{"guid": "6e108d93-e902-44cf-acc6-a2d10fd80985:613ca232-1850-4dc5-aebb-ff7a773b58dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3214204649.1", "spisova_znacka": "4Co/479/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/479/2015 z 15. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. júna 2016, sp. zn. 4Co/479/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3214204649.1", "identifikacne_cislo": "3214204649", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2016-06-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/613ca232-1850-4dc5-aebb-ff7a773b58dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204649.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204649.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204649.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/479/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204649
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214204649.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa: M. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou A., proti odporcovi X., o zaplatenie 909,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. marca 2015, č.k. 6C/195/2014-47
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 909,02 eur s
príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že  v
súlade s ustanovením § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre priznanie nárokov z postúpenej
pohľadávky postupníkovi je potrebné, aby postupník preukázal, že sa stal veriteľom postúpenej
pohľadávky, a to buď predložením samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky alebo oznámenia postupcu
o postúpení pohľadávky. V tomto prípade súd zistil, že navrhovateľ nepredložil zmluvu o postúpení
pohľadávky medzi spoločnosťou E. U. N., a.s., a navrhovateľom, ani riadne oznámenie o postúpení
pohľadávky od spoločnosti E. U. N., a.s. Navrhovateľ síce predložil súdu Oznámenie o postúpení
pohľadávky z 31.10.2014, avšak toto oznámenie je podpísané právnym zástupcom navrhovateľa, teda
postupníka. V tomto oznámení sa síce uvádza, že právny zástupca ho robí \"v mene spoločnosti E.
U. N., a.s., ... na základe priloženej plnej moci\", avšak žiadna plná moc nie je k tomuto oznámeniu
priložená. Súd preto považoval za sporné, či spoločnosť E. U. N., a.s., alebo navrhovateľ riadne
preukázali odporcovi postúpenie pohľadávky voči nemu. Vo vzťahu k súdu k riadnemu preukázaniu
postúpenia pohľadávky nedošlo vzhľadom na chýbajúcu plnú moc pre právneho zástupcu navrhovateľa
(postupníka) od postupcu, ak má byť Oznámenie o postúpení pohľadávky z 31.10.2014 oznámením
postupcu. Podľa názoru súdu ak oznámenie o postúpení pohľadávky nepodpíše priamo postupca a nie
je k nemu priložená zmluva o postúpení pohľadávky, musí byť dlžníkovi - a o to viac súdu v prípade
súdneho uplatňovania nárokov z postúpenej pohľadávky - riadne preukázané, že osoba, ktorá podpísala
oznámenie o postúpení pohľadávky bola oprávnená tak urobiť v mene postupcu, v opačnom prípade
nemožno toto oznámenie považovať za oznámenie postupcu, ale len za oznámenie konajúcej osoby (v
tomto prípade právneho zástupcu navrhovateľa, konajúceho v mene navrhovateľa), ktoré však nemá ten
právny účinok, že preukazuje nárok údajného postupníka uplatňovať si voči dlžníkovi plnenie predmetnej
(údajne postúpenej) pohľadávky. Okrem toho samotná Úverová zmluva z 23.10.2012 preukazuje len
záväzok spoločnosti E. U. N., a.s., poskytnúť odporcovi úver, nie však skutočné poskytnutie peňažných
prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (na
rozdiel od zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) je práve to, že ide (len)



o záväzok poskytnúť druhej strane peňažné prostriedky na jej požiadanie. Pritom v Úverovej zmluve
z 23.10.2012 v kolóne 54 je uvedené: \"Spôsob výplaty klientovi: bankovým prevodom klientovi\" a v
kolóne 56 je vyplnené číslo bankového účtu klienta (odporcu). Navrhovateľ však nepredložil a ani
nenavrhol žiaden dôkaz o tom, že spoločnosť E. U. N., a.s., skutočne poskytla odporcovi peňažné
prostriedky, ktoré boli predmetom úveru (nepredložil výpis z účtu, ktorý by to preukazoval, ani nenavrhol
žiaden dôkaz). Výpis čerpania, splátok a úhrad (pravdepodobne vytvorený samotnou spoločnosťou
E. U. N., a.s.) nemožno považovať za takýto dôkaz, keďže táto listina má charakter jednoduchej
tlačovej zostavy výstupu z nejakej databázy, nejde o výpis z účtu generovaný certifikovaným bankovým
systémom. Ide teda v zásade len o tvrdenie navrhovateľa (resp. spoločnosti E. U. N., a.s. ako údajného
právneho predchodcu navrhovateľa), aj keď má toto tvrdenie formu tabuľky. Navrhovateľ teda napriek
tomu, že bol súdom písomne poučený o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nepredložil
dôkazy na preukázanie skutočného poskytnutia peňažných prostriedkov odporcovi spoločnosťou E. U.
N., a.s., ani nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky ani oznámenie postupcu (alebo ním riadne
splnomocnenej osoby vrátane splnomocnenia) o postúpení pohľadávky, ani nenavrhol iné dôkazy o
týchto skutočnostiach, teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že spoločnosť E. U.
N., a.s., skutočne poskytla odporcovi peňažné prostriedky (napokon takéto tvrdenie ani nie je priamo
uvedené v návrhu, navrhovateľ v návrhu len uviedol, že E. U. N., a.s., uzatvoril s odporcom Úverovú
zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 800 eur), ani k tvrdeniu, že
sa namiesto spoločnosti E. U. N., a.s., stal veriteľom predmetnej pohľadávky voči odporcovi, preto súd
návrh v celom rozsahu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 524 ods. 1, § 526 ods. 1,2 Obč. zákonníka.
Pokiaľ ide o trovy konania, odporca by mal podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Tieto mu však priznané neboli, nakoľko o náhrade trov súd rozhoduje
len na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že nesúhlasí s
tvrdeniami súdu, že pohľadávka nebola riadne postúpená. Poukázal na to, že právny predchodca sa
držal názoru Najvyššieho súdu o postúpení pohľadávky, uvedeného v rozsudku sp. zn. 4Obo/210/01.
Skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky neobsahovala plnú moc právneho predchodcu na
advokátsku kanceláriu nie je podľa jeho názoru sporná, nakoľko aj v spisoch tunajšieho súdu je
zaregistrovaná plná moc právneho predchodcu veriteľa na Advokátsku kanceláriu A.ŚQ. A. s.r.o., ktorá
oznámenie o postúpení pohľadávky preukázala, a teda v čase postúpenia pohľadávky existovala.
Skutočnosť, že právny predchodca veriteľa poskytol finančné prostriedky vyplývajú z predmetnej zmluvy
o úvere, na základe ktorej boli poskytnuté. Okrem tejto skutočnosti odporca nikdy nenamietal, že by
zmluvu neuzavrel, a že finančné prostriedky na svojom účte neobdržal. Právnemu predchodcovi odporca
plnil zo záväzkového vzťahu, až kým sa nedostal do omeškania. Na základe toho súd mal mať za
preukázané, že bola suma poskytnutých finančných prostriedkov nesporná, nakoľko sa v konaní podľa §
118 ods. 2 O.s.p. dokazujú len sporné skutočnosti. Navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil predmetný rozsudok tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si náhradu trov konania, ktorú vyčísli do troch pracovných dní
odo dňa posledného pojednávania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa E. U. N.,
a.s. proti odporcovi uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Navrhovateľ takýto záver vo svojom
odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo odporcovi cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže
ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.



Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
navrhovateľovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane
navrhovateľa alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu, je imanentnou súčasťou
súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje,
že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však
preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - odporca,  ale konajúci súd za účelom
overenia navrhovateľom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že  boli zistené skutočnosti
ktoré dôvodne vyvolávali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, navrhovateľ v návrhu na
začatie konania uvádzal dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (25.07.2013) v rozpore s
dátumom uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2014 /12.09.2012/. Navrhovateľ
nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej
vecnej legitimácie.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/195/2014", "guid": "92d45e79-4d26-47db-afb2-fb04b4bc90df:8646e798-9d20-4644-a6b8-3aeb6c0ce102", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}