Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/809/2014 z 27. 4. 2016
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. apríla 2016, sp. zn. 19Co/809/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3709202427.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/809/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3709202427.1 | 2016-04-27 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d30132f4-221b-4719-8e7d-990101351a17
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3709202427.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/809/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709202427
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3709202427.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky H. V., bytom T., V.. R. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. H. H., advokátom, spol. s.r.o., so sídlom T. F., U. XXX/X, IČO : XXXXXXXX, proti
odporkyni Ing. U. V., bytom T., Y. XXXX/XX, o odstránenie garáže, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. júna 2014, č. k. 6C/53/2009-96, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 973,79 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že obytný
dom súpisné číslo XXXX, ktorý sa nachádza na ulici V.. R. v T., stavalo I. v T. na parcele č. XXX/
XX. Dňa 01. 08. 1968 bolo vydané povolenie k užívaniu 6-tich bytových jednotiek. Byty nachádzajúce
sa v obytnom dome boli odpredané nájomcom a v prípade navrhovateľky previedli jej rodičia H. a R.
V. byt na navrhovateľku. Rovnako brat odporkyne R. V. previedol vlastníctvo k bytu na odporkyňu.
Asi v roku 1992 postavili otec navrhovateľky R. V. a brat odporkyne R. V. na pozemku patriacom Y.
T. murované garáže. Uvedené garáže aj užívali. Dňa     14.11.2006 uzavrel predávajúci Y., a.s. T. s
kupujúcimi R. V. a H. V. (rodičmi navrhovateľky) kúpnu zmluvu Č.MP XXXXXX/XXXX-XX, ktorou Y.,
a.s. T. odpredal manželom V. parcely KN XXXX/X „ostatné plochy“ o výmere 135 m2 a KN XXXX/
X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.197 m2 za kúpnu cenu 62.800,- Sk bez DPH. Potom
ako R. V. s manželkou odkúpili od Y., a.s. pozemky susediace s obytným domom č. XXXX/XX, na
ulici V.. R. v T., R. V. s manželkou murovanú garáž, ktorú postavili bez stavebného povolenia zbúrali.
Hoci garáž odporkyne bola postavená na pozemku Y., a.s. T. bez stavebného povolenia, Y., a.s. T.
dodatočne prehlásil, že s výstavbou garáže súhlasil a proti jej výstavbe nemal námietky. Osvedčením
o vydržaní zo dňa 07.11.2007 sp. zn. N253/2007, Nz 44943/2007, NCRls 44591/2007, ktoré vydala
notárka JUDr. F. I. bolo konštatované len to, že garáž ktorú postavil brat odporkyne je jeho vlastníctvom
a túto skutočnosť navrhovateľka, ani nikto iný nepopieral. Stavebný úrad dodatočne vydal kolaudačné
rozhodnutie a garáž zlegalizoval. Vydal jej súpisné číslo. Súd prvého stupňa konštatoval, že nie je
oprávnený preskúmavať správnosť alebo nesprávnosť kolaudačného konania. Takéto preskúmavanie
patrí správnym orgánom, alebo súdu v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, nie však
v konaní o odstránenie garáže, ktoré sa na Okresnom súde v Považskej Bystrici, pod spis. zn. 6C
53/2009 vedie. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na rozsudok, ktorým Okresný súd Považská Bystrica
zo dňa 18.02.201, č. k. 10C/157/2008-250 na návrh navrhovateľky Ing. U. V., v konaní proti odporkyni
H. V. určil, že k parcele č. XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 291 m2 a parcele č. XXXX/
XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 23 m2, ktoré sú na LV č. XXXX k.ú. Q. V. zapísané ako



vlastníctvo odporkyne, existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods.
5 zákona č. 182/1993 Z.z., v prospech vlastníka bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX, obytného
domu súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV XXXX k.ú. Q. V.
ako vlastníctvo navrhovateľky, pričom uvedené právo je odporkyňa povinná strpieť. Odporkyňa bola
zaviazaná zaplatiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %. Uvedený rozsudok súd odôvodnil tým,
že parcely XXXX/X a XXXX/XX môžu spĺňať požiadavku na definíciu priľahlého pozemku, uvedenú v §
2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. Pritom vychádzal zo spôsobu užívania pozemkov nájomníkmi a neskôr
vlastníkmi bytov postupom času od stavby domu. Aj keď pôvodný vlastník domu - stavebné družstvo
nebol pri prevode bytov vlastníkom pozemkov, podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo k
pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytov, podľa ustanovenia § 23
ods. 2 uvedeného zákona v práve užívania. Pretože odporkyňa toto právo popierala, právne postavenie
navrhovateľky bolo neisté, jej právo bolo ohrozené, čím bol daný naliehavý právny záujem na určení jeho
existencie. V dôsledku odvolania odporkyne H., Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 14.08.2013,
č. k. 17Co 131/13-264 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z., podľa ktorého ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností a to v spojení s ods. 1
citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorého s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v
dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený a k priľahlému pozemku. Súd prvého stupňa konštatoval, že právoplatným rozhodnutím súdu
bolo zriadené vecné bremeno na parcelu XXXX/XX v prospech odporkyne, ktorá je vlastníčkou bytu č.
X v dome č. XXXX/XX, na ulici V.. R. v T.. Súd prvého stupňa dôvodil, že garáž je teda v súčasnosti
zlegalizovaná, má súpisné číslo a na základe právoplatného rozhodnutia bolo zriadené v prospech
vlastníka bytu, ktorý vlastní odporkyňa vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.
Povinnosťou súdu potom bolo návrh o odstránenie garáže zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, ktorú špecifikoval
v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkala, že vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkala
mu, že v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že stavebný úrad dodatočne vydal kolaudačné
rozhodnutia a garáž zlegalizoval a vydal jej súpisné číslo, ktoré odôvodnenie je v rozpore s vykonanými
dôkazmi, a najmä s listom Mesta T. zo dňa 18.03.2009, č. Vyst. XXXX/XXXXX - M - A/XX, kde sa
konštatuje, že mesto T. ako stavebný úrad oznamuje, že nevydal stavebné ani kolaudačné rozhodnutie
na stavbu garáže pre R. V.. Dôvodila, že garáž bola vybudovaná bez stavebného povolenia. Domáha sa
odstránenia tejto nepovolenej stavby, a to z toho právneho dôvodu, že táto stavba je aj neoprávnenou
stavbou, čím sa prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal. Odôvodnenie prvostupňového
súdu ohľadne výkladu § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za nesprávne a mylné. Potvrdila,
že v konaní sp. zn. 6C/53/2009 bolo zriadené vecné bremeno, ktoré ju zaťažuje v prospech odporkyne
aj na parc. č. XXXX/XX, keď súdy kvalifikovali tento pozemok ako priľahlý v zmysle zákona č. 182/93 Z.
z. V tejto súvislosti uviedla, že ani jeden z vlastníkov bytovky súp. č. XXXX sa nedomáhal a nedomáha
vecného bremena na tento pozemok, ktorý bol kvalifikovaný ako priľahlý, hoci neslúži ako spoločná časť
domu a ani ako príslušenstvo k domu, ktorý pozemok by mal byť určený na spoločné užívanie vlastníkov
obytného domu a takto uvedený pozemok pod garážou súp. č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX užíva len
odporkyňa. Pokiaľ súd prvého stupňa zaujal názor, že odporkyňa má na to právo, pretože bolo zriadené
právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/53/2009 vecné
bremeno pre odporkyňu, a že odporkyňa má garáž v súčasnosti zlegalizovanú, má súpisné číslo a má
právoplatné rozhodnutie o vecnom bremene, s týmto právnym názorom nesúhlasí. Na podporu svojho
názoru poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1241/2010, 22Cdo 1342/2004,
22Cdo 1627/99, 22Cdo 2223/2013. Zastávala názor, že súd prvého stupňa sa otázkou podstaty sporu
nezaoberal, neustálil či ide o neoprávnenú stavbu. V tomto smere nevypočul navrhnutého svedka R. V.,
ktorý bol pri výstavbe svojej garáže, ktorú následne zbúral a pri výstavbe spornej garáže, stojacej na parc.
č. XXXX/XX. Nepribral do konania znalca z odboru stavebníctvo, aby zistil hodnotu garáže, aby zistil, že
uvedenú garáž odporkyňa neužíva, nakoľko býva na inej adrese. Jej snahou bolo obísť všetky predpisy
ohľadne zlegalizovania stavby na cudzom pozemku tak, že formou osvedčenia u notára bolo osvedčené,



že je vlastníkom stavby, ktorú skutočnosť navrhovateľka nepopiera. Mestom T. bolo pridelené evidenčné
číslo. Mala za to, že sa nejedná o žiadne rozhodnutia, ktoré by boli prekážkou vyhovenia návrhu. Pre
prípad, že by sa odstránenie garáže javilo nehospodárne, prejavila ochotu prevziať garáž do svojho
vlastníctva a vyplatiť odporkyni čiastku tak, ako bude táto určená na základe znaleckého posudku.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva.

Navrhovateľka je vlastníčkou parc. č. XXXX/XX v k. ú. Q. V., zapísanej na LV č. XXXX, na ktorej je
postavená garáž vo vlastníctve odporkyne, odstránenia ktorej sa navrhovateľka podaným návrhom
domáha.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade ide o nárok, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Ide o jedno z práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva
upraveného v § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Ak niekto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd                 na návrh
vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (§ 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu je najprísnejšou občiansko-právnou sankciou,
postihujúcou neoprávneného stavebníka za jeho protiprávne konanie. Použitie tejto sankcie je
odôvodnené v takom prípade, ak stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým
spôsobom porušil svoje povinnosti. Vhodnosť a primeranosť rozhodnutia súdu by mala závisieť na
okolnostiach konkrétneho prípadu.

Predmetná garáž má pridelené sup. č. XXXX, je zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. Q. V. vo vlastníctve
odporkyne v 1/1. Pôvodný vlastník pozemku, na ktorej je garáž postavená nemal žiadne námietky k
užívaniu predmetného pozemku, garáž bola postavená právnym predchodcom odporkyne so súhlasom
vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti (Y., a.s. T.).

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.02.2013, č. k. 10C/157/2008-250 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.08.2013, č. k. 17Co/131/2013-264 bolo určené,
že parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 23 m2, zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Q. V., zapísané ako vlastníctvo
navrhovateľky existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zák. č.
182/1993 v prospech vlastníka bytu č. X. na prízemí, vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX,
stojaceho na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Q. V. ako vlastníctvo odporkyne, pričom
uvedené právo je navrhovateľka povinná strpieť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2013.
Je tak nepochybné, že odporkyňa ako vlastníčka predmetného bytu má právo užívať garáž, ktorá je v jej
vlastníctve, stojí na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky. Jedným zo základných princípov právneho
štátu je totiž aj princíp právnej istoty. Štát je povinný chrániť právne záujmy osôb podliehajúce jeho
jurisdikcii, musí dbať na to, aby súčasný právny stav nebol spochybňovaný a nevznikla neistota.

Rozsudok alebo rozhodnutie, ktorým sa končí konanie pred súdom vo veci samej možno v zmysle
ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými pod písmenami a - f cit. zákonného
ustanovenia.



Podaným odvolaním navrhovateľka namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dôvody na odvolanie, ktoré navrhovateľka v podanom odvolaní
uplatnila, nie sú dané.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odvolania proti rozsudku možno odôvodniť tým, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. K tomuto odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p. nie je daná v prípade, ak účastník navrhne vykonanie akéhokoľvek dôkazu a súd ho nevykoná,
ale musí ísť o také dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej dôležité, čím je zvýraznený princíp
nezávislosti súdu. Princíp voľného hodnotenia dôkazov, zakotvený v zákonnej právnej úprave konania
pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky uplatňovania základného práva na súdnu ochranu, v spojení
so zásadami spravodlivého procesu a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje totiž sudcovi
vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Inak povedané, súd
nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu,
t. j. ak po starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo za konania najavo, vrátane skutočností, uvádzaných
účastníkmi konania, dospeje k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu
a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné.

Nie je procesným porušením, ak súd nevyhovie všetkým dôkazným návrhom. V danom prípade
navrhované dôkazy by nemali žiadny vplyv na skutočnosť, že v zmysle rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 18.02.2013, č. k. 10C/157/2008-264 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 14.08.2013, č. k. 17Co/131/2013-264 je navrhovateľka povinná strpieť
právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. v
prospech odporkyne, že garáž bola postavená so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku a že právny
predchodca odporkyne bol pri zriaďovaní stavby dobromyseľný. Odvolací súd z dôvodu, že vykonanie
navrhovaných dôkazov pre rozhodnutie vo veci samej nebolo rozhodujúce, uzavrel, že súd prvého
stupňa nepochybil, keď navrhovateľkou navrhované dôkazy nevykonal. Navrhovateľka v podanom
odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že postup súdu prvého stupňa by bol
ústavne neakceptovateľný.

Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, uvádzaný navrhovateľkou podľa § 205 ods. 2             písm. f)
O.s.p., nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, uvádzaný navrhovateľkou podľa § 205 ods. 2             písm. d)
O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení
výsledkov dokazovania.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko,                 čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.



možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci
použil správne právne predpisy, ktoré aj správne aplikoval. Zároveň vykonané dokazovanie vyhodnotil
v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické
rozpory.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami navrhovateľky, obsiahnutými v
jej odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z
jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, i Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, patrila by jej preto náhrada trov odvolacieho konania,
nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :     Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e     p r í p u s t n é .