. Žalobca
má ďalej za to, že rozhodnutie RP č. 17/2010 je nevykonateľné a to pre jeho nepreskúmateľnosť,
nakoľko výroková časť rozhodnutia č. RP č. 17/2010 neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý,
nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Vo výrokovej
časti rozhodnutia absolútne absentuje popis spáchania alebo popis ďalších skutočností, na základe
ktorých by daný správny delikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými
výrokmi bol správny delikt spáchaný - vo výroku je tento popis uvedený len slovným spojením „v
ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti". Žalobca vyslovil názor, že vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia správneho orgánu musí byť špecifikované tak, aby nemohlo
byť zamenené s iným konaním, v danom prípade s inými výrokmi. Žalovaný pri posudzovaní porušenia
ustanovení zákona v danom správnom konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z.
účinného od 15.12.2009 a to voči konaniu žalobcu, ku ktorému prišlo vysielaním dňa 13.10.2009,
teda pred účinnosťou novely zákona č. 308/2000 Z.z. Žalovaný vo svojom rozhodnutí teda tvrdí, že
vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. účinného
od 15.12.2009. Takéto konanie žalovaného žalobca považuje za protizákonné, protiústavné, žalovaný
dostatočne neodôvodnil, prečo na posúdenie skutku aplikoval právnu normu, ktorá v čase reálneho
vysielania príspevku neexistovala. Relácia Paľba, príspevok Záchranky bol odvysielaný dňa 13.10.2009,
žalovaný aplikoval však právnu normu účinnú až od 15.12.2009. Žalobca poukazoval na neexistenciu
prechodných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z., umožňujúcich použitie novej právnej úpravy aj na
konania a skutky subjektov, ku ktorým došlo pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.
Uvedeným postupom podľa žalobcu žalovaný porušil základný princíp právneho štátu zakotvený v
článku 1 ods. l Ústavy SR, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Na základe vyššie uvedeného
má žalobca za to, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou SR, rozhodnutie
je nevykonateľné a nepreskúmateľné pre nedostatok v odôvodnení rozhodnutia, pre nedostatok vo
výrokovej časti rozhodnutia, konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia porušilo rovnoprávnosť
postavenia účastníkov konania, správny orgán podriadil svoje rozhodnutie právnej norme neúčinnej v
čase spáchania skutku, a preto žalobca navrhoval, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.



Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 5.10.2010
uviedol, že aj keď pripúšťa opodstatnenosť niektorých čiastkových argumentov žalobcu týkajúcich
sa zloženia výberovej komisie, jej rozhodovania a poskytnutia priestoru na vyjadrenie všetkým
zainteresovaným stranám, z hľadiska objektivity a vyváženosti predmetného príspevku považuje za
problematický spôsob spracovania niektorých častí príspevku, ktorý sa následne premieta do nedostatku
vyváženosti a objektívnosti príspevku ako celku. Žalovaný považuje za zavádzajúce informovanie
redaktorky v časti príspevku o diskriminačných podmienkach pre požadovaný typ defibrilátora. K
uvedenej veci sa vyjadril len jeden súdny znalec Z.. A.. F.. A., čo pre uvedené tvrdenie nemuselo
byť dostačujúce, keďže aj jednotliví súdni znalci sa v posudzovaní konkrétnej veci môžu vo svojich
stanoviskách zásadne rozchádzať. Aj napriek skutočnosti, že vyššie uvedené sporné tvrdenie jediného
súdneho znalca tvorí len časť predmetného príspevku, v nezanedbateľnom rozsahu ovplyvňuje
mieru objektivity predmetného príspevku ako celku, a preto žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o
objektívnosti a nestrannosti príspevku Záchranky v tejto časti za nepodložené. Žalovaný poukazoval, že
základným pojmovým znakom politickej publicistiky je úzka prepojenosť týchto programov s aktuálnym
spravodajstvom, ktoré poskytuje divákovi, okrem iného, len základné fakty o aktuálnych politických
udalostiach. Z tohto hľadiska sa program, ktorý sa tematicky venoval v tom čase aktuálnej otázke
efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami pri výbere vozidiel rýchlej zdravotnej služby, v ktorom
došlo k priamej kritike postupu orgánov verejnej moci, ako aj názorom politických predstaviteľov
(ex-minister zdravotníctva, X.. Y.), či vyjadreniam hovorkyne MZ SR, Y.. Č., označuje za program
politicko-publicistický. Vzhľadom na uvedené súvislosti je námietka žalobcu, ktorá vyvracia politicko-
publicistický charakter programu Paľba a jeho príspevku Záchranky, neopodstatnená. Žalovaný uviedol,
že listom žalovaného č. XX/XXXX zo dňa 4.1.2010, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 15.1.2010 mu bolo
oznámené, že sa v predmetnej veci začína správne konanie č. 6-PLO/O-19/2010 a bola mu poskytnutá
10- dňová lehota na zaslanie stanoviska od doručenia uvedeného oznámenia. Stanovisko žalobcu k
predmetu správneho konania bolo žalovanému doručené až po uplynutí stanovenej lehoty, konkrétne
dňa 29.1.2010 (podanie na pošte bolo evidované dňa 28.1.2010). Ešte predtým však bola listom zo dňa
18.1.2010 prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 21.1.2010 žalovanému doručená žiadosť o
zaslanie monitorovacej správy (správy o šetrení sťažnosti). Tieto podklady boli síce žalobcovi doručené
dňa 29.1.2010, teda až po doručení jeho stanoviska k začatiu správneho konania, ale zároveň mu bola
v sprievodnom liste č. 725/2010 zo dňa 22.1.2010 poskytnutá 3- dňová lehota na vyjadrenie k obsahu
uvedených podkladov. Nakoľko žalobca túto lehotu na vyjadrenie nevyužil, jeho tvrdenie, že ,,mu bolo
upreté právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom rozhodným pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej" je podľa žalovaného zavádzajúce a nepravdivé a nie je naň možné prihliadnuť. V súvislosti
s konštatovaním žalobcu, že rozhodnutie žalovaného č. RL/17/2010 je v rozpore so závermi uvedenými
v Správe ošetrení sťažností č. 4600/223-2009 a č. 4387/208-2009 zo dňa 22.12.2009 žalovaný
zdôrazňuje, že táto správa (pracovný materiál) neprezentuje oficiálne stanovisko žalovaného. Konečné
rozhodnutie závisí vždy od posúdenia danej veci žalovaným. Preukázanie porušenia niektorého z
ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. je predmetom dokazovania v rámci správneho konania. V zmysle
žalobcom uvádzanej judikatúry, ako aj jeho názoru je potrebné, aby bol skutok vymedzený vo výroku
rozhodnutia tak, aby nebol nezameniteľný s iným. S týmto názorom sa žalovaný plne stotožňuje a
ďalej uviedol, že podľa jeho názoru výroková časť rozhodnutia tieto náležitosti spĺňa. Podľa žalovaného
výroková časť rozhodnutia je z tohto hľadiska presná a skutok je vymedzený nezameniteľné s iným,
nakoľko je uvedený resp. vymedzený:

a) čas spáchania správneho deliktu - 13. 10. 2009 o cca 21:50 hod.

b) spôsob spáchania správneho deliktu - v rámci programu Paľba príspevok Záchranky

c) správny delikt - porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.

S poukázaním na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že výroková časť napadnutého rozhodnutia
jednoznačne spĺňa vyššie uvedené požiadavky, nakoľko skutok v nej uvedený je identifikovaný presne
a nemôže dôjsť k jeho zámene s iným skutkom. Výroková časť rozhodnutia teda exaktne popisuje
konanie, ktorého sa žalobca dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho
deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Žalovaný ďalej tvrdil, že zákon č. 498/2009 Z.z., ktorým sa
novelizoval zákon č. 308/2000 Z.z. spôsobil iba formálnu zmenu predmetného ustanovenia, keď § 16
písm. b) bol v novej právnej úprave systematicky zaradený ako § 16 ods. 3 písm. b), pričom povinnosť
v ňom ustanovená ostala rovnaká. To znamená, že konanie, za ktoré žalovaný udelil žalobcovi sankciu
- upozornenie na porušenie zákona, bolo sankcionovateľné tak v čase, keď sa ho žalobca dopustil, ako



aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný z tohto dôvodu uviedol, že zásadne nesúhlasí s
tvrdeniami žalobcu o retroaktívnom použití právnej normy a o porušení princípu právnej istoty. Žalovaný
zastával názor, že výklad, ktorý by znemožňoval aplikovať uvedené ustanovenie len z dôvodu jeho
„prečíslovania", pričom obsah normy ostal rovnaký, by bol príliš formalistický a nielen že by jeho
účelom nebola ochrana právnej istoty sankcionovaného subjektu, ešte by aj znemožňoval postihovať
konanie, ktoré bolo sankcionovateľné tak v čase jeho spáchania, ako aj v čase rozhodovania o ňom.
Takýto výklad by striktne formálny aspekt legality neodôvodnene a neúčelne nadraďoval nad materiálny
aspekt legality, čo by bolo v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu, ktorým Slovenská
republika nepochybne je. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatuje, že ako príslušný správny
orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia
zákona. Ďalej uviedol, že jeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku,
nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu
zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so
zákonom a preto navrhoval, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný, ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodol, že účastník
správneho konania (žalobca) ako vysielateľ na základe zákona porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods.
3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., že dňa 13.10.2009 cca o 21.50 hod. odvysielal v rámci programu
Paľba príspevok Záchranky, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo mu uložil podľa
ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona.

Podľa ust. § 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v stave platnom v čase vydania rozhodnutia, tento zákon
upravuje:

a) postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "rada"),

b) práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej
služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní
práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelávaniu a
vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských
reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.
Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a



retransmisie a poskytovania audiovizuálnych, mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.

Podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť
a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov, názory a hodnotiace
komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Podľa ust. § 64 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi, rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti

d) pokutu

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

V administratívnom konaní č. 6-PLO/O-19/2010 bola uložená žalobcovi sankcia podľa ust. § 64 ods. 1
písm. a) citovaného zákona - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej
v § 16 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, keďže v príspevku Záchranky, ktorú žalobca odvysielal dňa
13.10.2009 v programe Paľba, nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť programu.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo právne posúdenie veci ako aj procesné pochybenia v
administratívnom konaní v rozsahu dôvodov namietaných žalobcom v žalobe.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. 3 Sžo/200/2010
zo dňa 08.10.2010, sp. značka 2 Sž/7/2010 zo dňa 18.05.2011, ako aj rozsudky v iných veciach
týkajúce sa iných správnych deliktov, napr. rozsudky sp. zn. 3 Sžp/5/2008 zo dňa 23.07.2009, sp. zn. 2
Sžo/106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 8 Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008) vyplýva, že v rozhodnutiach
o správnych deliktoch je nevyhnutné vo výroku presne vymedziť skutok, za ktorý je subjekt postihnutý.
Vo výroku rozhodnutia musí byť jednoznačne určené, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v
čom spáchaný delikt spočíva. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným.

Výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do
výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho
poriadku).

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal
konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť k porušeniu
právnej povinnosti vysielateľa. Samotné rozhodnutie vymedzuje skutok, ktorým malo prísť k porušeniu
povinnosti upravenej v ust. § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 13.10.2009 o cca
21,50 hod. odvysielal v rámci programu Paľba príspevok Záchranky, v ktorom nezabezpečil objektívnosť
a nestrannosť, za čo mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu -
upozornenie za porušenie zákona. Skutok, ktorým žalobca nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, vo
výroku preskúmavaného rozhodnutia absentuje.

Krajský súd v Bratislave konštatuje, že takto vymedzený skutok je nedostatočný, keďže výrok
rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku, v rozsahu miesto,



čas a spôsob spáchania deliktu spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol
zameniteľný s iným. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného
absentuje skutková veta. Vo vymedzení skutku obsiahnutom vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je
uvedené, že vysielateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, že v príspevku Záchranky
odvysielanom v programe Paľba odprezentovaná kritika výberovej komisie a odbornej vybavenosti
jej jednotlivých členov bez priamej alebo sprostredkovanej reakcie dotknutých členov komisie alebo
dôveryhodného preukázania dôvodov neodvysielania ich vyjadrení je porušením povinnosti ustanovenej
v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. K porušeniu uvedenej povinnosti podľa žalovaného došlo
aj odvysielaním neoddelených komentatívnych prvkov redaktorky, uvedených v rozhodnutí žalovaného,
ktorými prezentovala svoje vlastné hodnotiace súdy na posudzovaný problém. Žalovaný v rozhodnutí
vytýkal najmä to, že žalobca nedal priestor dotknutým členom výberovej komisie alebo zástupcom
Ministerstva zdravotníctva SR.

Tieto skutočnosti však žalovaný nepremietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia, čo súd vyhodnotil
tak, že takéto pochybenie podľa názoru súdu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Zároveň súd tiež konštatuje, že vyššie uvedený nedostatok vo výroku napadnutého rozhodnutia tiež
predstavuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e)
O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešný žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,-
€ a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby realizované v roku 2010 á 120,23 € + režijné výdavky á 7,21 € plus 19% DPH, teda trovy
právneho zastúpenia predstavujú v celosti 303,30 €. Trovy konania žalobcu v celosti činia sumu 369,30
€ (303,30 + 66 - súdny poplatok).

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:



a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.