Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/716/2015 z 23. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. februára 2016, sp. zn. 7Co/716/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5714206401.1 Krajský súd Žilina | 7Co/716/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5714206401.1 | 2016-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a898c527-d945-45e7-a4dc-43bcb2057a90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5714206401.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/716/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206401
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714206401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Amálie Paulerovej v právnej veci
navrhovateľa: O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. H. XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
1.698,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
15C/237/2014-236 zo dňa 7. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť vydať navrhovateľovi
bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 5331403 zo dňa 31.07.2007 vo výške 1.479,41 Eur a vo výroku
o trovách konania (výroky II. a III.), p o t v r d z u j e .

Výrok o čiastočnom zastavení konania (výrok I.) z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 219,51 Eur
na základe čiastočného späťvzatia žalobného návrhu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil (výrok
I.). Vo zvyšnej časti v celom rozsahu žalobnému návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť vydať
navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 5331403 zo dňa 31.7.2007 vo výške 1.479,41 Eur
(výrok II.).
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa
31.7.2007 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa odporca ako veriteľ zaviazal na žiadosť
navrhovateľa ako spotrebiteľa poskytnúť mu spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 50.000 Sk
(1.659,70 eur). Navrhovateľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť túto sumu
zvýšenú o poplatok vo výške 13.000 Sk (431,52 eur). Zmluva bola podpísaná oboma účastníkmi a
jej súčasťou bolo potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. V zmysle bodu 13. týchto podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške
na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Uvedenú zmluvu okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako
aj ustanovenie § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že úroky dohodnuté pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a iné
právne predpisy výslovne neurčujú do akej výšky je možné pri spotrebiteľskom úvere dojednať úroky.



Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov
zmluvy o spotrebiteľom úvere, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V prejednávanej veci výška úrokov nebola v zmluve presne špecifikovaná, avšak z bodu 13.
Všeobecných podmienok vyplynulo, že dohodnutý úrok predstavuje 1/3 zo sumy 13.000 Sk, t.j. 4.333,33
Sk, ktorá pri splatnosti v dvoch mesačných splátkach predstavuje ročnú úrokovú mieru vo výške
64,65 % a ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 95,04 %. Podľa názoru okresného súdu takto
dohodnutý úrok je viac ako štvornásobne vyšší ako úroky, ktoré banky žiadali za poskytnutie obdobného
spotrebiteľského úveru. Z internetovej stránky NBS zistil, že priemerná úroková sadzba v mesiac júl
2007 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola len 14 % ročne. Na základe
týchto skutočnosti potom považoval dohodnutý úrok za rozporný so zásadou dobrých mravov pre jeho
neúmernú výšku a mal za to, že zmluva s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto
časti neplatná.
Ďalej konštatoval, že odporca v uzavretej zmluve medzi celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, okrem dohodnutého úroku do poplatku zahrnul aj náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, ktoré mali tvoriť 2/3 zaplateného poplatku, t.j. 8.666,66 Sk. Požadovanie úhrady
administratívneho poplatku za uzatvorenie zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatku zo spotrebiteľského úveru je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie, ktoré je v záujme spotrebiteľa. Odplata za úver
je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, tak
úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie ako celok. Okresný súd prejudiciálne uzavrel, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je neplatná nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov, ale aj ako celok.
V danom prípade sa dôvod neplatnosti týkal jeho podstatnej zložky, právny úkon je neplatný v celom
rozsahu pre neprimeranú výšku odplaty.
Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľ na
základe spornej zmluvy uhradil odporcovi celkovo sumu 3.139,11 Eur, hoci reálne mu bola poskytnutá
čiastka vo výške 1.659,70 Eur. Nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.479,41 eur považoval preto za opodstatnený.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspechu
navrhovateľa predstavoval 87 %, neúspech 13 % a čistý úspech 74 %. V tomto rozsahu mal navrhovateľ
právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil, preto mu okresný súd ich náhradu nepriznal
(výrok III.).

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, podal odvolanie odporca,
ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že nárok navrhovateľa bude v celom rozsahu zamietnutý, alternatívne
žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol,
že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože sa na ňu
nevzťahujú ustanovenia § 258/2001 Z.z., ktorých aplikáciu vylučuje § 1 ods. 2 písm. f/ tohto právneho
predpisu. Okresný súd svoje tvrdenie, že ide o spotrebiteľa nijako neodôvodnil a neuviedol dôkazy,
ktorými sa pri svojom rozhodnutí riadil. Dlžník podľa svojich zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil
do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto
vyhlásenie potvrdil aj svojim podpisom. Z tohto dôvodu nemôže mať status spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ bol v konaní o plnení zo zmluvy o úvere zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 10.6.2008, preto ide o
taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno vec prejednať, ale treba konanie zastaviť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie
odporcu označil za účelové a tendenčné, ktoré neobsahuje nijaké právne argumenty a dôvody, ktoré by
boli spôsobilé relevantne zvrátiť napadnuté rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie §
156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.



Možno prisvedčiť odvolateľovi, že § 1 ods. 2 písm. f/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom a účinnom do 31.12.2007 uvádzal, že sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy, na ktorých
základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne
štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že
predmetnou zmluvou o úvere zo dňa 31.7.2007 uzatvorenou medzi účastníkmi konania bol medzi nimi
založený spotrebiteľský vzťah. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, na
základe akých skutočností dospel k tomuto záveru. Poukázal na to, že navrhovateľovi bol poskytnutý
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Naopak, na strane odporcu z výpisu
obchodného registra mal jednoznačne preukázané, že ten ako podnikateľ poskytuje služby tým, že
poskytuje úvery. Je pravdou, že okresný súd navrhovateľa ako spotrebiteľa definoval poukazujúc na
zákon č. 258/2001 Z.z., no zároveň vychádzal aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
spotrebiteľské vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľských zmlúv.
Odporca v odvolaní uviedol, že úver bol poskytnutý navrhovateľovi na výkon jeho zamestnania. Uvedená
skutočnosť však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Odporca bližšie nekonkretizuje na základe čoho,
z akých dôkazov by malo byť toto jeho tvrdenie preukázané, resp. ktoré konkrétne dôkazy okresný súd
mal vyhodnotiť nesprávne a z ktorých by malo byť zrejmé, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania
navrhovateľa.

Odporca ďalej namietal existenciu nedostatku podmienky konania a to, že o predmetnom nároku bolo
už právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka odporcu nie je
opodstatnená. Navrhovateľ už v podanom návrhu poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného
súdu Martin zo dňa 28.12.2012 č.k. 17Er/4224/2008-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 28.2.2014 č.k. 8CoE/7/2014-76 bolo rozhodnuté, že exekúcia, ktorá mala prebehnúť na základe
uvedeného rozhodcovského rozsudku bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená, nakoľko exekučný
titul bol vydaný v rozpore so zákonom, na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Treba konštatovať, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p.,
ako aj zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods.
2 O.s.p. je potrebné rešpektovať uvedené právoplatné rozhodnutia vydané v exekučnom konaní, ktoré
riešili otázku právoplatnosti z rozhodcovského rozsudku, ktorá je zároveň prejudiciálnou otázkou v
súvislosti s riešením daného prípadu. Týmto rozhodnutím bolo záväzne vyriešené, že rozhodcovský súd
postupoval nezákonne a nebol oprávnený na vydanie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Nebolo tak
možné ani v prejednávanej veci prihliadať na to, že o predmete konania už bolo právoplatne rozhodnuté,
ktorá skutočnosť by bránila prejednaniu a rozhodnutiu navrhovateľom uplatneného žalovaného nároku.

Okrem toho treba zdôrazniť zdôrazniť, že okresný súd vyhovel žalobnému návrhu z dôvodu, že zmluvu
o úveru uzavretú medzi účastníkmi považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Odporca správnosť týchto záverov okresného súdu v odvolaní nenamietal.
Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by rozporoval správnosť týchto záverov okresného
súdu, resp. neuviedol žiadnu protiargumentáciu v súvislosti so skutočnosťami, na ktorých prvostupňový
súd postavil svoje rozhodnutie. Keďže krajský súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi podaného
odvolania, nemal dôvod posudzovať správnosť týchto záverov okresného súdu, pre ktoré žalobnému
návrhu vyhovel.

Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.