Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/24/2011 z 5. 9. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. septembra 2011, sp. zn. 9CoP/24/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2310222753.1 Krajský súd Trnava | 9CoP/24/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2310222753.1 | 2011-09-05 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b9ca960-652e-4d47-acaf-6b5c1a4f249b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2310222753.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/24/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310222753
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2310222753.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti o
maloletého V. Q., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov: matka M.? A., bytom G. B. XXX, zastúpená
advokátom JUDr. Rudolfom Blazsekom, Galanta, Mierové námestie 4 a otec V. Q., bytom Q. U., Z. 20X/
XX, zastúpený advokátkou JUDr. Alexandrou Kotrecovou, Bratislava, Slowackeho 56, o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta
sp. zn. 13P/296/2010-151, zo dňa 09. júna 2011 v časti určenia výšky výživného takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného na maloletého
a v časti zročného výživného p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloletý zveril
do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja
rodičia. V časti úpravy styku sa rodičia dohodli, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom
každú stredu od 16.00 do 18.00 hod., každú sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Otec si dieťa prevezme
v stredu o 16.00 hod. a v sobotu o 14.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky, dieťa vráti matke
vždy o 18.00 hod. v mieste jej trvalého bydliska. Prvé tri mesiace sa styk otca s maloletým dieťaťom
bude realizovať za prítomnosti matky maloletého. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 350 eur mesačne s tým, že sumu 300 eur ako výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, sumu 50 eur na tvorbu úspor na účet maloletého
dieťaťa, ktorý je matka povinná zriadiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to všetko počnúc
dňom 01.11.2010. Určil zročné výživné za obdobie od 01.11.2010 do 09.06.2011 v sume 350 eur a
uložil otcovi povinnosť zaplatiť ho v dvoch splátkach spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto
rozsudku, pod stratou výhody splátok. Matke uložil povinnosť informovať otca o všetkých rozhodujúcich
skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, jeden krát do mesiaca vždy k 30. dňu v mesiaci.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil.
Zistil, že rodičia maloletého dieťaťa od 01.11.2010 nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletého
dieťaťa sa dohodli v časti zverenia maloletého dieťaťa a v časti zastupovania a spravovania jeho majetku,
ako aj v časti styku otca s maloletým dieťaťom. Keďže sa táto dohoda rodičov nepriečila zákonu, súd
prvého stupňa ju schválil. V časti o výške výživného nedošlo medzi rodičmi maloletého k dohode, preto
túto časť upravil súd. Zistil, že otec maloletého dieťaťa je súkromným podnikateľom a spoločníkom vo
viacerých firmách. Na základe dohody o vyporiadaní BSM sa otec dieťaťa stal výlučným vlastníkom
nehnuteľností v k.ú. Pezinok na LV č. XXXX, podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti v k.ú. Pezinok



na LV č. XXXX, prevzal splatenie úveru v Slovenskej sporiteľni a.s., zostal spoločníkom v spoločnosti
Dom-Arch a Domstavba s.r.o.. Je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Považská Bystrica vedených
na LV č. XXX. Dospel k záveru, že otec dieťaťa je zo svojho príjmu schopný na výživu dieťaťa prispievať
sumou 350 eur mesačne a túto sumu rozdelil tak, že suma 300 eur bude poskytovaná k rukám matky
dieťaťa ako bežné výživné a suma 50 eur mesačne na tvorbu úspor v prospech maloletého dieťaťa. Dlh
na výživnom povolil otcovi splatiť v dvoch splátkach. Medzi rodičmi nedošlo ani k zhode o poskytovaní
informácií matkou maloletého dieťaťa o zdravotnom stave dieťaťa a rozhodných skutočnostiach ohľadne
maloletého dieťaťa. Z toho dôvodu súd prvého stupňa uložil matke povinnosť informovať otca o týchto
rozhodujúcich skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie včas matka maloletého. Uviedla, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s
predmetným rozsudkom v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa. Určenú sumu považuje
matka dieťaťa vzhľadom na majetkové pomery otca za neprimeranú k týmto majetkovým pomerom a za
nedostatočnú. Otec je schopný prispievať na výživu a výdavky maloletého sumou vyššou, akú stanovil
súd vo svojom rozsudku. Táto suma pôsobí neprimerane vzhľadom na zdravotný stav maloletého, ktorý
bol v priebehu konania deklarovaný lekárskymi správami. Neprimerané je rozhodnutie súdu o tvorbe
úspor, maloleté dieťa potrebuje výživné od otca v súčasnosti. V prípade choroby maloletého dieťaťa je
kvalitná rehabilitácia a pravidelné cvičenia s odborníkmi nevyhnutným predpokladom k tomu, aby neskôr
dieťa mohlo žiť kvalitnejší život vzhľadom na svoju chorobu. Navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie
Okresného súdu Galanta v časti určenia vyživovacej povinnosti zmenil a zaviazal otca prispievať na
výživu maloletého V. sumou 600 eur mesačne vždy k 15. dňu mesiaca k rukám matky.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Aj keď je otec spoločníkom v obchodných spoločnostiach,
čistý príjem otca za rok 2010 predstavuje sumu 8.738,78 eur. Z daňových priznaní obchodných
spoločností je potrebné zohľadniť pri určovaní schopností a možností povinného otca čo do určenia
vyživovacej povinnosti, že firmy vykázali stratu za rok 2009 a za rok 2010. Potrebné je prihliadať na
otcove záväzky, napr. splatenie úveru v Slovenskej sporiteľni ako aj splatenie pôžičky veriteľovi F. C..
Otec maloletého nikdy nespochybnil a nezľahčil zdravotný stav maloletého dieťaťa. Práve z dôvodu
zdravotného stavu prispieval otec na výživu i mimoriadnymi sumami, napr. 1.000 eur na regeneračný
pobyt v zariadení Charis Bratislava, 1.000 eur za pobyt v Dunajskej Lužnej atď. Popritom každý mesiac
otec prispieval na výživu maloletého vo výške 300 eur. Otec maloletého dieťaťa pokladá za svoju morálnu
povinnosť postarať sa o svoje maloleté dieťa v medziach jeho možností, schopností a majetkových
pomerov a čiastočne i nad ne. Rozsudok prvostupňového súdu je podľa názoru otca v súlade s
rodinnoprávnou zásadou vyjadrenou v § 32 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov. Pokladá za vhodné, aby sa dieťaťu odkladala časť otcovej vyživovacej povinnosti na osobitný
bankový účet s cieľom tvorby finančných úspor, nakoľko to v budúcnosti môže prospieť i jeho liečbe.
Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Galanta potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou,
proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan.
§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez
nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom
hlasov 3:0.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.



Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z
obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia odvodil od skutočností, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov - prednesov účastníkov, listinných dôkazov, a vec je i správne právne
posúdená.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby
oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru
povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými okolnosťami na strane
účastníkov konania, správne posúdil zistené skutočnosti a vo veci správne rozhodol. Výška výživného
a úspor v prospech maloletého je primeraná možnostiam a schopnostiam otca maloletého.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. s
použitím ustanovenia

§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.



Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.