Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/38/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. februára 2014, sp. zn. 9Co/38/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8712209135.1 Krajský súd Prešov | 9Co/38/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8712209135.1 | 2014-02-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 214 ods. 2 OSP, § 146 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55c5bb21-5b93-401d-ae44-6414d466759a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8712209135.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209135
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712209135.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov I.,
so sídlom H., H. XXXX/N., IČO: 42073642, právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Verebom,
so sídlom Košice 040 01, Šolltésovej č. 5, proti žalovanej: Mgr. Z. B., Správa bytov a domov, so sídlom
D. XXXX/XX, H. XXX XX, IČO: 43163459, právne zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Kollárom,
so sídlom Poprad 058 01, Mnoheľova 22, o vydaní dokladov týkajúcich sa správy domu a čerpania
fondu opráv, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7C/128/2012-147 zo
dňa 15.1.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Ako dôvod uviedol, že žalobca podal dňa 2.7.2012 žalobu na uloženie povinnosti žalovanej odovzdať
žalobcovi všetky doklady týkajúce sa správy domu a čerpania fondu opráv od jeho vzniku do dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ako aj nahradiť trovy konania. Dňa 9.7.2012 bol vydaný voči
žalovanej rozkaz na plnenie, voči ktorému podala dňa 31.7.2012 včas odôvodnený odpor. Tým došlo
zo zákona k zrušeniu rozkazu na plnenie. Na pojednávaní dňa 26.10.2012 súd pripustil zmenu žaloby,
keď podľa zmenenej žaloby sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej predložiť žalobcovi k
nahliadnutiu všetky doklady týkajúce sa hospodárenia bytového domu s. č. XXXX, situovaného na
ul. H. č. X-X, H.. F. dňa 7.12.2012 žalobca vzal žalobu späť, navrhol konanie zastaviť a rozhodnúť
o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Podaním zo 9.1.2013
žalovaná súhlasila so zastavením konania, avšak nesúhlasila s tým, aby súd náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu z účastníkov. Podľa jej názoru bola žaloba podaná predčasne. Uplatnila si náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 312,23 eur za 4 úkony právnej služby. Súd o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) (zrejme O.s.p.), pretože konanie bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby. Nie je podstatné, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby, ale
to, že žalovaná splnila to, čoho sa žalobca domáhal

žalobou. Nie je namieste argumentácia žalovanej o tom, že žaloba bola podaná predčasne.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Napadla ním výrok uznesenia
o náhrade trov. Navrhla v tejto časti uznesenie zmeniť tak, že žalobca je povinný žalovanej zaplatiť
457,41 eur ako trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Ako dôvod uviedla, že
súd sa nezaoberal okolnosťami, ktoré uviedla vo svojom podaní z 9.1.2013 a nevyhodnotil správanie



sa žalobcu a jeho právne kroky v tomto konaní. Ako vyplýva z uzavretej mandátnej zmluvy, nevznikla
jej povinnosť odovzdať žalobcovi žiadne doklady pred uplynutím šiestich mesiacov výpovednej lehoty.
Žalobcovi preto nemohol vzniknúť právny dôvod, ani naliehavý právny záujem na vydaní evidencie.
Petit podanej žaloby zo dňa 2.7.2012 bol absolútne neurčitý, nejasný a nedostatočne vymedzený.
Napriek tomu súd pristúpil k vydaniu rozkazu na plnenie zo dňa 9.7.2012. Hoci súd s dostatočným
predstihom vytýčil prvý termín pojednávania na deň 26.10.2012, žalobca zotrval v pasivite a až po
začatí pojednávania zmenil predmet žaloby na povinnosť žalovanej predložiť všetky doklady týkajúce
sa hospodárenia bytového domu súpisné číslo XXXX, situovaného na ulici H. č. X-X H.. Ak by ju bol
predniesol niekto už pred podaním žaloby, alebo aspoň pred pojednávaním, nevznikla by potreba konať
pred súdom. Preto mal súd postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p., lebo žalobca svojím konaním zavinil,
že toto bolo zastavené. Ak by žalobca využil toto svoje právo ešte pred 2.7.2012, nebolo by potrebné
vydávať rozkaz na plnenie, ani ona nemusela podávať odpor. Žalobca si svoju chybu uvedomil až
po podaní odporu, preto na pojednávaní zmenil žalobu, aby predišiel svojej neúspešnosti. Uplatnila si
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, režijného
paušálu, 20 % dane z pridanej hodnoty a súdneho poplatku za podaný odpor.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť. Ako dôvod
uviedol, že návrh na začatie konania bol vzatý potom, čo žalovaná dňa 30.10.2012 odovzdala všetku
dokumentáciu žalobcu priamo zástupcom žalobcu v jej kancelárii. Samotná žalovaná doklady odovzdala
zástupcom žalobcu s tým, že so žalobcom nechce mať nič a nechce, aby doklady jej boli vrátené, hoci
ešte stále plynula výpovedná doba. Je zrejmé, že i žalovaná v čase po podaní žaloby, a teda v čase
plynutia výpovednej doby striktne nerozlišovala medzi nahliadnutím a odovzdaním dokladov. Robí tak
až účelovo pri rozhodovaní o trovách konania. K späťvzatiu žaloby by nebolo došlo, ak by žalovaná
nebola sprístupnila doklady týkajúce sa žalobcu. Na pojednávaní dňa 26.10.2012 sa obe strany dohodli
o spôsobe vybavenia veci bez autoritatívneho rozhodnutia súdu, tak že s prihliadnutím na túto dohodu
neprichádza do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Je minimálne slušné, aby si trovy konania
v prípade dohody účastníkov konania znášala každá strana bez ich náhrady.

Podaným odvolaním žalovanej nebol dotknutý výrok uznesenia o zastavení konania. V tejto časti
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať
(§ 159 ods. 1,. 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím o veci
samej. Preto túto časť napadnutého uznesenia preskúmal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť

len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,

3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

V prípade zastavenia konania sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa ustanovenia § 146 ods. 1
O.s.p.. Len v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Zavinenie zastavenia konania sa skúma výlučne z procesného
hľadiska. Takýmto zavinením je spravidla späťvzatie žaloby. V jeho dôsledku vzniká právo na náhradu
trov konania žalovanej strany. Ak sa však pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (žalovaný). Typickým príkladom postupu
podľa vety druhej § 146 ods. 2 O.s.p. je správanie sa žalovanej pozostávajúce z toho, že po podaní
žaloby splnila to, čo bolo predmetom žaloby. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 225/2010). V tejto súvislosti sa nielen porovnáva petit podanej
žaloby s následným konaním žalovanej, ale aj odôvodnenie žalobného petitu v žalobe, a to za účelom
eliminácie stavu, ktorý by bol v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Princíp procesného
výsledku nemožno chápať formálne, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby



vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS
2899/2010).

V preskúmavanej veci došlo k späťvzatiu žaloby, v dôsledku čoho vzniklo právo na náhradu trov
konania žalovanej. Žalobca však zobral žalobu späť až následne potom, čo žalovaná dňa 30.10.2012
vyhovela požiadavkám žalobcu. Dôvodom pre späťvzatie žaloby bolo teda správanie sa žalovanej, z
ktorého možno vyvodiť dôvodnosť podania žaloby. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov neposudzuje a
nezisťuje podmienky prípadnej úspešnosti žaloby. Nie je preto právne významné, či a aké vady žaloba
v preskúmavanej veci mala a či by žalobca v konečnom dôsledku bol vo veci úspešný. Pre rozhodnutie
o náhrade trov konania je podstatné to, či podaním žaloby žalobca dosiahol to, čo ňou sledoval. To sa v
preskúmavanej veci aj stalo. V dôsledku toho v súlade s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. vzniklo právo na
náhradu trov prvostupňového konania žalobcovi. Ten si svoje právo na náhradu trov konania neuplatnil,
navrhol rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Za tohoto stavu
rozhodol prvostupňový súd v konečnom dôsledku správne, aj keď výrok svojho rozhodnutia nesprávne
sformuloval. O náhrade trov sa v tomto prípade nerozhoduje podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ale podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho sa náhrada trov priznáva, alebo nepriznáva. To však v konečnom
dôsledku nič nemení na tom, že prvostupňový súd náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Ani v tomto prípade
si žalobca neuplatnil právo na náhradu trov. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.