Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/41/2015 z 9. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. novembra 2015, sp. zn. 11S/41/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3015200551.1 Krajský súd Trenčín | 11S/41/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3015200551.1 | 2015-11-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24ebd33d-8bd1-4df4-8d35-b174c4e7b5ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200551.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200551 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, právne zastúpeného L & B Legal Services s.r.o., Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. mája 2015, č. OU-TN- OOP4-2014/016645-002/57/2015/Sla, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.mája 2015, č. OU- TN-OOP4-2014/016645-002/57/2015/Sla vo výroku 1. z a m i e t a . II. Súd konanie v časti týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. mája 2015, č. OU- TN-OOP4-2014/016645-002/57/2015/Sla vo výroku 2. z a s t a v u j e . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 05.02.2012, č. k. OU- PB-OVVS-2015/000696-007 AP11, 2014/249, 250 tak, že v bode 1 obvineného žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 25.09.2014 okolo 6.45 hod. na pozemku parc. č. E KN XXX/X v k. ú. U., v obci U. medzi rodinnými domami č. 115 a 117 rozbrusovačkou na 3/5-iny obvodu zarezal do kovového stĺpika valcového tvaru v hodnote 20 eur majiteľky F. G., čím úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku a obvinenému žalobcovi uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sankciu - pokutu vo výške 10 eur. V bode 2 žalovaný konanie proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť obvinený L. G., bytom U. XXX tým, že dňa 25.09.2014 okolo 6.45 hod. na pozemku parc. č. E KN XXX/ X v k. ú U., v obci U. medzi rodinnými domami č. 115 a 117 mal fyzicky napadnúť L. Q., zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že napáda rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, nakoľko je presvedčený, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ OSP. Poukázal na to, že p. L. G. dňa 25.08.2014 zabetónoval na parc. č. E KN XXX/X k. ú. U., zapísanej na LV č. XXXX, ktorá slúži ako prístupová cesta do základnej školy, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov a povolenia kovový stĺpik, preto sa spolu s ďalšími spoluvlastníkmi obrátil na obec, aby im pomohla záležitosť vyriešiť. Obec U. vyzvala p. G. na odstránenie nepovolenej stavby - „stĺpika oplotenia“ a bol upozornený na protiprávnosť konania. Výzva obce ale bola neúčinná, a preto takpovediac „vo verejnom záujme“ pristúpil žalobca k tomu, že sa pokúsil stĺpik odstrániť, čo sa mu však kompletne nepodarilo, pretože bol napadnutý zozadu p. G.. Žalobca sa potom obrátil na advokátsku kanceláriu a až na jej výzvu p. G. sám stĺpik odstránil. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že išlo o úmyselné konanie žalobcu, pretože v danom prípade správny orgán opomenul príčinnú súvislosti medzi konaním žalobcu a osadením stĺpika p. G., ktoré urobil v rozpore so zákonom. Poukázal na výzvu na odstránenie stĺpika, zaslanú advokátskou kanceláriou, a na nesprávny názor žalovaného, že žalobca konal v rozpore so zákonom, keď sám zrezával predmetný stĺpik. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s tvrdeniami, že to bol práve p. G., ktorý konal v rozpore so zákonom pri osadzovaní stĺpika, porušil ustanovenia stavebného zákona. Právny záver žalovaného, že p. G. by mohol svojím konaním spáchať priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, a teda nemohol by byť dvakrát potrestaný za tú istú vec v zmysle zásady ne bis in idem, keby sa začalo konanie o priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch, je neracionálny a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Je zjavné, že konanie, ktorého sa dopustil p. G., správny orgán nevidel, resp. nechcel vidieť ako konanie protiprávne. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 3, § 5 a § 6 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že právo na ochranu vlastníctva patrí medzi základné práva, je vyjadrené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vyjadril presvedčenie, že jeho konanie bolo svojpomocou, ku ktorej pristúpil až potom, ako sa domáhal svojich práv na obci. Namietal tiež skutočnosť, že p. G. stĺpik odstránil dňa 30.09.2014, pretože sa tak stalo až začiatkom novembra 2014. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia v celom rozsahu, ale len v časti týkajúcej sa jeho ako obvineného. V časti rozhodnutia týkajúceho sa p. G. mal žalobca procesné postavenie svedka, a teda nemôže podať žalobu i v tejto časti, i keď veci boli vedené v spoločnom konaní. Poukázal na to, že je pravdou, že žalobca sa obrátil na obec z dôvodu osadenia stĺpika p. G. na predmetnej parcele, ktorej je spoluvlastníkom spolu s ďalšími osobami, Obec U. však p. G. nevyzvala na odstránenie stĺpika, ako tvrdí žalobca, ale na okamžité zastavenie nepovolených prác. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že cesta bola jedinou prístupovou cestou k základnej škole, nakoľko okolo základnej školy v obci U. vedie ďalšia cesta, ktorá predstavuje hlavnú tepnu obce. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca násilne uskutočňoval svoje právo, pričom zákon presne upravuje postup odstránenia stavu, ktorý pokladal za protiprávny. Príčinná súvislosť, na ktorú poukazuje žalobca, predstavuje zavinenie, pričom bolo výpoveďami účastníkov konania a aj samotným žalobcom preukázané, že zarezal do stĺpika, a teda konal úmyselne, s cieľom odstrániť predmetný stĺpik. Žalobca nebol žiadnym spôsobom oprávnený zrezať stĺpik a predžalobnú výzvu cestou advokátskej kancelárie zaslal až po spáchaní uvedeného priestupku. Porušenie stavebného zákona p. G. nebolo predmetom konania o priestupku žalobcu a konanie žalobcu nie je možné subsumovať pod ustanovenia § 5 a § 6 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nevyčerpal všetky zákonom stanovené možnosti na odstránenie stĺpika, najmä sa nedovolal ochrany na súde. Dátum, kedy p. G. stĺpik sám odstránil, je pre dané konanie o priestupku bezvýznamné. Konanie žalobcu nie je možné vyhodnotiť ako svojpomoc, ale ako protiprávne konanie. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žalobe v časti týkajúcej sa preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v bode 1 nie je možné vyhovieť a v časti týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia v bode 2 je potrebné konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť z týchto dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OOP4-2014/016645-002/57/2015/Sla zo dňa 27. mája 2015, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2, 3 zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol o odvolaní obvineného L. Q. proti rozhodnutiu Okresného úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-PB-OVVS-2015/000696-007 AP11, 2014/249, 250 zo dňa 5. februára 2015 tak, že ho zmenil takto: 1. Obvineného L. Q. (žalobcu) uznáva vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 25.09.2014 okolo 6.45 hod. na pozemku parc. č. E KN XXX/X v k. ú. U., v obci U. medzi rodinnými domami č. 115 a 117 v obci U. rozbrusovačkou na 3/5-iny obvodu zarezal do kovového stĺpika valcového tvaru v hodnote 20 eur majiteľky F. G., nar. v r. XXXX, bytom U. XXX, čím úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku a obvinenému L. Q. uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sankciu - pokutu vo výške 10 eur a zároveň uložil obvinenému uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. 2. Konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť obvinený L. G. tým, že dňa 25.09.2014 okolo 6.45 hod. na pozemku parc. č. E KN XXX/X v k. ú. U., v obci U. medzi rodinnými domami č. 115 a 117 v obci U. mal fyzicky napadnúť L. Q. (žalobcu) tak, že ho mal chytiť za odev na pravom pleci a následne otvorenou dlaňou ľavej ruky udrieť do tváre, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, zastavuje podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. I. K výroku pod bodom 1: Žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom a zmenu rozhodnutia odôvodnil len tou skutočnosťou, že konkretizoval pojem „miestna komunikácia“. Uviedol, že prvostupňový správny orgán riadne a spoľahlivo zistil skutkový stav, rozhodol v súlade so zákonom. Stotožnil sa aj s dôvodmi a výškou uloženej sankcie z hľadiska jej primeranosti a odôvodnenosti, pričom prihliadol k tomu, že obvinený (žalobca) spáchal skutok verejne, k spáchaniu skutku sa priznal a nebol v minulosti priestupkovo riešený. Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného považuje za nesporné a žalobca nepopiera spáchanie priestupku tak, ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, t. j. že dňa 25.09.2014 okolo 6.45 hod. na pozemku parc. č. E KN XXX/X v k. ú. U. zarezal do kovového stĺpika p. G., čím došlo k poškodeniu cudzieho majetku. Svoje správanie však žalobca odôvodňuje tým, že stĺpik zabetónoval p. G. na parcele, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých osôb, že osadením stĺpika bolo zabránené v prístupe do základnej školy a že stĺpik pán G. neodstránil ani po výzve obce. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom, alebo zničením, alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. V priestupkovom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie priestupku a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal, pričom postačuje aj nedbanlivostné zavinenie a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktoré zákon predpokladá za spáchanie priestupku. Skutková podstata priestupku je charakteristická 4 obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom musia byť naplnené a zistené všetky tieto znaky. V prejednávanej veci je podľa názoru súdu presne a nadovšetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), ktorý túto skutočnosť ani nepopiera, svojím konaním - zarezaním do kovového stĺpika rozbrusovačkou poškodil tento stĺpik (subjektívna stránka), predmetom ochrany bola nedotknuteľnosť vlastníckeho práva (objekt) a žalobcovým konaním došlo k poškodeniu cudzej veci (objektívna stránka). Krajský súd konštatuje, že takto zistený skutkový stav žalobca ani nespochybňuje, pretože sám uviedol, že sa uvedeného konania dopustil. Námietky žalobcu smerujú len k dôvodom, pre ktoré sa predmetného dôvodu dopustil. Je potrebné vzhľadom k námietkam žalobcu poukázať na to, že v priestupkovom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie priestupku a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý mal svojím konaním porušiť zákon, priestupok spáchal, pričom postačuje aj nedbanlivostné zavinenie a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie priestupku. Správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, dôkazy vyhodnotili v zmysle ust. § 35 ods. 5 Správneho poriadku a vyporiadali sa i so všetkými námietkami žalobcu, na zistený skutkový stav aplikovali správne právne predpisy - zákon o priestupkoch a Správny poriadok. Pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadli na závažnosť priestupku, ale i na osobu žalobcu. Námietky žalobcu v žalobe krajský súd považuje za nedôvodné, pretože správne orgány riadne zistili skutkový stav a vec správne posúdili, vyporiadali sa so všetkými skutočnosťami tvrdenými žalobcom, správne a v zmysle zákona žalovaný rozhodol i o uložení sankcie za spáchanie priestupku žalobcom, pričom i v tejto časti rozhodnutie náležite odôvodnil. Uloženie pokuty vo výške 10 eur krajský sú považuje za správne vzhľadom k okolnostiam prípadu a k osobe žalobcu. Krajský súd zároveň poznamenáva k námietkam žalobcu, že subjektom v danom prípade nemôže byť p. G., ktorý stĺpik osadil, pretože predmetom konania bolo porušenie zákona spočívajúce v poškodení cudzieho majetku - kovového stĺpika, ktorý poškodil žalobca a tiež konanie žalobcu nie je možné posúdiť ako svojpomoc v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že p. G. bol obcou vyzvaný na odstránenie osadeného stĺpika, a keďže stĺpik neodstránil, žalobca sa sám pokúsil o jeho odstránenie. Z výzvy Obecného úradu U. zo dňa 02.09.2014 je nesporné, že p. G. bol vyzvaný na okamžité zastavenie nepovolených stavebných prác na stavbe „stĺpik oplotenia“, a nebolo mu uložené stĺpik odstrániť. Navyše krajský súd poukazuje, že parcela, na ktorej bol stĺpik osadený, je v spoluvlastníctve viacerých osôb, jej spoluvlastníkom je nielen žalobca, ale i p. G.. I keď p. G. konal bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov a nemal povolenie stavebného úradu na osadenie kovového stĺpika, žalobca nemal právo sám odstraňovať stĺpik, nápravy sa mal domáhať súdnou cestou - podaním žaloby na odstránenie nepovolenej stavby. Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd po preskúmaní zákonnosti a postupu správnych orgánov vo výroku 1 napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobe v tejto časti nie je možné priznať úspech, a žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP v tejto časti zamietol. II. K výroku bod bodom 2: Žalovaný v rozhodnutí, ktorého zákonnosť súd preskúmava, rozhodol i o zastavení konania proti obvinenému L. G. vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona o priestupkoch, a to z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Žalobca v podanej žalobe namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného i v tejto časti. Z administratívneho spisu žalovaného a z jeho rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa podľa § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch prejednal v spoločnom konaní priestupok žalobcu i L. G., nakoľko išlo o priestupky, ktorých sa mali dopustiť viacerí páchatelia, pričom ich skutky spolu súviseli a na ich prejednanie bol príslušný ten istý orgán. Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania: a/ obvinený z priestupku, b/ poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c/ vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d/ navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. Podľa § 81 ods. 1 zákona o priestupkoch proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Podľa § 83 ods. 3 zákona o priestupkoch na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81). S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý nebol obvineným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, uvedenému v bode 2 výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, v tejto časti správneho konania nebol účastníkom konania, a teda ani osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozhodnutiu v tejto časti konania správneho orgánu. Následne nebol ani oprávnenou osobou na podanie žaloby proti výroku č. 2 rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie proti obvinenému p. L. G.. Podľa 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa citovaného zák. ustanovenia, keďže žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného v časti týkajúcej sa zastavenia konania proti obvinenému L. G., krajský súd konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.