Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/281/2015 z 22. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júla 2015, sp. zn. 43CoE/281/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6414206104.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/281/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6414206104.1 | 2015-07-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/668cec4a-c87f-4657-a7ce-ae5f31af62fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6414206104.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/281/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206104
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414206104.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX K. Q. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 14593/14 o vymoženie
pohľadávky vo výške 537,81 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 18Er/345/2014-32 zo dňa 5. februára 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Er/345/2014-32 zo dňa 5. februára 2015
m e n í tak, že námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím vyhovel okresný súd námietkam povinného proti exekúcii.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03818/13 zo dňa 19.07.2013. Podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 28.06.2011 a blankozmenka vystavená dňa 28.06.2011, ktorou si účastníci zabezpečili
svoj záväzkovoprávny vzťah. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere,
oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu (ďalej len "rozhodcovská zmluva").

Súdny exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie. Povinný
vo svojom návrhu uviedol, že exekúcia začala na základe rozhodcovského rozsudku, k vydaniu ktorého
však došlo na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným, v zmysle ktorej
sa odporca zaviazal riešiť vzniknuté spory pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Stáleho
rozhodcovského súdu, so sídlom v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je
neplatná, znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je rozhodcovský rozsudok platným exekučným
titulom. Úverovú zmluvu nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť), nakoľko bola vopred
predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi bez možnosti jej zmeny, pričom je pre
povinného v mnohých smeroch nevýhodná. V danom zmluvnom vzťahu, ktorý predchádzal exekučnému
konaniu ide o vzťah spotrebiteľský. Povinný zároveň poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 52 a nasl.), z ktorých tento záver vyplýva ako aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na ďalšie. S ohľadom na uvedené skutočnosti povinný
navrhuje, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu ako neprípustnú zastavil.

K námietkam povinného súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí
exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.10.2014 a námietky povinný doručil prostredníctvom svojho



právneho zástupcu elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom dňa 21.10.2014, t.j.
včas.

Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 6 bod 1a čl. 3 bod 1 sú tie, ktoré
neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, medzi ktoré podľa Prílohy
k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v
rozhodcovskom konaní, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to
tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný (rozhodnutie Súdneho
dvora C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira).

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov
na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že dáva žalobcovi na výber,
kde podá žalobu s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu
podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto koncipovaná rozhodcovská
doložka dáva žalobcovi možnosť výberu, súd bol toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v
rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu, ako aj subjektu majúceho vyriešiť
prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že
tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Vo
svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky
nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak
len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé
eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len
pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám
stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak
v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej
zmluvy druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe.
Ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým
v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že
bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne)
dojednaná. Síce rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená
na formulári a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej zmluvy
dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Vychádzajúc z takto koncipovanej
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou
rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Súd dospel k
záveru, že nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie
rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky, čiže byť spôsobilým exekučným titulom.



Keďže rozhodcovská zmluva, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a
povinností z takejto zmluvy odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto
rozhodcovskej zmluvy nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Súd preto námietkam povinného
proti exekúcii vyhovel.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní k tvrdeniu súdu o
tom, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou oprávnený uviedol,
že dňa 28.06.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý
úver na účel zamestnania. Keďže zákonodarca ponechal platnosť právnej úpravy ohľadne vymedzenia
spotrebiteľa v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch totožný so starou úpravou podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. bez toho, aby definíciu spotrebiteľa zjednotil s ust. § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, zvýraznil tak prednosť zásad lex specialis pred zásadou lex generalis. Preto nie je možné
zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko lex specialis
derogat lex generalis.

Ďalej tvrdil, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle
§ 497 Obchodného zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1
Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou kogentným ustanovením, teda v predmetnej zmluve
nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov.
Keďže predmetom úverov poskytovaných zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. klientom sú
peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti
oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

K odôvodneniu súdu o aplikácii Smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci európskeho práva majú len
nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ
ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v
tom to prípade bola smernica Rady 93/13 EHS implementovaná do právneho systému SR ešte v rámci
tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie
sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

K odôvodneniu súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke oprávnený uviedol,
že v predmetnom prípade išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve
o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy rozhodcovské konanie alebo konanie
pred všeobecným súdom.

Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe návrhu na začatie konania zo
strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho
potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistený vydal rozhodcovský rozsudok. Vzdialenosť sídla
rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemal žiaden význam pre výsledok konania,
resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Všetky podania sú na Stály rozhodcovský súd
doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je zachovaný, bez ohľadu na miesto
ich bydliska, z čoho vyplýva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska nemá žiaden vplyv na možnosť
domáhať sa súdnej ochrany.



Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým uznesením súhlasí v celom rozsahu a
navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.03.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 21.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 31.07.2014 poverenie č. 5613 075185,
ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním
exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 03818/13 zo dňa 19.07.2013 na vymoženie sumy 537,81
Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.06.2011 a blankozmenka vystavená dňa
28.06.2011, ktorou si účastníci zabezpečili svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si povinný riadne
neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný v celku dňa 20.10.2012. Oprávnený
v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 23.11.2012 zmenku povinného a na základe takto
vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi
uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu (ďalej len
"rozhodcovská zmluva").

Dňa 27.10.2014 boli okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky
povinného proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že exekúcia
začala na základe rozhodcovského rozsudku, k vydaniu ktorého však došlo na základe rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal riešiť vzniknuté
spory pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom
v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je neplatná, znamená neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je daný rozhodcovský rozsudok platným exekučným titulom. Úverovú zmluvu
nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť), nakoľko bola vopred predformulovaná a v
takomto znení predložená spotrebiteľovi bez možnosti jej zmeny, pričom je pre povinného v mnohých
smeroch nevýhodná. V danom zmluvnom vzťahu, ktorý predchádzal exekučnému konaniu ide o vzťah
spotrebiteľský. Povinný zároveň poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.),
z ktorých tento záver vyplýva ako aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a na ďalšie. S ohľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd
námietkam vyhovel a exekúciu ako neprípustnú zastavil.

Oprávnený k podaným námietkam uviedol, že oprávnený postavenie povinného ako spotrebiteľa
razantne odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Ďalej oprávnený uviedol, že
uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť
uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiada, aby súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Okresný súd následne napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcii z dôvodu,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou a že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
nepríslušným orgánom.

Podľa článku II. ods. 1 a 2 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.06.2011 budú
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.06.2011 vrátane



sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava.

V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy
súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 28.06.2011 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.



Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli
dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa
však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým
spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej
zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený
a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd považoval námietku oprávneného o tom, že povinný nemal pri uzatváraní zmluvy
postavenie spotrebiteľa za nedôvodnú, keďže zo zmluvy o úvere nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti. Skutočnosť, že povinnému bol úver poskytnutý na účel zamestnania
má význam, len pre vylúčenie aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom okresný súd na prejednávanú vec vyššie uvedený zákon vôbec neaplikoval. Z uvedeného
dôvodu súd správne uvedený právny vzťah považoval za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom
(povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého
stupňa postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.06.2011. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými



stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť,
že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom
tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad,
že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na
zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z
rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo
vplyv na uzavretie zmluvy o úvere.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na
všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom
dohodnutého zmluvnými stranami v poslednej vete článku 2, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom
o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojedanie
nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Povinný pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej
zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol
osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že povinný v námietkach proti
exekúcii nepreukázal také dôvody, pre ktoré je táto exekúcia neprípustná, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 220 zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol. Keďže
exekučný titul nebol vydaný v rozpore so zákonom súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.