{"guid": "6e6fd892-31da-400a-9538-193f54a94cbd:fefc37c3-ffce-4648-8417-d17f7b4daad8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013202253.1", "spisova_znacka": "1Sžso/80/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/80/2014 z 31. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2016, sp. zn. 1Sžso/80/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013202253.1", "identifikacne_cislo": "1013202253", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2016-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293.odsek-1", "nazov": "§ 293 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293.odsek-1", "nazov": "§ 293 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-293"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fefc37c3-ffce-4648-8417-d17f7b4daad8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013202253.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013202253.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013202253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/80/2014\n1013202253\n31. 05. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:1013202253.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a.s., IČO: 35 792 281, so sídlom Vajnorská č. 137,\nBratislava, zast.: JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie\nKrížna č. 47, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\n10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2014 č. k. 2S 306/2013-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2014 č. k. 2S\n306/2013-36 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 50866-2/2013-BA z 02.12.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č. l. 6) žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003\nZ. z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: 704-0218037713-GC04/13 z\n02.10.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci\npredpísaného penále za omeškané poistné na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie\na príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové\npoistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do\nrezervného fondu solidarity (ďalej na účely rozsudku len „omeškané poistné“).\n2. V prvostupňovom rozhodnutí bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie rokov 2009 a 2010 ako aj\nza mesiace január 2011, február 2011 a apríl 2011 omeškaného poistného v celkovej výške 17.866,73 €.\nTakto zistený nedoplatok na omeškanom poistnom bol žalobcom zaplatený po jeho predpísaní\nrozhodnutím dňa 18.07.2011, t. j. oneskorene.\n3. V administratívnom odvolaní proti prvostupňovom rozhodnutí žalobca namietal, že penále mu bolo\npredpísané z omeškaného poistného len za 4 zamestnancov z priemerného počtu 217 zamestnancov,\npričom sa nejednalo o vedomé neplatenie poistného ale o nesprávne pochopenie zákona. Žalobca sa\ndomnieval, že spoluprácu s pracovníkmi prvostupňového orgánu a dobrovoľné zaplatenie omeškaného\npoistného vzal žalovaný na vedomie a penále mu nepredpíše.\n\nPo vyše dvoch rokoch od uhradenia dlžnej sumy poistného a príspevkov mu však bolo doručené\nrozhodnutie o predpísaní penále, ktoré považuje za neprimerane tvrdé, nakoľko jeho pochybenie bolo\nzistené kontrolou až v roku 2011.\n4. Tiež poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2010, t. j. § 293bj zák. č.\n461/2003 Z. z., podľa ktorého bolo za stanovených podmienok možné požiadať o odpustenie povinnosti\nzaplatiť penále za obdobie pred 01.06.2009, t. j. značnú časť obdobia, kedy žalobca nevedomky\nneodvádzal poistné a príspevky za štyroch zamestnancov.\nPodľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec Sociálna\npoisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na\ndlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie\npred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.\n5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že právna úprava obligatórne určuje\npovinnosť zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné a príspevky a v prípade ich neuhradenia alebo\nomeškania, uhradiť aj predpísané penále.\nPodľa žalovanej zák. č. 461/2003 Z. z. neobsahuje inštitút, ktorý by umožňoval zmiernenie tvrdosti\nzákona a odpustenie povinnosti zaplatiť penále aj tým platiteľom, ktorí zákonom ustanovené podmienky\nnesplnia. Podľa žalovanej tiež neboli splnené podmienky pre nepredpísanie penále alebo odpustenie\npovinnosti zaplatiť penále v zmysle § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 16.12.2013.\n7. Podľa žalobcu, vzhľadom na počet dotknutých zamestnancov žalobcu, sa tento domnieva, že v\nžiadnom prípade nešlo o vedomé porušenie zákona ale o nesprávny výklad zákona v časti upravujúcej\núhradu príspevkov a poistného pri súbehu viacerých pracovných pomerov u dotknutých štyroch\nzamestnancov.\nĎalej zopakoval dôvody uvedené v administratívnom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, v\nmedziach ktorých sa zameral na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.\n8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla túto zamietnuť. Poukázala najmä na povinnosť každého\nzamestnávateľ poistné, a tieto odvádzať včas a v správnej sume, inak mu v zmysle § 240 ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z. z. vzniká povinnosť zaplatiť predpísané penále.\nŽalovaná je povinná predpísať penále vždy, keď zistí, že nebolo odvedené poistné a príspevky včas\nalebo v správnej sume, pričom nejde o vec voľnej úvahy. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej je žalovaná\npovinná predpísať penále, a že tak urobila až po dvoch rokoch od vykonania kontroly, nemá vplyv na\nvýšku penále.\nB)\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov\nuvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná, keďže rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich\nprávach.\nKrajský súd ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil len druhostupňové rozhodnutie,\nkeďže nápravu môže urobiť priamo žalovaný.\n10. Po citácii niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku krajský súd prihliadajúc k svojej\npôvodne načrtnutej myšlienke prieskumu nie zákonnosti ale spravodlivosti rozhodnutí správnych\norgánov zdôraznil, že\n„Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení\nje vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu súladné s ponímaním\nmateriálneho právneho štátu a či takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona o sociálnom\npoistení nie je absolútne nespravodlivá a či nie je v príkrom rozpore so základnými princípmi\nmateriálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať\nprávo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo\n\nje zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a\naplikácia musia v právnom štáte smerovať k spravodlivému výsledku.“\n11. Následne s poukazom na niektoré vybrané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ďalej na účely rozsudku len „Ústavný súd“ (napr. sp. zn. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999,\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365, zhodne sp. zn. I. ÚS\n44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999,\ns. 382, resp. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008,\nnález Ústavného súdu sp. zn. PI. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007 a iné) poukázal na porušenie ústavných\nprincípov vrátane princípov právneho štátu vymenovaných konajúcim krajským súdom v odôvodnení\nsvojho rozsudku.\n12. Ďalej krajský súd citoval prechodné ustanovenia § 293ap a § 293bj ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.,\nktoré obsahovali obdobné formulácie vôle zákonodarcu o právomoci žalovanej, resp. jej prvostupňového\norgánu odpustiť povinnosť zaplatiť penále za stanovené predchádzajúce obdobie, pričom vyslovil\nnasledujúci záver:\n„Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonodarca dva krát prijal takú právnu úpravu, ktorá\nvytvorila tzv. generálny pardon, znamenajúci, že ak dlžník v stanovených lehotách zaplatí dlžné poistné\na príspevky, Sociálna poisťovňa mu nepredpíše penále alebo už predpísané penále odpustí. Účelom\na samotným zmyslom generálneho pardonu nepochybné bolo. aby dlžné subjekty prioritne zaplatili\ndlžné poistné a príspevky a v prípade, že tak urobia, štát (Sociálna poisťovňa) sa vzdá práva na\npenále, t.j. odmietol sankcionovať takéto subjekty za predpokladu, že povinné subjekty zaplatia dlžné\npoistné a príspevky. Je nepochybné, že žalobca nie je tým subjektom, ktorý by sa úmyselne vyhýbal\nplateniu poistného a príspevkov, subjektom, ktorý by cieľavedome obchádzal zákon a vedome neplnil\nsvoje zákonné povinnosti, keď k podlžnosti došlo chybným výkladom zákona a to v prípade štyroch\nzamestnancov z cca 217 v danom období, pričom títo štyria zamestnanci boli zároveň v pracovnom\npomere aj u iného zamestnávateľa, teda išlo o súbeh viacerých pracovných pomerov u jedného\nzamestnanca. Nebolo tiež spochybnené, že by žalobca od svojho vzniku (od roku 2000 a predtým\njeho právny predchodca...) až do súčasnosti porušoval zákon tým, že by neplatil poistné a príspevky\nvčas a v správnej výške. Právny zástupca žalobcu prezentoval, že v niektorých mesiacoch žalobca\nodvádzal poistné a príspevky aj vo výške 100 000,- eur. V prípade žalobcu ide teda celkom zrejme o\nsubjekt, ktorý si riadne plní svoje zákonné povinnosti a nepatrí do množiny tzv. chronických neplatičov\nSociálnej poisťovne, ktorí však v kontexte časových súvislostí mohli využiť generálny pardon a teda\nboli v konečnom dôsledku oslobodení od platenia penále, čím boli zvýhodnení. Tu vzniká paradoxne\nabsurdná situácia, keď subjekty, ktoré vedome (úmyselne) neplatili poistné a príspevky, t. j. vedome si\nneplnili svoje zákonné povinnosti, mohli využiť zákonnú úpravu tvoriacu generálny pardon a naproti tomu\nsubjekt ako žalobca, ktorý o podlžnosti, ktorú mimochodom uhradil ihneď po právoplatnom rozhodnutí\no jej vyrubení, takúto možnosť už nemal, nakoľko uplynuli zákonné lehoty. V tejto súvislosti je potrebné\nspomenúť kontrolu uskutočnenú až v roku 2011, ktorá zistila predmetné podlžnosti, pričom je zrejmé,\nže ak by Sociálna poisťovňa uskutočnila kontrolu kedykoľvek pred 30.04.2010. mal by žalobca možnosť\ndlžné poistné a príspevky zaplatiť a tým by nedošlo k tak dramatickému postihu v podobe predpísaného\npenále ako k nemu v skutočnosti došlo. Tu treba spomenúť, že kontrola v roku 2011 sa v podstate\nvykonávala za obdobie od 01.01.2004... a už od tohto dátumu bol žalobca sankcionovaný.“\n13. Hoci na jednej strane krajský súd potom uznal, že žalovaná má pravdu v tom, že v danom prípade\nneboli splnené formálne podmienky zákona pre odpustenie penále, resp. podmienky pre nepredpísanie\npenále, tak na druhej strane krajský súd žalovanej vytkol vzhľadom na špecifiká daného prípadu jej\ncelkom formalistický prístup, keďže pre neho je zrejmé, že došlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči\nžalobcovi.\nNásledne za primerané a spravodlivé krajský súd označil vyrubenie penále za obdobie po 01.01.2010\naž do zaplatenia. resp. do termínu stanoveného v § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.\n14. Záverom krajský súd upozornil na to, že:\n„funkciou súdov a justície všeobecne je poskytovať ochranu práv jednotlivca, v materiálnom právnom\nštáte potom ochranu aj základným právam a slobodám. Nie vždy sú všetky základné práva\npriamo vykonateľné a pôsobia voči jednotlivcovi bezprostredne. V niektorých prípadoch pôsobia len\nsprostredkovane cez jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právom prenikajú.\nPreto pri výklade, či aplikácii jednoduchého práva na takéto vzťahy sú súdy povinné toto prenikanie\n\nstarostlivo zvážiť a brať v úvahu tak. aby súčasne plnili svoje povinnosti poskytovať ochranu tak právam\nv rovine jednoduchého práva, tak právam základným. Nemožno preto tolerovať formalistický postup,\nktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd\nnie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od nej môže a musí odchýliť, pokiaľ to\nvyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré\nmajú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku; povinnosť súdu\nnachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež\npovinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom i tam. kde ide o interpretáciu abstraktných\nnoriem a ústavných zásad.\nKrajský súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych\nskutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich\nšpecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti\nurobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v\nprocese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť\nje hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým\nvytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale\npredovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť.\nPráve z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na\nďalšie konanie.“\n15. Uznesením č. k. 2S/306/2013-21 z 15.01.2014 predseda konajúceho senátu odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č.\n704-0218037713-GC04/13 zo dňa 02.10.2013, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.\nOdklad rozhodnutia odôvodnil predseda tým, že dôvody žalobcu o vzniku nenapraviteľnej škody na\njeho právach, nakoľko úhrada predpísaného penále bude mať pre neho likvidačný charakter, a že v\ntejto súvislosti by prípadným zánikom žalobcu stratilo prácu viac ako 215 zamestnancov, považuje\nza opodstatnené a tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za natoľko závažné, že okamžitým výkonom\nrozhodnutia hrozí žalobcovi závažná majetková ujma spočívajúca v povinnosti zaplatiť penále v sume\n17.866,73 €.\n\nIII.\nOdvolanie žalovanej/stanoviská\nA)\n16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 27.08.2014 (č. l. 42) proti rozsudku krajského súdu žalovaná v\nsúlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedla ako dôvod odvolania to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p./.\n17. Následne odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky žalovanej v stručnom prehľade:\n- normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. charakteru prikazujúceho a zakazujúceho,\n- žalovaná nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,\n- princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné\nzabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely,\n- v svojich rozhodnutiach, na ktoré poukazuje krajský súd, sa Ústavný súd nezaoberal prípadmi, ktoré\nby boli obdobného charakteru ako v prejednávanej veci, t. j. prípad predpísania penále,\n- k otázke ústavnej konformity výkladu právnych noriem zaujala žalovaná stanovisko v súlade s\nuznesením Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 274/07, ktorého relevantnú časť citovala,\n- žiadne z ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. ani jeho celok doteraz neboli Ústavným súdom posúdené\nako neústavné,\n- zák. č. 461/2003 Z. z. neobsahuje ustanovenia, ktoré by zmiernili jeho tvrdosť,\n- nie je možné namietať odopretie práva využiť tento tzv. „Generálny pardon“ tým účastníkom konania,\nktorých žalovaná upozorní na nesplnenie odvodovej povinnosti až po 31. januári 2008, resp. po 30. apríli\n2010, ako aj že\n- zák. č. 461/2003 Z. z. neukladá lehotu na predpísanie penále.\n\n18. Záverom žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n19. Vo svojom vyjadrení (č. l. 47) zo dňa 11.11.2014 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne\nzdôraznil argumentáciu krajského súdu, že\n- konaním správnych orgánov bol porušený princíp právnej istoty a spravodlivosti,\n- došlo k porušeniu práv žalobcu vo vzťahu k uvedeným článkom ústavy,\n- dôraz aplikácie materiálneho hľadiska právneho štátu pri rozhodovaní správnych orgánov,\n- sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že nemôže postupovať v rozpore so zák. č. 461/2003 Z. z. ako\naj s nemožnosťou zmierniť jeho tvrdosť v individuálnych prípadoch,\n- Ústavný súd zdôraznil v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007 postup pri riadnej aplikácii\nsprávneho práva, ako aj\n- existenciu absurdnej situácie, kedy niektoré subjekty, ktoré aj úmyselne neplatili poistné a príspevky\nna poistnom, tak mohli využiť zákonnú úpravu tvoriacu generálny pardon, čo však žalobca, ktorý takto\nnepostupoval, tak takúto možnosť nemal.\n20. Záverom žalobca požiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vyčíslenej sume 142,04 €.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné, a preto napadnutý rozsudok\npostupom podľa 220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 zmenil tak, že žalobu podľa 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\n22. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným\nsprávnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho\nodvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nrozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či platná právna úprava pripúšťa naplniť ideu spravodlivého\nposúdenia veci v zmysle záverov krajského súdu tak, ako boli prezentované s podporou citovaných\nrozhodnutí Ústavného súdu. S tým súvisí aj otázka správneho právneho posúdenia vôle zákonodarcu\nobsiahnutej v spornom ustanovení § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n23. Žalovaná svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s vyššie naznačeným problémom\nvýkladu ustanovenia § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z., aby mohol následne vyhodnotiť zámer zákonodarcu\npri namietanej aplikácii odstraňovania tvrdosti v individuálnych prípadoch.\n24. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal\nprieskumom interpretácie ustanovenia k § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Z jeho logického výkladu\nkrajskému súdu vyplýva, že ide o právo poisťovne nepredpísať penále alebo odpustiť povinnosť zaplatiť\npredpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné poistné podľa osobitného predpisu za\nobdobie pred 01. januárom 2010 s podmienkou, že tieto povinné platby poistného a príspevkov, t. j.\nvšetky dlžné sumy poistného za obdobie pred 01.01.2010 musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010.\n\n25. V uvedenej súvislosti a s prihliadnutím na ideu spravodlivosti a na ústavnú judikatúru citovanú vyššie\n(viď body č. 10, 11 ako aj 14) však Najvyšší súd musí zdôrazniť, že veľmi starostlivo a obozretne zvažuje\nv svojej rozhodovacej praxi uplatnenie nižšie uvedenej argumentácie Ústavného súdu (m.m. sp. zn.\nIII. ÚS 274/07 z 11.10.2007) týkajúcej sa možnosti súdnym výkladom odstrániť nedostatky legislatívnej\nčinnosti, t. j. že:\n„orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom\nsúdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto\nodstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp\ntrojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže\nodhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu\nprávnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu\n(čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“\n26. Je nepochybné, a v tomto sa Najvyšší súd stotožňuje aj s odvolacou argumentáciou žalobkyne,\nže právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo\nvšeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej\nspravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej\nveci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku,\nktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou\nzákonnosti.\nNavyše idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k\nextenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej,\nresp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery\nobsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či\nCohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej\nmoci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k\npotlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva.\n27. Avšak osobitným prvkom, ktorý prezentuje odstránenie tvrdosti aplikácie práva sociálneho poistenia\n(obdobne aj tzv. zbraňová amnestia) a vychádza nie z idei spravodlivosti ale z politickej myšlienky\nnapraviť tvrdé dopady nejednoznačného práva, je štátom aprobovaný zánik sankcie, t. j. v prejednávanej\nveci oprávnenie vyrubiť penále alebo vyrubené penále zaniká.\n28. Skutočnosť, že žalobca uhradil omeškané poistné až po zákonnom termíne, žiadny z účastníkov\nnespochybnil. Preto Najvyšší súd pristúpil k prevereniu správnosti právneho posúdenia veci žalovanou.\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí deklarovala (č. l. 9), že nakoľko omeškané poistné žalobca uhradil\naž dňa 18. júla 2011. t. j. oneskorene, tak mu výhoda vyplývajúca z ustanovenia § 293bl ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z. z. neprislúcha.\n29. Tento prístup krajský súd vyhodnotil ako právne formalistický prístup k hľadaniu riešenia v konkrétnej\nveci. Najmä zdôraznil, že\n„žalobca nie je tým subjektom, ktorý by sa úmyselne vyhýbal plateniu poistného a príspevkov, subjektom,\nktorý by cieľavedome obchádzal zákon a vedome neplnil svoje zákonné povinnosti, keď k podlžnosti\ndošlo chybným výkladom zákona v prípade štyroch zamestnancov z cca 217 v danom období, pričom\ntíto štyria zamestnanci boli zároveň v pracovnom pomere aj u iného zamestnávateľa, teda išlo o súbeh\nviacerých pracovných pomerov u jedného zamestnanca. „\n30. Ideu aplikačnej spravodlivosti musí Najvyšší súd v prejednávanej veci konfrontovať s ideou právneho\nštátu, ktorá je zakotvená v článku 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky. Táto idea vyžaduje\nnielen od orgánov súdnej moci ale aj moci výkonnej, aby ich výklad práva v konkrétnej veci nepochybne\nsmeroval (princíp právnej istoty) k tomu výsledku, ktorý mal, resp. mal mať na mysli zákonodarca pri\njeho tvorbe.\nNa základe uvedeného potom pre sudcu spočíva význam interpretácie v tom, že zákonodarcom\nvšeobecne sformulované pravidlo (je nutné mať na mysli najmä jeho dispozíciu) musí transformovať\nprostredníctvom jazykových prostriedkov na, pre podmienky konkrétneho skutkového stavu, aplikácie\nschopné pravidlo, a toto porovnáva s reálnou situáciou, dejom, resp. postojom či iným druhom správania\njednotlivca v prejednávanej veci. Následne úradná osoba, ktorá vykonáva výklad, svoje úvahy, ktoré ju\nabstraktne vedeným spôsobom viedli k prijatiu takéhoto výsledku výkladu, musí v zmysle § 209 ods. 4\n\nzák. č. 461/2003 Z. z., resp. v prípade sudcu podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. objasniť\ntak, aby sa vystavil nebezpečenstvo z nesprávneho právneho výkladu. Takýto prístup k výkladu práva\nv súdnej praxi je naplnením princípu právnej istoty v spoločnosti a súčasne eliminuje ľudskú omylnosť\na ovplyvniteľnosť.\n31. Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, že pri\nvýklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich\ndoslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď\nto zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju\ninterpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.\nV prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho\nnapríklad viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad „e\nratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.\n32. Na základe hore uvedených výkladových kritérií Najvyšší súd nezistil žiadne pochybenia na strane\nžalovanej pri výklade sporných ustanovení, najmä § 293ap, 293bj ods. 1 a § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003\nZ. z.\nNaopak, kritériá, ktoré krajský súd využil (najmä platobná disciplína žalobcu, nejednoznačnosť\nustanovení pre súbežný výkon pracovných pomerov alebo tzv. bagatelizácia zanedbania svojich\npovinností voči množstvu pracovníkov, u ktorých povinnosti odvodov boli riadne plnené), musí Najvyšší\nsúd označiť za také, ktoré nemajú oporu v zákone.\n33. Žalobca v prejednávanej veci tiež brojil proti výkladu ustanovení § 293ap, 293bj ods. 1 a § 293bl ods.\n1 zák. č. 461/2003 Z. z. tak, že hoci si riadne plní svoje zákonné povinnosti, tak s prihliadnutím na jeho\nprípad tu vzniká paradoxne absurdná situácia, keď subjekty, ktoré vedome (úmyselne) neplatili poistné\na príspevky, mohli využiť zákonnú úpravu tvoriacu generálny pardon, avšak žalobca, ktorý o podlžnosti\nsa dozvedel až po uplynutí zákonných lehôt, takúto možnosť potom už nemal.\nNajvyšší súd nemôže uvedenú argumentáciu žalobcu akceptovať. Je oprávnením zákonodarcu, aby\nv ústavných medziach reguloval spoločenské vzťahy, a to aj v oblasti výberu a platenia poistného.\nIba žalobca, ako správne poukázala žalovaná, je zodpovedný výlučne za správnosť a včasnosť\nodvádzania poistného a príspevkov v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. Uvedená zodpovednosť mu však\nnebráni využiť širokú ponuku ekonomicko-právneho poradenstva (advokáti, daňoví poradcovia alebo\naudítori) a tým aj časť tejto zodpovednosti preniesť na poskytovateľa poradenských služieb, ak dospeje\nk záveru o nezrozumiteľnosti, nejednoznačnosti alebo inej nejasnosti vo výklade právnych noriem\nsociálneho zabezpečenia. Prístupnosť uvedených služieb je zabezpečená, a preto Najvyšší súd v\naplikácii ustanovení § 293ap, 293bj ods. 1 a § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nezistil žiadny odlišný\nprístup žalovanej.\n34. K argumentácii žalobcu, ktorá rozdeľuje platiteľov poistného do skupín nevedomých a vedomých\nporušovateľov platenia poistného sa Najvyšší súd nebude vyjadrovať, lebo v prejednávanej veci ide o\nindividualizované skutočnosti týkajúce sa iba žalobcu a nie o porovnávanie subjektov skupiny pre ich\nnerovnaké postavenie, resp. nerovnaké zaobchádzanie v skupine.\nNa uvedenom základe preto pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu.\nV.\n35. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalovanou uvádza, že napadnuté rozhodnutie má\nvšetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č. 461/2003 Z. z. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a\nprávnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že navrhovateľka nespĺňa zákonné\npodmienky pre zánik alebo nevyrubenie penále za zistené obdobie.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\n\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich vyššie uvedených predchádzajúcich\nrozhodnutiach, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil\n(napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nOtázku právneho pôsobenia uznesenia krajského súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím riešil krajský súd vo výroku uznesenia.\n37. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i\nods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť penále z omeškaného poistenia je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}