Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/313/2015 z 27. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. októbra 2015, sp. zn. 6Co/313/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5314203965.1 Krajský súd Žilina | 6Co/313/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5314203965.1 | 2015-10-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/081d7147-c9df-4b68-ae99-195c9a3318f0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5314203965.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/313/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203965 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314203965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: D. U., bytom W. F. T. XXX, o zaplatenie 781,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/80/2014-42 zo dňa 10. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16C/80/2014-42 zo dňa 10. októbra 2014 vo výrokoch, v ktorých v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, ako aj o trovách konania p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 781,15 € spolu so 6 % ročným úrokom, zo sumy 781,15 Eur od 31.7.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 2,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v článku 1 § 75 Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. 1. § 76 ods. 2 Zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje. Jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka o právnych úkonov. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nebolo možné v danom prípade považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS, ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje. Prvostupňový súd preto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho a konníka. Návrh v tejto časti zamietol. Odporcu zaviazal len zaplatenie zmenkovej sumy a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto navrhovateľovi 6 % úrok z omeškania priznal tak, ako je uvedené vyššie, t.j. od 31.7.2014, t.j. dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6 % úrokov zo zmenkovej sumy zamietol. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznania zmenkovej istiny vo výške 781,15 € a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznania zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý a v závislom výroku, ktorým sa žiadnemu z účastníkov nepriznalo právo na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhovateľ v podanom odvolaní, ktorým napadol výrokovú časť rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí zvyšku podanej žaloby, ktoré zamietnutie sa týkalo 0,25% úroku denne, poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú, poukázal na to, že zmenku vystavil odporca a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. navrhovateľ zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok odporcu zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Zároveň navrhovateľ poukázal i na rozhodnutia okresných súdov a rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej navrhovateľ poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností. V odvolaní navrhovateľ poukázal aj na rozsudky Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp. zn. 3C 153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp. zn. 8C 198/2013. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa o zaplatenie 0,25% úroku denne bude vyhovené spolu s náhradou trov súdneho konania. Odporca sa v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že zmenku síce vypísal ručne a dobrovoľne, ale nie sumu. Zmenka bola súčasťou zmluvy takže ju musel podpísať. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - navrhovateľ ako aj v písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. Októbra 2009 vyplýva, že ak rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, tak k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia môžu byť uvádzané ďalšie dôvody. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktoré môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu. K navrhovateľom požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, v zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 781,15 € spolu so 6 % ročným úrokom, zo sumy 781,15 Eur od 31.7.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 2,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 v prospech odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Odporca si však v odvolacom konaní žiadne trovy neuplatnil, resp. z obsahu spisu nevyplýva vznik nároku na ne, a preto mu odvolací súd ich náhradu ani nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.