Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/260/2016 z 10. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. mája 2017, sp. zn. 2Co/260/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7192898779.4 Krajský súd Košice | 2Co/260/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7192898779.4 | 2017-05-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcb931f2-8130-4f9d-bea4-a9fdb08fe1e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7192898779.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/260/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7192898779
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7192898779.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne X.. C. S., S.. XX.X.XXXX,
bývajúcej v Z., Q. Č.. XX/BX, zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovanému X.. E. R., S.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z., Q. Č.. X, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č. k. 34C197/1992-369 zo dňa 5.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým bolo vyslovené, že o náhrade trov štátu súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 24C/197/1992-369 zo dňa 5.11.2015
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázal hnuteľné veci a zostatkovú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom
družstve II Košice, spolu vo výške 1.286,54 €, pričom zostatková hodnota členského podielu bola v
rámci tejto sumy stanovená sumou 874,90 €. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné
veci spolu v hodnote 2.288,09 € a zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 118,38 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňu i
žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM každého vo
výške 35,75 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I. O trovách
sporových strán rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň vyslovil, že
o náhrade trov štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(ďalej len BSM) zaniklo dňom 4.4.1989, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok bývalého Mestského
súdu v Košiciach č.k. 24C/77/88 zo dňa 4.10.1988 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach
č.k. 14Co/72/1989 o rozvode manželstva účastníkov. Na vyporiadaní BSM sa účastníci nedohodli.
Uviedol, že pôvodné konanie sa viedlo na Mestskom súde v Košiciach pod č. 14C/429/1990, pričom
uznesením zo dňa 11.11.1991 bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia ohľadne vydania hnuteľných vecí
konanie v tejto časti zastavené a konanie vyporiadanie BSM bolo vylúčené na samostatné konanie
(vedené práve pod sp.zn. 24C/197/1992). Poukázal ďalej na to, že vo veci (o vyporiadanie BSM)
bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 34C/197/1992-267 zo dňa 15.3.2010, tento rozsudok bol rozsudkom
krajského súdu č.k. 4Co/180/2010-321 zo dňa 27.1.2011 potvrdený. Žalobkyňa namietala na Ústavnom
súde Slovenskej republiky svojou sťažnosťou porušenie jej základného práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivé konanie. Ústavný súd SR rozhodnutím č.k. II.ÚS 311/2011-14 zo dňa 30.6.2011 sťažnosť



žalobkyne odmietol. Na základe podnetu žalobkyne Generálny prokurátor SR podal proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach (potvrdzujúcemu) mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k.
6MCdo 18/2011 zo dňa 28.5.2013 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ust. § 868
Občianskeho zákonníka bolo prijaté ako prechodné ustanovenie k úpravám Občianskeho zákonníka,
vykonaným s účinnosťou od 1.1.1992 zákonom č. 509/1991 Zb. a je založené na zásade tzv. nepravej
spätnej pôsobnosti právnych noriem, čo znamená, že existujúci právny vzťah, ktorý vznikol pred
účinnosťou nového predpisu, sa od účinnosti novej právnej normy riadi touto novou právnou úpravou.
Podľa doterajšieho právneho predpisu sa však posudzuje vznik tohto vzťahu a z jednotlivých nárokov tie,
ktoré vznikli z tohto vzťahu za účinnosti doterajšieho predpisu. Novou právnou úpravou sa potom riadia
tie nároky, ktoré už vznikli za účinnosti nového predpisu a to samozrejme aj v prípade, že samotný právny
vzťah, z ktorého nárok vznikol, bol založený ešte za predchádzajúcej právnej úpravy. V predmetnej
veci BSM účastníkov a právo spoločného nájmu družstevného bytu nachádzajúceho sa v Z. S. M. Č..
XX na 1. poschodí č.bytu 1 vznikol účastníkom za právnej úpravy platnej pred 1.1.1992, manželstvo
účastníkov a taktiež aj ich BSM zaniklo rozvodom manželstva 4.4.1989. Keďže medzi účastníkmi
nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, žalobkyňa si uplatnila nárok na vyporiadanie BSM žalobou zo
dňa 11.9.1989. Právo spoločného užívania účastníkov konania k predmetnému družstevnému bytu
bolo právoplatne zrušené dňa 31.10.1989, pričom žalobkyňa bola určená za ďalšiu užívateľku bytu
ako členka družstva, tým nadobudla členský podiel v bytovom družstve ako majetkovú hodnotu, s
ktorou je oprávnená disponovať a žalovanému zostal nárok na jeho vyporiadanie. Žalovanému teda
vznikol nárok na vyporiadanie členského podielu pred 1.1.1992, avšak dovolací súd dospel k záveru,
že aj v prípade zániku BSM pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, účinnej od 1.1.1992,
je možné pri oceňovaní patriacich do BSM použiť judikatúru platnú v čase rozhodovania súdu s
ohľadom na nástup trhového hospodárstva, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivej úpravy
majetkových vzťahov rozvedených manželov k spoločnému majetku. Dovolací súd sa však stotožnil
s generálnym prokurátorom v tom, že pokiaľ je predmetom vyporiadania členský podiel v bytovom
družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba jednému z manželov ako výlučnému členovi
družstva, pri jeho oceňovaní nemožno vychádzať z ceny tohto podielu v dobe jeho vyporiadania. Je
totiž potrebné rozlíšiť odlišnú povahu obsahu konštitutívnych účinkov rozhodnutia súdu o vyporiadaní
BSM pri hnuteľných veciach a pri vyporiadaní členského podielu v bytovom družstve. Zatiaľ čo pri
rozhodovaní o hnuteľných veciach sa až právoplatnosťou rozsudku o vyporiadaní BSM stáva jeden
z bývalých manželov výlučným vlastníkom takýchto vecí, v prípade členského podielu v bytovom
družstve jeho majetkovú hodnotu získava rozvedený manžel už právoplatnosťou rozsudku, ktorým
súd rozhodol o zrušení práva spoločného užívania družstevného bytu. Predmetom BSM sa tak stáva
len nevysporiadaný majetkový nárok toho z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom družstva.
Pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM je preto potrebné
vychádzať zo stavu družstevného bytu i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu
družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Vzhľadom k tomu, že
súdy (prvej inštancie i odvolací súd) sa riadili pri posudzovaní tejto veci iným právnym názorom, podľa
ktorého pri oceňovaní členského podielu sa vychádza z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa členský
podiel vyporiadava, ich rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd
v Košiciach vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svojím uznesením č.k.
4Co 225/2013-353 zo dňa 23.4.2015 zrušil rozsudok súdu prevej inštancie zo dňa 15.3.2010 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie aj s usmernením o potrebe doplnenia dokazovania na zistenie hodnoty
majetkového nároku žalovaného vo vzťahu k členskému podielu k bytu v súlade s názorom Najvyššieho
súdu SR, podľa potreby vykonať ďalšie dokazovanie v súvislosti s položkami, ktoré boli uvedené v
odvolaní žalobkyne, tieto dôkazy vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie, vypočul účastníkov, pričom účastníci sa v priebehu
konania zhodli na tom, že niektoré z položiek označených v žalobe do BSM nepatria (hnuteľné
veci) a následne tiež uzavrel, ktoré s označených položiek v žalobe tvoria predmet bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov. Súd prvej inštancie si ozrejmil, ktoré z označených položiek patriacich do
BSM ( ktoré neboli vylúčené účastníkmi z BSM ako tam nepatriace), ostali medzi účastníkmi spornými a
zameral sa na dokazovanie práve u týchto položiek. Dokazovanie u jednotlivých sporných položiek súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne popísal a vzal do úvahy znalecké posudky ohľadne
stanovenia všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM. Zaoberal sa taktiež záväzkami
účastníkov vyplývajúcimi z pôžičiek, ktoré boli označené na predmet vysporiadania.



4. Vzal za preukázané, že rozsudkom bývalého Mestského súdu v Košiciach č.k. 20C 425/1989-7
zo dňa 15.5.1989 bolo zrušené právo spoločného užívania účastníkov k bytu nachádzajúcemu sa v
Z. S. Y. M. Č.. XX, č.bytu 1 na 1. poschodí, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva s
tým, že byt bude naďalej užívať žalobkyňa ako členka družstva. Zároveň bola žalovanému uložená
povinnosť byt vypratať do 15 dní po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí národného výboru o
tom, že mu bol pridelený náhradný byt alebo poskytnuté náhradné ubytovanie. Doplňujúcim rozsudkom
č.k. 20C/425/1989-23 zo dňa 24.8.1989 súd doplnil výrok rozsudku tak, že žalovanému právo užívať
byt zaniká, je povinný vypratať byt do 15 dní po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí národného
výboru, že mu bol pridelený náhradný byt alebo náhradné ubytovanie. V spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Co/293/1989-28 zo dňa 26.9.1989 nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa
31.10.1989. Ďalej mal preukázané zo zmluvy o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu, že
Stavebné bytové družstvo II Košice ako prevádzajúci a žalobkyňa ako členka družstva a nadobúdateľka
uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, ako aj príslušného spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalobkyne bol povolený dňa 10.6.2002. Z potvrdenia Stavebného bytového
družstva II so sídlom v Košiciach, Bardejovská 3 bola zistená zostatková hodnota členského podielu
predmetného bytu ku dňu 4.4.1989, predstavujúca 26.357,10 Sk, t.j. 874,90 €.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 145 ods.
1, § 150 Občianskeho zákonníka a vo veci rozhodol, pričom vychádzal zo zásad uvedených v týchto
ustanoveniach, ale aj princípov ustálených súdnou praxou a súdnou judikatúrou.

6. Poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie BSM ak niektorý z účastníkov tvrdí, že veci
do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom, nevzbudzujúcim
pochybnosti. Dôkazné bremeno teda zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo
do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania účastníkov do BSM patria a
vyporiadať ich je potrebné. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na
spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva účastníkov z ich spoločného hospodárenia. Pri určení ceny veci na
účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku
BSM. V súdnej praxi sa v týchto konaniach v podstate dodržiava a uplatňuje zásada, že pokiaľ možno,
najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, veci sú prikázané tomu z účastníkov,
ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k amortizácii.

7. V ďalšom súd prvej inštancie podrobne rozviedol, ktoré veci nevyporiadal, keďže účastníci zhodne
tvrdili, že do BSM nepatria, vyporiadal sa a vyhodnotil dôkazy v súvislosti s ostatnými vecami a
pokiaľ ide o nesporné položky, boli prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní
a u ktorého došlo k ich amortizácii. Rovnako súd postupoval aj pri prikázaní veci patriacich do
BSM do výlučného vlastníctva žalovaného. Podrobne sa súd zaoberal hlavne položkami žaloby č.
3,7,8,10,11,12,21,26,28,42,52,59,60,61,62 a 68 vzhľadom k tomu, že žalovaný tvrdil, že tieto do BSM
účastníkov nepatria. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že položka 3,10,11, položka 28, položka 62 do BSM účastníkov
patria a tieto veci aj vyporiadal. Ostatné sporné položky, v žalobe označené pod č. 7,8,21,26,42,52,59,60
a 68 vyhodnotil súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ako do BSM účastníkov nepatriace,
pričom tento svoj záver aj podrobne odôvodnil. Zaoberal sa tiež položkou č. 1 a to osobným motorovým
vozidlom zn. Škody 130 L, u ktorého bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že
táto hnuteľná vec do BSM účastníkov patrí. Po zániku BSM ostalo toto vozidlo v užívaní žalovaného,
žalobkyňa bola z užívania tohto vozidla vylúčená a bola nútená domáhať sa vydania predbežného
opatrenia o dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi konania v súvislosti s užívaním predmetného
motorového vozidla, pričom súd návrhu vyhovel a upravil užívanie až do vyporiadania BSM. Bolo
tiež preukázané, že žalovaný po rozvode manželstva a bez súhlasu žalobkyne, teda v rozpore s ust.
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetné vozidlo predal. Poukazujúc na ustálenú judikatúru
súd uviedol, že nemohol prihliadať na takýto prevod vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu
žalovaným bez súhlasu žalobkyne (neplatný právny úkon), a preto predmetné vozidlo zaradil do masy
BSM, t.j. do jeho vyporiadania v hodnote 40.000,-Sk, čo je peňažná suma, ktorú získal žalovaný za
predaj predmetného motorového vozidla a ktorú potom použil na vrátenie dlhu z pôžičky. V súlade s
vysloveným názorom NS SR v uznesení č.k. 6Mcdo/18/2011 zo dňa 28.5.2013 v spojení s uznesením



Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/225/2013-353 zo dňa 23.4.2015, ktorými sa cítil súd byť viazaný,
zistil výšku hodnoty majetkového nároku (zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve k
predmetnému bytu) v sume 874,90 €.

8. Konštatoval, že v čase rozhodovania súdu o vyporiadanie BSM už neexistoval žiaden dlh účastníkov
konania voči tretím osobám a preto nebolo potrebné rozhodovať o prikázaní zostatkov dlhov niektorému
z účastníkov konania, bolo treba však túto skutočnosť zohľadniť, t.j., čo každý z účastníkov konania po
rozvode manželstva vynaložil na spoločný majetok, teda aj na zaplatenie spoločných dlhov. Vychádzajúc
z toho, že podiely pri vyporiadaní BSM účastníkov sú - bývalých manželov na spoločnom majetku sú
rovnaké, postupoval súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM tak, aj v tomto prípade. Keďže hodnota
majetku, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného je vyššia, je zrejmé, že na vyrovnanie
podielov tak, aby boli tieto podiely u oboch účastníkov rovnaké, je povinný žalovaný titulom vyporiadania
vyplatiť žalobkyni sumu 500,76 €, pričom výška tejto náhrady sa vzhľadom na zohľadnenie finančných
prostriedkov zaplatených po zániku manželstva na spoločné dlhy znižuje o rozdiel medzi tým, čo
vynaložila žalobkyňa a tým, čo vynaložil žalobca ( o sumu 382,395 €). Súd preto rozhodol, že žalovaný
je povinný titulom vyrovnania podielov z BSM vyplatiť žalobkyni 118,38 €.

9. V súlade so zákonom o súdnych poplatkoch č.71/1992 Zb. (§ 17 ods.1, § 5 ods. 1 písm. h/, § 4
ods. 1 písm. c/, ods. 3) a Sadzobníka tvoriaceho prílohu rozhodol súd o zaplatení súdneho poplatku za
vyporiadanie BSM u každého z účastníkov.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. s tým, že obaja účastníci mali v konaní
čiastočný úspech, preto vyslovil, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Prihliadol pritom
aj na charakter predmetného konania, v ktorom bolo ťažké posúdiť výsledok sporu vyjadrením rozsahu
úspechu alebo neúspechu niektorého účastníka a obom účastníkom konania napokon pripadli rovnaké
podiely zo spoločného majetku.

11. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. §
205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, navrhol,
aby vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že je proti nemu prípustné dovolanie, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V prvom rade nesúhlasil so závermi súdov
ohľadne vyčíslenia hodnoty členského podielu vo výške 874,90 € ku dňu 4.4.1989, t.j. k dátumu 7
mesiacov predchádzajúcemu zániku spoločného nájmu družstevného bytu žalobkyne a žalovaného.
Tvrdil, že pri zisťovaní ceny veci, ktoré tvoria predmet BSM platí zásada, že treba vychádzať z tej
ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania, inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený
alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny veci v čase zániku BSM by sa v
podstate potieral trhový systém. Vzhľadom na to, že za trhovú cenu členského bytu v bytovom dome
možno pokladať cenu, za ktorú je možné v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a
povinnosti k bytu z porovnateľnej veľkosti, kvality, polohy a podobne, overenie hodnoty členského podielu
podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy. Uvedený právny názor zaujal
aj Najvyšší súd SR vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach a takisto postupoval aj Najvyšší súd
Českej republiky (rozsudok veľkého senátu zo dňa 14.11.2002 sp.zn. č. 31Cdo/2428/2000). Na základe
uvedeného množstva judikátov v odvolaní považoval žalovaný uznesenie NS SR sp.zn. 6Mcdo/18/2011
za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Tvrdil, že NS SR sa v odôvodnení tohto rozhodnutia opieral
výlučne o argumentáciu generálneho prokurátora SR uvedenú v mimoriadnom dovolaní, ktorá však
nemá oporu v ustanoveniach platných právnych predpisov, ani v ustálenej judikatúre súdov Slovenskej
republiky. Pokiaľ sa Najvyšší súd odvolával na jediný judikát (R 43/1972), ktorý bol však už dávno
prekonaný, sám následne uvádza, že súdy nižšieho stupňa mali zisťovať hodnotu členského podielu
ku dňu zániku spoločného nájmu družstevného bytu žalobkyne, čo sú dve zásadne a diametrálne
odlišné právne skutočnosti. Poukázal na obsah pojmu princípu právneho štátu a právnej istoty a na
viacero rozhodnutia Ústavného súdu SR (I.ÚS 8793, PL ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06).
Žalovaný uvádza, že s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v rozsudku sa za žiadnych
okolností nemôže stotožniť, pretože nezodpovedá aktuálnej judikatúre všeobecných súdov a extrémne
odporuje princípu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania. Je presvedčený, že
takýto spôsob usporiadania vzťahov medzi bývalými manželmi, ktorý je obsiahnutý v rozsudku súdu
prvej inštancie v texte ústavnej akceptovateľnosti nemôže obstáť. Je totiž neprípustné dogmaticky
zotrvávať na prekonaných právnych názoroch z obdobia centrálne plánovaného hospodárstva. Z obsahu



odvolania vyplýva, že výrok, ktorým si okresný súd vymienil rozhodnúť o trovách štátu po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, napadnutý nebol.

12. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, by odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a nepripustil dovolanie na Najvyšší súd,
pretože tento svoj právny názor už v konkrétnej veci vyjadril svojím rozhodnutím 6Mcdo/18/2011 zo dňa
28.5.2013, ktorý právny názor je záväzný tak pre Krajský súd v Košiciach, ako aj pre súd prvej inštancie.
Poukázala na to, že sa jedná o vyporiadanie BSM z roku 1992, ktorého dĺžka bola zapríčinená v prvom
rade rôznymi obštrukciami zo strany žalovaného, ktorý neodišiel zo spoločnej domácnosti bez akékoľvek
majetku a fakticky si zobral všetko to, čo bolo najhodnotnejšie a to i motorového vozidla, ktorého hodnota
ďaleko prevyšovala hodnotu členského podielu na predmetnom byte.

13. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. mája 2017,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

16. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., platného a účinného v
čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1
písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutých odvolaním, nemožno vytknúť, že by súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo
zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného
stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p.
(teraz § 220 ods. 2 CSP).

18. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci, v súlade s vysloveným právnym názorom



súdom vyšších inštancií. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať
iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd uvádza:

20. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

21. Súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie je povinný riadiť sa právnym názorom dovolacieho
súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní záväzného
právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí súdu vyššej inštancie, na základe vlastného
uváženia je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty ( uznesenie NS SR sp. zn.
3 Cdo 12/2016). Odvolací súd konštatuje, že po rozhodnutí dovolacieho súdu v tejto veci nedošlo k
zmene skutkových zistení, ktoré by boli odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania, preto právny
názor dovolacieho súdu vyslovený v tejto veci musí byť rešpektovaný tak odvolacím súdom ale i súdom
prvej inštancie.

22. Preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP vrátane výroku o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol, žalobkyňa ich náhradu nežiadala.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).