Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/111/2012 z 22. 11. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 22. novembra 2012, sp. zn. 4Co/111/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811201085.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/111/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811201085.1 | 2012-11-22 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/743e977f-8c6c-48be-88f0-61c517fee7cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811201085.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/111/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811201085.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa N. U., bytom I., V. č. XXX/XXX, zastúpeného T.. L. P.,
advokátom so sídlom v L., B.. U.. X/XX, proti odporcom 1/ I. U., bytom I., P. č. XXX/XX, 2/ Bc. W. S., bytom
H., P. G. XXX T. G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2012, č.k. 15C/15/2011-204, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi 1/ trovy konania vo výške 129,80 eur a odporkyni 2/ trovy konania vo výške 125 eur,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň
rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, a to zvyšku zálohy v sume 59,14 eur zloženej
a zúčtovanej pod účt. dokladom pol. reg. XX-XX/XX - záloha, účt. dokl. XX-X-XX a upravil učtáreň
Okresného súdu Prievidza, aby zostatok zálohy v sume 59,14 eur vyplatila navrhovateľovi. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci navrhovateľ návrhom podaným 28.1.2011 navrhol
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I., zapísané
v LV č. XXX, a to rodinný dom č.s. XXX na parcele č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 637 m2 a parcela č. XXXX/XX záhrady o výmere 618 m2 s tým, že
žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Pri navrhovanej sume finančnej náhrady
odporcom 1/ a 2/ vychádzal navrhovateľ zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2006,
ktorý bol vypracovaný a stanovoval všeobecnú hodnotu nehnuteľností pre účely dedičského konania.
Vychádzajúc z celkovej hodnoty 18.588,59 eur preto navrhol poskytnúť odporcovi 1/ náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel v 1/20-ine v sume 1250,00 eur a odporkyni 2/ za jej spoluvlastnícky
podiel 3/20-iny v sume 3750 eur. Navrhovateľ v priebehu konania uplatňoval aj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia na strane odporcov, ktoré malo spočívať vo vložených investíciách
do rekonštrukcie rodinného domu z jeho strany, čím došlo k zhodnoteniu aj podielov odporcov.
Z predžalobnej korešpondencie právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcov vyplýva, že
navrhovateľ navrhoval poskytnúť za spoluvlastnícky podiel odporcovi v 1/ rade náhradu v sume 1250,00
eur a odporkyni v 2/ rade v sume 3750,00 eur a vychádzal zo všeobecnej hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností v sume 18.588,59 eur (560.000,- Sk). Odporcovia 1/, 2/ v priebehu konania súhlasili
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasili s navrhovanou finančnou
náhradou. Odporca 1/ navrhoval vychádzať z trhovej ceny cca 56.500 eur, resp. poukázal na to, že
odporcovia mali snahu vykonať aktuálny znalecký posudok, avšak pre neochotu X. U. nebolo možné
k oceneniu pristúpiť. Po nariadených pojednávaniach bol vo veci podaný znalecký posudok znalca Ing.
H. J. č. XX/XXXX, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa pôvodného stavebnotechnického
stavu nehnuteľností pred rekonštrukciou v sume 49.900,00 eur a súčasnú aktuálnu všeobecnú



hodnotu v sume 106.000 eur. Po podaní znaleckého posudku navrhovateľ namietal posudok, ani
po opakovanej výzve však neupresnil jeho návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne
medzi účastníkmi došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy z 25.10.2011, ktorou navrhovateľ odkúpil od
oboch odporcov ich spoluvlastnícke podiely vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa
znaleckého posudku Ing. A. J. a vyplatil odporcovi 1/ kúpnu cenu v sume 2495 eur a odporkyni
2/ v sume 7.485 eur. Písomným podaním z 05.12.2011 zobral navrhovateľ návrh v celom rozsahu
späť a žiadal konanie zastaviť. Uplatnil v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. nárok na náhradu trov
konania voči obom odporcom celkom v sume 8.048,53 eur. Odporca 1/ v písomnom podaní
z 11.1.2012 súhlasil so zastavením konania, avšak nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný uhradiť
navrhovateľovi trovy konania. Odporkyňa 2/ taktiež súhlasila so zastavením konania. Nesúhlasila s
tým, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania, pretože v zmysle § 146 ods. 1, ods. 2 O.s.p.
nezavinila zastavenie konania, nakoľko práve správaním sa navrhovateľa došlo k vzniku súdneho
sporu. V zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. súd akceptoval dispozíciu navrhovateľa s návrhom a konanie
zastavil. Súhlas so zastavením konania bol daný oboma odporcami. Vzhľadom na uzavretie kúpnej
zmluvy medzi účastníkmi konania súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné späťvzatie
návrhu akceptovať. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a ohľadom
trov navrhovateľa i v spojitosti s § 150 ods. 1 O.s.p.. V zásade súd uviedol, že vznik sporu zavinil
predovšetkým navrhovateľ. Medzi účastníkmi nebolo sporné tak pred začatím konania ako i v čase jeho
začatia, že ako spoluvlastníci súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva. Spornou bola otázka
finančnej náhrady odporcom ako ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom. Tak v predžalobnom návrhu
na uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako i v návrhu na začatie konania
navrhovateľ navrhoval výplatu odporcovi 1/ v sume 1250 eur a odporkyni 2/ v sume 3750 eur. Vychádzal
pritom zo znaleckého posudku z roku 2006, ktorý nebol použiteľný pre stanovenie aktuálnej všeobecnej
hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností. V priebehu celého konania trval navrhovateľ na takejto sume,
pričom k návrhu nepripojil žiadny aktuálny znalecký posudok, požadovanú náhradu vložených investícií
navrhovateľ ani náležite neuplatnil, rozsah investícii preukazoval postupne na opakované výzvy zo
strany súdu. Na základe znaleckého dokazovania v priebehu konania sa účastníci dohodli na riešení veci
formou kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľ vyplatil odporcovi 1/ sumu 2.495 eur a odporkyni 2/ 7.485
eur. Ide o sumy, ktoré požadovali odporcovia od začiatku konania, a v ktorých je zohľadnená i investícia
navrhovateľa do spoločnej nehnuteľnosti, pretože podľa posudku aktuálna cena nehnuteľností, ktorá
by bola predmetom vyporiadania bola v sume 106.000 eur. Keďže dôvodom späťvzatia návrhu a
zastavenia konania bolo uzavretie kúpnej zmluvy s vyplatením kúpnej ceny, ktorá približne zodpovedá
žiadaným finančným náhradám odporcov v priebehu konania, súd uzavrel, že zavinenie zastavenia
konania spôsobil navrhovateľ, preto je povinný nahradiť obom odporcom trovy konania. V súvislosti
s návrhom navrhovateľa na náhradu trov konania súd ešte poukazuje na správanie sa navrhovateľa
aj v konaní, ktorý spájal výplatu finančnej náhrady odporcom nie s aktuálnou všeobecnou hodnotou
nehnuteľností, ale so zohľadnením nároku na náhradu investícií do spoločnej nehnuteľností /ktorý
nebol ani riadne uplatnený a spoplatnený/ a navrhoval finančnú náhradu pre odporcov priamo po
tomto zohľadnení. Sumu vložených investícií pritom zisťoval až súd znaleckým dokazovaním. S
poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. aj v týchto okolnostiach a správaní sa navrhovateľa súd videl dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nie je možné navrhovateľovi priznať náhradu trov konania vôbec.
Odporcovi 1/ rade vznikli trovy konania zložením zálohy na znalecký posudok v sume 125 eur a
cestovnými výdavkami (§ 137 ods. 1 O.s.p.), a to za cestu z miesta bydliska I. - L. a späť, pričom
hodnota lístka z I. do L. je 0,80 eur. Celkom išlo o účasť na pojednávaniach dňa 18.4.2011, 16.5.2011
a 24.10.2011, t.j. 1,60 x 3 = 4,80 eur (viď potvrdenie o výške cestovného). Odporkyni 2/ vznikli trovy
konania zložením zálohy na znalecký posudok v sume 125 eur. Súd zároveň rozhodol aj o vrátení
nevyčerpaného zostatku zálohy poskytnutej navrhovateľom v sume 250 eur (č.l. 66 spisu), z ktorého bol
poskytnutý preddavok znalcovi 100 eur a ďalej doplatenie odmeny za znalecký posudok v sume 84,30
eur (viď uznesenie č.l. 158 spisu), ďalej zo zvyšku zálohy súd uhradil aj výdavky na súdnu ohliadku za
použitie služobného motorového vozidla v sume 6,56 eur (viď č.l. 78 spisu). Zostatok nevyčerpaného
preddavku v sume 59,14 eur súd vrátil navrhovateľovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 96
ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá, § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokom o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Namietal, že predmetný návrh bol nútený podať, nakoľko odporcovia po dobu viac ako 3
rokov odmietali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou, resp.
sa vôbec vyporiadaním spoluvlastníctva zaoberať. O predmetné nehnuteľnosti sa pritom odporcovia



nijako nestarali. Dôvodil, že žalobným návrhom si uplatnil vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle,
a to z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, v dôsledku ním vykonaných
stavebných prác, a nárokoval si voči každému odporcovi aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu každého odporcu k uvedenej domovej nehnuteľnosti.
Poukázal na to, že vzájomný návrh, ktorým si uplatní výšku vydania bezdôvodného obohatenia voči
každému odporcovi z titulu vložených investícii mohol špecifikovať až po ustálení súčasnej všeobecnej
hodnoty predmetných nehnuteľností, ako aj súčasnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností v stave bez
vykonania stavebných úprav tak, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 28.04.2011 a vykonanej
ohliadky nehnuteľností dňa 09.06.2011. K ustáleniu súčasnej všeobecnej hodnoty predmetných
nehnuteľností, ako aj súčasnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností v stave bez vykonania stavebných
úprav však počas konania pred súdom prvého stupňa nedošlo, pretože namietal vady znaleckého
posudku a zároveň na pojednávaní pred súdom prvého stupňa poukazoval aj na zaužívanú súdnu
prax, podľa ktorej súd nemôže povinnosť určiť všeobecnú cenu nehnuteľností preniesť na iný subjekt,
napr. znalca, nakoľko všeobecná cena veci môže byť tak vyššia, ako aj nižšia, ako cena určená podľa
cenových predpisov. Dôvodil, že vedené súdne konanie ho veľmi zaťažovalo, a preto sa rozhodol
uzatvoriť s odporcami kúpnu zmluvu o kúpe ich spoluvlastníckych podielov za cenu vychádzajúcu zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o náhrade trov konania zmenil tak, že odporcom 1/, 2/ uloží
povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 8.048,53 eur, ako aj trovy odvolacieho
konania vo výške súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia vo výške 66,32 eur.

Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne. Uviedli,
že pokiaľ by bol navrhovateľ pred podaním návrhu pristúpil na ich ponuku, nemusela sa stať otázka
finančnej náhrady spornou. Bol to teda navrhovateľ, kto nebol ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Poukázali na to, že navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca,
ešte na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.10.2011, namietal znalecký posudok a
žiadal o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku. Napriek tomuto stanovisku právneho zástupcu
navrhovateľa sa však kúpna zmluva, ktorou sa vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ukončilo,
uzatvorila podľa záverov znaleckého posudku, t.j. vychádzalo sa zo všeobecnej hodnoty, ktorú tento
znalecký posudok stanovil. Aj čiastka, ktorú im nakoniec navrhovateľ vyplatil za ich spoluvlastnícke
podiely bola veľmi podobná sume, ktorú požadovali od navrhovateľa ešte v štádiu mimosúdneho
konania. Ďalej uviedli, že k mimosúdnej dohode medzi nimi a navrhovateľom nedošlo z dôvodu,
že navrhovateľom navrhovaná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, bola neúmerne podhodnotená, čo sa v konečnom dôsledku v konaní
pred súdom po vykonanom dokazovaní aj preukázalo. Vzhľadom na uvedené mali za to, že zastavenie
konania nezavinili, pričom nemožno ani konštatovať, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa
došlo pre ich správanie.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výrokoch o náhrade trov
konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci sa jedná o posúdenie otázky, či navrhovateľ má právo na náhradu trov konania
v prípade, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný nahradiť trovy konanie odporca.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I., zapísaným na LV č. XXX, a to
rodinný dom č.s. XXX na parcele č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 637 m2 a parcela č. XXXX/XX záhrady o výmere 618 m2 a žiadal, aby boli predmetné
nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vychádzajúc z celkovej hodnoty



18.588,59 eur určenej v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2006, navrhol poskytnúť
odporcovi 1/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 1/20-iny v sume 1.250 eur a odporkyni 2/ za
jej spoluvlastnícky podiel 3/20-iny v sume 3.750,- eur. Navrhovateľ si zároveň v priebehu konania
uplatňoval aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v jeho vložených
investíciách do rekonštrukcie rodinného domu, čím sa zhodnotili aj podiely odporcov. Z obsahu spisu
vyplýva, že tak pred začatím konania, ako i v čase jeho začatia odporcovia 1/, 2/ súhlasili so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasili s navrhovanou finančnou náhradou.
Odporca 1/ navrhoval vychádzať z trhovej ceny cca 56.500,- eur, resp. poukázal na to, že odporcovia
mali snahu ešte pred začatím konania vykonať aktuálny znalecký posudok, avšak pre neochotu X. U.
nebolo možné k oceneniu pristúpiť. V predmetnej veci bol dňa 01.08.2011 podaný znalecký posudok č.
XX/XXXX znalcom N.. H. J., v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa pôvodného
stavebnotechnického stavu nehnuteľností pred rekonštrukciou v sume 49.900 eur a súčasnú aktuálnu
všeobecnú hodnotu v sume 106.000 eur. Navrhovateľ závery tohto znaleckého posudku namietal,
avšak ani po opakovanej výzve súdu neupresnil svoj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z
obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 25.10.2011 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, v zmysle ktorej navrhovateľ odkúpil od odporcov 1/, 2/ ich spoluvlastnícke podiely vychádzajúc
zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku Ing. A. J. a vyplatil odporcovi 1/ kúpnu
cenu v sume 2.495 eur a odporkyni 2/ v sume 7.485 eur. Písomným podaním, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 05.12.2011, zobral navrhovateľ z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy s odporcami svoj návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť a zároveň si v zmysle ust. § 146 ods.
2 O.s.p. uplatnil nárok na náhradu trov konania voči obom odporcom 1/, 2/ v celkovej výške 8.048,53
eur. V danej veci je nesporné, že dôvodom späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa a následného
zastavenia konania bolo uzavretie kúpnej zmluvy. V zmysle uvedenej kúpnej zmluvy navrhovateľ zaplatil
odporcom 1/, 2/ kúpnu cenu približne zodpovedajúcu žiadaným finančným náhradám odporcov za ich
spoluvlastnícke podiely pred začatím konania, a nie ním ponúkanú náhradu za spoluvlastnícky podiel
odporcu 1/ vo výške 1.250 eur a za spoluvlastnícky podiel odporkyne 2/ vo výške 3.750 eur. Za
tohto stavu sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že dôvodom späťvzatia
návrhu a zastavenia konania bolo uzavretie kúpnej zmluvy s vyplatením kúpnej ceny, ktorá približne
zodpovedá žiadaným finančným náhradám odporcov 1/,2/, preto treba vyvodiť, že zastavenie konania
zavinil navrhovateľ, ktorý je povinný zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy konania v zmysle § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. V ostatnom odvolací súd poukazuje na riadne a náležité odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o náhrade
trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko
odporcovia nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .