Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/126/2015 z 27. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. júna 2016, sp. zn. 19Sd/126/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200726.4 Krajský súd Nitra | 19Sd/126/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015200726.4 | 2016-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8aed640c-e09f-4bbc-85d0-736aef07893c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200726.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200726
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200726.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: M. F., U. XXXX, K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
- ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, predsedníčkou senátu JUDr. Martou
Molnárovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 6. júla 2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím
zo dňa 19. novembra 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 07. 2015 zamietla podľa § 65 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 10. júna 2015.

V prvom rozhodnutí, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok, odporkyňa uviedla, že podľa
§ 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť
navrhovateľ o starobný dôchodok zo dňa 10. júna 2015 z dôvodu, že podľa § 65 ods. 2 citovaného
zákona navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek (62 rokov veku poistenca) ku dňu 13. apríla 2015, avšak
k tomuto dátumu získal iba 3425 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 140 dní obdobia
dôchodkového poistenia a preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, teda 15 rokov dôchodkového poistenia, čo vyplýva z
presného rozpisu v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia.
Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom odporkyňa dňa 19. 11. 2015 vydala nové rozhodnutie
č. XXX XXX XXXX 0, ktorým rozhodnutím zmenila svoje predošlé rozhodnutie zo dňa 6. júla 2015 v časti
odôvodnenia rozhodnutia po doplnení skutočností, na základe ktorých bol posúdený nárok navrhovateľa
na starobný dôchodok. V tomto doplňujúcom rozhodnutí po právnej stránke poukázala na ust. § 21
ods. 1 písm. a/ až e/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t. j. zvýhodnené pracovné kategórie,
v ktorých navrhovateľ v zamestnaní nezískal ani jeden deň, a ďalej na ust. § 174 ods. 1, 2 citovaného
zákona, v zmysle ktorých bolo možné priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t. j. 56,
57, 58 a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie
alebo do II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. Odporkyňa
konštatovala, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v období od 30. 09. 1976 do 26. 09. 1978
(doba výkonu základnej vojenskej služby) a od 01. 10. 1978 do 20. 01. 2009 (doba trvania služobného
pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore ) nebol zaradený do výkonu funkcie, t. j. nebol zaradený do
kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je možné
znížiť dôchodkový vek navrhovateľa, pretože zamestnanie zaradené do pracovnej kategórie ani podľa



predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo.
Poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra SR v Bratislave č. SRLZ-42.582-1/SZ-2009 zo dňa 20. 03.
2009, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bolo priznaný výsluhový dôchodok od 21. januára
2009 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov na vznik nároku na výsluhový
dôchodok a pre jeho sumu navrhovateľovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od
30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 a doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore
od 1. októbra 1978 do 20. januára 2009.

Odporkyňa dospela k záveru, že nie sú splnené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku,
nakoľko navrhovateľ dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov dovŕšil dňa 13. apríla 2015. Odporkyňa uviedla, že k tomuto dátumu navrhovateľ získal
3425 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 140 dní obdobia dôchodkového poistenia
a nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zmysle zákona. Opätovne poukázala na ust.
§ 60 zák. č. 461/2003 v spojení s § 255 ods. 5 citovaného zákona o sociálnom poistení, v
zmysle ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Keďže navrhovateľ
v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo
II. kategórii funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 21. 01. 2009, pre nárok ktorého bola
navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, nebolo možné
zhodnotiť obdobie trvania doby základnej vojenskej služby od 30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 a obdobie
služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. 10. 1978 do 20. 01. 2009 pre vznik nároku
na starobný dôchodok, preto bolo potrebné žiadosť navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovateľ v zmysle poučenia odporkyne v rozhodnutí, v lehote stanovenej zákonom podal
jednoduchý opravný prostriedok, t. j. návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorý na výzvu
súdu doplnil o dôvody jeho nezákonnosti, ktoré špecifikoval tak, že sa domáha zrušenia napadnutého
rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci na ďalšie konanie, nakoľko je toho názoru, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže odporkyňa pri rozhodovaní o jeho žiadosti
nezohľadnila relevantnú skutočnosť a to, že v čase podania svojej žiadosti splnil dve základné zákonné
podmienky podľa zákona o sociálnom poistení a to, že dňa 13. 04. 2015 dovŕšil vek 62 rokov, t. j.
dôchodkový vek a tiež poistnú dobu v zmysle zákona, teda minimálne 15 rokov poistného. Nesúhlasí
preto so záverom odporkyne, že podľa jej vyjadrenia nesplnil počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.

Uviedol, že pre neho ako poberateľa tzv. výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. platia
aj iné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z. z. ako uvádza odporkyňa a je toho názoru, že sa s ním
zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo "všeobecnom systéme"
a preto je pri výške starobného dôchodku znevýhodnený z dôvodu, že mal získať dávky v dôchodkovom
poistení aj v inom systéme sociálneho poistenia (zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nielen
v systéme všeobecnom, preto sa domáha priznania starobného dôchodku za odpracované roky, teda
za časť civilnú a za dovtedy nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v tzv. bezpečnostných
službách a zboroch (Okresná inšpekcia požiarnej ochrany ONV Topoľčany a jej právny nástupcovia
ako Zbor požiarnej ochrany, Hasičský a záchranný zbor) a základnej vojenskej služby, ktorá mu
bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný za výkon štátnej služby hasiča. Navrhovateľ ďalej
uviedol s poukazom na § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., že toto ustanovenie nebráni vzniku jeho
nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že
mu vznikol ako príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, keďže už dosiahol dôchodkový vek
podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Splnil zákonnú podmienku nároku na niektorú
z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia a teda nielen dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol
poistený výlučne vo všeobecnom systéme. Uviedol, že celkovo odpracoval viac ako 37 rokov a preto
žiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie pomernej časti tzv. starobného dôchodku.



Navrhovateľ je toho názoru, že odporkyňa pri rozhodovaní v jeho veci nepostupovala v súlade
s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujal v obdobnej veci stanovisko a vychádzal z
právnej úpravy čl. 29 Ústavy SR, v zmysle ktorého občania majú nárok na primerané hodnotné
zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také
hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, t. j. bez ohľadu na to, či poistenie bolo
získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zák. č. 328/2002 Z. z. alebo iba vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22. 08. 2012 alebo sp. zn. 7So/138/2011 z 15.
12. 2012. Uviedol, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých
počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy podľa všeobecných právnych
predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí č. R
55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a
teda, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, môže sa suma dôchodkovej dávky poistenca iba
krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

Po doručení zmeneného napadnutému rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. 11. 2015, navrhovateľ
podal na súd písomné stanovisko, v ktorom podstate zopakoval svoje námietky a žiadal zrušiť i
toto rozhodnutie, nakoľko s ním nesúhlasí, keďže mu nebolo vyhovené a toto rozhodnutie nie je
možné považovať za zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru nie je dôvod
prebiehajúce konanie zastaviť. Rovnako nie je dôvodné podávať proti nemu účelovo nový opravný
prostriedok. Ďalej dal do pozornosti konajúceho súdu ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v
ktorých sa súd zaoberal obdobnými nárokmi poberateľov tzv. výsluhového zabezpečenia podľa zák. č.
328/2002 Z. z. a to sp. zn. 9So/108/2012 z 27. 11. 2013 a sp. zn. 10So/127/2014 z 30. 09. 2015.
Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a žiadal návrhu v
celom rozsahu vyhovieť.

Odporkyňa k návrhu navrhovateľa (opravný prostriedok) predložila súdu dávkový spis spolu s
doplňujúcim rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2015 č. XXX XXX XXXX 0 a podala vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa, v ktorom v podstate uviedla tie isté dôvody ako v doplňujúcom rozhodnutí zo dňa 19. 11.
2015 a navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 O.s.p),
preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní,
v neprítomnosti odporkyne, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila pred pojednávaním (§ 101 ods. 2 O.s.p.),
v rozsahu dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľa) v súlade s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný a preto rozhodnutie odporkyne bolo potrebné podľa
§ 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie pre nesprávne
právne posúdenie (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán
vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

V preskúmavanej veci z predloženého dávkového spisu odporkyne súd zistil a mal za preukázané, že
navrhovateľ dňa 10. júna 2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 13.
apríla 2015, keďže v tento deň podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dovŕšil
vek 62 rokov a teda podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona splnil zákonnú podmienku na podanie tejto
žiadosti. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal i z toho dôvodu, že od 21. januára 2009 mu
bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov keďže od 1. októbra 1978 do 20. januára 2009
bol v služobnom pomere v Hasičskom a záchrannom zbore (právny predchodca Okresná inšpekcia
požiarnej ochrany ONV Topoľčany a následne Zbor požiarnej ochrany). Pred prijatím do štátnej služby
v období od 30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 plnil si povinnosti vojaka základnej vojenskej služby.
Po priznaní výsluhového dôchodku v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t. j. v zmysle zák. č.



328/2002 Z. z. navrhovateľ však naďalej pracoval a bol sociálne poistený i vo všeobecnom systéme,
čo odporkyňa nepopiera a uviedla, že navrhovateľ ku dňu 13. apríla 2015 (ku dňu dovŕšenia veku 62
rokov) získal 3425 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 140 dní obdobia dôchodkového
poistenia, avšak odporkyňa s poukazom na ust. § 60 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. dospela k záveru, že
navrhovateľ nesplnil druhú zákonnú podmienku nároku na priznanie starobného dôchodku v zmysle zák.
č. 461/2003 Z. z. a to, že vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia nezískal potrebný počet
rokov dôchodkového poistenia, t. j. 15 rokov po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov. Navrhovateľovi
bol priznaný výsluhový dôchodok od 21. 01. 2009, pre nárok ktorého bola navrhovateľovi zhodnotená
doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore a tieto obdobia vrátane obdobia trvania
doby základnej vojenskej služby od 30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 nie je možné zhodnotiť pre vznik
nároku na starobný dôchodok podľa zák. č. 461/2003 Z. z.

Súd žiadal dávkový spis i od Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, ktorý
predložil iba fotokópie spisového materiálu týkajúce sa výsluhového dôchodku navrhovateľa, a ktorý
nebol súčasťou dávkového spisu odporkyne. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že
navrhovateľ požiadal písomne žiadosťou zo dňa 24. 11. 2008 o skončenie služobného pomeru, ktorej
bolo vyhovené rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre č.
177/2008 ku dňu 20. 01. 2009. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia riadenia ľudských zdrojov,
odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 20. 03. 2009 č. p. SRLZ-42.582-1/SZ-2009 bol navrhovateľovi
priznaný výsluhový dôchodok podľa §§ 38, 39 v súlade s §§ 58, 60 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 2002. Z rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bola zhodnotená základná vojenská služba od
30. 09. 1976 do 26. 09. 1978 a obdobie služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1.
10. 1978 do 20. 01. 2009, celkom 32 rokov. Priznaný výsluhový dôchodok bol navrhovateľovi priebežne
ďalšími rozhodnutiami zvyšovaný v zmysle platnej legislatívy, naposledy od 01. 07. 2015.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (účinný v čase rozhodovania odporkyne),
tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b)
vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je
upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov,
(1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí:
a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby
sociálneho zabezpečenia.
(2) Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (účinný ku dňu rozhodovania o žiadosti),
obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.
(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ak má alebo ak by
mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú
dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu
sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku (vyhlásený
v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb., ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej
prednosť pred zákonom podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky).

Navrhovateľ netvrdil, že v období výkonu služby v Hasičskom a záchrannom zbore od 21. januára 2009,
odkedy mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, by vykonával zamestnanie - vo zvýhodnenej pracovnej kategórii funkcií, resp.
zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom
v § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zák. č. 100/1988 Zb., teda zvýhodnenej kategórii funkcií v zmysle
§ 274 zákona o sociálnom poistení, na ktoré ustanovenie poukazuje odporkyňa. Navrhovateľ iba tvrdí,
že dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., avšak počas výkonu štátnej
služby v Hasičskom a záchrannom zbore od 01. 10. 1978 do 20. 01. 2009, celkom 32 rokov bol sociálne
poistený v osobitnom systéme a následne bol sociálne poistený i vo "všeobecnom systéme" podľa
zák. č. 461/2003 Z. z., kde celkom získal 3425 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a
140 dní obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľ namietal, že na nárok na starobný dôchodok
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia mu nebola zhodnotená a priznaná pomerná časť
starobného dôchodku s prihliadnutím na skutočnosť, že je poberateľom výsluhového dôchodku z
osobitného systému poistenia.

Navrhovateľ namietal, že odporkyňa mu bola oprávnená iba krátiť starobný dôchodok primerane k
počtu skončených rokov doby trvania služobného pomeru hasiča, ale nebola oprávnená jeho žiadosť
zamietnuť, a napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok
na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu
dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej
aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128, odporkyňa jeho žiadosť zamietla.

Krajský súd dospel k záveru, že na základe rozhodovacej praxe súdov pri riešení tejto otázky, nemožno
súhlasiť s názorom odporkyne, že doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy navrhovateľ
vykonával funkciu hasiča, mu už boli zhodnotené a to na nárok na výsluhový dôchodok a že navrhovateľ
ku dňu 13. apríla 2015 (ku dňu dovŕšenia veku 62 rokov) získal 3425 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t. j. 9 rokov a 140 dní obdobia dôchodkového poistenia a teda podľa § 65 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z. v znení zák. č. 555/2007 Z. z. nespĺňa zákonnú podmienku dôchodkového poistenia, t. j.
najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom
poistení, ktorý upravuje dôchodkové dávky a podmienky na ich priznanie vo všeobecnom systéme,
keďže navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok.

Podľa názoru súdu, z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna
úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o
sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované
za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného
systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako
dávka sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý
vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška
výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby hasičom (policajtom, colníkom) bola doba profesionálnej
služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva,
že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma
starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).



Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej
len "Dohovor"), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto
Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie
ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje
druhú dávku. Ďalej z citovaného článku Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný
dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v
zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu,
ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový
dôchodok).

Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku i v konaní na súde poukazoval na ustálenú súdnu prax pri
rozhodovaní obdobných vecí a citujú niektoré rozhodnutia NS SR napr. rozsudok NS SR 1So/127/2014
z 30. 11. 2015, ale i č. 10So/59/2014, ktorý rieši obdobný prípad.

Krajský súd, s poukazom na ustálenú súdnu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10So/59/2014, ale i rozsudok sp. zn. 9So/214/2008 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
č. 5/2011) a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby
poistenia získané po priznaní výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodok. Najvyšší súd
SR o. i. v ňom vyslovil názor, že správny orgán je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory
vyslovené najvyšším súdom vo svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri
súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v jeho predchádzajúcej rozhodovacej
činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti,
nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho
adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

Krajský súd poukazuje, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012, ktorý jednoznačne
v odôvodnení rozhodnutia (riešil obdobný prípad) uviedol, že "zo žiadneho ustanovenia zákona o
sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového
poistenia (doby tzv. civilného zamestnania)". Z ustanovení zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie
služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy
výsluhového dôchodku.

Zo spisu vyplýva a nie je sporné podľa názoru súdu, že navrhovateľovi v osobitnom systéme nebol
priznaný starobný dôchodok, ale výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z., avšak z rozhodnutia
odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku nevyplýva, že na účely
stanovenia výšky starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné započítať doby
dôchodkového poistenia v osobitnom systéme, t. j. doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku
plus doby civilného zamestnania ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, aj keď navrhovateľ nezískal
dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do II. kategórie funkcií.

Súd preto dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom
a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR
I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Článok 46 a nasl. Ústavy SR (na ktorý sa odvoláva i žalobca) a
článok 6 ods. 1 Dohovoru predstavujú procesný rámec, a to najmä princípy riadneho a spravodlivého
procesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Odvolaním napadnuté rozhodnutie



v dostatočnej miere neuvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá a ktorý má odraz v
odôvodnení po hmotnoprávnej stránke, ktoré skutočnosti a dôkazy nemohli byť zohľadnené a prečo. V
tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 10/99, č. II. ÚS 234/03, v zmysle
ktorého neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku I. Ústavy SR je aj princíp
právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že
všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
podľa právnych platných predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať). Podľa názoru súdu tento
princíp v preskúmavanej veci správny orgán (odporkyňa) nedodržala a rešpektovanie princípu právnej
istoty nebolo premietnuté v rozhodnutí ako orgánov verejnej moci. Správne navrhovateľ poukázal na
postup odporkyne, ktorý považuje za rozpor s čl. 33 Dohovoru 128, ktorý nepripúšťa postup zvolený
odporkyňou, a že odporkyňa vec posúdila po právnej stránke nesprávne.

V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že nepostačuje, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné
nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníka konania (vyložiť
obsah príslušného ustanovenia použitého právneho predpisu v spojení so zabezpečenými dôkazmi),
najmä ak sa ním účastníkovi nepriznal nárok, o ktorý žiadal v zmysle zákona.

V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatniť kompetenciu, ktorú mu
priznáva ústava, alebo zákon. Povinnosťou každého správneho orgánu verejnej moci je konať, uplatniť
svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa §
250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť
o žiadosti navrhovateľa a jeho nároku na starobný dôchodok opätovne, pričom je viazaná právnym
názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže tieto konania sú oslobodené od súdnych poplatkov a iné trovy
konania si navrhovateľ neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).