Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/29/2014 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 25CoE/29/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4111218067.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/29/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4111218067.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 169 ods. 1 OSP, EP, § 57 ods. 1 EP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 226 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b6c84d9-67f6-4779-9dac-2c73b3e714fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4111218067.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111218067
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111218067.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8-10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Poľnohospodárske podielnické družstvo Hurbanovo, so
sídlom Hurbanovo, Komárňanská 91, IČO: 00 193 038, o vymoženie 14.084,72 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. 07. 2013 č. k.
15Er/634/2011-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú proti povinnému na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 14.084,72 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Jozefovi Burimu, LLM, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach, Zd. Nejedlého 22 nepriznal trovy
exekúcie. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) na podnet súdneho exekútora
po zistení, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Jozefovi Burimu, LLM nepriznal trovy exekúcie, nakoľko si ich neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že v predmetnom exekučnom konaní
bola jeho pohľadávka čiastočne uhradená povinným dňa 23. 05. 2012 v sume 1.081,93 eura a dňa
07. 11. 2013 v sume 175,98 eura, t. j. spolu vo výške 1.257,91 eura, pričom oznámenia o úhrade
boli exekútorskému úradu doručené dňa 04. 06. 2012 a dňa 19. 11. 2012. Zostatok neuhradenej
pohľadávky ku dňu podania predmetného odvolania tak činí suma 12.826,81 eura. Poukázal, že v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie mal vedomosť o vlastníctve nehnuteľného majetku povinného,
zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. P.. Lustrácia vlastníctva nehnuteľnosti povinného v evidencii katastra
bola opätovne vykonaná dňa 05. 08. 2013, na základe ktorej sa zistilo, že povinný je stále vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 01. 06.
2011 súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach,
Zd. Nejedlého 22, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 14.084,72 eura s
príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou. Vyššie označený



súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 14. 06. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého
stupňa dňa 20. 09. 2011 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Písomným podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 08. 07. 2013 súdny exekútor navrhol súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že z informatívneho výpisu zo zbierky listín Obchodného
registra Okresného súdu Nitra je zrejmé, že družstvo si nesplnilo povinnosti podľa § 68 ods. 6
Obchodného zákonníka, ktoré sú dôvodom na jeho zrušenie, a teda vykazuje prvky nečinnosti. Zároveň
uviedol, že sa povinnému nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie. Za bezvýsledné označil
zisťovanie majetku povinného prostredníctvom OR PZ- ODI Komárno, ako i lustráciu evidencie katastra
nehnuteľností. Uzavrel, že družstvo nevlastní ani žiaden hnuteľný majetok, o ktorom by mal exekútor
vedomosť. Následne preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa predmetnú exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Hoci odvolateľ vo svojom odvolaní, ktorým napadol predmetné rozhodnutie, namietal len vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd bol povinný skúmať, či toto nebolo vydané v
konaní postihnutom vadami v prípade, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212
ods. 3 OSP ). Podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad v preskúmavanej veci ide.

Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto
vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne
posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal;
niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a
súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť
preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

V súdenej veci napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. Súd
prvého stupňa na odôvodnenie svojho uznesenia len poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, konštatujúc, že podľa oznámenia súdneho exekútora majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Z takéhoto odôvodnenia uznesenia nevyplýva, na základe čoho dospel
k záveru o zastavení exekúcie v intenciách § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a či sa vôbec
dostatočným spôsobom zaoberal skúmaním dôvodu zastavenia exekúcie, ktorým je skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí,
že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak existencia nedostatku
majetku musí byť podložená riadnym šetrením súdneho exekútora. Za týmto účelom bolo potrebné, aby
si súd vyžiadal spis súdneho exekútora, ktorý by mu poskytoval potrebné podklady pre tieto zistenia.
Záverom odvolací súd len poznamenáva, že podanie súdneho exekútora doručené súdu prvého stupňa
dňa 08. 07. 2013 nie je návrhom na zastavenie exekúcie, na základe ktorého je súd povinný zastaviť
exekúciu, ale len podnetom, ktorým navrhuje jej zastavenie zo zákonných dôvodov uvedených v ust. §
57 ods. 1 Exekučného poriadku.



Nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa učinilo konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže
postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, ktoré zistenie musí mať
za následok jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vrátenie mu veci na ďalšie konanie (§
221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
OSP) opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní i z hľadiska námietok
vznesených oprávneným v jeho odvolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.