Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoZm/33/2015 z 15. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. decembra 2015, sp. zn. 4CoZm/33/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113209040.1 Krajský súd Prešov | 4CoZm/33/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8113209040.1 | 2015-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: OSP, ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05c51f03-5f1d-41cf-be2b-e5fc08ada6d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113209040.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoZm/33/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209040
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113209040.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČo: 264 29 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
N. J., I. XXX/XX, N. -I. XXX XX, t. č. na neznámom mieste, zast opatrovníkom Helenou Nemcovou,
súdnou tajomníčkou Okresného sudu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 676,60 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18CbZm/20/2013-40 zo dna 11.6.2015, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o
zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne za obdobie od 12.8.2010 do zaplatenia.

Vo zvyšujúcej napadnutej zamietavej časti, ako aj vo výroku o trovách konania zrušuje rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd rozsudkom návrh zamietol. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súde návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa
domáhal voči odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 676,60 eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 676,13 eur od 9.5.2010 do 31.1.2012 vo výške 1.070,78 eur, zo sumy 676,60 eur
od 1.2.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 676,13 eur od 9.5.2010 do 31.1.2012 vo
výške 60,- eur, zo sumy 676,60 eura od 1.2.2012 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 2,26 eur.
Žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej odporcom dňa 29.10.2009
na zmenkovú sumu 676,63, eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od
9.5.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ na zmenku doposiaľ zaplatil 0,03 eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy.

V súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007, súd vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal
ho odporcovi spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Odporcov pobyt sa napriek



šereniu nepodarilo zistiť, preto mu bol súdom ustanovený opatrovník (§ 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len O.s.p.), ktorý sa k návrhu nevyjadril.

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z
účastníkov. Mal to za potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia č. 861/2007, keďže podľa
originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: XXXXXXXXX.
Zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 911 09 Bratislava, ktorá
je nebankovou spoločnosťou a okrem iného poskytuje aj spotrebiteľské úvery. Súd zistil, že odporca
uzavrel dňa 29.10.2009 s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru.

V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka odporca
vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Navrhovateľ predložil originál zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 29.10.2009 na zmenkovú sumu 676,63
eur, pričom sa zaviazal k plateniu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 9.5.2010. Indosonovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

Zmenka v pravom hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: XXXXXXXXX a za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa a spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

Žalobca návrh právne odôvodnil tým, že predmetom nároku navrhovateľa je nárok z podpísanej
vistazmenky, kde súd len formálne posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad
zmenkového práva.

Podľa súdu je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, preto je potrebné vyporiadať sa s
otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom k vystavenej zmenke ako
blankozmenke.

Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, pričom podľa ustanovenia § 4 tohto zákona, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať o. i. podľa písm. k) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej RPMN) na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj,
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.



Je teda evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. uzavrela s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, v ktorom chýbala RPMN ako podstatná náležitosť zmluvy a následkom toho sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Blankozmenka bola vyplnená v časti zmenkovej sumy a zročnosti ešte pôvodným veriteľom.
Zabezpečovala záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to napriek tomu, že vo formulárovej
zmluve je uvedený len odkaz na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. V bode 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru si účastníci mali dohodnúť režim Obchodného zákonníka.

Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave
úverových zmlúv v Obchodnom zákonníku.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Otázky vystavenej blankozmenky je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 10 zákona č. 191/1950
Zb. /zákon zmenkový a šekový/ podľa ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané
okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplnení zmenky sú
uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je
spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných
ustanovení, nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou. Bod 14. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru s dohodou o vyplnení zmenky, je nepriehľadný. Táto zmluvná podmienka ani nebola
individuálne dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné
považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak poctivým
obchodným stykom.

Navyše prvý majiteľ zmenky, obchodná spoločnosť Pohotovosť s. r. o. vyplnila zmenku v rozpore so
skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy
o úvere. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto zmenková suma mohla
obsahovať iba suma poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov. Keď Pohotovosti s. r. o. na základe
takto vyplnenej zmenky sa nepodarilo v rozhodcovskom konaní uspieť, zmenku rubopisom postúpila
ďalšiemu nadobúdateľovi zmenky - žalobcovi.

Žalobca nadobudol rubopisom iba práva zo zmenky, nie práva zo zmluvného vzťahu, vznikla
nepochybne pre dlžníka nepriehľadná situácia, kedy nebolo zrejmé, aký nárok vlastne voči nemu
uplatňuje Pohotovosť, s. r. o. z titulu uzavretej úverovej zmluvy a aký nárok a z akého dôvodu uplatňuje
žalobca.



Súd má podľa ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatuje, že v danom prípade došlo ako
zo strany Pohotovosti, s. r. o. , tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany
spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne jednali v snahe
vedome na škodu dlžníka, hoci je potrebné konštatovať, že to bol predovšetkým dlžník, ktorý neplnil
povinnosti z uzavretej zmluvy o úvere a mal by zaplatiť požičanú istinu.

Pohotovosť, s. r. o. napriek tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy, neuplatňovala
svoj nárok z titulu uzavretej zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale postúpil práva zo zmenky na nového
nadobúdateľa. Nový nadobúdateľ zmenky mal z hľadiska odbornej starostlivosti žiadať o poskytnutie
všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok
posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa. Ale ani on tak neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd prvého stupňa nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže vzhľadom na pomer
úspechu a neúspechu, by právo na náhradu trov konania prináležalo odporcovi, ale tomu žiadne trovy
konania nevznikli, preto mu ich nepriznal.

2) Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (navrhovateľ). Napadol ním výrok o
zamietnutí žaloby. Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Ako
dôvod uviedol že zmenku vystavil žalovaný (odporca). Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav
jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola odporcovi známa v čase
vystavenia zmenky. Z hľadiska nespornosti záväzku zo zmenky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn.5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo 1839/2000. Nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý
záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Zmenkový úrok mal byť priznaný o to
viac, že odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke v konaní neuplatnil. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia iných súdov, ktorými bol priznaný nárok navrhovateľa v plnom rozsahu.

3) Žalovaný (odporca) v zastúpení ustanovenou opatrovníčkou sa k podanému odvolaniu nevyjadril,
hoci mu súdom prvého stupňa rovnopis podaného odvolania i výzva na vyjadrenie k nemu boli doručené
29.9.2015.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) pred vecným prieskumom napadnutých
rozhodnutí súdu prvého stupňa (rozsudku a opravného uznesenia) zodpovedajúco ust. § 213 ods.2
O.s.p., vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k možnému použitiu čl. I § 5 ods.1 a čl. I § 48 ods.1
zák.č.191/1950 Zb. (zák. o zmenkách a šekoch - ďalej aj ZZŠ) a v nadväznosti na to i k záverom
rozhodnutia Vrchného súdu Olomouc sp. zn. 4Cmo/214/2002, ktorý výkladom ust. § 48 ZZŠ dospel k
záveru, že úroky uvedené na zmenke je možné požadovať len do splatnosti zmenky a od splatnosti
zmenky je pôvodný zmenkový záväzok pri úrokoch nahradený postihovým záväzkom (6 % úrok), je
možné požadovať zmenkové úroky len v zákonnej výške s tým, že prijatie iného záveru by znamenalo
bezdôvodné zvýhodňovanie zmeniek, ktoré sú úročené oproti ostatným zmenkám. Odvolací súd pritom
zdôraznil, že je žiadúce pri aplikácii uvedených ustanovení ZZŠ zaujať stanovisko v súvislosti so
skutočnosťami uvedenými samotným žalobcom v návrhu, keď zmenka bola ešte indosantom predložená
vystaviteľovi zmenky na platenie, čím sa stala splatnou a od nasledujúceho dňa (t. j. od 30.5.2011)
žalobca uplatňuje v konaní už aj zákonný 6 % ročný úrok.

Ani jedna zo sporových strán na túto výzvu odvolacieho súdu v určenej lehote, ba ani do následného
dátumu verejného vyhlásenia rozhodnutia, nereagovala. V odvolacom konaní na základe podaného
odvolania zostalo predmetom prieskumu to, či k nárokom zo zmenky patrí a v akom rozsahu nárok na
príslušenstvo zmenkovej istiny pozostávajúce zo zmenkového úroku uvedeného v zmenke, v akej výške
a za akú dobu, za ktorú sa istina zúročuje.

Napadnutý rozsudok, ktorým bol návrh zamietnutý, ako aj závislý výrok o náhrade trov, preskúmal
odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania na neverejnom zasadnutí, a teda bez
zopakovania a doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom
takéhoto preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom



zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd však nie je
viazaný právnym posúdením v preskúmavanej veci. V dôsledku toho postupoval tak, ako je uvedené
vyššie, podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a dal priestor účastníkom konania vyjadriť sa písomne k inému
možnému právnemu posúdeniu veci (ktorý nikto z nich nevyužil). Pretože rozsudok vo veci samej musí
byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 211 ods.2, § 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom 17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika
informovala Komisiu o tom, že na základe procesného práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade
s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok „odvolanie“ (§ 201 a nasl. O.s.p.) na „krajské súdy“.
V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd
Slovenskej republiky podľa procesného práva Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovné
uvedené v podanom odvolaní. Výnimku tvoria vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že:

a) uplatnené odvolacie dôvody neumožňujú zmenu či zrušenie tej časti rozsudku ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne za obdobie od 12.8.2010 do zaplatenia.

b) vo zvyšujúcej zamietavej časti i vo výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom na základe
Nariadenia č. 861/2007. Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike, podal dňa
28.3.2013 na prvostupňovom súde návrh na začatie konania proti odporcovi s bydliskom na území v
Slovenskej republike. K návrhu pripojil zmenku vystavenú dňa 29.10.2010 na zmenkovú sumu 676,63
eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 9.5.2010. V zmenke je žalovaný označený rodným číslom.

Prvostupňový súd ustanovil žalovanej pre konanie opatrovníka s odkazom na ust. § 29 ods.6 O.s.p..
Opatrovníkovi bol doručený návrh na predpísanom tlačive spolu s tlačivom C na odpoveď odporcu, ako
aj s prílohami návrhu na začatie konania. Vzorové tlačivo C na odpoveď odporcu (článok 5 ods. 2, 3
Nariadenia) obsahuje poučenie, že ak odporca neodpovie do 30 dní, súd vydá rozsudok. Odporcovi tým
vzniklo v súlade s článkom 5 ods. 1, 2, 3 Nariadenia právo v lehote 30 dní po doručení tlačiva, vyplniť časť
II. vzorového tlačiva C na odpoveď a v prípade potreby poskytnúť všetky príslušné podporné dokumenty
a zaslať ich späť súdu. Podobne odporca mohol svoje stanovisko k návrhu zaslať akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom súdu. Odporca ani jeho opatrovník toto svoje právo nevyužil, nebránil sa proti
uplatneným nárokom ani na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktorého sa nezúčastnil.

Do rozhodnutia prvostupňového súdu rozsudkom bola okrem návrhu súdu predložená len predmetná
zmenka, ktorej obsah popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd. Pri neuplatnenej
obrane žalovaného (vyplnením tlačiva C ani účastníckym prednesom na pojednávaní) mohol tak súd
vychádzať len z obsahu podaného návrhu i predloženej zmenky. Z úradnej povinnosti (ex offo) môže
súd prihliadať len na také vady, ktoré sú zistiteľné z textu samotnej zmenky, keď pritom nejde o prejav
vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú existenciu zmenky. Jedná sa napr. o
chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či podpis, ktorý nie je vlastnoručný (hoci spĺňa náležitosti § 40 ods.
2 Občianskeho zákonníka), o neuvedenie platobného príkazu v zmenke, uvedenie viacerých platobných
miest v zmenke, či chýbajúce splnomocnenie zmocnenca k podpisu zmenky za zmocniteľa (článok III.,
§ 3 ods. 2 ZZŠ). Preskúmavať správnosť doby platenia zmenkového úroku stanoveného v zmenke,
ktorého výška bola uvedená už pri vystavení zmenky, je možné aj bez námietky, či inak prejavenej
včasnej formy nesúhlasu dlžníka. Nejedná sa totiž o vadu zmenky, ale o správny výklad jej skutočného
obsahu. To platí aj v konaní podľa Nariadenia o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Z obsahu zmenky vyplýva záväzok zmenkového dlžníka zaplatiť zmenkový úrok 0,25 % denne od
9.5.2010. Žalobca sám v podanom návrhu (podľa Nar. EP a R č.861/2007) uvádza, že zmenka bola
ešte indosantom predložená vystaviteľovi na platenie, čím sa stala splatnou a od nasledujúceho
dátumu (t.j. od 12.8.2010) žalobca uplatňuje návrhom aj zákonný 6 % ročný úrok.



Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. I § 5 ods.1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch (ďalej a ZZŠ), úrok je príslušenstvo istiny a jeho výška je závislá od doby, za ktorú sa istina
zúročuje. V ods. 3 ten údaj zákon supluje ustanovením, že úroky treba rátať odo dňa vystavenia zmenky,
ak nebol určený iný deň. Vystaviteľ môže počiatočný deň stanoviť i pred dňom vystavenia zmenky.
Konečným termínom pre beh úrokov je deň „sroku“, od sroku bežia úroky podľa § 48 ods.1 písm. b)
(viď : Zmenkové právo - Komentár : Dr. Karol Kizlink, Dr. Ján Spišiak, Heureka, r.2005, s. 66)

Podľa uvedeného ust. čl. I. § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.
2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý
môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo
zmenka znie, t. j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky
podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len
zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky),
nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v
budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie.

Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Úroková doložka obsiahnutá
na zmenke nespĺňa funkciu zmluvnej pokuty.

Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred
vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum
neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v
dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí.

Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno
stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný.
Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak, aby bol
situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka veriteľa
na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti
zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú
zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I zákona č. 191/1950
Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.

Aj s odkazom na vyššie uvedený názor z právnej teórie, ale i názor vyplývajúci z právnej praxe
(rozhodnutie Vrchného sudu v Olomouci 4Cmo/214/2002), ale aktuálne i ďalej uvedené Stanovisko
Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015 odvolací súd je toho názoru, že už súd prvého stupňa podľa obsahu
zmenky i žalobného návrhu nemohol priznať žalobcovi popri zákonnom určenom 6% - nom ročnom úroku
od 12.8.2010 aj v zmenke „dohodnutý“ 0,25 %-ný úrok denne. Takéto právne posúdenie bolo možné
súdom prvého stupňa realizovať (iura novit curia) aj bez procesnej iniciatívy účastníka (žalovanej).
Odvolací súd pre takéto právne posúdenie poskytol účastníkom konania priestor na vyjadrenie, ale ani
jedna zo sporových strán ho nevyužila.

Za takéhoto stavu, ak by bol žalobcovi priznaný nárok na zákonný 6-% ročný úrok zo zmenky od
12.8,2010 do zaplatenia, nemohol byť žalobcovi popri tom priznaný aj 0,25 % denný úrok za čas od



12.8.2010, t. j. od zročnosti do zaplatenia. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa aj v tejto časti
žalobu zamietol. Preto v tejto časti odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil, aj keď z iných dôvodov, aké uviedol súd prvého stupňa.

Pre rozhodnutie o uplatnenom zmenkovom úroku 0,25 % denne za čas od 9.5.2010 do zročnosti neboli
zatiaľ pri pasivite žalovaného v konaní zistené potrebné skutočnosti. Pri vyššie uvedenej záväznosti
právoplatne judikovaných záverov o nárokoch na zmenkovú istinu, zákonný úrok i zmenkovú odmenu, by
pri aplikácii čl. I § 5 ods.1, čl. I § 48 ods.1 ZZŠ a aj čl. 7 ods.3 Nariadenia prichádzalo do úvahy priznanie
žalobcom uplatneného príslušenstvo na zmenkovom úroku (ktorý je predmetom tohto odvolacieho
konania) za čas od 18.4.2011 do 29.5.2011.

Pre túto časť sa zdajú byť použiteľnými závery zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 20.10.2015, podľa ktorých
„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Aj z dôvodov uvedeného zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že

„určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR.

Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej
ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom
na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom mal by túto skutočnosť namietať.
Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu (bez ohľadu
podľa akého procesného predpisu sa nárok uplatňuje), že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa,
poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa (obdobne to ustálila aj
rakúska právna prax). Ako judikoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp.zn. Pl ÚS 16/12 zo
dňa 16.10.2012 súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodných používaním
(zneužívaním) najmä voči subjektom, po nich nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej
úpravy spravodlivo požadovať. Tu najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je
možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky § 17 ZZŠ (ak



nadobúdateľ nekonal vedome na škodu dlžníka). Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné
odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral
za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 ZZŠ, nie je možné
ku kauzálnym námietkam prihliadať. Nemecká judikatúra dokonca v konkrétnom prípade označila
odvolanie sa žalobcu na § 17 ZZŠ za zneužitie práva.

Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015, vychádzajúc
z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v SR, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj
pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom
povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa
jednalo v prípade dotknutia práv v prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa)
zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Pri
svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu.

Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že nemá dôvod odkloniť sa od takýchto všeobecne akceptovaných
výkladových pravidiel členských štátov EÚ. Tu je potrebné tiež akcentovať už v citovanom českom
ústavnom náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než
dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je
zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom.
Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v
rozpore s ústavou chránenými právami. Napokon pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené
kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. „spotrebiteľskú“, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné,
že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio
podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok (z predložených rozhodnutí vyplýva úrok vo výške 0,25
% denne t.j. cca 91,25 % ročne) ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39
ObčZ). Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť, v akej miere je dohodnutý úrok primeraný, a nad rámec
primeranosti návrh v časti úroku zamietnuť.

Vzhľadom k tomu odvolací súd nemohol bez ďalšieho posúdiť a ani vyhodnotiť, v akej miere je
nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou zákonný, taktiež v akej miere je dohodnutý zmenkový úrok
primeraný, pretože pre ten účel neboli súdom prvého stupňa realizované všetky dôkazy, predovšetkým
súd neoboznámil s úverovou zmluvou uzavretou medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a
žalovaným.

Pri rešpektovaní dvojinštančnosti civilného súdneho konania mu neostávalo nič iné, len rozsudok súdu
prvého stupňa vo zvyšujúcej napadnutej časti - o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmenkového úroku
0,25 % denne od 9.5.2010 do zaplatenia a ďalších uplatnených nárokoch žalobcu, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania - podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) ods. 2 O.s.p. zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V duchu uvedených názorov vyplývajúcich zo spoločného stanoviska, rešpektovaných i odvolacím
súdom v tejto veci, bude potrebné v ďalšom priebehu konania zostatok žalobného návrhu prejednať,
vykonať dokazovanie v naznačenom smere a vo veci rozhodnúť pri posúdení dobrých mravov na úrok
- zmenkový úrok 0,25 % denne podľa záverov kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

V rámci rozhodovania o náhrade trov konania bude povinnosťou súdu prvého stupňa pri zisťovaní
úspešnosti účastníkov konania porovnať predmet konania pri začatí konania s plnením prisúdeným.
Pri peňažnom plnení sa zisťuje úspešnosť nielen porovnávaním istiny (zmenkovej sumy), ale aj
kapitalizovaných súm zmenkových úrokov, zákonného 6 % úroku, zmenkovej odmeny, prípadne
zmenkových nákladov.



Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.