Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/107/2011 z 11. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2012, sp. zn. 2S/107/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011201282.2 Krajský súd Bratislava | 2S/107/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1011201282.2 | 2012-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ff121de-d015-43c9-994d-6425b66039fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011201282.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/107/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201282
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201282.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Q.. B. K.,
nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, O., zastúpený: JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, Štiavnická 9, Nitra, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-PP-247-008/2011 zo dňa 20.05.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRP-PP-247-008/2011 zo dňa 20.05.2011, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia
PZ Bratislava Staré mesto - západ č. ORP-BA-SZM-71/2011 zo dňa 18.02.2011, ktorým bolo rozhodnuté
o zaistení žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore na tom
základe, že žalobca sa dňa 11.11.2010 v čase okolo 00:10 hod. nachádzal v podniku P. O. Z. na
V. ulici v O. (pohostinskom zariadení), kde v tom čase došlo podľa výpovedí svedkov k spáchaniu
trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a vzhľadom ku skutočnosti,
že sa žalobca nachádzal na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a bolo potrebné
zistiť jeho súvislosť s trestným činom, bol dňa 11.11.2010 v čase približne o 00:15 hod. policajtmi
Pohotovostnej motorizovanej jednotky, Odboru poriadkovej polície, Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave (PMJ) zaistený a eskortovaný na útvar policajného zboru.

Ku skutkovým okolnostiam zo dňa 11.11.2010 žalobca uviedol, že približne o 23:30 hod. bol kamarát
žalobcu, Q. Z., bezdôvodne napadnutý neznámym mužom vo vyššie uvedenom pohostinskom zariadení
a to tak, že najprv mu neznámy muž vulgárne nadával a následne ho niekoľkokrát udrel päsťou do tváre,
kedy žalobca usúdil, že je povinný tento neoprávnený útok zastaviť a strhol účastníka na zem, čím sa
konflikt skončil a na miesto incidentu bola privolaná polícia.

Žalobca namietal, že v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov nie je nijako ozrejmená potreba
zistenia žalobcovej súvislosti s trestným činom. Žalovaný sa tomu vyhol, nakoľko by podľa žalobcu sám
musel priznať, že v kontexte s tým, čo je uvedené v rozhodnutiach, by mal zrejme postupovať podľa
Trestného poriadku.



Žalobca poukázal na to, že policajti sa pri svojom zákroku zamerali na jednostranné výpovede
druhej strany účastníkov incidentu, ktoré na účely obmedzenia osobnej slobody jednotlivca nemožno
považovať za objektívne. Tvrdenia žalobcu a jeho kamaráta policajti ignorovali. Policajti nepostupovali
proporcionálne a v súlade so zásadou rovnosti, keďže na účely zistenia súvislosti s trestným činom
zaistili len žalobcu a jeho kamaráta, ale ostatných účastníkov nezaistili. Na mieste zasahujúci policajti
nepovažovali za potrebné oboznámiť sa so žalobcovou výpoveďou a mali za zrejmé preukázanú
žalobcovu súvislosť s možným trestným činom na základe vyjadrení druhých účastníkov incidentu.
Žalobca preto považoval dôvod zaistenia za spochybniteľný.

Podľa žalobcu je predpokladom aplikácie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore
vždy existencia trestného činu. V prejednávanej veci však bol žalobca obmedzený na osobnej slobode
napriek absencii spáchania akéhokoľvek trestného činu. Síce voči nemu bolo vznesené obvinenie, avšak
toto uznesenie bolo Okresnou prokuratúrou v Bratislave I právoplatne zrušené a bolo konštatované, že
žiaden trestný čin spáchaný nebol. Na pojednávaní dňa 12.09.2012 právny zástupca žalobcu doplnil, že
po zastavení trestného konania bola vec postúpená na prejednanie priestupku a žalobca bol uznaný z
priestupku rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie opravného
prostriedku, ktorú žalobca nestihol.

Žalobca mal zato, že neexistoval zákonný dôvod pre vydanie rozhodnutia o zaistení a jeho potvrdenie
žalovaným považoval za alibistickú obhajobu. Policajti, ktorí žalobcu zaistili, boli pred samotným
rozhodnutím presvedčení o tom, že žalobca (teda nie doposiaľ neustálená osoba) sa mal dopustiť
trestného činu, konkrétne výtržníctva. Za tejto situácie mali už zasahujúci policajti podozrenie, že bol
spáchaný trestný čin a teda dôvody na postup podľa osobitného zákona (Trestný poriadok) existovali
hneď po príchode na miesto služobného zákroku. Žalobca uviedol, že ak zakročujúci policajt vzhľadom
na všetky okolnosti usudzuje, že bol spáchaný trestný čin, zákon o Policajnom zbore sa voči páchateľovi
nesmie použiť na vykonanie procesných úkonov, ale dochádza k zmene v tom, že ďalšie úkony môžu
byť vykonané len podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa žalobcu postup polície mal v súlade
so zákonom vyzerať tak, že nakoľko bolo u policajtov dané jasné podozrenie, že žalobca sa dopustil
trestného činu za predpokladu splnenia zákonných dôvodov, mal byť zadržaný podľa § 85 ods. 2
Trestného poriadku a následne odovzdaný k ďalším úkonom podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku.
Zákon o Policajnom zbore sa na obmedzenie osobnej slobody žalobcu použiť nemal a nemohol.

Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 23.08.2011, zotrval na svojom právnom názore, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobcove tvrdenia o tom, že hliadka PMJ
nebola oprávnená postupovať v súlade s § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore, sú účelové
a vyjadrujú subjektívny názor žalobcu.

Podľa žalovaného je v napadnutom rozhodnutí dostatočne a jasne ozrejmená zákonná potreba zaistenia
žalobcu a to tým, že bolo potrebné zistiť súvislosť žalobcu s trestným činom za účelom riadneho
zadokumentovania a vyšetrenia veci. Hliadka pohotovostnej motorizovanej jednotky, ktorá sa na miesto
dostavila, kvalifikovala nahlásenú udalosť ako trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a preto bola oprávnená postupovať v súlade s § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom
zbore a zaistiť osoby, ktoré sa nachádzali na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní,
pričom bolo potrebné zistiť ich súvislosť s trestným činom.

Tvrdenie žalobcu, že hliadka PMJ pri vykonávaní služobného zákroku prihliadala na jednostranné
výpovede druhej strany, pričom ignorovala tvrdenia žalobcu a zaistila len osobu žalobcu a jeho priateľa,
žalovaný považoval za zavádzajúce. Poukázal na záznam vypracovaný hliadkou PMJ zo dňa 11.11.2010
pod č. DU-2301/2010. Vyplýva z neho, že hliadka PMJ v rámci svojich možností preverila nahlásenú
udalosť, pričom podľa vyjadrení osôb na mieste došlo k spáchaniu trestného činu výtržníctva. Žalobca
a jeho priateľ Q. Z. nespolupracovali s hliadkou PMJ, javili známky požitia väčšieho množstva alkoholu,
no odmietli sa podrobiť dychovej skúške. Matej Z. sa bránil vykonaniu služobného zákroku policajtom



PMJ a preto voči nemu boli použité donucovacie prostriedky. Žalobca pri sebe nemal občiansky preukaz
a jeho totožnosť bola zistená lustráciou cez OD. Skutočnosť, že žalobca nespolupracoval s orgánmi
Policajného zboru je riadne zadokumentovaná v zápisnici o výsluchu podozrivého zo dňa 11.11.2010,
v ktorej žalobca výslovne uviedol, že odmieta vypovedať. Ostatné osoby, ktoré boli na mieste udalosti
a to aj priateľ žalobcu (. X.) neboli zaistené, nakoľko tieto osoby spolupracovali s hliadkou PMJ, boli
ochotné sa bezodkladne dostaviť na miestne príslušný útvar Policajného zboru a ku zmienenej udalosti
vypovedať.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že postupom policajtov zasahujúcich na mieste činu bola porušená
zásada špeciality, žalovaný uviedol, že zo záznamu hliadky PMJ zo dňa 11.11.2010 nevyplynula
skutočnosť, že by policajti PZ boli presvedčení o skutočnosti, že žalobca sa dopustil trestného činu
výtržníctva. Toto tvrdenie žalovaný odôvodnil citáciou zo zmieneného úradného záznamu, v ktorom sa
uvádzalo, že „ ... nakoľko vzniklo dôvodné podozrenie, že táto dvojica konala v rozpore so zákonom,
boli obmedzení na osobnej slobode o 00:15 hod.“.

Záverom žalovaný uviedol, že z dikcie § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore je zrejmé,
že policajt je oprávnený obmedziť osobnú slobodu osobe, ktorá sa nachádza na mieste trestného
činu bezprostredne po jeho spáchaní bez ohľadu na to, či ide o osobu páchateľa alebo inú osobu.
Oproti tomu ustanovenie § 85 ods. 2 Trestného poriadku hovorí o obmedzení osobnej slobody osoby
podozrivej zo spáchania trestného činu akoukoľvek osobou. V čase zaistenia žalobcu nemala hliadka
PMJ preukázané, že ide o osobu podozrivú zo spáchania trestného činu a z toho dôvodu využila
ustanovenie § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore a nie § 85 ods. 2 Trestného poriadku.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.
2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.11.2010 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave
I, odbor poriadkovej polície vydalo pod číslom DU-2301/2010 rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa §
19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore, ktoré odôvodnilo tým, že žalobca je dôvodne podozrivý
zo spáchania trestného činu podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil
tým, že dňa 11.11.2010 v čase okolo 00:10 hod. v Bratislave na V. č. 31 fyzicky napadol poškodeného
a to tak, že ho viackrát päsťou udieral do tváre a zátylku hlavy. Zaistenie bolo nevyhnutne potrebné
na riadne zistenie a objasnenie veci. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný dňa 20.12.2010 rozhodnutím č. KRP-PP-326-001/2010, ktorým zrušil prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán vec opätovne
prejednal a rozhodol dňa 18.02.2011 rozhodnutím č. ORP-BA1-SZM-71/2011. Týmto rozhodnutím



prvostupňový správny orgán opäť vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. f/
zákona z dôvodu, že v čase približne o 00:10 hod. sa nachádzal v pohostinskom zariadení na V. ulici v
Bratislave, kde v tom čase došlo podľa výpovedí svedkov k spáchaniu trestného činu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca sa nachádzal na mieste
trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a bolo potrebné zistiť jeho súvislosť s trestným činom,
bol žalobca dňa 11.11.2010 v čase približne o 00:15 hod. policajtmi PMJ zaistený podľa § 19 ods. 1
písm. f/ zákona o Policajnom zbore a eskortovaný na útvar Policajného zboru. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRP-PP-247-008/2011 zo dňa
20.05.2011, odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ
v Bratislave I. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie ku žalobe.

V administratívnom spise sa nachádza tiež úradný záznam spísaný dňa 11.11.2010 príslušníkmi PMJ
pod č. DU-2301/2010. V zázname sa uvádza, že príslušníci PMJ boli vyslaný na V. ulicu č. 31 v Bratislave,
kde malo dôjsť k bitke 5 ľudí. Na mieste sa spojili s čašníčkou pohostinského zariadenia Q. S., ktorá
označila muža, ktorý u nej reklamoval penu na pive a nakoľko s reklamáciou neuspel, začal jej hrubo a
vulgárne nadávať. Vo chvíli, keď sa schyľovalo k tomu, že ju fyzicky napadne, prišiel sa jej zastať W. X..
Neznámy muž zareagoval tak, že menovaného W. X. začal urážať a vyhrážať sa mu. Do toho sa zaplietol
ďalší mladík, ktorý bol na mieste s neznámym mužom a potom, čo pristúpil k X., udrel ho päsťou do
tváre, následne ho zhodil na zem, oboma rukami mu zovrel krk a opakovane ho udieral do nosa a hlavy.
Podľa vyjadrenia oznamovateľky uvedený skutok videlo približne 15 ľudí, avšak do príchodu hliadky
PMJ z miesta odišli. Svedkom tejto udalosti bol ďalej Q. S. a Q. X.. Bolo zistené, že prítomní na mieste a
účastníci incidentu boli tiež žalobca (fyzicky mal zaútočiť na X.) a Matej Z. (iniciátor incidentu). Nakoľko
vzniklo dôvodné podozrenie, že táto dvojica konala v rozpore so zákonom, boli o 00:15 hod. obmedzení
na osobnej slobode, poučený o svojich právach a predvedení na OOPZ Bratislava Staré mesto - západ
podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore. Z dôvodu, že sa Q. Z. bránil vykonaniu oprávnenia
podľa § 22 cit. zákona, odmietol sa nechať zasahujúcimi policajtmi ohmatom presvedčiť, či nemá u seba
zbraň a snažil sa ich odstrkovať od seba rukami, boli voči nemu použité hmaty podľa § 51 cit. zákona
a následne služobné putá podľa § 52 cit. zákona. Predvádzané osoby javili známky požitia značného
množstvá alkoholu, avšak dychovú skúšku na zistenie jeho presnej hodnoty, ktorá mala byť vykonaná
na OOPZ rázne odmietli. Ostatné vyššie uvedené osoby sa dostavili na OOPZ za účelom vykonania
výsluchu. Zo zápisnice o výsluchu podozrivého zo dňa 11.11.2010 spísanej na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v Bratislave I, Úrad justičnej a kriminálnej polície - odbor skráteného vyšetrovania o
14:03 hod. súd zistil, že žalobca odmietol vypovedať z dôvodu, že je obmedzený na osobnej slobode už
14 hodín a je unavený. Súčasne prehlásil, že si nie je vedomý toho, že by sa dopustil trestného činu. Z
úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, Oddelenia skráteného vyšetrovania Staré mesto - východ č. ORP-2828/1-OSV-B1-2010 zo dňa
11.11.2010 súd zistil, že v čase o 04:20 hod. bola na tunajšie oddelenie PZ eskortovaná osoba žalobcu
za účelom jeho výsluchu. Pri spisovaní zápisnice žalobca javil známky opitosti a z toho dôvodu bol
vyzvaný, či je ochotný vykonať dychovú skúšku na zistenie požitia alkoholu. Žalobca s týmto súhlasil a
bola u neho vykonaná dychová skúška s výsledkom 0,62 mg/l alkoholu v krvi.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní
úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných
foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných
práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane
majetku.



Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich
páchateľov.

Podľa § 2 ods. 1 písm. i/ zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor spolupôsobí pri zabezpečovaní
verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie.

Podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona č. 171/1993 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť osobu, ktorá sa nachádza
na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným
činom.

Podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine
alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti,
zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je
však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo
útvaru Colnej správy.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané
v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva
žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený
skutkový stav i adekvátne právne posúdený.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore vyplýva, že policajt
plniaci úlohy okrem iného aj v oblasti zabezpečenia verejného poriadku a vyšetrovania priestupkov a
trestných činov, je oprávnený osobu zaistiť, pokiaľ sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne
po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom. V danom prípade sa dňa 11.11.2010
v pohostinskom zariadení na Panenskej ulici v Bratislave udial skutok, ktorý podľa vtedy známych
okolností mohol byť kvalifikovaný ako trestný čin výtržníctva. V čase príchodu príslušníkov PMJ sa
na mieste nachádzalo viacero osôb, z ktorých časť (. W.) spolupracovala s príslušníkmi PMJ a časť
(žalobca a Q.k) spolupracovať odmietli. Pokiaľ žalobca namietal, že v rozhodnutiach správnych orgánov
oboch stupňov nie je nijako ozrejmená potreba zistenia žalobcovej súvislosti s trestným činom, súd
poznamenáva, že na základe vyššie vysvetleného zákonného ustanovenia postačuje na zaistenie
prítomnosť osoby na mieste činu, pričom samotná potreba zistenia súvislosti s trestným činom bola v
tomto prípade daná predovšetkým neochotou žalobcu a Q. (ktorý dokonca bránil policajtom v služobnom
zákroku) vyjadriť sa ku veci na mieste a teda nemožnosť vykonať všetky úkony potrebné na úplné
zistenie skutočného stavu veci a jej objasnenie. Súvislosť s trestným činom (akákoľvek či žiadna) mohla
potom vyplynúť len z ďalšieho vyšetrovania pred príslušným útvarom polície.

Žalobca tiež namietal, že na mieste zakročujúci policajti sa zamerali len na jednostranné výpovede druhej
strany účastníkov incidentu a tvrdenia žalobcu a jeho kamaráta ignorovali. Tu treba podotknúť, že z
administratívneho spisu, predovšetkým zo záznamu príslušníkov PMJ opisujúceho autentické dianie na
mieste incidentu dňa 11.11.2010 po ich príchode, žiadne tvrdenia žalobcu nevyplývajú. Práve v súvislosti
s touto okolnosťou nemohol súd prisvedčiť ani ďalšej žalobcovej námietke, keď žalobca tvrdil, že nakoľko
bolo u policajtov dané jasné podozrenie, že žalobca sa dopustil trestného činu a preto mal byť zadržaný
podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, pričom zákon o Policajnom zbore sa na obmedzenie osobnej



slobody žalobcu použiť nemal. Súd je názoru, že policajti nemohli byť presvedčení o tom, že žalobca je
páchateľom trestného činu, a pokiaľ by tomu tak bolo, tento ich predpoklad by bol neadekvátny vzhľadom
na neúplnosť informácií, ktoré mali k dispozícii v čase zaistenia. Samotný postoj zasahujúcich policajtov
k otázke, či žalobca bol páchateľom trestného činu, však nie je z hľadiska posúdenia zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia právne relevantný. Podľa názoru súdu obmedzenie osobnej slobody žalobcu
podľa iného ako použitého ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore nebolo v danom
prípade možné. Uvedené ustanovenie umožňuje policajtovi zaistiť osobu (obmedziť jej osobnú slobodu)
v prípade, keď sa táto osoba nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a
zároveň je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom. Naopak, vychádzajúc z dikcie § 85 ods. 2
Trestného poriadku, by podľa tohto ustanovenia bolo možné osobnú slobodu žalobcu obmedziť len v
tom prípade, keby bol pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom pristihnutý a bolo by to nevyhnutné
pre zistenie jeho totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu
páchaniu trestnej činnosti. Žalobca nebol pristihnutý (prichytený) pri akomkoľvek konaní, z ktorého by
mohlo byť dôvodné sa domnievať, že priamo pácha trestný čin, alebo že z miesta jeho spáchania uniká.
Ani aplikácia § 85 ods. 2 Trestného poriadku by preto nebola na mieste. Pokiaľ v pôvodnom rozhodnutí
Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odboru poriadkovej polície č. DU-2301/2010 o zaistení žalobcu
podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o Policajnom zbore je v odôvodnení uvedené, že žalobca je dôvodne
podozrivý zo spáchania trestného činu podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, toto rozhodnutie
bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. KRP-PP-326-001/2010 zo dňa 20.12.2010 a nie je preto na
toto rozhodnutie, ani na jeho odôvodnenie, dôvod prihliadať.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán
na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a preto žalobu podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto
prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.