{"guid": "6cdcc5ce-cead-4e24-a62c-b5ed3d35568a:4f35464b-cfd6-46aa-a32c-fe63213cbcda", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6014200874.2", "spisova_znacka": "24S/84/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/84/2014 z 10. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2015, sp. zn. 24S/84/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014200874.2", "identifikacne_cislo": "6014200874", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-58", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-61", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f35464b-cfd6-46aa-a32c-fe63213cbcda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200874.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200874.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6014200874.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200874
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200874.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: RONY-TEX, s.r.o., Nám.
A. H. Škultétyho 734/6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 648 221, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/228172/2014/5003 zo dňa 26. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 10.07.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/228172/2014/5003 zo dňa  26.05.2014 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného“),
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny
orgán“ alebo „správca dane“) č. 9611401/5/295566/2014/Sab zo dňa 24.01.2014 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správne daní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 58.342,40
Eur.

Žalobca v žalobe uviedol, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie
marec 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol zo dňa 19.12.2013. Následne bolo žalobcovi
doručené rozhodnutie správcu dane zo dňa 24.01.2014, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane vo
výške 58.659,75 Eur. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Následne boli žalobcovi doručené dve protichodné písomnosti: rozhodnutie žalovaného
č. 1100301/1/228172/2014/5003 zo dňa 26.05.2014 (napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je
predmetom preskúmania v tomto konaní), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 58.342,40
Eur a Oznámenie žalovaného č. 1100307/1/260684/2014 zo dňa 05.06.2014, ktorého obsahom bolo
konštatovanie žalovaného, že prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, ktoré
žalobca napadol opravným prostriedkom dňa 24.01.2014, bolo vrátené správcovi dane z dôvodu
nesprávneho doručenia napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho je doručenie pre adresáta neúčinné
a neplatné. Žalovaný v oznámení konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) sa môže odvolať len proti
riadne doručenému rozhodnutiu a vzhľadom k tomu, že proti nesprávne doručenému napadnutému
rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, odvolací orgán - žalovaný o ňom nebude rozhodovať. Žalobca
v žalobe tvrdil, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom žalovaného a žiadal, aby
súd zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu preskúmal. Rozhodnutie a postup žalovaného považoval
žalobca za nezákonný z nasledovných dôvodov:



1. správca dane svojím rozhodnutím a postupom ukrátil právo žalobcu brániť sa, nebral do úvahy
žalobcovo vyjadrenie k protokolu, ani argumenty predložené v odvolaní,
2. správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a
úkony pre vykonanie kontroly.
Žalobca namietal formalistický prístup správcu dane, ktorý podľa neho nemal záujem zistiť objektívnu
pravdu a rozhodovať na základe zistených skutočností zákonným spôsobom, brať do úvahy všetky
námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor na spôsob a dĺžku
daňovej kontroly a samotným odmietnutím podania žalobcu nemožno konvalidovať nezákonný postup
príslušných daňových orgánov vykonávajúcich kontrolu u žalobcu. Namietal, že v rozhodnutí, ktoré
je v podstate prepisom protokolu sa správne orgány nezaoberali vyjadrením a námietkami žalobcu,
hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom vyjadrenia žalobcu neboli len konkrétne
spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať
všetky daňové orgány. Postupom žalovaného i správcu dane došlo podľa žalobcu k diskriminačnému
procesu z hľadiska uplatnenia námietok žalobcu, pričom sa nejedná o prekluzívnu lehotu z hľadiska
uplatnenia námietok, ale podanie vyjadrenia poštou alebo oneskorene znamená len využitie práva podať
vyjadrenie, pričom ani samotné nepodanie vyjadrenia nemôže mať za následok nezákonnosť postupu
daňových orgánov a následné vydanie rozhodnutí, ktoré sú v rozpore so zákonom, objektívnym stavom
a výsledkami konkrétnych zistení. Žalobca poukázal na to, že ako dôkazy sú uvedené v rozhodnutí
zápisnice o výsluchu svedkov R. Y., V. K. a M. A., ktorí boli v rozhodujúcom období štatutárnymi
zástupcami spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., pričom žalobca má informácie o tom, že voči
týmto fyzickým osobám sa vedie trestné stíhanie, nebolo však ukončené prípravné konanie a platí
prezumpcia neviny. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca závery daňových orgánov za predčasné a
nekorešpondujúce so súčasným stavom dokazovania, kde sú citované výpovede vyššie menovaných
osôb, ktoré boli v pozícii svedkov a v tomto smere žalobca nemôže za to, že spoločníci týchto
spoločností previedli svoje obchodné podiely na osoby v zahraničí, resp. že došlo k zmene konateľov
týchto spoločností a že títo konatelia sú zahraničné osoby, s ktorými sa daňovým orgánom nepodarilo
skontaktovať. Takéto skutočnosti nemôžu byť vykladané v negatívnom zmysle z hľadiska žalobcu,
pričom žalobca konal v dobrej viere, účtovné doklady má v poriadku a podľa názoru žalobcu v tomto
smere došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru. Uvedené konštatovania sa rovnako
týkajú spoločnosti PORUBIAN s.r.o.

Žalobca v žalobe ďalej namietal, že daňová kontrola trvala od 30.10.2012 do 31.12.2013, čo je v rozpore
so zákonom ustanoveným limitom 1 rok jej trvania, a preto nebola zákonom predpísaným spôsobom
ukončená. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil podľa
žalobcu ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku a v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010
aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v
súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že takýto protokol použitý bol, je podľa žalobcu
celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza zo
skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto kontroly,
je rovnako nezákonné. Žalobca poukázal na to, že správca dane bol počas kontroly od 11.02.2013
do 05.09.2013 úplne nečinný, nevykonával žiadne úkony, počas kontroly činil zbytočné prieťahy, čím
porušil ústavné práva subjektu. Tvrdil, že správca dane nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly
stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku a prerušenie kontroly nebolo podľa žalobcu uskutočnené v
zmysle § 61 Daňového poriadku, pričom daňový subjekt poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť,
správca dane bol nečinný a nevykonal všetko, aby ukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote.
Prerušenie kontroly nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku. Žalobcovi bolo doručené
absolútne zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa
05.09.2013, ktoré nebolo vydané v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, keďže neobsahovalo
vo výrokovej časti údaje podľa písm. c/ (meno, priezvisko), chýbal deň, odkedy bolo konanie prerušené
(nedodržaný § 61 ods. 3), chýba zmienka o doručení písomností iba splnomocnenému zástupcovi
žalobcu (nedodržaný § 30 ods. 3) a rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení ani jedinú skutočnosť, ktorá
bola jeho podkladom (porušenie § 63 ods. 5). Správca dane ďalej podľa žalobcu porušil § 61 ods. 1
písm. b/, pretože v čase vydania tohto rozhodnutia sa už z iných zdrojov mohol počas svojej nečinnosti
dozvedieť, že konanie nebude v skutočnosti rozhodujúce na vydanie rozhodnutia, čo potvrdili aj samotné
výsledky kontroly uvedené v protokole. Oznámenie č. 9611401/5/5606720/2013 zo dňa 11.12.2013 o
tom, že správca dane pokračuje vo výkone kontroly, možno podľa žalobcu označiť za nulitné, pretože
bolo omylom vydané inej osobe, nemá právne účinky a hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. V



rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane zo dňa 24.01.2014 bol podľa žalobcu správcom dane porušený
§ 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku, pretože v ňom chýba otlačok úradnej pečiatky. Žalobca v
časti V. žaloby argumentoval, že vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane boli vydané
dve protichodné písomnosti, kde na základe jedného rozhodnutia bolo rozhodnutie prvostupňového
orgánu potvrdené a na základe ďalšieho oznámenia bolo konštatované, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu bolo nesprávne doručené, preto o odvolaní proti nesprávne doručenému rozhodnutie
nebude odvolací orgán rozhodovať. Takýto postup vnáša princíp právnej neistoty z hľadiska toho, či by
žalobca mal mať práva a povinnosti, a preto sa z opatrnosti domáhal preskúmania rozhodnutia súdom
s tým, že v poučení ohľadne ďalšieho postupu takéhoto rozhodnutia táto skutočnosť uvedená nie je.
Žalobca tvrdil, že nenesie vinu v tom, že došlo k zmene konateľov a spoločníkov spoločnosti KEVOLA
s.r.o., KALIPO s.r.o., PORUBIAN s.r.o. a že tieto spoločnosti nekomunikovali s príslušným správcom
dane. Zdôraznil, že žalobca poskytoval potrebnú súčinnosť a spolupracoval so správcom dane, pričom
nenesie zodpovednosť za to, že iné spoločnosti si neplnili svoje povinnosti. Namietal, že samotná
výpoveď svedka v inom trestnom konaní nezakladá princíp zavinenia žalobcu ani podľa názoru žalobcu
reálnym dôkazom vo vzťahu k týmto spoločnostiam a okolnostiam, ktoré by mohli byť použité v daňovom
konaní, pretože ohľadne týchto spoločností neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž 106/00 z 28.02.2001 týkajúci sa dôkaznej
povinnosti daňovníka. Žalobca v intenciách uvedeného rozhodnutia usúdil, že správca dane neuniesol
bremeno dôkaznej povinnosti. Žalobca namietal postup príslušných orgánov pri vykonávaní daňovej
kontroly, poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, z ktorého vyplýva,
že ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú
súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z
takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní
nemôže byť použitý. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 29.10.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol
žalobu zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, opísal
priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že o výsledku vykonanej daňovej kontroly vyhotovil
Protokol zo dňa 19.12.2013, ktorý bol prerokovaný a bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu
31.12.2013 spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a ktorý bol podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca
si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe
dodávateľských faktúr č. 4036, 4040, 4042 a 4043 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy v celkovej
sume 96.000 Eur, z toho DPH 16.000 Eur a na základe dodávateľských faktúr č. 4033, 4034, 4038,
4039, 4042 a 4044 od dodávateľa PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno v celkovej sume 250.054,40
Eur, z toho DPH 42 342,40 Eur, čím porušil § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Žalovaný
vo vyjadrení poukázal na obsah podaného odvolania. Keďže žalovaný dospel v odvolacom konaní k
záveru, že žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyrubenie rozdielu dane
inak, ako bolo zistené správcom dane, svojím rozhodnutím z 26.05.2014 rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu - správcu dane potvrdil. K námietke o doručení dvoch protichodných písomností
(doručenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane,
ktoré sú predmetom preskúmania touto žalobou a oznámenie žalovaného o tom, že odvolací orgán
o ňom nebude rozhodovať, uviedol, že po zistení vyššie uvedenej skutočnosti, ako aj po zistení, že
správca dane prvostupňové rozhodnutie z 24.01.2014 doručoval na adresu sídla žalobcu, napriek tomu,
že žalobca mal zástupcu s plnomocenstvom, svoje právoplatné rozhodnutie zo dňa 26.05.2014, ktorým
rozhodnutie správcu dane potvrdil a voči ktorému smeruje táto žalobu, odstúpil z vlastného podnetu
na ďalšie konanie Ministerstvu financií SR, pričom MF SR listom z 03.09.2014 žalovanému oznámilo,
že prešetrilo rozhodnutie žalovaného z 26.05.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
z 24.01.2014 a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane nie je vydané v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. V
uvedenej námietke doručenia dvoch protichodných písomností zo strany žalovaného, žalovaný uviedol,
že k chybe došlo v podateľni žalovaného, uvedená skutočnosť však podľa žalovaného nemá žiadny
vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom a rozhodnutím správnych orgánov.



Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane nebral do úvahy jeho vyjadrenie k protokolu, ani
argumenty v odvolaní a kontrolu viedol v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené
lehoty, pričom ako dôkazy použil zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí boli v rozhodujúcom období
štatutárnymi zástupcami spoločností KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. uviedol, že námietka nie je dôvodná.
Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého prostredníctvom dožiadaní zaslaných iným
správcom dane preveroval sporné faktúry od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. pre žalobcu
za nadobudnutie tovaru a služieb, pričom sa zameral nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a §
72 Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci a na reálnosť vecného plnenia vo všetkých vzájomných
súvislostiach s ohľadom na to, či došlo skutočne k zdaniteľnému plneniu podľa § 8 Zákona o DPH
na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nadobudnutia tovarov a
služieb a následne práva na odpočítanie dane. Poukázal na výsledky zistení získaných zo zápisníc o
ústnom pojednávaní s konateľmi spoločnosti KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., z ktorých zistil, že preprava
tovaru nebola vykonaná, nebola vierohodným spôsobom nijako preukázaná. Vzhľadom na to, že konateľ
spoločnosti KEVOLA s.r.o. nevedel opísať okolnosti, za ktorých k predaju, resp. nadobudnutiu tovaru
došlo (spoločnosť nemala žiadne skladové priestory na textil, nepamätal si meno vodiča, ani evidenčné
číslo motorového vozidla, neuviedol okolnosti prepravy tovaru, spoločnosť predal do Rumunska, pričom
nový konateľ P. F. v registri obyvateľstva nebol zistený). Nebolo teda preukázané nadobudnutie tovaru
spoločnosťou KEVOLA s.r.o. od spoločnosti KALIPO s.r.o., daňový subjekt KEVOLA s.r.o. nepredložil
žiadne doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, a preto nebolo možné preveriť a
následne potvrdiť nadobudnutie tovaru u daňového subjektu KEVOLA s.r.o. a tým následné dodanie pre
žalobcu. Preverovaním sídla spoločnosti PORUBIAN s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri
bolo zistené, že na budove nebolo označenie mena a sídla spoločnosti, názov spoločnosti bol uvedený
na poštovej schránke, ktorá patrila spoločnosti Provocateur s.r.o., ktorá poskytuje virtuálne sídlo na
uvedenej adrese a príjmanie a úschovu písomností. Daňový subjekt PORUBIAN s.r.o. nepredložil žiadne
doklady týkajúce sa kontrolovaného obdobia, nebolo možné preveriť a následne potvrdiť nadobudnutie
tovaru u daňového subjektu PORUBIAN s.r.o. a tým následné dodanie tovaru pre žalobcu. Žalovaný z
vyššie uvedeného dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia fakturované spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a
PORUBIAN s.r.o. pre žalobcu tak, ako je uvedené na sporných faktúrach, nebolo uskutočnené. Vyslovil
záver, že predmetné obchodné transakcie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s
cieľom získanie finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Poukázal na to, že
základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane, je vznik daňovej povinnosti. Platiteľ dane
si môže odpočítať daň za predpokladu, že skutočne k dodaniu tovaru alebo služby došlo a dodaním
tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane
v súlade s § 71 Zákona o DPH, vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal
daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovaru a služieb s možnosťou odpočítania dane. Existencia
samotnej faktúry nezakladá aj právo na odpočítanie dane, toto sa viaže na splnenie podmienok nároku
na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona. Faktúra sama o sebe
nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo, ale je to daňový doklad preukazujúci právo
na odpočítanie dane v prípade, ak je jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú
skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť
a odberateľovi právo na odpočítanie dane. Správca dane berúc do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu sa pri výkone daňovej kontroly neopieral len o žalobcom predložené daňové, účtovné a ďalšie
doklady, ale zaobstaral si dôkazy za účelom zistenia všetkých skutočností, ktoré boli podkladom pre
ich vyhotovenie. Z judikatúry vyplýva, že nevyhnutným pre odpočet DPH je preukázať, že formálna
deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, t.j. že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované
na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. K námietke žalobcu, že vypočúvaní
štatutárni zástupcovia spoločností KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. sú v pozícii obvinených, avšak platí
prezumpcia neviny a závery daňových orgánov žalobca považuje za predčasné, žalovaný uviedol,
že správca dane nespochybnil v protokole z daňovej kontroly prezumpciu neviny, výpovede týchto
osôb boli citované v protokole ako podporné stanovisko k zisteniam správcu dane, keďže z výsledkov
uvedených vo výsluchoch vyplynuli skutočnosti potvrdzujúce zistenia správnych orgánov, že tieto
spoločnosti v skutočnosti neobchodovali, len vytvárali reťazec firiem, ktoré vystavovali faktúry za účelom
získania daňovej výhody. Fakturácia medzi daňovými subjektmi prebehla, ale tovar v skutočnosti dodaný
nebol, reálne uskutočňovanie dodávok tovaru teda nebolo preukázané. Konatelia spoločností nemali
vedomosti o fungovaní spoločností a podpisovali len nevyplnené, vopred pripravené listiny. Dodávatelia
týchto firiem sú spravidla neexistujúce daňové subjekty, ktoré boli predané neidentifikovaným osobám
v zahraničí, resp. ich sídla sú virtuálne a so správcom dane nekomunikujú. K námietkam žalobcu
ohľadom dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorá trvala od 30.10.2012 do 31.12.2013, čo je podľa názoru



žalobcu v rozpore so zákonným limitom jedného roka s tým, že správca dane bol v období od
11.02.2013 do 05.09.2013 nečinný a daňová kontrola bola prerušená v rozpore s § 61 Daňového
poriadku (vzhľadom na zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z 05.09.2013, ktoré nebolo
vypracované v zmysle § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku) žalovaný uviedol, že správca dane
začal daňovú kontrolu 30.10.2012, v období od 11.02.2013 do 05.09.2013 nebol nečinný, keďže v
uvedenom období konal prostredníctvom iného správcu dane, ktorý vybavoval dožiadanie u daňového
subjektu KEVOLA s.r.o., ktorý mal byť dodávateľom tovaru pre žalobcu. K námietke nezákonného
prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že 05.09.2013 zaslal žalobcovi rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa 05.09.2013, pričom po odoslaní tejto písomnosti
zistil, že v dôsledku chyby pri prepisovaní nebol uvedený dátum prerušenia daňovej kontroly, a preto
následne vyhotovil opravené rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9611401/5/4047632/2013 zo
dňa 05.09.2013, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu prevzal 24.09.2013. Daňový poriadok umožňuje,
aby správca dane chyby opravil a upovedomil o tom účastníka konania oznámením. Keďže od doručenia
rozhodnutia sa odvíja plynutie lehôt, bolo na uvážení žalovaného, či vydá nové rozhodnutie vo veci.
Rozhodnutie o prerušení konania nie je podľa žalovaného zmätočné, keďže sú v ňom podrobne uvedené
dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušuje, je v ňom uvedený deň, odkedy sa daňová kontrola
prerušuje, t.j. od 01.10.2013. Dňa 11.12.2013 správca dane obdržal konečnú odpoveď na medzinárodné
dožiadanie z ČR vo veci preverovania intrakomunitárnych dodaní, na základe ktorej pokračoval vo
výkone daňovej kontroly. O uvedenej skutočnosti vyhotovil správca dane úradný záznam z 11.12.2013
a dňa 20.12.2013 zaslal žalobcovi oznámenie o tom, že správca dane pokračuje vo výkone daňovej
kontroly začatej 30.10.2012. Uvedené oznámenie splnomocnený zástupca žalobcu prevzal 08.01.2014.
Dňa 20.12.2013 správca dane zaslal aj výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č.
9611401/5/5640184/2013/Sab, ktorá bola splnomocneným zástupcom žalobcu prevzatá 31.12.2013, t.j.
uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená. K námietke žalobcu, že prvé vydané rozhodnutie o
prerušení konania bolo vydané v rozpore s § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku, keďže v ňom chýba
otlačok úradnej pečiatky, žalovaný uviedol, že sa jedná o formálnu chybu, ktorá nemá vplyv na výrok
rozhodnutia. Keďže rozhodnutie z 24.01.2014 už bolo doručené a začali plynúť lehoty, správca dane
už nemohol v tomto prípade uplatniť postup podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca
namietal, že nemôže niesť vinu na tom, že došlo k zmene konateľov a spoločníkov spoločnosti KEVOLA
s.r.o. a KALIPO s.r.o., ani za to, že spoločnosti nekomunikovali s príslušným daňovým úradom, žalovaný
uviedol, že takýto záver v napadnutom rozhodnutí nevyslovil a poukázal na to, že je povinnosťou
žalobcu v prípade existencie pochybností, predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech
žalobcu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V tejto súvislosti poukázal na  rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. 14S/37/2010. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. 4Sž 106/00 z 28.02.2001, v ktorom bol vyslovený názor týkajúci sa otázky prenosu
dôkazného bremena a správneho vyjadrenia pochybností pri daňovej kontrole, žalovaný uviedol, že
preskúmaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj celého administratívneho spisu
dospel k záveru, že nakoľko si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých
uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, porušil § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51
ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., faktúra vystavená formálne, ani prípadná úhrada faktúry nezakladá
zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom
na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru
tuzemskými dodávateľmi. Poukázal na to, že Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane. Zákon požaduje, aby
daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon
o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama
nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik
daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné podľa žalovaného deklarovať len
po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním
dodania tovaru alebo služby). Preto s poukazom na § 24 a § 45 Daňového poriadku je žalobca tým
subjektom, ktorý nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Žalovaný poukázal
na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012
týkajúce sa otázky preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. preukázania dodania
predmetného tovaru alebo služby. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to deklarovaným dodávateľom.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej



povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je
primárne na žalobcovi a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností
a dokladov predkladaných žalobcom. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu.
Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočet dane uznaný. Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie
DPH opakovane judikované v rozsudkoch NS SR napr. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009,
3Sžf/100/2012. Žalovaný preto námietky žalobcu ohľadne dokazovania a prenášania dôkazného
bremena uvedené v žalobe považoval za neopodstatnené. Správca dane mal zistený skutkový stav
potrebný na vydanie rozhodnutia, pričom pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci
daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a dôkazov predložených žalobcom, a preto jeho rozhodnutie
nie je založené na pochybnostiach, resp. podozrení, ako to žalobca uvádza v žalobe. Žalobou napadnuté
rozhodnutie má podľa žalovaného presvedčivo a dostatočne štrukturované odôvodnenie, v ktorom sú
uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane, ako aj žalovaného a na základe
ktorých správca dane pristúpil k vyrubeniu rozdielu dane v stanovenej výške. Daňové orgány teda
nekonali protiprávne, naopak vychádzali zo zásadných zásad daňového konania podľa § 3 Daňového
poriadku, a preto trvá na svojom rozhodnutí z 26.05.2014 a žalobu navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a       § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Splnomocnený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval žaloby a dôvodov v
nej uvedených. Rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane navrhol zrušiť, pretože ich považoval
za nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutí namietal v dôsledku toho, že daňové orgány ukrátili žalobcu
na jeho právach tým, že nezobrali do úvahy jeho vyjadrenie k protokolu, ani argumenty predložené
v odvolaní. Ďalej z dôvodu, že daňový úrad viedol daňovú kontrolu v rozpore so zákonom, najmä vo
vzťahu k prekročeniu zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly. Zároveň namietal, že rozhodnutie,
ktorým bola daňová kontrola prerušená, je nezákonné, a preto na túto skutočnosť je potrebné prihliadať
pri posudzovaní dĺžky výkonu daňovej kontroly. Vo vzťahu k neprihliadnutiu na písomné vyjadrenie
k protokolu poukázal na to, že od 01.01.2014 bola síce zavedená komunikácia prostredníctvom
elektronickej komunikácie, avšak žalobca vychádzal z výzvy samotného správcu dane, ktorý ho výzve
na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly poučil o tom, že má toto vyjadrenie
zaslať písomne v lehote 15 dní. Týmto poučením sa žalobca spravoval a písomne takéto vyjadrenie
aj doručil, a preto mal správny orgán k nemu aj prihliadať. Tvrdil, že z dokladov, ktoré predložil počas
daňovej kontroly, vyplýva, že došlo k nadobudnutiu tovaru s tým, že ako dôkaz na toto svoje tvrdenie a
na preukázanie reálnosti, resp. oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH predložil jednotlivé faktúry od
spoločnosti KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o., ako aj doklady o zaplatení. Týmito dokladmi je podľa
žalobcu preukázané, že k nadobudnutiu tovaru od týchto spoločností došlo. Iné doklady daňovému úradu
nepredkladal. Pokiaľ do súdneho spisu pred pojednávaním doložil listinné dôkazy, ktorými žiadal vykonať
dokazovanie, tieto predložil za účelom preverenia tvrdenia žalobcu, že došlo k predaju tovaru, ktorý
žalobca nakúpil od dodávateľov, a pokiaľ žalovaný ani správca dane neuznal odpočet z týchto faktúr
preto, že títo dodávatelia neboli kontaktní, alebo previedli spoločnosti do zahraničia, resp. páchali trestnú
činnosť, žalobca nemôže niesť vinu za takéto konanie. Nie je to dôvod, aby žalovaný žalobcovi tieto
faktúry pri daňovej kontrole vylúčil. Dôkazy boli v preskúmavacom konaní predložené na jeho tvrdenie,
že tovar, ktorý žalobca nakúpil od svojich dodávateľov, bol následne predaný jeho ďalším dodávateľom.
Ak by tovar nebol od týchto spoločností nakúpil, nebolo by ho možné predávať.

Žalobca na pojednávaní trval na žalobe. Tvrdil, že preukázal, že tovar nadobudol od predmetných
spoločností, pričom v daňovej kontrole predkladal aj faktúry, aj dodacie listy. Vyjadril sa k okolnostiam
uskutočnenia obchodných prípadov s tým, že v niektorých prípadoch objednával tovar telefonicky u
konateľa spoločnosti KEVOLA, tovar mu priviezol nejaký šofér, ktorého on osobne nepoznal, avšak tovar
mu bol dodaný a tak ho v hotovosti zaplatil. Uviedol, že k daňovej kontrole predkladal aj dodacie listy,
resp. navrhol, že privedie človeka, ktorý potvrdí, že tento tovar dodal. Správca dane však takto označenú
osobu nevypočul.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 02.10.2012 správca dane
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012. Oznámenie o začatí



daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 09.10.2012. Dňa 30.10.2012 správca dane spísal so žalobcom
zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly dňom 30.10.2012. V
zápisnici bol žalobca poučený o jeho právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku,
o.i. o práve predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať
dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia (písm.
c/) o práve nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v
súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (písm. d/), o práve
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej
kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
jeho vyjadrenia k nim (písm. f/), ako aj o povinnostiach podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, o.i.
o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/). Z
predmetnej zápisnice ďalej vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, o.i.
hlavná kniha evidencie a DPH vstup č. 31-47, výstup č. 46-99, pokladňa č. 68-127, zahraničné faktúry č.
1-2, interné doklady č. 3, banka, t.j. medzi listinami odovzdanými správcovi dane neboli uvedené žiadne
dodacie listy. Výzvou z 12.11.2012, doručenou žalobcovi 15.11.2012, správca dane vyzval žalobcu
na predloženie komplexne spracovanej skladovej evidencie (nákup a predaj tovaru). Dňa 15.11.2012
žalobca doručil správcovi dane generálnu plnú moc, ktorou daňový subjekt - žalobca splnomocnil Ing.
M. V., M. K. v rozsahu všetkých práv konateľa na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov, vrátane
prijímania doručovaných písomností.

Rozhodnutím č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa 05.09.2013 správca dane s poukazom na § 61 ods. 1
Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu DPH za obdobie marec 2012 z dôvodu, že začalo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - bolo začaté preverovanie uskutočnených
zdaniteľných plnení do ČR. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 17.09.2013. Správca
dane následne vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa
05.09.2013, ktoré bolo doručené žalobcovi 24.09.2013 na adresu jeho splnomocneného zástupcu J..
M. V., ktorým prerušil daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 odo dňa 01.10.2013
z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a potrebu získať
informácie o nových skutočnostiach podaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Týmto
rozhodnutím správca dane odstránil chybu pri prepisovaní rozhodnutia, keď v rozhodnutí nebol uvedený
dátum prerušenia daňovej kontroly. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly obsahovalo
všetky náležitosti stanovené Daňovým poriadkom. V administratívnom spise sa nachádza úradný
záznam zo dňa 27.09.2013, z ktorého vyplýva, že zamestnanec správcu dane poverený výkonom
kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2012 u žalobcu nazrel do spisu daňového subjektu KEVOLA s.r.o.
Šahy týkajúceho sa vykonávanej kontroly za zdaňovacie obdobie január-apríl, jún-júl 2012 a oboznámil
sa s obsahom tohto spisu. Úradný záznam obsahuje súpis dokladov, do ktorých bolo nahliadnuté, o.i.
protokol o daňovej kontrole, formulár SCAC - Rumunsko o preverení sídla nového konateľa spoločnosti
KEVOLA s.r.o., doklad o zrušení registrácie KEVOLA s.r.o., zápisnice o výsluchu svedkov R. Y., V. K.,
M. A. a V. H. a zápisnica o ústnom pojednávaní - vypočutie svedka M. A.. Ďalej sa v spise nachádza
úradný záznam zo dňa 11.12.2013 vyhotovený správcom dane, z ktorého vyplýva, že správca dane
prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly z 05.09.2013 od 01.10.2013 z dôvodu
zaslania MVI dožiadania do Čiech, pričom odpoveď na uvedenú žiadosť z ČR správca dane obdržal
11.12.2013. Uvedeným dňom správca dane pokračoval v kontrole za zdaňovacie obdobie marec 2012.
Listom z 11.12.2013, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu 08.01.2014 správca dane
žalobcovi oznámil v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku, že dňa 11.12.2013 pominuli prekážky, pre
ktoré sa daňová kontrola z DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 prerušila vzhľadom na to, že správca
dane obdržal konečnú odpoveď na medzinárodné dožiadanie z ČR. Správca dane preto pokračoval
vo výkone kontroly začatej dňa 30.10.2012. Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane
17.12.2013 vyplýva, že zamestnanci správcu dane vykonávajúci predmetnú daňovú kontrolu telefonicky
vyzvali zástupcu žalobcu, aby sa dostavil dňa 18.12.2013 na pracovisko správcu dane, kde bude
oboznámený so zisteniami pri kontrole daňového subjektu. Dňa 18.12.2013 bola vyhotovená zápisnica
o ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo za účelom prejednania výsledkov dožiadaní, resp. doterajších
zistení pri kontrole DPH za mesiac marec 2012 u žalobcu, na ktorom bol okrem zamestnancov
správcu dane prítomný J.. M. V., v tom čase už konateľ žalobcu. Z obsahu zápisnice vyplýva, že
štatutárny zástupca žalobcu sa oboznámil s výsledkami vykonaných dožiadaní správcu dane vo vzťahu
k subjektom: Walter Sebert, Salzburg- nákup tovaru potvrdený, R. K., Y. - dodanie tovaru potvrdené,
KEVOLA s.r.o. Šahy - dodanie tovaru nepotvrdené, TRANSKUL s.r.o. (predtým PORUBIAN s.r.o.) -
dodanie tovaru nepotvrdené.



O výsledku daňovej kontroly správca dane následne vyhotovil Protokol č. 9611401/5/5639804/2013/
Sab zo dňa 19.12.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa
19.12.2013 doručil žalobcovi dňa 31.12.2014 s tým, že písomné vyjadrenie k protokolu a označenie
dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže
predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 03.01.2014 správca dane
vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že po vrátení doručenky preukazujúcej doručenie protokolu
a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zistil, že táto obsahuje
nesprávne uvedenú adresu žalobcu. Vo výzve adresu opravil a odovzdal žalobcovi osobne na daňovom
úrade 03.01.2014. Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane dňa 13.01.2014 vyplýva, že
žalobca prevzal výzvu s protokolom za zdaňovacie obdobie marec 2012 dňa 31.12.2013, pričom
doručenka o prevzatí bola správcovi dane doručená 13.01.2014.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane bolo dňa 22.01.2014 doručené písomné vyjadrenie
žalobcu k Protokolu č. 9611401/5/5639804/2013/Sab zo dňa 19.12.2013 datované vo Veľkom Krtíši
20.01.2013. Vo vyjadrení žalobca namietol, že daňová kontrola trvala od 30.10.2012, dĺžka jej trvania
bola v rozpore so zákonom stanoveným 1-ročným limitom a nebola zákonným spôsobom ukončená.
Ďalej namietal, že správca dane bol počas kontroly od 11.02.2013 do 05.09.2013 nečinný, v kontrole
nevykonal žiadne kroky ani úkony a v kontrole činil zbytočné prieťahy. Ďalej namietal, že správca
dane nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku,
keďže prerušenie kontroly nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku a daňový subjekt
poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť. Nezákonnosť prerušenia kontroly žalobca namietal z
dôvodu, že nebolo uskutočnené podľa § 61 Daňového poriadku, pretože žalobcovi bolo doručené
zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z 05.09.2013, ktoré neobsahovalo náležitosti v
zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ (neobsahovalo vo výrokovej časti údaje podľa písm. c/), nebol v ňom uvedený
deň, odkedy bolo konanie prerušené, absentuje zmienka o doručení písomností splnomocnenému
zástupcovi žalobcu a rozhodnutie neobsahovalo v odôvodnení skutočnosti, ktoré boli podkladom jeho
vydania. Rovnako namietol, že oznámenie zo dňa 11.12.2013 o tom, že správca dane pokračuje
vo výkone kontroly je nutné označiť za nulitné, pretože bolo omylom vydané inej osobe, nemá
právne účinky a hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. K námietke o nedodržaní zákonnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na Nález Ústavného súdu
SR III.ÚS 24/2010. K skutkovým okolnostiam uvedeným v protokole uviedol, že trvá na tom, že
žalobca uskutočnil reálne obchody zo zdaniteľným plnením, a žalobca nemôže niesť zodpovednosť za
porušenie povinností iným subjektom. Namietal, že správca dane neakceptoval skutočnosti vyplývajúce
z daňových dokladov predložených žalobcom. Argumentoval, že žalobca predložil všetky doklady v
dobrej viere, spolupracoval so správcom dane a vzhľadom na prekročenie dĺžky konania daňovej
kontroly výsledky daňovej kontroly uvedené v daňovom protokole neuznal. Z úradného záznamu
vyhotoveného správcom dane 24.01.2014 vyplýva, že správca dane telefonicky oboznámil konateľa
žalobcu so skutočnosťou, že k jeho písomnému podaniu zo dňa 22.01.2014, ktorým sa vyjadril k
protokolu zo dňa 19.12.2013 neprihliadne s poukazom na § 14 Daňového poriadku, v zmysle ktorého
osoby uvedené v § 14 Daňového poriadku sú povinné všetky podania doručovať elektronicky, s výnimkou
príloh k podaniu. Poukázal na ust. § 13 ods. 7 a § 33 Daňového poriadku s tým, že pokiaľ daňový
subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku podanie podá iným spôsobom, bude sa na podanie pozerať
akoby nebolo podané. Uvedenú skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi aj písomne listom zo
dňa 03.02.2014, pričom zásielka adresovaná na adresu žalobcu sa vrátila správcovi dane 03.03.2014
neprevzatá v odbernej lehote.

Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z 19.12.2013 boli podkladom pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia správcu dane zo dňa 24.01.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane v sume 58.342,40 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane konštatoval,
že daňový subjekt - žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo
na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr č. 4036, 4040, 4042 a 4043 od dodávateľa
KEVOLA s.r.o. Šahy v celkovej sume 96.000 Eur, z toho DPH v celkovej sume 16.000 Eur a na
základe dodávateľských faktúr č. 4033, 4034, 4038, 4039, 4042 a 4044 od dodávateľa PORUBIAN
s.r.o. Slovenské Pravno v celkovej sume 254.054,40 Eur, z toho DPH v celkovej sume 42.342,40 Eur,
čím porušil § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého platieľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa
ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je podľa písm. a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v



tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (daňový subjekt nepreukázal,
že predmetný tovar, resp. službu nadobudol) a zároveň porušil § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004
Z.z., podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (daňový subjekt nepredložil k
daňovej kontrole faktúru, na základe ktorej by mu vznikol nárok na odpočítanie dane). Z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého prostredníctvom
zaslaných dožiadaní iným správcom dane preveroval vyššie uvedené faktúry vystavené pre žalobcu za
nadobudnutie tovarov a služieb, pričom s zameral nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72
zák. č. 222/2004 Z.z., ale predovšetkým na skutkový stav veci a na reálnosť vecného plnenia a to vo
všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na to, či došlo skutočne k zdaniteľnému plneniu podľa §
8 zák. č. 222/2004 Z.z. na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti, resp. nadobudnutia
tovarov a služieb a následne práva na odpočítanie dane. Správca dane na základe dožiadania
prostredníctvom zamestnancov Daňového úradu Nitra preveril skutočnosti ohľadne sporných faktúr
vystavených daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. pre žalobcu v celkovej sume 96.000 Eur (z toho DPH
16.000 Eur), pričom predmetnými faktúrami bol fakturovaný textilný tovar a módne doplnky v objeme
40270 ks.  Správca dane nahliadal do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o.,
z ktorého zistil, že tento daňový subjekt nepredložil hodnoverné dôkazy preukazujúce uskutočnenie
dodávok tovaru a prác, neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dodávok zdaniteľných plnení. Pre
účely daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA poskytol žalovaný informácie a kópie dokumentov
obsahujúce zápisnice o výsluchu svedkov R. Y. a V. K. (bývalých štatutárnych zástupcov spoločnosti
KALIPO s.r.o.), ktorá mala dodávať predmetný tovar spoločnosti KEVOLA s.r.o. a svedkov M. A. -
bývalého konateľa spoločnosť KEVOLA s.r.o. a V. H., ktorá spracovávala pre spoločnosť KEVOLA s.r.o.
účtovníctvo. Z predmetných výsluchov vyplývajú aj zrejmé vzťahy medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a
KEVOLA s.r.o. ako dodávateľmi tovarov pre RONY-TEX s.r.o. (žalobcu). Z vyššie uvedených dôkazov,
ako aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej so Štefanom A., bývalým konateľom spoločnosti
KEVOLA s.r.o. zo dňa 26.11.2012, správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané nadobudnutie
a ani následné dodanie tovaru pre spoločnosť RONY-TEX s.r.o. Bolo zistené, že spoločnosť KEVOLA
s.r.o. v čase výkonu kontroly bola predaná neexistujúcej osobe do Rumunska, M. A. (bývalý konateľ
spoločnosti KEVOLA s.r.o.) v dožiadaní uviedol, že skladové priestory mal na cukor a olej, textil sa
neuskladňoval, predával sa priamo od dodávateľa - KALIPO s.r.o. Konateľ nepreukázal prepravu tovaru
do spoločnosti RONY-TEX, nespomínal si, kto prepravu vykonal, od koho si prenajímal auto, účtovníctvo
daňového subjektu KEVOLA s.r.o. sa podľa správcu dane javí ako fiktívne, keďže tovar v skutočnosti
neexistoval, pretože ani jedna strana nevedela preukázať prepravu tovaru. Vzťahy medzi spoločnosťami
KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby akýkoľvek
tovar bol reálne dodaný, následne, keďže neexistoval, nemohol byť dodaný pre kontrolovaný daňový
subjekt RONY-TEX s.r.o. Z predložených dokladov je podľa správcu dane zrejmé, že prebehla len
reťazová fakturácia tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami, nakoľko dodanie tovaru od spoločnosti
KEVOLA nebolo podložené hodnovernými dokladmi a nebolo možné ani zistiť pôvod a existenciu tovaru.
Napriek tomu, že daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. predložil faktúry o dodávkach tovaru, existencia
faktúr a ich zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie dane, pokiaľ sa
nepreukáže materiálna podstata veci, t.j. reálne dodanie fakturovaného tovaru, resp. služby. Správca
dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt - žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo
(podľa názoru kontrolovaného daňového subjektu o tom svedčia vystavené a zaúčtované faktúry),
iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Všetky nákupy a predaje tovaru kontrolovaný
daňový subjekt deklaroval len na základe listinných dôkazov, pričom ako dôkaz reálneho dodania tovaru
predkladal ako dôkazy iba faktúry, zmluvy, objednávky, avšak žiadne relevantné dôkazy preukazujúce
reálne dodanie tovaru nepredložil. Na základe týchto skutočností vyvodil správca dane záver, že
zdaniteľné plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je to uvedené na faktúrach, nebolo
uskutočnené. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Na základe uvedených skutočností správca
dane konštatoval, že zdaniteľné plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je uvedené vo
faktúrach, nebolo uskutočnené.

Správca dane obdobne na základe dožiadania prostredníctvom zamestnancov Daňového úradu
Bratislava preveroval dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou PORUBIAN s.r.o. pre žalobcu v
celkovej výške 254.054,40 Eur, z toho F. 42.342,40 Eur, pričom týmito faktúrami bol vyfakturovaný



textilný tovar a módne doplnky v objeme 46590 ks. Z odpovede na dožiadanie z Daňového úradu
Bratislava správca dane zistil, že preverovaním sídla spoločnosti PORUBIAN s.r.o. na adrese uvedenej
v obchodnom registri bolo zistené, že na budove nebolo označenie mena a sídla spoločnosti, názov
spoločnosti bol uvedený na poštovej schránke patriacej inej spoločnosti, ktorá poskytuje virtuálne sídlo
na uvedenej adrese a prijímanie a úschovu písomností. Spoločnosti PORUBIAN s.r.o. bola zaslaná
žiadosť o predloženie dokladov ku kontrole, zásielka nebola v odbernej lehote prevzatá. Rovnako
zásielka obsahujúca predvolanie konateľa spoločnosti C. s.r.o. (predtým PORUBIAN s.r.o.) sa vrátila
správcovi dane s poznámkou doručovateľa - adresát neznámy. Správca dane zistil, že daňový subjekt
TRANSKUL je registrovaný ako platiteľ DPH od 01.06.2007, avšak od zdaňovacieho obdobia 3. štvrťrok
2012 daňové priznania nepodal a so správcom dane nekomunikuje. Daňový subjekt PORUBIAN s.r.o.
teda nepredložil žiadne doklady týkajúce sa kontrolovaného obdobia, nedoložil poznávacie značky a
typ motorových vozidiel použitých pri preprave, a preto nemohla byť preverená preprava cez Národnú
diaľničnú spoločnosť Slovensko. Rovnako nebolo možné preveriť a následne potvrdiť nadobudnutie
tovaru u daňového subjektu PORUBIAN s.r.o. a tým následné dodanie pre kontrolovaný daňový subjekt
RONY-TEX s.r.o. Z uvedeného správca dane vyvodil, že nebolo preukázané nadobudnutie a ani
následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť PORUBIAN
s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, má virtuálne sídlo, a teda reálne nevykonáva ekonomickú
činnosť. Za spoločnosť len niekto vystavoval daňové doklady bez skutočného plnenia, resp. reálneho
dodania tovaru za účelom čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. znižovania
vlastnej daňovej povinnosti. Nebolo možné preveriť prepravu tovaru ani do spoločnosti PORUBIAN s.r.o.
a ani zo spoločnosti PORUBIAN s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. Nebolo možné
preveriť účtovné doklady spoločnosti PORUBIAN s.r.o., nakoľko spoločnosť pri výkone daňovej kontroly
nespolupracovala. Vzťahy medzi spoločnosťami PORUBIAN s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom
RONY-TEX s.r.o. fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby bol reálne akýkoľvek tovar
dodaný. Spoločnosť PORUBIAN s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov
a z uvedených dôvodov tieto obchody ani nemohli byť reálne uskutočnené. Z predložených dokladov
správca dane vyvodil, že prebehla iba reťazová fakturácia tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami,
keďže dodanie tovaru od spoločnosti PORUBIAN s.r.o. nebolo podložené hodnovernými dokladmi,
nebolo možné zistiť pôvod ani samotnú existenciu tovaru. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry
o dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na
odpočítanie dane, pokiaľ sa nepreukáže materiálna podstata veci, t.j. reálne dodanie fakturovaného
tovaru, resp. služby. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo (podľa názoru kontrolovaného
daňového subjektu o tom svedčia vystavené a zaúčtované faktúry), iným relevantným spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia. Ako dôkazy reálneho dodania tovaru kontrolovaný daňový subjekt predložil
iba dôkazy (faktúry, zmluvy, objednávky), ale žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce reálne
dodanie tovaru nepredložil. Na základe uvedených skutočností správca dane uzavrel, že zdaniteľné
plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, nebolo uskutočnené. Z
vyššie uvedených skutočností správca dane dovodil, že zdaniteľné plnenie fakturované spoločnosťami
KEVOLA s.r.o. Šahy a PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno pre žalobcu RONY-TEX s.r.o. tak, ako
je uvedené na sporných faktúrach, nebolo uskutočnené. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
uviedol, že pri daňovej kontrole bolo postupované v intenciách záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/66/2011 a poukázal na to, že predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti
je, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktoré sú jej
podnikaním, ako aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Správca dane napokon konštatoval,
že daňový subjekt - RONY-TEX s.r.o. vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky boli
zo strany platiteľa splnené, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane v
zmysle § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z. bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného
správca uzavrel, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a k dodaniu tovaru deklarovaného na vyššie
uvedených faktúrach nedošlo, predmetné obchodné transakcie sa z pohľadu správcu dane javia ako
účelové a správca dane konštatoval, že obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom,
ale výlučne za účelom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva.
Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na obchodné podmienky pre vznik
nároku na odpočítanie dane, ktoré musia byť splnené. Existencia samotnej faktúry nezakladá aj právo
na odpočítanie dane, to sa viaže na splnenie podmienky nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a
§ 51 v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. Daňový doklad preukazuje právo na
odpočítanie dane len v prípade, ak je jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú
skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť
a odberateľovi právo na odpočítanie. Žalobca predkladal len formálne doklady, ktoré nestačia, pokiaľ



nebolo preukázané reálne plnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane určil žalobcovi daň
vo výške 58.342,40 Eur.

Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom žalovaný
rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.05.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný
poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 podľa
Zákona o DPH, počas ktorej o.i. zistil, že žalobca si v predmetnom období neoprávnene uplatnil právo
na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr č. 4036, 4040, 4042 a 4043 od dodávateľa
KEVOLA s.r.o. Šahy v celkovej výške 96.000 Eur, z toho DPH v celkovej sume 16.000 Eur a na
základe dodávateľských faktúr č. 4033, 4034, 4038, 4039, 4042 a 4044 od dodávateľa PORUBIAN
s.r.o. Slovenské Pravno v celkovej sume 254.054,40 Eur, z toho DPH vo výške 42.342,40 Eur.
Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie
vykonané správcom dane (aj prostredníctvom dožiadaní). V rozhodnutí konštatoval, že sa plne
stotožňuje so závermi správcu dane, že zdaniteľné plnenia fakturované spoločnosťami KEVOLA s.r.o.
Šahy a PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno pre kontrolovaný daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako
je uvedené na sporných faktúrach, nebolo uskutočnené. Žalobca teda nepreukázal, že mu spoločnosť
KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. dodali tovar uvedený na sporných faktúrach (textilný tovar). Žalovaný
konštatoval, že predmetné obchodné transakcie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne
s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Poukázal
na podmienky stanovené Zákonom o DPH, po splnení ktorých si môže daňový subjekt odpočítať
daň. Zdôraznil, že samotná faktúra nezakladá právo na odpočítanie dane. Toto právo sa viaže na
splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49, § 51 Zákona o DPH v nadväznosti
na ďalšie ustanovenia zákona. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu
skutočne došlo. Je to daňový doklad preukazujúci právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je
jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru
alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie
dane. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sa plne stotožňuje so závermi správcu
dane, že nebolo preukázané nadobudnutie a ani následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový
subjekt tak zo strany dodávateľa KEVOLA s.r.o. ako aj PORUBIAN s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti
KEVOLA s.r.o. bolo zistené, že v čase výkonu kontroly bola predaná neexistujúcej osobe do Rumunska,
pričom bývalý konateľ spoločnosti Štefan A. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala skladové
priestory na textil, tento sa predával priamo od dodávateľa KALIPO s.r.o., nepreukázal prepravu
tovaru do spoločnosti RONY-TEX s.r.o., nevedel uviesť, kto konkrétne prepravu vykonal, resp. akým
motorovým vozidlom, účtovníctvo daňového subjektu KEVOLA s.r.o. sa javí ako fiktívne, keďže tovar
v skutočnosti neexistoval, teda ani jedna strana nevedela preukázať prepravu tovaru. Vzťahy medzi
spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho,
aby akýkoľvek tovar bol reálne dodaný. Dodanie tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. žalobcovi nebolo
predložené hodnovernými dokladmi, a preto nebolo možné zistiť ani pôvod ani samotnú existenciu
tohto tovaru. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry o dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich
zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie dane, pokiaľ nebolo preukázané
reálne dodanie fakturovaného tovaru. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, o čom podľa
tvrdenia žalobcu svedčia vystavené a zaúčtované faktúry, inými relevantným spôsobom nepreukázal
svoje tvrdenia o dodaní, resp. prevzatí tovaru, pričom žalobca ako dôkaz o reálnom dodaní tovaru
predkladal iba faktúry, zmluvy a objednávky, žiadne iné relevantné dôkazy nepredložil. Vo vzťahu k
dodávateľovi - spoločnosti PORUBIAN s.r.o. sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že nebolo
preukázané nadobudnutie a ani následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt RONY-
TEX s.r.o. Spoločnosť PORUBIAN s.r.o. je nekomunikujúci daňový subjekt, ktorý má virtuálne sídlo,
reálne nevykonáva ekonomickú činnosť a niekto za túto spoločnosť len vystavoval daňové doklady
bez skutočného plnenia, resp. reálneho dodania tovaru. Nebolo možné preveriť prepravu tovaru ani do
spoločnosti PORUBIAN s.r.o. ani zo spoločnosti pre kontrolovaný daňový subjekt, nebolo možné preveriť
účtovné doklady, keďže spoločnosť pri výkone daňovej kontroly nespolupracovala. Vzťahy medzi
spoločnosťou PORUBIAN s.r.o. a žalobcom fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby
bol reálne akýkoľvek tovar dodaný. Spoločnosť PORUBIAN s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky
na uskutočnenie obchodov. Žalobca, ani jeho dodávateľ nepredložili hodnoverné doklady o dodaní, resp.
prevzatí tovaru, takže nebolo možné zistiť ani pôvod, ani samotnú existenciu tovaru. Žalobca okrem
tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, o čom podľa žalobcu svedčia vystavené a zaúčtované faktúry, iným
relevantným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Všetky nákupy a predaje tovaru žalobca deklaroval



len listinnými dôkazmi, pričom ako dôkaz o reálnom dodaní tovaru predkladal iba dôkazy (faktúry, zmluvy,
objednávky), iné relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru nepredložil.

Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. K
námietke žalobcu, že správca dane neprihliadol na písomné vyjadrenie k protokolu z dôvodu, že takéto
podanie malo byť podané výlučne elektronicky, hoci bol správcom dane vyzvaný na podanie písomného
vyjadrenia k protokolu v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy a nebol poučený o tom, že takéto
podanie má urobiť elektronicky, ani o tom, že na iný spôsob sa prihliadať nebude, žalovaný uviedol s
poukazom na § 14 ods. 1 Daňového poriadku, že daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, má povinnosť
doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane
nebol povinný oboznamovať daňový subjekt o povinnosti doručovať písomnosti elektronicky. Žalovaný
poukázal na to, že v zmysle Daňového poriadku sa na písomné podanie žalobcu hľadí akoby nebolo
podané, o čom správca dane zaslal žalobcovi oznámenie. Poukázal na to, že daňový subjekt - žalobca
mal možnosť vyjadriť sa k listinám z daňovej kontroly v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa
18.12.2013, avšak zástupca žalobcu svoje právo nevyužil. Preto konštatovanie žalobcu, že sa nemohol
ku kontrole vyjadriť, resp. správca dane nebral do úvahy jeho vyjadrenia zaslané poštou, vyhodnotil
žalovaný za bezpredmetné. K námietkam, ktorými žalobca poukázal na dôkazy uvedené v rozhodnutí
získané výsluchom svedkov, ktorí boli v rozhodujúcom období štatutárnymi zástupcami dodávateľov
žalobcu - spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., ktorí sú v pozícii obvinených, avšak nebolo
ukončené trestné konanie a keďže platí prezumpcia neviny, závery daňových orgánov sú predčasné,
žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil v Protokole z daňovej kontroly na DPH vykonanej u
žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2012 zo dňa 19.12.2013 prezumpciu neviny u vyššie menovaných
osôb-  konateľov týchto spoločností. Tieto výpovede slúžia ako podporné stanovisko k zisteniam správcu
dane, keďže z výsledkov výsluchov vyplynuli skutočnosti svedčiace o okolnostiach, za ktorých vykonávali
podnikateľskú činnosť dodávateľ, resp. subdodávateľ žalobcu, pričom uvedené výsluchy potvrdzujú
zistenia správcu dane, že tieto spoločnosti v skutočnosti neobchodovali, len vytvárali reťazec firiem,
ktoré vystavovali faktúry za účelom získanie daňovej výhody. Fakturácia medzi daňovými subjektmi
prebehla, avšak tovar v skutočnosti dodaný nebol. Reálne uskutočňovanie dodávok tovarov teda nebolo
preukázané. Konatelia spoločnosti nemali vedomosti o fungovaní spoločnosti, podpisovali len čisté,
vopred pripravené papiere, pričom ich vždy riadila ďalšia osoba, resp. osoby. Dodávatelia týchto firiem
sú spravidla neexistujúce daňové subjekty, ktoré boli predané neidentifikovaným osobám v zahraničí,
resp. ich sídla sú virtuálne a so správcom dane nekomunikujú. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že správca dane pri výkone kontroly postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, dbal
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 Daňového poriadku, v
rámci dokazovania hodnotil získané dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. K námietkam žalobcu vzťahujúcim sa na dĺžku
trvania daňovej kontroly, ktorá prekročila zákonný limit 1 roka, v dôsledku čoho nebola vykonaná v
súlade so zákonom, a preto protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného prostriedku, ktorý
v daňovom konaní nemožno použiť a jednak k námietke o nečinnosti správcu dane počas kontroly od
11.02.2013 do 05.09.2013 s tým, že prerušenie kontroly nebolo uskutočnené v súlade so zákonom
(§ 61, § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku), žalovaný poukázal na to, že správca dane sa
počas daňovej kontroly oboznamoval so spisovými materiálmi iného správcu dane, po oboznámení
následne zaslal tuzemské a medzinárodné dožiadania, ktoré žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
presne špecifikoval a následne poukázal na to, že rozhodnutím z 05.09.2013 daňovú kontrolu prerušil.
Vzhľadom na to, že pri prepisovaní predmetného rozhodnutia sa stala chyba, keď v rozhodnutí nebol
uvedený dátum prerušenia daňovej kontroly, správca dane vyhotovil následne opravené rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly zo dňa 05.09.2013, ktoré žalobca prevzal 24.09.2013. Poukázal na postup pri
oprave chyby vo vydanom rozhodnutí, keď vzhľadom na to, že od doručenia predmetného rozhodnutia sa
odvíjali lehoty, vydal nové rozhodnutie vo veci, ktorým bola daňová kontrola prerušená a ktoré má všetky
zákonné náležitosti, preto nie je zmätočné. Správca dane postupoval podľa žalovaného v súlade so
zákonom, keď po obdržaní konečnej odpovede na medzinárodné dožiadanie dňa 11.12.2013 pokračoval
vo výkone daňovej kontroly a o uvedenej skutočnosti správca dane vyhotovil jednak úradný záznam,
jednak zaslal oznámenie žalobcovi o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly. Správca dane zaslal
žalobcovi protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam v uvedenom protokole,
ktorá bola splnomocneným zástupcom žalobcu prevzatá 31.12.2013, z čoho vyplýva, že uvedeným
dňom bola kontrola ukončená. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s §
63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku, keďže v ňom chýbal otlačok úradnej pečiatky, žalovaný uviedol,
že sa jednalo o formálnu chybu nemajúcu vplyv na výrok rozhodnutia.



Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný listom z 18.08.2014 označeným ako „Podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“ adresovaným Ministerstvu financií SR, odstúpil
na ďalšie konanie právoplatné rozhodnutie žalovaného z 26.05.2014 s odôvodnením, že žalovaný po
vydaní predmetného rozhodnutia zistil, že správca dane prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.01.2014
doručoval na adresu sídla daňového subjektu RONY-TEX s.r.o., Nám. A. H. Škultétyho, Veľký
Krtíš (písomnosť bola prevzatá 21.02.2014) a to napriek tomu, že daňový subjekt má zástupcu s
plnomocenstvom. Preto malo byť rozhodnutie správcu dane doručované tomuto zástupcovi (§ 30
ods. 3 Daňového poriadku). Žalovaný preto navrhol rozhodnutie žalovaného v plnom rozsahu zrušiť.
Ministerstvo financií SR na základe podaného podnetu listom z 03.09.2014 doručeným žalovanému
19.09.2014 oznámilo, že prešetrilo rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.05.2014, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica z 24.01.2014 a dospelo k záveru, že
napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Preto nie
je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,



d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať
neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.
(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré
určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety
pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.



Podľa § 58 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňové konanie začína
a) na návrh účastníka daňového konania,
b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2)
(2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať
vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 63 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.
(2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa §
46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak
a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade
správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
(4) Daň je vyrubená
a) rozhodnutím správcu dane,
b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení k 30.09.2012 (1) Dodaním tovaru je



a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. W. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.
(2) Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa piatej časti
O.s.p. je zisťovanie, či je rozhodnutie a jeho postup v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia,
v súlade so zákonom z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe. Rozsah súdneho
prieskumu teda určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie, alebo
postup správneho orgánu za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania,
súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, tzn. ani všeobecne uplatnené



dôvody konkretizovať na preskúmavaný prípad, alebo ich dopĺňať. Žalobca podľa uplatnených žalobných
dôvodov namietal, že správca dane, teda prvostupňový správny orgán, svojím rozhodnutím a postupom
ukrátil žalobcovo právo brániť sa tým, že nebral do úvahy vyjadrenie žalovaného k protokolu, ani
argumenty predložené v odvolaní. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správca dane, ktorý je
prvostupňovým správnym orgánom, ani nemohol brať do úvahy argumenty žalobcu uvedené v odvolaní,
keďže odvolanie smerovalo práve proti tomuto rozhodnutiu; týmito odvolacími dôvodmi sa mal povinnosť
zaoberať žalovaný ako druhostupňový správny orgán. Vzhľadom na to, že táto námietka smerovala
voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, je nedôvodná. Súd však považuje za potrebné
uviesť, že navyše táto námietka je nekonkrétna. Žalobca v žalobe len všeobecne poukazuje na to,
že správca dane nebral do úvahy argumenty žalobcu predložené v odvolaní, pričom nekonkretizuje,
ktorými odvolacími námietkami sa správny orgán nezaoberal. Napriek tomu súd konštatuje, že z
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý bol oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie z
dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní vyplýva, že žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal (tieto v podstate korešpondovali s námietkami uvedenými
žalobcom vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly), zaujal k nim svoje stanovisko a aplikujúc
príslušné ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia
konkrétne právne závery. To, že žalobca s takýmito závermi nesúhlasí, nemôže spôsobiť nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Je potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobe navyše nenamietal, že by
žalovaný vec nesprávne právne posúdil, alebo že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Nenamietal
ani, že by zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, bolo v rozpore s
obsahom spisov, ani nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť). Ak žalobca v odvolaní a aj v žalobe len
stroho (jednou vetou) skonštatoval, že došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru od
jeho dodávateľov (KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o.), toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval, napr.
odkazom na konkrétne dôkazy, ktorými by bol v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania
preukazoval splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH - konkrétne na dôkazy preukazujúce,
že tovar deklarovaný v predmetných faktúrach dodali žalobcovi práve spoločnosti KEVOLA s.r.o. a
PORUBIAN s.r.o. ( napr. dodacie listy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, ktorými bol tovar k
žalobcovi prepravovaný, označenie týchto motorových vozidiel, prípadne osôb, ktoré žalobcovi tovar
dodali a pod.).  Takáto námietka je teda nekonkrétna, bez tvrdenia, že žalovaný vec nesprávne
právne posúdil alebo nedostatočne zistil skutkový stav a ani v priebehu preskúmavacieho konania
žalobca neoznačil, ani nepredložil takéto dôkazy preukazujúce, že dodanie tovaru bolo reálne vykonané
vo faktúrach uvedenými subjektmi. Napokon z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného
vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti,
pričom platiteľ si môže odpočítať daň len za predpokladu, že k dodaniu tovaru (alebo služby) skutočne
došlo a dodaním tovaru vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane
v súlade s § 71 Zákona o DPH a preukáže účel použitia prijatého plnenia, z ktorého si odpočítal daň
na svoje podnikanie. Existencia samotnej faktúry nezakladá právo na odpočet dane, toto sa viaže na
splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Faktúra sama o sebe
nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Skutočnosti, že boli splnené podmienky na uplatnenie
odpočtu dane je povinný preukazovať daňový subjekt - žalobca (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).

Vo vzťahu k námietke, že žalobca bol ukrátený na svojich právach tým, že správca dane ako
prvostupňový správny orgán nebral do úvahy žalobcove vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly, súd
uvádza nasledovné:
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane výzvou zo dňa 19.12.2013 doručenou
žalobcovi dňa 31.12.2013 na adresu jeho splnomocneného zástupcu (spolu s Protokolom z daňovej
kontroly zo dňa 19.12.2013) vyzval žalobcu na písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole
s tým, že písomné vyjadrenie a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol
predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do
15 pracovných dní od doručenia výzvy, t.j. do 23.01.2014. Žalobca sa k Protokolu v zmysle predmetnej
výzvy písomne vyjadril, pričom toto písomné vyjadrenie z 20.01.2014 bolo správcovi dane doručené
dňa 22.01.2014, t.j. v správcom dane stanovenej lehote. Správca dane následne žalobcovi oznámil, že
k tomuto písomnému vyjadreniu neprihliadne s poukazom na § 14 Daňového poriadku, podľa ktorého
osoby uvedené v  cit. ustanovení Daňového poriadku sú povinné všetky podania doručovať elektronicky,
s výnimkou príloh k podaniu. Podľa § 13 ods. 7 na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa
primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej
podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Pokiaľ
daňový subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku podanie podá iným spôsobom, bude sa na podanie



pozerať, akoby nebolo podané. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že vyššie uvedený postup správcu
dane nebol v súlade so zákonom, pokiaľ neprihliadal k takémuto písomnému vyjadreniu žalobcu k
zisteniam uvedeným v Protokole a nezaoberal sa ním, pretože podanie, ktorým sa žalobca na základe
výzvy správcu dane písomne vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, nie je takým
podaním, ktoré by malo byť doručované správcovi dane elektronickou formou. Súd však poukazuje na
to, že podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Súd však v tomto prípade dospel k záveru, že vyššie uvedeným nesprávnym postupom,
resp. postupom v rozpore s Daňovým poriadkom, nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach
z dôvodu, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane počas výkonu
daňovej kontroly, ako aj pri ústnom prejednaní Protokolu z daňovej komntroly, ako aj z dôvodu, že
námietky, ktoré boli uvedené v tomto písomnom vyjadrení boli totožné s dôvodmi uvedenými žalobcom v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a žalovaný ako správny orgán druhého stupňa
sa týmito námietkami vo svojom rozhodnutí zaoberal, resp. vysporiadal. Námietky sa týkali žalobcom
tvrdenej nezákonnosti daňovej kontroly vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly, nezákonnosti vydaného
rozhodnutia o prerušení konania a tvrdenia žalobcu, že boli splnené podmienky na odpočet dane. S
týmito odvolacími námietkami, ktoré boli totožné s námietkami uvedenými vo vyjadrení sa tak, ako už
bolo vyššie uvedené, žalovaný zaoberal a skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s jeho závermi, nemôže
spôsobiť nezákonnosť tohto rozhodnutia. Správca dane žalobcovi umožnil vyjadriť sa k podkladom,
dôkazom a výsledkom dožiadaní, ako aj k výsledkom zistení správcu dane pri kontrole za kontrolované
zdaňovacie obdobie marec 2012 (Zápisnica o ústnom pojednávaní z 18.12.2013) a vo výzve na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcu o.i. vyzval aj na označenie dôkazov v zmysle
§ 46 ods. 8 Daňového poriadku. Žalobca v stanovenej lehote správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy
nepredložil, ani neoznačil, bez ďalšieho len nesúhlasil so závermi správcu dane, že dodanie tovaru
žalobcovi od dodávateľov deklarovaných vo faktúrach nebolo preukázané. Vzhľadom na to, že dôkazné
bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov
osvedčujúcich splnenie podmienok na preukázanie oprávnenosti odpočtu DPH žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. To, že sa správca dane jeho vyjadrením k protokolu nezaoberal a nepostupoval
podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku (prerokovanie vyjadrenia k protokolu), pričom vzhľadom na to,
že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by mohol správca dane vykonať dokazovanie, alebo v dôsledku
ktorých by mal vykonať miestne zisťovanie, nemožno považovať za takú vadu konania, ktorá by mala
za následok ukrátenie žalobcu na jeho právach.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že po doručení odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane žalovaný doručil žalobcovi dve protichodné písomnosti a to jednak napadnuté rozhodnutie
žalovaného z 26.05.2014, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a jednak oznámenie
žalovaného z 05.06.2014, v ktorom žalovaný konštatoval, že nebude o podanom odvolaní rozhodovať
(s odôvodnením, že nebolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a preto je doručenie
pre adresáta neúčinné a žalobca sa proti nesprávne doručenému napadnutému rozhodnutiu nemôže
odvolať), súd uvádza, že predovšetkým je potrebné poukázať na to, že predmetom preskúmavacieho
konania nie je oznámenie, resp. opatrenie žalovaného z 05.06.2014, a preto sa súd jeho obsahom
nemôže zaoberať. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26.05.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 23.06.2014 a ktoré bolo doručené žalobcovi na adresu štatutárneho zástupcu
žalobcu uvedenú v obchodnom registri, pričom J.. M. V. sa stal konateľom žalobcu dňom 28.10.2013 (viď
výpis z OR Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vl. č. 11549/S). Z obsahu administratívneho
spisu súd navyše zistil, že žalovaný listom z 18.08.2014 predložil právoplatné rozhodnutie žalovaného
z 26.05.2014 Ministerstvu financií SR na ďalšie konanie - preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania s návrhom na jeho zrušenie z dôvodu, že správca dane doručoval prvostupňové rozhodnutie
na adresu sídla žalobcu, hoci mal žalobca zástupcu s plnomocenstvom. Ministerstvo financií SR listom
z 03.09.2014 žalovanému oznámilo, že po prešetrení podnetu a preskúmaní rozhodnutia žalovaného
z 26.05.2014 dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne
záväznými predpismi, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Súd pre úplnosť poukazuje
na skutočnosť, že J.. V. V., ktorý bol predchádzajúcou konateľkou Q. V. splnomocnený zastupovať
žalobcu o.i. aj v daňovom konaní v rozsahu oprávnení konateľa, ktorá skutočnosť by bola dôvodom na
to, aby správca dane doručoval písomnosti splnomocnenému zástupcovi podľa § 30 ods. 3 Daňového
poriadku, sa stal konateľom žalobcu dňom 28.10.2013, t.j. v čase doručovania prvostupňového
rozhodnutia správcu dane (február 2014) už J.. V. bol štatutárnym zástupcom žalobcu. Preto správca
dane nepochybil, ak rozhodnutie správcu dane doručoval žalobcovi na adresu jeho sídla zapísaného



v obchodnom registri. Žalobca navyše v žalobe nenamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného z dôvodu, že by prvostupňový správny orgán - správca dane doručoval prvostupňové
rozhodnutie nesprávne.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (i prvostupňového správneho
orgánu) je nezákonné, pretože správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zákonom tým,
že nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly, súd uvádza: Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu zameraná na DPH za mesiac marec
2012 začala dňom určeným v Oznámení správcu dane o daňovej kontrole t.j. dňom 30.10.2012,
pričom predmetné Oznámenie o začatí a výkone daňovej kontroly zo dňa 02.10.2012 správca dane
doručil žalobcovi 09.10.2012. Dňa 30.10.2012 bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci
daňovej kontroly, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca bol poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle
Daňového poriadku a súčasne bol dohodnutý postup k výkonu daňovej kontroly. Zápisnica obsahuje
súpis listín a dokladov odovzdaných pri pojednávaní, resp. vyžiadaných na predloženie správcovi dane.
Správca dane Rozhodnutím č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa 05.09.2013 prerušil daňovú kontrolu
s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t.j. bolo začaté preverovanie uskutočnených zdaniteľných plnení
do ČR. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 17.09.2013. Keďže predmetné rozhodnutie
neobsahovalo dátum prerušenia daňovej kontroly, čo podľa vyjadrenia žalovaného vzniklo v dôsledku
chyby pri prepisovaní rozhodnutia, správca dane následne vyhotovil opravené rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly č. 9611401/5/4047632/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené
24.09.2013. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania obsahovalo už všetky náležitosti
stanovené v § 63 Daňového poriadku, pričom dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a bolo potrebné získať informácie o
nových skutočnostiach podaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (§ 61 ods. 1 písm. b/
Daňového poriadku). S poukazom na § 61 ods. 3 Daňového poriadku bolo konanie prerušené dňom
uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 01.10.2013. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že
opravené rozhodnutie o prerušení daňového konania mu bolo doručené. Keďže predmetné rozhodnutie
o prerušení daňového konania bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku,
pričom obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 61 a § 63 Daňového poriadku), účinky
prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 01.10.2013.
Dôvodom prerušenia konania bola potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu -
medzinárodná výmena informácií - dožiadanie do ČR. Námietka žalobcu, že rozhodnutie o prerušení
konania je zmätočné a neobsahuje náležitosti stanovené zákonom (§ 61 ods. 1, 3 a § 63 Daňového
poriadku) je vzhľadom na to, že tieto námietky sa týkajú prvého rozhodnutia o prerušení konania, ktoré
bolo opravené následne vydaným rozhodnutím správcu dane o prerušení konania, ktoré obsahovalo
všetky zákonom stanovené náležitosti, uvedená námietka žalobcU nie je dôvodná a záver žalobcu,
že vydanie takéhoto rozhodnutia predstavuje nezákonne prerušenú daňovú kontrolu, nezodpovedá
obsahu administratívneho a postupu správcu dane v daňovom konaní. Z obsahu administratívneho
spisu (úradný záznam správcu dane z 11.12.2013) vyplýva, že odpoveď na medzinárodné dožiadanie
z ČR bola správcovi dane doručená 11.12.2013. Uvedeným dňom teda pominuli prekážky, pre ktoré
bola daňová kontrola u žalobcu na základe rozhodnutia správcu dane o prerušení daňovej kontroly
č. 9611401/5/4047632/13/Sab zo dňa 05.09.2013 prerušená, a preto dňom 11.12.2013 správca dane
pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového
poriadku oznámil žalobcovi listom z 11.12.2013, ktoré bolo doručené štatutárnemu zástupcovi žalobcu
08.01.2014. Z uvedeného je nesporné, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 01.10.2013 do
11.12.2013. Z ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty
podľa tohto zákona neplynú, tzn. že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
(najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie
od 01.10.2013 do 11.12.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane následne
17.12.2013 telefonicky vyzval zástupcu žalobcu, aby sa dostavil dňa 18.12.2013 na daňový úrad za
účelom oboznámenia sa so zisteniami získanými pri kontrole žalobcu a bol požiadaný, aby sa k zisteniam
v kontrole vyjadril. O prejednaní výsledkov dožiadaní a dovtedajších zistení správcu dane pri kontrole
DPH za marec 2012 u žalobcu bola správcom dane dňa 18.12.2013 spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní. Následne dňa 19.12.2013 bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly, ktorý bol v prílohe
listu v ten istý deň, t.j. 19.12.2013, žalobcovi zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole. Predmetná výzva spolu s Protokolom z daňovej kontroly bola doručená štatutárnemu
zástupcovi žalobcu dňa 31.12.2014. Následne bola podľa úradného záznamu z 03.01.2014 predmetná



výzva a protokol odovzdaný osobne žalobcovi na daňovom úrade. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/
Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Podľa §
46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku, pričom
podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení
konania a podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto
zákona neplynú. Keďže predmetná daňová kontrola začala dňom 30.10.2012 a daňové konanie bolo
prerušené od 01.10.2013 do 11.12.2013 (2 mesiac a 11 dní), pričom daňová kontrola bola ukončená
dňom doručenia Protokolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, t.j. dňom 31.12.2013,
zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. Námietka žalobcu, že rozhodnutie a
postup žalovaného je nezákonné z dôvodov, že správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým,
že nedodržal zákonom stanovené lehoty (zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly) a úkony pre výkon
kontroly, nie je preto dôvodná. Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že správca dane nerešpektovaním
maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a preto nie
je možné na daný prípad aplikovať žalobcom citovaný Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené v preskúmavacom konaní nie je možné konštatovať,
že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Protokol z nej tak nemohol nadobudnúť
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť.
Nebolo možné teda konštatovať, že daňové konanie v tejto veci by bolo zaťažené vadou nezákonnosti
a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej
kontroly, by bolo nezákonné. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane bol v priebehu daňovej
kontroly nečinný, súd len uvádza, že ani prípadná nečinnosť správcu dane, čo v tomto prípade nebolo
preukázané, by nespôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle námietok žalobcu, keďže
správca dane dodržal zákonné ustanovenie ukladajúce mu ukončiť daňovú kontrolu v lehote najviac
jedného roka odo dňa jej začatia (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku).

Len pre úplnosť, reagujúc na konštatovania žalobcu uvedené v žalobe týkajúce sa jeho tvrdenia,
že pre rozhodnutie správcu dane i žalovaného bola podstatná skutočnosť, že vychádzal z dôkazov,
ktoré boli vykonané v daňových konaniach u iných spoločností, a na základe takto získaných dôkazov
nebol uznaný odpočet DPH z faktúr od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o., súd uvádza,
že z rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že podstatným dôvodom na
rozhodnutie správcu dane a následne žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, by bola
skutočnosť, že tretie subjekty nepreukázali nadobudnutie tovaru. Podstatnou skutočnosťou bolo, že
žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil
odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2012 od subjektov tak, ako boli deklarované
v týchto faktúrach, a teda nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to,
aby si odpočet dane mohol uplatniť. Ani prípadná námietka žalobcu, že dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v
odôvodnení rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného a ktoré boli vykonané v inom konaní,
resp. boli získané z dokladov získaných v daňových konaniach subjektov KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN
s.r.o., správca dane i žalovaný nemohli použiť,, by nebola dôvodná. Súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 4
Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Pokiaľ teda žalobca podporne
poukázal na výsledky zistení z iných daňových kontrol iných subjektov (v tomto prípade dodávateľov
žalobcu), takéto dôkazy boli správcom dane použité v súlade so zákonom. Správca dane i žalovaný
pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od
spoločností KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o., teda od svojich dodávateľov, a teda žalobca neuniesol
dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalobcom predložené faktúry, prípadne
doklady o zaplatení týchto faktúr nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné preukázať splnenie
podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky
náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie,
t.j. deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo služby) musí byť reálne preukázané, t.j. žalobca musí
preukázať reálne dodanie tovaru alebo služby deklarovanej v predmetných faktúrach a to dôkazmi o
nadobudnutí tohto tovaru alebo služby od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom
žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal, pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH zákonná povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru



alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie §
24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené
v cit. ust. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať
dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v
žalobe, nedošlo, preto žalobcom označené rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo možné na tento prípad
aplikovať, pretože uvedené rozhodnutie NS SR č. 4Sž/106/00 sa týka iného prípadu, keď daňový subjekt
preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol od osoby uvedenej na faktúre a že sú splnené
podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. Len v takomto prípade prechádza dôkazné
bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad zneužitia práva nejedná a
podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane,
nie je skutočnosť, že tretie subjekty (deklarovaní dodávatelia žalobcu - spoločnosti KEVOLA s.r.o. a
PORUBIAN s.r.o.) nesplnili svoje povinnosti, pričom toto neplnenie by malo za následok prenesenie
následkov žalobcu. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca
bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol (nepredložil
dôkazy o reálnom dodaní tovaru - napr. potvrdený dodací list, z ktorého by bolo zrejmé, aký druh
tovaru, jeho množstvo, ceny, kedy a kým boli dodané, kto tovar prevzal, prípadne akým motorovým
vozidlom bol tovar privezený s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, prípadne mena
a identifikačných údajov vodiča a pod.). Žalobca v žalobe nenamietal, že skutkový stav bol zistený v
rozpore s obsahom spisu. V daňovom, ani v preskúmavacom konaní nepredkladal dôkazy osvedčujúce
splnenie podmienok na odpočet dane, t.j. relevantné dôkazy, ktorými by žalobca preukazoval reálne
dodanie deklarovaného tovaru nepredkladal, ani neoznačil ani počas daňovej kontroly, ani v lehote na
vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly, ani v odvolaní a ani v preskúmavacom konaní, tak ako už
bolo vyššie uvedené. Pokiaľ žalobca pred pojednávaním predložil fotokópie faktúr, ktorými fakturoval
svojim dodávateľom textilný tovar, súd týmito listinnými dôkazmi dokazovanie nevykonal z dôvodu, že ani
predmetné faktúry nie sú dôkazmi ani len o tom, že žalobca tovar špecifikovaný v predmetných faktúrach
dodal subjektom (odberateľom žalobcu), keďže žalobca nepredložil doklady o dodaní tovaru (dodacie
listy) svojim odberateľom, tieto dôkazy majú len takú vypovedaciu hodnotu, že žalobca fakturoval cenu
takéhoto tovaru svojim odberateľom. Uvedené faktúry však v žiadnom prípade nie je možné považovať
za dôkaz o tom, že tovar, o ktorom žalobca tvrdil, že ho následne dodal svojim odberateľom, mu bol
dodaný od jeho odberateľov uvedených vo faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH (spoločnosti
KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel k
záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol.

Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo z časti
úspešný. Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa  jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz  zistený skutkový stav



neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": []}