Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/273/2015 z 21. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. júna 2016, sp. zn. 3CoE/273/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3511208233.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/273/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3511208233.1 | 2016-06-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1400dded-5283-431d-be79-9a366d0937b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3511208233.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/273/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511208233
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3511208233.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: 1/ K. I., 2/ F. T., 3/ K. T.,
všetcia bytom K. XXXX/XX, R. K. nad C., štátni občania Slovenskej republiky, o vymoženie 2 072,18 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 27. mája 2015, č.k. 11Er/822/2011-17, takto dňa 22.júna 2016

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 a
nasl., § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Uviedol, že dňa 21.09.2011 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie 2 072,18 Eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: RK-610/11-EK vydaného v konaní
rozhodcom JUDr. Erikom Končokom dňa 13.05.2011 v Bratislave v spojení s opravným uznesením
sp. zn. RK 610/11-EK zo dňa 10.06.2011. Zároveň bola súdu prvého stupňa doručená i Zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru č. 8000071253 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 02.05.2007 vrátane
zmluvných podmienok. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru č. 8000071253 uzatvorenej dňa 02.05.2007 medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným 1/ ako dlžníkom a povinnými 2/, 3/ ako spoludlžníkmi, na základe ktorej sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 3.452,30 Eur (104.004,-Sk) a dlžník sa
tieto zaviazal vrátiť v 36-tich splátkach po 95,90 Eur (2.889-Sk) v 16. deň v mesiaci. Uvedenú zmluvu
súd prvého stupňa podľa obsahu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd prvého stupňa zistil, že v
úverových zmluvných podmienkach oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 18. je obsiahnutá
neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 45 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z.z., § 44 EP). Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa



podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa považoval za potrebné
poukázať na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina
Rodríguez Nogueira. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom
rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že z formulácie
rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v
konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov
medzi zmluvnými stranami. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len
vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Prípustnosť prejednania a rozhodnutia
veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť
tak z vnútroštátnej právnej úpravy (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), ako aj z komunitárneho
právneho rámca (smernica č. 93/13/EHS, príloha č. 1 písmeno q). Poukázal aj na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012, na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 18CoE/6/2015 zo dňa 18.03.2014. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného
rozhodcovského konania poukázal tiež na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v
niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred
súdom. Oprávnený poukázal aj na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil
na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd zaviazal povinného v 1. až 3. rade zaplatiť oprávnenému spoločne
a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 64,88 Eur vrátane DPH (2 úkony -
prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 2 072,18 Eur vo výške á 27,40 Eur vrátane
DPH /22,83 Eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 5,04 Eur vrátane DPH /4,20
Eur + 20 % DPH/).

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len ,,Exekučný poriadok")
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom



konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z
hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z úradnej povinnosti správne
v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.
Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor



rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že zmluva o revolvingovom úvere
je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným bol
založený na ich základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva
vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom v čase ich uzatvorenia, teda ide o zmluvy (bez ohľadu na právnu formu), ktorú
uzatvoril dodávateľ - oprávnený (jeho právny predchodca) ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah
účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, chrániace spotrebiteľa. V zmysle §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3,4 a § 53 ods. 1, 2, 3,
4 písm. r) a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv a smernice Rady 93/13/
EHS a zisťoval, či predložené zmluvy, na základe ktorých bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahujú
takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní
dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže
spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,
teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 18 Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere
je preto potrebné považovať za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04. 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený (jeho právny predchodca) povinnému
na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ
mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp.
rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených obchodných podmienkach, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv. Takúto rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie



skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity
povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym
záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený túto možnosť aj využil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade
správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju
právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .