Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/23/2012 z 21. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2012, sp. zn. 13CoE/23/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3104899717.2 Krajský súd Trenčín | 13CoE/23/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3104899717.2 | 2012-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 41 ods. 2 EP, § 44 ods. 2 EP, § 39 OZ, § 41 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef5b97c5-ade2-4f04-91a3-86c58b3d1402 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3104899717.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3104899717
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3104899717.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Bratislava, proti povinnému Z. P., bytom X. č.d. XXX, o vymoženie 408,95 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra 2011, č.k.
23Er/3376/2004-41, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. novembra
2011, č.k. 23Er/3376/2004-41.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku. Vychádzal zo
zistenia, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 2345/2004, NZ 69306/2004 zo dňa 12.09.2004
spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave. Poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5309 007292 bolo súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej udelené okresným súdom
dňa 12.04.2005. Notárskou zápisnicou sa osvedčilo vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku
a jeho súhlas s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. c) O.s.p. a súhlas s exekúciou podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku. Povinného pri tomto úkone zastupoval ako splnomocnený zástupca advokát
Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého plnomocenstvo je spísané v zmluve o úvere č. 3230212 zo dňa 20.09.2004
uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 12.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal zaplatiť sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 6.480,- Sk, celkovo sumu 18.480,- Sk v 12 dvojtýždňových splátkach po 1.540,- Sk počnúc dňom
14.04.2004. Predmetná zmluva je tzv. formulárovou zmluvou, teda zmluvou predtlačenou na formulári,
v ktorom sa vypisujú len údaje o konkrétnom dlžníkovi a výške úveru, poplatku, počte a výšok splátok
a splatnosti prvej splátky, jej súčasťou je aj predtlačené splnomocnenie dlžníka pre advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu , teda aby menovaný v mene
dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku na celý majetok splnomocniteľa, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Okresný
súd citoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, § 53 ods. 5, § 54
Občianskeho zákonníka. Posúdením citovaných skutočností súd dospel k záveru, že exekúcia je v danej
veci neprípustná. V exekúcii sa vymáhalo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve
prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári. Exekučným titulom je notárska zápisnica
spísaná na základe splnomocnenia v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutého na vopred predtlačenom
formulári. Povinný si osobne nevyjednal spísanie notárskej zápisnice pre konkrétnu osobu vybranú
veriteľom a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy.
Povinný mohol zmluvu len odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam,
teda aj splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd považoval za zjavné,
že veriteľ v predtlačenom splnomocnení určil pre svojich dlžníkov ako ich zástupcu jemu známu osobu a
možno dôvodne predpokladať, že medzi veriteľom a touto osobou existoval obchodno-právny či obdobný



vzťah založený na vzájomnej dôvere a závislosti. Osoba vybraná veriteľom a pre dlžníka neznáma
bola dlžníkovi v podstate nanútená ako jeho zástupca. Vo vzťahu medzi dlžníkom a jeho zástupcom
chýba akýkoľvek prvok dôvery, ba naopak, ich záujmy sú práve s ohľadom na previazanosť osoby
zástupcu s osobou veriteľa rozporné. Z týchto dôvodov súd považoval ustanovenia o splnomocnení
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra dlžníkom za neprijateľnú podmienku a tým splnomocnenie podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Súd mal za to, že zmluva o úvere je s ustanoveniami §
53 Občianskeho zákonníka v rozpore aj v dojednaní o výške úrokov z poskytnutého úveru - v zmluve
nazvaný ako „príslušný poplatok“ - vo výške 108 % ročne (poplatok 6.480,- Sk za dobu 6 mesiacov - 12
dvojtýždňových splátok, predstavuje za jeden rok sumu 12.960,- Sk, čo je 108% zo sumy úveru 12.000,-
Sk). Odplata pre veriteľa presahujúca za 12 mesiacov sumu poskytnutého úveru spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd dojednanie
poplatku 6.480,- Sk za poskytnutý úver hodnotil súd ako neprijateľnú podmienku a tým aj podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Rovnako mal súd za to, že úrok z omeškania
0,25% denne, ktorý je od povinného vymáhaný nemožno hodnotiť ako súladný so zákonom. Záväzkový
vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vzťahom občianskoprávnym a pre takýto vzťah nemožno
dojednať úroky z omeškania v inej ako v zákonnej výške, teda výške ustanovenej § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Dojednanie úrokov z omeškania 0,25%
denne v spotrebiteľskej zmluve je preto rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
Súd predloženú notársku zápisnicu hodnotil ako nespôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku, nakoľko notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré súd
považoval za neplatné dojednanie a ona sama neobsahuje vyhlásenie povinného ako dlžníka.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní predovšetkým vyčítal súdu
prvého stupňa, že posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol. Vyslovil názor, že ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom exekučný súd môže poveriť súdneho
exekútora vykonaním exekúcie iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom.
Keďže exekučný súd vyhovel žiadosti exekútora o udelenie poverenia, má odvolateľ za to, že notárska
zápisnica ako exekučný titul bola zo strany súdu predmetom skúmania už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom, a
preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolateľ namietal aj
tvrdenia okresného súdu o "vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice,
nakoľko v danom prípade išlo o hmotnoprávne zastúpenie povinného, v zmysle ust. § 22 v nadväznosti
na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi.
V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na tú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po
uzavretí Zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v
platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu, že predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy totiž vylučovala
možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú
v Občianskom zákonníku. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia zmluvy charakter spotrebiteľskej
zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase
uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa §
55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Znenie
tohto ustanovenia bolo zmenené novelou, a to zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorá však nadobudla účinnosť
až 1. januára 2008. Na vyjadrenia súdu o neprimeranej výške úrokov z omeškania, oprávnený uviedol,
že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky,
čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Ustanovenie § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu a podľa názoru oprávneného, ani zo zákona ani z iných
právnych predpisov, nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej
sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. K názoru súdu o otázke úrokov z omeškania z hľadiska
dobrých mravov oprávnený zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy,
keďže každý odporca mal v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka možnosť zvážiť,
či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému
sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného



neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosť platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Oprávnený
poukázal na judikát Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005, na ktorý odkazuje komentár k
Občianskemu zákonníku (Švestka, j., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákonník I.
§ 1 až 459. Komentář. 2 vydání. Praha: C.H.Beck, 2009, str. 67). Citované rozhodnutie uvádza, že u
nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných
bankami. V súvislosti s uvedeným oprávnený poukázal aj na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 20/2003 a na stanovisko Najvyššieho súdu sp. zn. Obpj 3/2002, v ktorom
sa uvádza, že ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je použiteľné pre určenie výšky úrokov z omeškania s plnením
peňažného dlhu vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na uvedené oprávnený
navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe
čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd má za to, že udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo
úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd má, v zmysle
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie
dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek
tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. V prípade,
keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ako tomu
bolo aj v tomto prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného súdom.
Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, preto vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.

V tomto prípade okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá
bola v danej veci exekučným titulom, bola spísaná na základe zmluvy o úvere, obsahujúcej neprijateľné
podmienky, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, zo dňa 5. apríla 1993 je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje
k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva o úvere nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti
súdny dvor rozhodol, že takýto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný preskúmavať
ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti
potrebné na tento účel. Okresný súd v súlade so skutočnosťou konštatoval, že v zmluve o úvere, ktorá
bola uzavretá účastníkmi je upravených viacero neprijateľných podmienok, tvoriacich taký podstatný
obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich, v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, oddeliť od
ostatného obsahu a teda celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere, ktorá je podkladom pre spísanie notárskej zápisnice zakladá nekalú
podmienku už vo výške úroku z omeškania, ktorá je tam uvedená vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy,
čo predstavuje 108% ročný úrok.



V danom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku). Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov, vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní
obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica musí
obsahovať presné označenie oprávneného, povinného, ďalej presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah, obsah a čas plnenia. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice
treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený
výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu. Aj v danej veci odvolateľ akceptuje zákonnú požiadavku,
aby notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom, podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,
obsahovala uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňažného
dlhu. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je síce rýdzo procesno-právnym inštitútom, avšak tento
inštitút nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho, prípadne obchodného
práva o uznaní dlhu. Materiálnou náležitosťou vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je tak
uznanie daného nároku a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto povinnosti. Odvolací súd sa preto,
stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že právny úkon povinného, ktorý ako dlžník
splnomocnil advokáta, Mgr. Tomáša Kušníra, v Zmluve o úvere, zo dňa 31.03.2004, na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie
uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo
pre exekúciu, a to na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, je neplatným
právnym úkonom. V čase uzavretia Zmluvy o úvere, dňa 31.03.2004, totiž žiadny dlh povinného voči
oprávnenému neexistoval, nebola známa jeho výška, takže povinný v tomto čase nemohol realizovať
svoje právo dlh uznať a splnomocniť Mgr. Kušníra, na takéto právo v budúcnosti, pričom obsahom tohto
splnomocnenia mal byť aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

V prejednávanej veci však súhlas povinného s exekúciou bol zakotvený už v predtlači zmluvy s tým,
že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal
svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Uvedené
dojednanie, preto opodstatnene okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho
vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného,
bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne, v celom rozsahu, potvrdil.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .