Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/294/2011 z 15. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. januára 2014, sp. zn. 4Co/294/2011, ECLI:SK:KSKE:2014:7610219112.1 Krajský súd Košice | 4Co/294/2011 | ECLI:SK:KSKE:2014:7610219112.1 | 2014-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8d16806-988f-41cd-9bea-529ba74d44e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7610219112.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/294/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610219112
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7610219112.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: V. B., N.Y. S. O., G. Č.. XX/X, zast. Beňo
& partners advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia č. 93, IČO: 44250029
proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského č. 4, o
zaplatenie 10.669,72 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 16.5.2011 č.k.16C/96/2010-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo
žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 333,54 eura do troch
dní od doručenia rozsudku na účet jeho právneho zástupcu Beňo & partners Advokátska kancelária,
s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

1. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.669,72 eura spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.669,72 eura od 15.2.2011 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku;

2. žalobu žalobcu čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.669,72 eura za obdobie
od 9.12.2010 do 14.2.2011 z a m i e t o l a

3. u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške.
2.191,76 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu
č. XXXX XXX XXX, ktorej predmetom bolo poistenie stavieb, konkrétne obytného domu na G. X..
Č.. X S. O. pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení
a nárazom dopravných prostriedkov s dojednaným poistným vo výške 712,- Sk (23,63 eura) a ďalej,
že podľa predtlače uvedenej poistnej zmluvy pre toto poistenie mali platiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb a poistné podmienky uvedené na ďalších stranách tejto



poistnej zmluvy. Nebolo pochýb, že medzi tieto ďalšie poistné podmienky pre tento poistný vzťah patrili
aj Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, i keď na tieto uvedený formulár
poistnej zmluvy výslovne neodkazoval. Podľa uvedenej poistnej zmluvy bola medzi stranami dojednaná
poistná hodnota vo výške 1.019.876,- Sk (33.853,68 eura). Dňa X.X.XXXX došlo na poistenom majetku
žalobcu k vzniku poistnej udalosti, ktorá spočívala v poškodení poisteného domu povodňou, kedy voda
siahala až do výšky 1,75 metra. Žalobca uvedenú skutočnosť nahlásil žalovanému dňa X.X.XXXX
podaním písomného Hlásenia škodovej udalosti. Následne žalovaný prostredníctvom povereného
zamestnanca vykonal u žalobcu dňa XX.X.XXXX obhliadku poškodeného domu, pri ktorej zaznamenal
všetky poškodenia a vykonal o tom Zápis z obhliadky a prejednania škody, ktorý obaja účastníci
podpísali. Žalovaný poskytol žalobcovi zálohy poistného plnenia a to dňa XX.X.XXXX v sume 330,-
eur, dňa X.XX.XXXX v sume 9.670,- eur a po konečnom prepočte poistného plnenia dňa 7.10.2010
ešte doplatok v sume 384,08 eura. Celkove tak žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume
10.384,- eur, čo medzi stranami nebolo sporné. Žalobca s poskytnutou výškou poistného plnenia nebol
spokojný, preto si dal u súdneho znalca L.. N. H. vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX, na základe
ktorého bola vyčíslená skutočná škoda na nehnuteľnostiach žalobcu zničených povodňou vo výške
20.033,80 eura. Znalec pri výpočte škody zvolil metódu polohovej diferenciácie, v rámci ktorej pri oprave
domu nemali vzniknúť žiadne využiteľné zvyšky. Závery tohto posudku zo strany žalovaného neboli
spochybnené, poukázal však na odlišný spôsob výpočtu poistného plnenia, ktorý sa mal uplatniť v
prípade tejto poistnej udalosti a ktorý nakoniec aj aplikoval pri poskytnutí poistného plnenia žalobcovi.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 35 ods. 2, 3, § 879e ods. 3 a 4, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 54 ods.
1 a 2, § 788 ods. 2, § 797 ods. 1 a 2, § 799 ods. 2 a § 806 Občianskeho zákonníka, ďalej čl. 8 ods. 2
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku Slovenskej poisťovne, akciová spoločnosť, čl.
6 bod 1a bod 2, čl. 8 bod 1 Poistných podmienok pre prípad poškodenia lebo zničenia stavieb Alianz -
Slovenská poisťovňa a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že návrh žalobcu je opodstatnený
a to v plnom rozsahu.

Predovšetkým konštatoval, že prijatím zákona č. 140/2004 Z.z. , ktorým sa novelizoval Občiansky
zákonník bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transformovaná európska Smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle uvedenej
novelizácie zadefinovaním pojmov dodávateľ, spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva bolo jednoznačne
určené, že aj poistná zmluva , ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje príslušná občianskoprávna úprava spotrebiteľských zmlúv.

Z tohto pohľadu je potrebné pristúpiť aj k výkladu obsahu jednotlivých ustanovení tejto zmluvy a prípadne
aj poistných podmienok v zmysle pokynu obsiahnutého v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to síce,
že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi vznikla škoda vo vyčíslení vyplývajúcom zo znaleckého
posudku č. 63/2010 znalca L.. N. H., spornou bola len otázka krátenia nároku žalobcu v zmysle poistných
postupov prezentovaných žalovaným. Predmetný poistný vzťah medzi účastníkmi sa riadil poistnou
zmluvou, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu fyzických osôb, na ktoré zmluva priamo
odkazovala, a tiež Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, ktoré takisto mali
podľa vyjadrenia žalovaného tvoriť súčasť predmetnej zmluvy. Kým Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majetku predstavovali všeobecnú rámcovú úpravu poistného vzťahu medzi účastníkmi ,
ktorá sa aplikovala v prípade, ak nebolo medzi stranami dojednané niečo iné v poistnej zmluve , tak
Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb predstavovali špecifický prípad úpravy
poistného vzťahu, týkajúci sa poistných udalostí zasahujúcich majetok žalovaného (správne žalobcu)
v prípade živelných katastrof, čo bol aj tento prípad. Dospel k záveru, že tieto poistné podmienky vo
vzťahu k Všeobecným poistným podmienkam pre poistenie majetku predstavovali osobitnú špecifickú
úpravu v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a teda možnosť aplikácie Všeobecných
poistných podmienok pre poistenie majetku na poistný vzťah medzi účastníkmi prichádzala do úvahy
len vtedy , keď nebola k dispozícii príslušná úprava v Poistných podmienkach pre prípad poškodenia
alebo zničenia stavieb. V Poistných podmienkach pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb v č.l.
6 v bode 1 uvedených podmienok bola poistná hodnota zadefinovaná ako hodnota poisťovaných vecí,
rozhodná pre stanovenie poistného, ktorá zároveň bola stotožnená aj s poistnou sumou. Podľa čl. 6



bod 2 týchto poistných podmienok bola definovaná poistná suma ako suma určená v zmluve , ktorá je
zároveň najvyššou hranicou plnenia poisťovne. Podľa čl. 8 bod 1 týchto poistných podmienok, ak vzniklo
právo na plnenie za škody na poistenej budove spôsobené podľa čl. 3 bodu 1,2, 5 a 7 poisťovňa bola
povinná vyplatiť poistenému po zistení výšky poistného plnenia sumu stanovenú v zmysle všeobecne
záväzných predpisov platných v čase vzniku poistnej udalosti , ktorá zodpovedá primeraným nákladom
na opravu alebo znovuzriadenie stavby toho istého druhu , rozsahu a kvality v danom mieste, bez
odpočítania príslušného opotrebenia do výšky poistnej sumy. Vzhľadom na takto zadefinované a použité
pojmy "poistná suma" , "poistná hodnota" a " hodnota poistenej veci", majúc na zreteli skutočnosť, že
v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a vychádzajúc z príkazu zákonodarcu obsiahnutého
v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výklad prípadných nezrovnalostí v spotrebiteľskej zmluve riešiť
v prospech spotrebiteľa, bol toho názoru, že pri výklade takto použitých termínov z pohľadu bežného
spotrebiteľa sa javí, že poistná suma je v prípade škôd spôsobených na majetku živelnými pohromami
totožná s poistnou hodnotou , ktorá je zase vnímaná ako hodnota poistenej veci , pričom táto poistná
suma zároveň plní určitý hraničný strop, za ktorý plnenie zo strany žalovaného v prospech žalobcu
nemusí ísť (nie je povinný ho prekročiť). Pokiaľ však škoda , ktorá vznikne žalobcovi túto poistnú sumu
nepresiahne a je vyčíslená postupom predvídaným v čl. 8 ods. 1 Poistných podmienok pre prípad
poškodenia alebo zničenia stavieb, je žalovaný povinný plniť práve takto vyčíslenú škodu a nie je možné ,
aby túto krátil spôsobom, ktorým to vykonal. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že spôsob
vyčíslenia škody obsiahnutý v znaleckom posudku L.. N. H. požiadavke čl. 8 ods. 1 Poistných podmienok
pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb zodpovedal, pričom z takto vyčíslenej škody došlo pred
podaním žaloby zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu, zostávajúci neuhradený rozdiel, ktorý bol
predmetom tohto sporu, predstavoval doplatok tejto škody, na ktorý mal žalobca nárok.

Tiež uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu sumy 1.020,- eur uhradenej znalcovi L.. N. H. za
vyhotovenie znaleckého posudku, keďže žalobca pre odmietanie žalovaného poskytnúť mu plný rozsah
poistného plnenia bol nútený na vlastné náklady nechať si vyhotoviť tento posudok. Na jeho strane tak
vznikla v majetkovej sfére ďalšia škoda , ktorej vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti zo strany žalovaného, t.j. povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalobcovi v plnom rozsahu,
tak ako to vyplývalo z poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok.

S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v
čase omeškania žalovaného uzavrel, že aj nárok žalobcu na úrok z omeškania bol oprávnený, nie však
od dátumu, od ktorého ho požadoval, keďže tento relevantným spôsobom nepreukázal dátum, kedy
si nárok na náhradu žalovanej sumy u žalovaného skutočne uplatnil. Preto mu priznal nárok na úrok
z omeškania až od momentu doručenia žalobného návrhu žalovanému , ktorý sa dňom nasledujúcim
po uvedenom dátume dostal prvýkrát do preukázateľného omeškania s plnením si svojej povinnosti
na úhradu žalovanej sumy voči žalobcovi. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania preto
žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v
pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 2.191,76 eura, ktoré priznal
na účet jeho právneho zástupcu. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu
(žaloby) vo výške 640,- eur, súdneho poplatku 1,50 eura a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
1.550,26 eura (účtovaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Žalobcovi nepriznal trovy právneho zastúpenia
za úkon právnej služby zaslanie VOP na žiadosť súdu zo dňa 16.3.201, nakoľko uvedený úkon nie je
písomným podaním vo veci samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b.) cit. vyhlášky a zároveň v zmysle §
14 ods. 8 tejto vyhlášky nie je takýto úkon možné jeho povahou a účelom podriadiť pod žiaden iný z
úkonov uvádzaných v odseku 1 až 3 tohto ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v ním
napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe proti nemu vyhovené a vo výroku o trovách konania
zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Menovite namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa



považuje za nesprávne, nakoľko podľa jeho názoru nesprávne vyložil ustanovenia poistnej zmluvy, VPP
(Všeobecné poistné podmienky pre poisteniu majetku) a PP (Poistné podmienky pre prípad poškodenia
alebo zničenia stavieb), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na uvedený prípad.
Zdôraznil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že bola medzi nimi platne uzavretá poistná
zmluva, ktorej predmetom bolo poistenie stavieb, konkrétne obytného domu na G. Č.. X S. O. pre prípad
poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení a nárazom dopravných
prostriedkov, ani že dňa X.X.XXXX došlo na poistenej nehnuteľnosti k vzniku poistnej udalosti v dôsledku
povodne a on v konaní ani nenamietal správnosť predloženého znaleckého posudku L.. N. H., ktorý
určil výšku škody vzniknutej povodňou na poistenej nehnuteľnosti v sume 20.033,80 eura a okrem toho
určil aj technickú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá po odpočítaní opotrebenia predstavovala sumu 81.641,51
eura. Spornou bola len otázka stanovenia výšky poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, VPP a PP.
Poukázal na znenie ust. § 788 ods. 1 a 3 a § 806 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že ide o
rozsah poistného plnenia dojednaný v samotnej poistnej zmluve, resp. v poistných podmienkach, ktoré
sú jej neoddeliteľnou súčasťou a zdôraznil, že výška poistného plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi bola presne v zmysle ust. § 806 Občianskeho zákonníka upravená v ustanovení
článku 8 ods. 2 VPP a článku 8 ods. 1 PP. Uvedené ustanovenia upravovali výpočet poistného plnenia,
boli uvedené v poistných podmienkach a teda boli obidve neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a
zmluvné strany boli povinné sa týmito ustanoveniami riadiť. Zo znenia článku 8 ods. 2 VPP a článku
8 ods. 1 PP je zrejmé, že ustanovenie článku 8 ods. 2 VPP v ničom neodporuje článku 8 ods. 1 PP.
Článok 8 ods. 2 VPP okrem toho, že ohľadom spôsobu a rozsahu plnenia odkazuje na poistnú zmluvu,
stanovuje, že ak je poistná suma menšia ako hodnota poistených vecí, poisťovňa je povinná poskytnúť
plnenie len v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote. Článok 8 ods. 1 PP následne stanovuje, že
konkrétne pre poistenie stavby sa v prípade poistnej udalosti uhrádzajú primerané náklady na opravu
alebo znovuzriadenie stavby po odpočítaní zvyškov, maximálne však plnenie vo výške poistnej sumy.
Tento článok žiadnym spôsobom neneguje ani neodporuje ustanoveniu článku 8 ods. 2 VPP, že v prípade
ak je poistná suma menšia ako hodnota poistenej veci, poisťovňa je povinná poskytnúť plnenie len v
pomere poistnej sumy k poistnej hodnote. Toto obmedzenie platí pre každý druh poistenia majetku. Preto
považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že pre vzťah VPP k PP (lex specialis k lex generalis)
už pre výpočet poistného plnenia nemožno brať do úvahy žiadne ustanovenia VPP. VPP totiž upravujú
obmedzenie výšky poistného plnenia v prípade podpoistenia (teda v prípade, ak je poistná suma
menšia ako hodnota poistenej veci) všeobecne pre poistenie akéhokoľvek majetku, PP toto obmedzenie
žiadnym spôsobom nevylučujú a ani neobsahujú inú úpravu tohto obmedzenia v prípade podpoistenia.
Teda PP vo vzťahu k VPP neobsahujú špeciálnu úpravu prípadu, keď je poistná suma menšia ako
hodnota poistnej veci. Práve preto pre uvedenú otázku platia riadne VPP. V samotnej poistnej zmluve
bola poistná suma stanovená vo výške 1.019.876,- Sk, čo je 33.853,68 eura, pri likvidácii poistnej udalosti
bolo uvažované s poistnou hodnotou stavby vo výške 65.313,21 eura a na základe toho bolo vyplatené
poistné plnenie vo výške 10.384,08 eura. Poistná hodnota stavby je podľa žalobcom predloženého
znaleckého posudku stanovená na sumu 81.641,51 eura, čo je ešte vyššia poistná hodnota, s akou
uvažoval on. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že poistná suma dojednaná v poistnej zmluve bola
nižšia ako poistná hodnota poistenej veci a bolo preto potrebné aplikovať ustanovenie článku 8 ods.
2 VPP. Výška škody bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 20.033,80 eura. Pri akceptovaní
týchto súm a pri poistnej hodnote stavby vo výške 65.313.21 eura možno povinnosť poskytnúť plnenie
v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote vyjadriť matematickým vzťahom: poistné plnenie =poistná
suma : poistná hodnota x výška škody, t.j. poistné plnenie = 33.853,68 eura : 65.313,21 eura x 20.033,80
eura = 10.384,08 eura, pritom v prípade, ak by sa uvažovalo s poistnou hodnotou tak ako ju stanovil
znalec v znaleckom posudku, teda 81.641,51 eura, poistné plnenie by sa rovnalo 33.853,68 eura:
81.641,51 eura x 20.033,80 eura, t.j. 8.307,27 eura. V takomto prípade aj pri pripočítaní nákladov na
zhotovenie znaleckého posudku 1.020,- eura, výška poistného plnenia by predstavovala sumu 9.057,27
eura, čo je stále nižšia suma ako poskytol žalobcovi.

Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, uviedol, že samotná predmetná poistná zmluva ani k nej patriace poistné
podmienky neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky. Ani vo vzťahu k článku 8 ods. 2 VPP a článku
8 ods. 1 PP nemožno konštatovať, že by v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobovali
značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Preto je platným aj ustanovenie článku 8 ods. 2 VPP
upravujúce pomerné vyplatenie poistného plnenia v prípade, ak je poistná suma nižšia ako poistná
hodnota poistenej veci. Tiež nesúhlasil so súdom prvého stupňa, ktorý vo svojom rozhodnutí naznačil, že



poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy pripúšťajú v prípade výpočtu poistného plnenia
rôzny výklad, keďže obidva dotknuté články poistných podmienok jednoznačne určujú rozsah plnenia
a nie je možné z nich vyvodiť iný výklad. Preto nemožno prijať ani prístup žalobcu, ktorý sa dožaduje
poistného plnenia len podľa PP, ak pre daný právny vzťah platia aj VPP, ktorých ustanovenia žalobca
absolútne odmieta brať do úvahy, hoci sú taktiež neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a žalobca ich
akceptoval podpisom poistnej zmluvy.

Vo vzťahu k odvolaniu proti výroku o náhrade trov konania uviedol, že v tejto časti napadli rozsudok
súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 142 a nasl. O.s.p., lebo rozhodnutie v tejto časti je
závislé od rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že prvostupňový súd právne, ako aj skutkovo
správne posúdil prejednávanú vec. Poukázal na článok 8 ods. 1 druhú vetu Poistných podmienok
pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, z ktorého vyplýva, že žalovaná poisťovňa bola povinná
poskytnúť v prípade poistnej udalosti prostriedky až do sumy 33.853,68 eura, preto nevidí dôvod na
menšom plnení z jej strany ako je reálne vzniknutá škoda na predmetnej nehnuteľnosti určená sumou
20.033,80 eura. Tiež poukázal na formulácie a výklad pojmov „Poistná hodnota“ a „Poistná suma“
uvedených v článku 6 PP, ktoré odporujú tvrdeniam žalovaného a v každom prípade používanie a
výklad týchto pojmov, ako ho udáva žalovaný je pre neho ako spotrebiteľa zmätočné a teda spôsobujú
skutočnosti, ktoré ho uvádzajú do omylu. Dôrazne namietal spôsob výpočtu poistnej sumy zo žalobcom
predloženého vzorca uvedeného v odvolaní, ak tento vzorec nebol súčasťou ani uzavretej zmluvy, ani
VPP, resp. PP a z toho dôvodu sa s ním pri uzatváraní danej poistnej zmluvy nemohol oboznámiť.
Zmluvné podmienky v poistnej zmluve, ktorá nepochybne patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv
nesmú byť formulované tak, aby si ich priemerný spotrebiteľ mohol vyložiť inak, než je ich skutočný
obsah. On uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu s tým, že v prípade náhodnej poistnej udalosti mu bude
vyplatené poistné plnenie vo výške potrebných a účelne vynaložených nákladov na opravu v zmysle čl.
8 ods. 2 PP a preto sa domáhal na súde svojho nároku.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o
čiastočnom zamietnutí žaloby čo do úroku z omeškania, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený po oznámení uvedenej skutočnosti na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach v zákonom ustanovenej dobe dňa 16. januára 2014 o 09.50 hod. v pojednávacej miestnosti
č. dv. 207/II. poschodie Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods.
2 O.s.p.).

Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Vzhľadom na takto
uplatnený odvolací dôvod je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným namietaný odvolací dôvod nie je
naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.



Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v
odôvodnení jeho rozsudku a naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti týchto
dôvodov, resp. k odvolacím námietkam žalovaného dodáva:

Výsledkami vykonaného dokazovania je preukázané a medzi účastníkmi konania aj nesporné (a vyplýva
to i z obsahu odvolania žalovaného), že v čase vzniku škody na nehnuteľnosti žalobcu existoval
medzi účastníkmi platný poistný vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX č.XXXXXXXXX
o poistení stavieb pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, vodou z vodovodných
zariadení a nárazom dopravných prostriedkov, ktorej predmetom bolo poistenie obytného domu v O. D.
G.H. X.. Č.. X a že dňa X.X.XXXX došlo na poistenej nehnuteľnosti k vzniku poistnej udalosti povodňou,
ktorou bola na nej spôsobená škoda vo výške 20.033,80 eura. Sporným medzi účastníkmi zostalo len
určenie výšky poistného plnenia z dôvodu tejto poistnej udalosti.

Z ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (odsek 2 cit. ustanovenia).

Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka, z ktorého pri svojom rozhodnutí správne vychádzal aj súd
prvého stupňa, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

V prejednávanej veci podľa zhodného prejavu účastníkov súčasťou medzi nimi uzavretej poistnej
zmluvy boli Všeobecné podmienky pre poistenie majetku, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zodpovednosti za škodu fyzických osôb a Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia
stavieb.

Pokiaľ sa teda účastníci v poistnej zmluve dohodli na poistení stavby žalobcu pre prípad jej poškodenia
alebo zničenia živelnou udalosťou, t.j. o.i. povodňou (č.l. 3 bod 1 písm. e) Poistných podmienok
pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb), správne súd prvého stupňa uzavrel, že pri určení
výšky plnenia je potrebné vychádzať predovšetkým z Poistných podmienok pre prípad poškodenia
alebo zničenia stavieb a to i z čl. 6 a čl. 8 bodu 1 a pritom mať na zreteli, že poistná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú všetky predpisy na ochranu
spotrebiteľa a teda aj princíp platnosti pre spotrebiteľa priaznivejšieho výkladu ak sú pochybnosti o
obsahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalovaný v odvolaní namietal, že i pokiaľ sú VPP (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku)
k PP (Poistné podmienky pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb) vo vzťahu ako lex generalis
k lex specialis, článok 8 ods. 2 VPP upravujúci obmedzenie výšky plnenia v prípade podpoistenia (t.j.
ak je poistná suma menšia ako hodnota poistenej veci) platí aj pre výpočet poistného plnenia v prípade
poistenia stavieb. Aj pri akceptácii tejto námietky by nebolo možné opomenúť, že popri platnosti článku
8 odseku 2 VPP je potrebné vychádzať aj z článku 6 a článku 8 bodu 1 PP. Práve znenie čl. 6 bodu
1, podľa ktorého poistná hodnota je hodnota poisťovaných vecí, rozhodná pre stanovenie poistného a
je zároveň poistnou sumou, pripúšťa výklad, že špeciálne v prípade poistenia stavieb sa poistná suma
rovná poistnej hodnote a preto rozsah poistného plnenia je obmedzený len výškou poistnej sumy (článok
6 bod 2 PP), ako uzavrel aj súd prvého stupňa. Pri takomto (pre spotrebiteľa priaznivejšom) výklade i s
použitím vzorca pre výpočet poistného plnenia uvedeného žalovaným v odvolaní by sa poistné plnenie
rovnalo výške škody, keď táto nepresiahla poistnú sumu určenú v poistnej zmluve uzavretej medzi
účastníkmi.



Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol so zreteľom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich
z odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 270,54 eura + režijný paušál 7,41
eura + 20 % DPH 55,59 eura, t.j. spolu vo výške 333,54 eura.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.