Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/42/2014 z 10. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. februára 2016, sp. zn. 6S/42/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014200328.3 Krajský súd Košice | 6S/42/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7014200328.3 | 2016-02-10 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5d33838-caa4-4485-84df-ba4dec029f0e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7014200328.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/42/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200328.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu B.. D.. Š. Č., bývajúceho v K.,
A. XX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Fűzerom, so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika
1256/22, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Košice,
Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 11.02.2014 č. KRPZ-
KE-KDI2-4/2014-P, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 11.02.2014 č. KRPZ-KE-
KDI2-4/2014-P, ako aj rozhodnutie OR PZ ODI Trebišov z 18.11.2013 č. ORPZ-TV-ODI2/367/2013-T a
vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 234,48, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 167,78 eur a iných trov v sume 66,70 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk
právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo PZ v Trebišove, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím z 18.11.2013 č. ORPZ-
TV-ODI2/367/2013-P rozhodol, že žalobca sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tak, že dňa 18.06.2013
v čase o 17:05 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz typu M.,
ev.č. K.-XXXCG po štátnej ceste I/50 v smere jazdy od mesta A. do obce A. H., kde po prejdení
ľavotočivej zákruty v klesaní v križovatke (vpravo na chatovú oblasť U. a vľavo na vedľajšiu cestu smerom
na obec O.) predchádzal po pravej strane osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen
Passat, ev.č. A.-XXXFM, ktoré v tom čase viedol D.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. X, ktorý v
križovatke zahájil úkon odbočovania vpravo, pričom žalobca predchádzal vozidlo za situácie, kedy nemal
možnosť dodržať za daného stavebného stavu križovatky dostatočný bočný odstup od pred ním idúceho
odbočujúceho motorového vozidla a nedbal na zvýšenú opatrnosť, tak aby svojou jazdou neohrozil
vodiča odbočujúceho vpravo, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel, a následnému poškodeniu v
oblasti pravého predného blatníka osobného motorového vozidla Volkswagen Passat a bočnej časti
v oblasti predných a zadných ľavých dverí osobného motorového vozidla Mercedes Benz, a tým k
dopravnej nehode. Žalobca svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods.1 a 3 a ods.5
písm.g), § 19 ods.1 s poukázaním na § 137 ods.1 a 2 písm.c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a uznal sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch.



Podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400,-- eur a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov.

V odôvodnení správny orgán konštatoval, že pojednávanie 18.11.2013 uskutočnil v neprítomnosti
žalobcu, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil. Pri rozhodovaní
vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa
19.08.2013, z obsahu vysvetlení žalobcu D.. P. X., X. B.J. zo dňa 19.06.2013 a 30.06.2013, zo záznamu
o dopravnej nehode, ohliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie a plánku z dopravnej nehody
a náčrtku, zo zápisnice a fotodokumentácie obhliadke motorového vozidla žalobcu, z výsledkov o
dychových skúškach vodičov a ich evidenčnej karty, zo znaleckého posudku č. 93/2013 znalca D.. P. F.,
X.., zo správy o hlásení dopravnej nehody zo dňa 21.06.2013 od Allianz - Slovenskej poisťovni a faktúry
č. 1551303998 k osobnému motorovému vozidlu žalobcu. Správny orgán konštatoval, že pri dopravnej
nehode nedošlo k zraneniam osôb a dychovou skúškou nebolo zistené požitie alkoholických nápojov
vodičov. Žalobcovi vznikla poškodením osobného motorového vozidla Mercedes Benz škoda vo výške
cca 7.516,87 eur a poškodením osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat vznikla škoda
vo výška cca 2.375,02 eur pre vlastníka vozidla T. G. - Benedikt Servis s.r.o., Košice.

Správny orgán ďalej uviedol, že v konaní o priestupku na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že charakter
priestupku spočíva v povinnosti vodiča ako účastníka cestnej premávky dodržiavať pravidlá cestnej
premávky stanovené v zákone a vpravo predchádzať motorové vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo,
a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy, pri predchádzaní musí zachovaní dostatočný
bočný odstup od predchádzajúceho vozidla a vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku alebo
v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie prechádzania
pred úrovňou križovatky, a ako vodič vozidla idúceho za vozidlo, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú
opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. V zmysle ustanovenia § 64 ods.1
písm.d) a ods.2 zákona o cestnej premávke sa na daný prípad vzťahuje definícia dopravnej nehody.

Správny orgán hodnotil aj dôkazný prostriedok znalecký posudok vypracovaný znalcom pre základný
odbor cestná doprava - odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke a odhad
hodnoty vozidla D.. P.Z. F., X.. ktorý posúdil ako vierohodný s dostatočnou argumentačnou váhou
pre právne posúdenie veci správneho orgánu. Závery znalca vychádzajú zo skutočnosti tak, ako boli
dokumentované na mieste nehody z výpovedí účastníkov nehody, svedka, výsledkov vyšetrovania a
ďalších podkladov, pričom znalec hodnotil výlučne technickú stránku dopravnej nehody, keďže právne
posúdenie zavinenia dopravnej nehody je výlučne vecou správneho orgánu, pre ktorý sú závery znalca
len jedným z dôkazov a nie sú preň záväzné.

Motorové vozidlo značky Mercedes Benz v čase druhej reakcie vodiča (žalobcu) pred križovatkou jazdilo
rýchlosťou 44 - 48 km/hod., čo je možné hodnotiť ako primeranú rýchlosť úkonu predchádzania v danom
úseku jazdy, pričom v čase zrážky sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 42 - 45 km/hod. a bolo následne
intenzívne brzdené. Je nanajvýš pravdepodobné, že vodič svoje motorové vozidlo Mercedes Benz
mierne zrýchľoval na dráhe 22 - 24 m, takže sa pohyboval rýchlosťou 40 - 44 km/hod., pričom nie je
možné vylúčiť, že uvedené motorové vozidlo menilo smer jazdy mierne k pravému okraju vozovky. Z
uvedeného vyplýva, že vozidlo Mercedes Benz v tom čase vykonávalo nepochybne úkon predchádzania
z pravej strany. Podľa znalca možno dokonca tvrdiť, že žalobca s motorovým vozidlom Mercedes Benz
nielen že predbiehal v tesnej blízkosti pred križovatkou (kde mohol ohroziť iné vozidlo prichádzajúce z
tejto križovatky - chatová oblasť časť Girady), ale predbiehal priamo v križovatke, čím hrubým spôsobom
porušil zákon o cestnej premávke a spôsobom tým zrážku s motorovým vozidlom Volkswagen Passat.
V danom prípade išlo o dopravnú nehodu v extraviláne mimo obce, pričom v uvedenom úseku v
klesaní pred križovatkou je na pravej strane cesty osadená zvislá výstražná značka „Križovatka s
vedľajšou cestou“ a z rýchlosti a techniky jazdy motorového vozidla Volkswagen Passat je odbočenie na
križovatke potrebné predvídať, čo za daných okolností nesporne zdôvodňuje potrebu zvýšenej opatrnosti
v uvedenom úseku štátnej cesty. Správny orgán poukázal na skutočnosť, že v uvedenom úseku je
po ľavej strane plná dvojitá deliacia čiara končiaca až v strede križovatky na obec Hrašovík asi 20
metrov ďalej v smere pohybu vozidiel a uvedeným úsekom štátnej cesty je zvislou dopravnou značkou
obmedzená rýchlosť jazdy na 50 km/hod. Tento predpoklad vyplýva z toho, že zámerná šírka jazdného
pruhu 3,9 metra neumožňovala bezpečné obídenie vozidla Volkswagen Passat na vozovke, nakoľko toto
vozidlo zaberalo z jasného pruhu šírku 2,3 - 2,5 metra pri šírke vozidla Mercedes Benz, t.j. asi 1,9 metra



bez započítania minimálneho bočného odstupu od predchádzaného vozidla. Podľa správneho orgánu
žalobca musel postrehnúť zmenu charakteru dopravnej situácie vyplývajúcej zo zmeny ukazovateľa
smeru jazdy vpravo pred ním idúceho motorového vozidla na túto vzniknutú situáciu mal v dostatočnej
miere a spôsobom reagovať účelne a využiť reakčný čas, pričom si mal počínať tak, aby v súvislosti
s vedením motorového vozidla nedošlo k dopravnej nehode, a tým ohrozeniu pred ním idúceho, a
následne vpravo odbočujúceho vozidla Volkswagen Passat.

Správny orgán po objektívnom preskúmaní spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov
dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a spisový materiál
obsahuje dôležité predmetné a zo spisového materiálu jednoznačne preukázateľné skutočnosti, ktoré
potvrdzujú, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 15 ods.1, 3, 5 písm.g), § 19 ods.1 s
poukázaním na § 137 ods.1, 2 písm.c) zákona o cestnej premávke, a tým naplnil aj skutkovú podstatu
priestupku v zmysle § 22 ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch. Pri určení druhu a výmery sankcie
prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a na jeho následky, pričom prihliadal na
objektívne aj subjektívne okolnosti, ktoré znižujú alebo zvyšujú závažnosť priestupku a mieru zavinenia.
Správny orgán konštatoval, že v danom prípade nebola spôsobená ujma na zdraví, ale bola spôsobená
škoda na majetku. Prihliadal na skutočnosť, že priestupok bol spáchaný vedomím konaním na mieste
verejne prístupnom a následkom jeho spáchania bol poškodený verejný záujem. Prihliadal aj na výpis
z evidenčnej karty žalobcu, z ktorej zistil, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku
1971 a v období posledných dvoch rokov je zaznamenaných 7 záznamov o porušení predpisov proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, aj závažným spôsobom konania. Prihliadal na vek žalobcu,
jeho majetkové pomery a sociálnu situáciu a na skutočnosť, že žalobca pracuje v odbore znalectvo, ako
aj na to, že sa na prejednaní priestupku bez udania dôvodu nedostavil. Žalobcovi bola uložená sankcia
v strednej hranici ukladanej sadzby a zákaz činnosti v dolnej hranici sadzby vzhľadom na skutočnosť, že
v dôsledku porušenia povinnosti vodiča a následkom dopravnej nehody došlo len ku škode na majetku
a vodičský preukaz žalobca potrebuje nielen pre výkon svojej znaleckej živnostenskej činnosti.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že policajt objasňujúci okolnosti
dopravnej nehody nebol jej svedkom a pri vyhodnotení situácie nesprávne aplikoval ustanovenie §
15 zákona o cestnej premávke. Uviedol, že pred križovatkou a za križovatkou bol na hlavnej ceste
a v súlade s ustanovením § 9 ods.1 zákona o cestnej premávke jazdil pri pravom okraji vozovky.
Namietal, že vodič Volkswagenu Passat ho svojím konaním dostal do stavu krajnej núdze, pretože pri
odbočovaní od stredovej čiary cesty preňho nezákonne vytvoril prekážku. V prípade, že by žalobca
zastavil svoje vozidlo, vyvolalo by to reťazovú haváriu a zadnými nárazmi do jeho auta by došlo k
poškodeniu jeho krčnej chrbtice a väčším ekonomickým škodám. Preto konal tak, že pri zbadaní cestnej
prekážky zahájil obchádzanie vozidla Volkswagen Passat do jediného prázdneho priestoru, ktorým je
autobusová zástavba ako prístavba rozširujúca cestu. Ďalej namietal, že voči Volkswagenu Passat jazdil
pri stredovej čiare 78,6 m jazdy, pričom chcel odbočiť vpravo. Namietal, že nenašiel zákonný dôvod,
aby vodič Volkswagenu Passat mohol odbočovať od stredovej čiary, pri ktorej vozidlo dal do nulovej
rýchlosti, teda státia. Z tejto polohy urobil rozjazd pre odbočenie vpravo a opakovane Volkswagen Passat
zastavil, pretože prešiel odbočku a nezákonne obsadil celý jazdný pruh. Ďalej namietal, že znalecký
posudok vychádzal z podkladov postihnutých klientelizmom a chybami. Za procesnú vadu považuje
výsluch svedka v jeho neprítomnosti a odmietnutie poskytnutia zápisnice o výsluchu svedka zo dňa
30.06.2013 zo strany policajta pri nazeraní do spisu. V závere žalobca uviedol, že dňa 17.11.2013
požiadal o prerušenie konania, správny orgán pojednávanie neodročil, ale rozhodol dňa 18.11.2013 v
jeho neprítomnosti. Žalovaný svojím rozhodnutím z 11.02.2014 č. KRPZ-KE-KDI2-4/2014-P rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove zo dňa 18.11.2013 potvrdil
a odvolanie zamietol.

Žalovaný rozhodnutím z 11.02.2014 č. KRPZ-KE-KDI2-4/2014-P rozhodnutie Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 18.11.2013 potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia k námietkam žalobcu o klientelizme policajta vyšetrujúceho dopravnú
nehodu, ktorej nebol svedkom, žalovaný uviedol, že Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej
služby, uznesením zo dňa 12.09.2013 č. ČVS: SKIS-203/OISV-V-2013 odmietlo podozrenie z prečinu
zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť policajt zaradený na ODI OR PZ Košice - okolie tým, že nekonal po tom, čo sa dozvedel



informáciu o protiprávnom konaní vodiča VW Passat D.. P. X. zo dňa 18.06.2013, kde tento zreteľne
premiestnil po škodovej udalosti vozidlo cca 3 metre. Taktiež uznesením zo dňa 20.09.2013 odmietlo
podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť policajt zaradený na ODI OR PZ Košice - okolie tým, že nezistil
spoľahlivo stav veci.

V odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu policajtom vyšetrujúcim
dopravnú nehodu správne orgán uviedol, že podľa § 9 ods.1 zákona o cestnej premávke je vodič povinný
na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to
neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa znaleckého posudku č. 93/2013
(s. 17) a analýzy priebehu nehody (s. 16) znalec uviedol, že motorové vozidlo značky VW Passat sa
pohybovalo v čase 4,8 - 5,0 sek. pred jeho prvým kontaktom s vozidlom Mercedes vo vzdialenosti
asi 20 metrov pred križovatkou (odbočkou vpravo), pohybovalo sa priamym smerom a bolo mierne
spomaľované, jeho rýchlosť bola asi 20 km/h. Po prejdení dráhy 10,0 - 11,0 metra začal vodič odbočovať
do ľavej strany k stredovej čiare, čo vykonal za čas 1,5 - 1,7 s na dráhe 8,0 - 9,0 m, pričom vozidlo
spomaľoval a v tom čase sa pohybovalo rýchlosťou asi 8,0 - 10,0 km/h. V čase zrážky sa vozidlo Pasat
pohybovalo rýchlosťou 13,9 - 14,3 km/h.

Správny orgán je toho názoru, že vzhľadom na stavebný charakter križovatky, rozmeroch a technických
parametroch vozidla VW Passat sa vodič tohto vozidla pred odbočením priblížil k stredovej čiare, v
križovatke nezastavil a plynule pokračoval v odbočovacom úkone až do momentu zrážky. Vozidlo VW
Passat, ktoré sa pohybovalo a mierne spomalilo pred vykonaním odbočenia vpravo, nemožno považovať
za prekážku v cestnej premávke. Správny orgán sa nestotožnil s názorom žalobcu, že jeho konanie
bolo konaním v krajnej núdzi, pretože sa nejednalo o situáciu, kedy by nebezpečenstvo hrozilo priamo a
nebolo ho možné odstrániť iným spôsobom, pričom by sa muselo konať o konanie, ktoré konajúci sám
nevyvolal. Pokiaľ by žalobca dôsledne dodržiaval ustanovenie § 19 ods.1 zákona o cestnej premávke,
k vzniku dopravnej nehody by nedošlo. Podľa ustanovenia § 15 ods.1 zákona o cestnej premávke sa
predchádza vľavo, vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo, a ak už nie je pochybnosť
o ďalšom smere jeho jazdy. Podľa odseku 3 vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča
vozidla, ktoré sa po predídení zaraďuje. Pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri
predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.

Žalovaný ďalej poukázal na stranu 24 znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že je možné
predpokladať, že vodič - žalobca mal možnosť zabrániť zrážke tým, že by svoje vozidlo včas zastavil,
nakoľko po technickej stránke mal možnosť včas rozpoznať vzájomnú pozdĺžnú vzdialenosť od vozidla
Passat a že nemá možnosť obísť toto vozidlo bezpečným spôsobom, ako aj skutočnosť, že uvedené
vozidlo sa pohybuje pri dvojitej plnej deliacej čiare. Ustanoví znalec za bezprostrednú príčinu dopravnej
nehody pokladal techniku jazdy, ktorou sa žalobca pohyboval v čase dopravnej nehody, nakoľko zahájil
predchádzanie vozidla v križovatke z pravej strany za situácie, kedy nemal možnosť za daného stavu
križovatky od predchádzajúceho vozidla dostatočný bezpečný odstup.

K odvolacím námietkam o procesných chybách správneho orgánu pri objasňovaní priestupku žalovaný
uviedol, že prvým procesným úkonom voči žalobcovi ako podozrivej osobe zo spáchania priestupku bolo
prevzatie predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku. V čase podania vysvetlenia svedka X. B.
(záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 30.06.2013) ešte žalobca nemal procesné postavenie účastníka
konania v zmysle ustanovenia § 14 zákona o správnom konaní. Z uvedeného dôvodu nebola potrebná
účasť žalobcu pri spracovaní tohto záznamu, ktorý sa stal aj súčasťou administratívneho spisu, teda
žalobca mal možnosť sa s ním oboznámil a vyhotoviť si kópiu.

K námietke odňatia možnosti konať pred súdom správny orgán uviedol, že predvolanie na pojednávanie
prevzal žalobca dňa 23.10.2013. Žiadosť žalobcu o prerušenie konania bola správneho orgánu doručená
dňa 19.11.2013, pričom samotné ústne pojednávanie o priestupku sa uskutočnilo v neprítomnosti
žalobcu dňa 18.11.2013 o 10:00 hod. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní zo závažných dôvodov
neospravedlnil. Uloženú sankciu za priestupok považuje žalovaný za primeranú a s ohľadom na všetky
okolnosti a za súladu so zákonom.



V zákonnej lehote podal žalobcu žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobou sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí a
náhrady trov konania.

V žalobe opätovne namietala, že prvostupňový správny orgán rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Týmto konaním bolo mu nezákonne odňaté právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam o údajnom priestupku, predkladať dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy
a opravné prostriedky. Uviedol, že nemal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so znaleckým
posudkom, správny orgán mu nedal možnosť vyjadriť sa k osobe znalca, poukázal na to, že výsluch
svedka X. B. bol uskutočnený bez jeho účasti, a tiež na to, že správny orgán nevyhovel jeho návrhu
odstrániť rozpory vyšetrovacím pokusom, resp. rekonštrukciou.

Podľa názoru žalobcu skutkový stav nebol správne zistený. Tvrdil, že obchádzal prekážku v cestnej
premávke, ktorú vytvoril vodič Pasatu nezákonným odbočovaním vpravo mimo štátnu cestu na účelovú
poľnú cestu vedúcu do záhradkárskej osady Girady. Podľa žalobcu jediný možný spôsob zabránenia
dopravnej nehody bolo obchádzanie prekážky vpravo, kde bol dostatočný priestor. Vodič Passatu sa
podľa jeho názoru neriadil ustanoveniami zákona o cestnej premávke, čím pre žalobcu privodil stav
krajnej núdze, lebo jazdil v úseku, kde je stredová dvojčiara a jazdné pruhu smerujúce do Košíc boli plné.

Žalobca tiež namietal nesprávnosti týkajúce jednotlivých vzdialeností uvedených v plániku vyšetrujúceho
policajta, poukázal na jeho nesprávny spôsob objasňovania priestupku, najmä na to, že nebol zameraný
východzí bod merania, ani koncový bod merania. Spochybňoval zákonnosť vyšetrovania dopravnej
nehody, nakoľko nebol na miesto nehody privolaný znalec napriek tomu, že sa toho dožadoval. Namietal
skutočnosť, že vodič Passatu po zrážke premiestňoval vozidlo 3 metre. Napokon namietal aj nesprávnu
právnu kvalifikáciu dopravnej nehody, ktorú zavinil voči Passatu nesprávnou technikou jazdy, keď
dvakrát v križovatke zastavil a vytvoril preukážku na ceste. Konštatoval, že predchádzať sa dá iba na
ceste, kde je voľná cesta, a nie na ceste, kde je nezákonne vytvorená prekážka. Poukázal na to, že
žalovaný v odvolacom konaní tieto nedostatky neodstránil a stotožnil sa s právnym názorom správneho
orgánu prvého stupňa.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky
zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V postupe
prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne pochybenia, ktoré by odôvodňovali
zrušenie rozhodnutia o priestupku. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa
s administratívnymi spismi prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, so znaleckým úkonom
č. 10/2014 vo veci odborného vyšetrenia k dopravnej nehode zo dňa 18.06.2013 a stanoviska k
znaleckému posudku č. 93/2013 D.. P. F., X.., ktorý vyhotovil na objednávku žalobcu D.. E. Q. dňa
19.03.2014.

Žalobca na pojednávaní na krajskom súde zotrval na svojej žalobe a poukázal na to, že pri
oboznamovaní sa so znaleckým posudkom na Okresnom riaditeľstve PZ v Okresnom dopravnom
inšpektoráte v Trebišove dňa 13.11.2013 ústne požiadal prítomného príslušníka policajného zboru, aby
sa pojednávanie dňa 18.11. neuskutočnilo. Po preštudovaní znaleckého posudku dňa 17.11. osobne
doručil žiadosť o prerušenie konania, ktorá však ako vyplýva zo spisu, bola doručená správnemu orgánu
až 19.11.2013. Namietal, že znalec, ktorý v správnom konaní vyhotovil posudok, s ním nekonzultoval
okolnosti dopravnej nehody, a nesprávne v posudku uviedol, že mal poškodenú pravú stranu motorového
vozidla, hoci v skutočnosti mal poškodenú ľavú stranu. Opätovne poukázal na nesprávny postup
policajta, ktorý objasňoval dopravnú nehodu, ktorý svedka B. poslal prečo a nežiadal od neho vyjadrenie
a pri vyhotovovaní náčrtu dopravnej nehody nepostupoval správne, pretože priamka, ktorú policajt
zameral, nie je fixovaná ani na jednom konci. Z tohto nesprávneho zamerania potom vychádzal znalec,
ktorý vyhotovoval posudok. Žalobca ďalej tvrdil, že asi 30 - 50 metrov po prejdení ľavotočivej zákruty
vodič Passatu vyhodil smerovku doľava a zaradil sa k stredovej dvojčiare, a preto sa domnieval, že
vodič mieni odbočiť doľava do obce Hrašovík. Potom asi 10 - 11 metrov pred odbočením doprava dal
znamenie, že chce doprava odbočiť, ale v tom čase už podľa žalobcu nemohol robiť nič iné, len zabrzdiť
a snažiť sa vodiča obísť z pravej strany. Pre obchádzanie vozidla Passatu sa rozhodol preto, že tento



vodič na križovatke zastal, a pokiaľ by tam ostal stáť, nič by sa nestalo, ale voči Passatu začal odbočovať
doprava pričom podľa názoru žalobcu nesledoval vôbec situáciu na ceste za sebou, preto naradil do
jeho auta. Z toho dôvodu má vozidlo Passatu poškodený pravý predný blatník.

Zástupkyňa žalovaného už na pojednávaní uviedla, že žalobca sa mohol za neúčasti na ústnom
pojednávaní dňa 18.11.2013 ospravedlniť aj telefonicky a nemusel doručovať žiadosť o prerušenie
pojednávania. Ďalej poukázala na svedka B., ktorý síce uviedol, že videl na vozidle Passat blikajúce
svetlo vľavo, ale nevedel presne označiť, či išlo o brzdové alebo smerové svetlo. Z toho dôvodu na tejto
výpovedi správny orgán nemohol stavať.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo 16.11.2011 žiadal o prerušenie
priestupkového konania z dôvodu potreby odkonzultovať znalecký posudok č. 93/2013 D.. P. F., X..
iným znalcom. Žiadosť o prerušenie konania bola doručená dňa 17.11.2013 na Obvodné oddelenie
Policajného zboru v Trebišove o 17:45 hod. Okresnému riaditeľstvu PZ v Trebišove, Okresnému
dopravnému inšpektorátu táto žiadosť podľa pečiatky došla až 19.11.2013.

V spise sa nachádzajú dva záznamy o podaní vysvetlenia svedka dopravnej nehody X. B., a to z
19.06.2013 a 30.06.2013. V oboch prípadoch svedok zhodne uviedol, že osobné motorové vozidlo,
ktoré išlo pred žalobcom, pred križovatkou, zašlo smerom vľavo ku stredovej dvojitej čiare, preto
predpokladal, že vozidlo bude odbočovať vľavo, v dôsledku čoho sa zaradil k pravému okraju a chcel
toto vozidlo predchádzať zprava. Vo výpovedi z 19.06.2013 uviedol, že smerové svetlo vozidla značky
Passat videl až v čase, keď toto vozidlo predchádzal žalobca. Po vysvetlení z 30.06.2013 tento svedok
uviedol, že pred križovatkou zašlo motorové vozidlo Passat smerom vľavo ku stredovej dvojitej čiare,
a vtedy registroval blikajúce svetlo na ľavej strane tohto vozidla, pričom nevedel uviesť, či išlo o
blikajúce smerové svetlo, alebo blikajúce brzdové svetlo vplyvom pribrzďovania. Tiež uviedol, že pred
odbočovaním vozidla značky Passat vodič na krátku chvíľu zastavil a následne začal odbočovací
manéver, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel. Po zrážke vodič vozidla Passat posunul motorové
vozidlo bližšie ku križovatke cca o 3 metre.

V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 18.06.2013 vodič osobného motorového vozidla značky VW
Passat uviedol, že po prejdení ostrej ľavotočivej zákruty išiel rýchlosťou 30 - 40 km/hod., chcel odbočiť
vpravo do chatovej lokality Girady a asi vo vzdialenosti 50 - 70 m pred odbočkou doprava do chatovej
lokality dal svetelné znamenie o zmene smeru, priamo pred odbočením spomalil asi vo vzdialenosti 15
- 20 metrov pred zákrutou na účelovú cestu na 20/hod., vybočil s vozidlom vľavo ku stredovej čiare a
začal manéver odbočovania, pričom pred odbočovaním v spätnom zrkadle videl vozidle Mercedes, ktoré
mohlo byť vo vzdialenosti 30 metrov. Potom sledoval už iba cestu pred sebou, nestihol poriadne otočiť
volant a zbadal vedľa seba vozidlo Mercedes, kedy ihneď zabrzdil a stiahol riadenie naspäť. Došlo k
zrážke tak, že pravou prednou časťou zachytil ľavú stranu vozidla Mercedes.

Žalobca v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 19.08.2013 uviedol, že vodič Passatu po vyjdení z
ľavotočivej zákruty dal znamenie o zmene smeru vľavo, celý čas cca 150 metrov jazdil po stredovej
dvojčiare, na križovatke zastavil, preto on, a aj vodiči za ním sa preradzovali do pravej časti jazdného
pruhu, lebo predpokladali, že Passat odbočí vľavo odbočí vľavo smerom do Hrašovíka. Keď vodič
Passatu zastavil na križovatke, bol presvedčený, že týmto zastavením dával prednosť proti idúcim
vozidlám, aby mohol dokončiť svoje odbočenie vľavo. Vodič však v križovatke zmenil znamenie smeru
a začal odbočovať vpravo od stredovej čiary, potom keď bol temer kolmo na smer jazdy, dal do nulovej
rýchlosti vozidlo druhýkrát, lebo prišiel na to, že odbočenie nevie vykonať a že takouto jazdou by zišiel
z poľa, kde je úroveň o 2,50 metrov hlbšia. Uviedol, že k zrážke nemuselo dôjsť, keby vodič Passatu
sledoval, čo sa deje za ním, čo neurobil, ako to vyplýva aj z neho výpovede, že sledoval len cestu pred
sebou. Odmietal tvrdenie správneho orgánu, že nedodržal dostatočne odstupovú vzdialenosť, keďže aj
podľa výpovedí vodiča Passatu vyplýva, že pred zákrutou bol od neho vzdialený 30 metrov.

V znaleckom posudku, ktorý bol vyhotovený v správnom konaní, sa znalec okrem iného vyjadril k
technike a spôsobu jazdy vodičov D.. P. X. a žalobcu, a či správne reagovali na vzniknutú situáciu.
Konštatoval, že techniku jazdy, ktorou sa vodič D.. P. X. pohyboval v nehodovom úseku vozovky,
pokladal za možné hodnotiť po stránke technickej ako nie odporujúcu danej situácii a stavebnému stavu
križovatky, bez hodnotenia použitia znamenia o zmene smeru jazdy, ktorá je problematikou právneho
charakteru. Techniku jazdy, ktorou sa žalobca pohyboval v nehodovom úseku, znalec pokladá za možné



hodnotiť po stránke technickej ako nezodpovedajúcu danej situácii a stavebnému stavu vozovky, pričom
za nesprávny prvok pokladal predchádzanie vodiča v križovatke z pravej strany za situácie, kedy
vzhľadom na stavebný stav vozovky, nemal možnosť dodržať od predchádzaného vozidla bezpečný
bočný odstup.

Za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody znalec pokladal techniku jazdy, ktorou sa žalobca
pohyboval v čase dopravnej nehody, nakoľko zahájil predchádzanie vozidla v križovatke z pravej strany
za situácie, kedy nemal možnosť dodržať za daného stavebného stavu križovatky od predchádzaného
vozidla dostatočný bezpečný bočný odstup. Znalec pri posúdení možností zabránenia vzniku dopravnej
nehody vyjadril tak, že podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať,
že vodič D.. P.Z. X. za daných okolností mal možnosť zabrániť zrážke tým spôsobom, že by reagoval
na pohyb vozidla Mercedes v čase pred zmenou pohybu jeho vozidla smerom do pravej strany, a ak pri
deliacej strane zastavil. K tomu, aby toto mal možnosť vykonať, by musel sledovať vozidlo Mercedes
po dobu najmenej 2 sekundy, ktorá by mu umožnila rozpoznať rýchlosť pohybu tohto vozidla v danom
čase a musel by mať možnosť predvídať, že ho vozidlo Mercedes bude obchádzať z pravej strany, ktorú
možnosť rozpoznať a predvídať dané skutočnosti v danom čase po stránke technickej nemal. Tento
vodič s najväčšou pravdepodobnosťou nemal možnosť zrážke zabrániť iným manévrom ako zastavením
svojho vozidla, ktorý predpoklad vyplýva zo smeru pohybu vozidiel a z dopravnej situácie v nehodovom
úseku. Podľa znalca žalobca mal možnosť zabrániť zrážke tým, že by svoje vozidlo včas zastavil,
nakoľko po stránke technickej mal možnosť včas rozpoznať vzájomnú pozdĺžnu vzdialenosť od vozidla
Passat, ako aj jeho rýchlosť pohybu a skutočnosť, že nemá po stránke technickej možnosť obísť toto
vozidlo bezpečným spôsobom, ako aj skutočnosť, že uvedené vozidlo sa pohybuje pri dvojitej plnej
deliacej čiare (táto končila asi 20 metrov ďalej v smere pohybu vozidiel). Podľa znalca tento predpoklad
vyplýva z toho, že zameraná šírka jazdného pruhu (3,9 metra) neumožňovala bezpečné obídenie vozidla
Passat vo vozovke, nakoľko toto vozidlo zaberalo z jazdného pruhu šírku 2,3 - 2,5 m pri šírke vozidla
Mercedes 1,746 m + spätné zrkadlo, t.j. asi 1,9 metra bez započítania minimálneho bezpečného bočného
odstupu od predchádzaného vozidla.

Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením znalca D.. E. Q. k znaleckému posudku, ktorý žalobca
predložil súdu až 20.10.2015. Znalec sa vo svojom stanovisku k odpovediam na otázky zadané v
znaleckom posudku vyjadril tak, že s otázkou č. 1, 2, 3 a 5 súhlasí. Nesúhlasí však s názorom znalca
ohľadom techniky a spôsobu jazdy vodiča D.. P. X. a žalobcu. Podľa neho technika jazdy, ktorou sa vodič
D.. P. X. pohyboval v nehodovom úseku vozovky, nebola z technického hľadiska prijateľná. V snahe
odbočiť vpravo v štvorramennej križovatke nevyužil možnosť výjazdu zo svojho jazdného pruhu cez
prerušovanú čiaru, ktorá začínala vo vzdialenosti cca 5,5 metra od hranice križovatky, ale sa osobným
motorovým vozidlom bočne premiestňoval do ľavej časti svojho jazdného pruhu, čo mohlo vyvolávať
dojem, že chce odbočiť vľavo bez protismerný jazdný pruh v smere na obec Hrašovík. Tento vodič
však z ľavej časti svojho jazdného pruhu začal motorovým vozidlom vybočovať vpravo do trajektórie
pohybu vozidla značky Mercedes, čím prinútil žalobcu meniť smer jazdy vpravo za účelom zabránenia
zrážke premiestňovaním vozidla do priestoru odstavnej plochy pre autobusy. Technika jazdy, ktorou sa
žalobca pohyboval v nehodovom úseku vozovky, podľa uvedeného znalca bola z technického hľadiska
prijateľná. Konštatoval, že z analýzy nehody D.. F. vyplýva, že žalobca 2 x zareagoval na pohyb vozidla
značky Passat. Prvýkrát, keď sa toto vozidlo začalo premiestňovať do ľavej časti svojho jazdného
pruhu, druhýkrát v čase vybočovania vozidla značky Passta vpravo do trajektórie pohybu vozidla značky
Mercedes. V tomto okamihu žalobca v snahe vyhnúť sa zrážke stočil volantom doprava a aktívnym
brzdením sa snažil zabrániť kolíznej situácii, pre krátku pozdĺžnu vzdialenosť po miesto zrážky (cca 11,5
metra) stretu vozidiel nemohol zabrániť).

K vzniku dopravnej nehody a jej príčine z technického hľadiska znalec D.. E. Q. podal nesúhlasné
stanovisko ku stanovisku znalca v uvedenom znaleckom posudku. Uviedol, že žalobca nezahájil
predchádzanie vozidla v križovatke z pravej strany za situácie, kedy nemal možnosť dodržať za daného
stavebného stavu križovatky od predchádzaného vozidla dostatočný bezpečný bočný odstup, žalobca
v snahe vyhnúť sa kritickej situácii sa premiestňoval osobným motorovým vozidlom značky Mercedes
vpravo do voľného priestoru autobusovej zastávky. Stavebný stav križovatky nemá na priebehu nehody
žiadny vplyv. Definovať dostatočný bočný odstup vozidla, ktoré sa vyhýba kritickej situácii, t.j. vozidlu,
ktoré mu vybočuje do trajektórie pohybu vozidla, je technicky nezmysel. Bezprostrednou príčinou
vzniku dopravnej nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky vodičom osobného motorového vozidla
značky Passat pre vodiča osobného motorového vozidla Mercedes Benz, nakoľko sa vodič osobného



motorového vozidla značky Passat začal bočne premiestňovať do trajektórie pohybu osobného
motorového vozidla značky Mercedes v čase, keď sa toto nachádzalo vo vzdialenosti 11,5 m pred
miestom zrážky a pri rýchlosti pohybu svojho vozidla cca 46 cm/hod. by potreboval dráhu na zastavenie
minimálne 23 metrov.

Znalec D.. E. Q. tiež nesúhlasil s názorom znalca D.. F., X.. ohľadom posúdenia možnosti zabránenia
vzniku dopravnej nehody v konkrétnych podmienkach cestnej premávky. Uviedol, že vodič D.. X.Č.
zrážke mohol zabrániť, ak by v snahe odbočiť v priestore križovatky vpravo sa nepremiestňoval k ľavému
okraji svojho jazdného pruhu, ale osobným motorovým vozidlom by zišiel po pravej strane vozovky, ako
je to simulovaný na stranách 17 - 19 znaleckého úkonu, a ako je to zadokumentované na foto záberoch
priamo na mieste dopravnej nehody znalcom D.. E. Q. (strana 25 - 28 znaleckého úkonu). Žalobca
v danom mieste a čase za existujúcich podmienok simulovaných aj znalcom D.. F. zrážke nemohol
zabrániť.

Podľa § 9 ods.1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť
vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní
alebo odbočovaní.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení
smer jazdy vľavo, a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom
pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom
jazdnom pruhu.

Podľa § 15 ods.3 citovaného zákona vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla,
pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri
predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.

Podľa § 15 ods.5 písm.g) citovaného zákona vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v
takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred
úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového
vozidla.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať
znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je
povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje,
musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Podľa § 137 ods.1 citovaného zákona porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje
za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 137 ods.2 písm.c) citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti.

Podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba „zákon o priestupkoch“)
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda).

Podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm.e), g) - i) možno
uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa § 58 ods.1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či:
a) či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,



d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Orgány policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej
správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti policajného zboru (§ 58 ods.4 písm.c)
zákona o priestupkoch).

Podľa § 67 ods.1, 2 zákona o priestupkoch priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o
priestupky, ktoré sa prejednávajú iba na návrh (§ 68 ods.1).

Podkladom pre začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie
štátneho orgánu obce, organizácie alebo občanov priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho
orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

Podľa § 74 ods.1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne
pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne
dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostavil bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie jej v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon
o správnom konaní“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods.1, 2 citovaného zákona účastník konania aj zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 34 ods.1, 2 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluchy
svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadky.

Súd v konaní o žalobe žalobcu dospel k záveru, že skutkový stav nebol dostatočne zistený tak, aby bolo
možné dospieť k jednoznačnému záveru, že žalobca sa priestupku dopustil tak, ako je to uvedené vo
výroku preskúmavaných rozhodnutí.



V štádiu objasňovania priestupku vo vysvetleniach žalobcu vodiča Passata D.. X. a svedka B. ohľadom
techniky jazdy a dávania svetelného znamenia vodiča Passatu boli značné rozpory, ktoré sa správny
orgán po začatí priestupkového konania ani nepokúsil odstrániť tým, že by vodiča Passata a svedka B.
vypočul na ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu, ktorý by tak mal možnosť klásť svedkom otázky.
Znalec, ktorý vyhotovil v správnom konaní posudok, techniku jazdy posudzoval bez hodnotenia použitia
znamenia o zmene smeru jazdy, ktorú považoval za problematiku právneho charakteru. Vychádzal však
iba z obsahu podaných vysvetlení menovaných osôb.

O priestupku správny orgán prvého stupňa rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol riadne a včas na
pojednávanie predvolaný. Súd sa stotožňuje s právnym hodnotením žalovaného týkajúceho sa žiadosti
žalobcu o prerušenie konania, ale vzhľadom na jeho námietky voči znaleckému posudku a okolnosti
dopravnej nehody, ako aj na to, že na priestupkové konanie treba primerane aplikovať zásady platné
v trestnom práve, bolo podľa názoru súdu potrebné pred vydaním rozhodnutia žalobcovi dať možnosť
jeho námietky osobne voči znalcovi uplatniť a dať mu možnosť, aby znalec na jeho otázky odpovedal.

Žalobca predložil súdu znalecký úkon č. 10/2014 znalca D.. E. Q., v ktorom podal odborné vyjadrenie
k dopravnej nehode a k záverom znalca, ktorý vyhotovil posudok v správnom konaní. Znalec D.. Q.
diametrálne odlišne od znalca v správnom konaní hodnotil techniku jazdy oboch vodičov, bezprostrednú
príčinu vzniku dopravnej nehody, ako aj možnosti oboch vodičov zabrániť dopravnej nehode. Hoci tento
dôkaz žalobca si zabezpečil až po rozhodnutí žalovaného, súd za situácie, keď aj sám dospel k záveru,
že zistený skutkový stav nie je dostačujúci pre rozhodnutie, nemôže tento dôkaz nebrať do úvahy, a
nepoukázať na jeho obsah.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného
riaditeľstva PZ ODI Trebišov zrušil z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude správny orgán povinný vykonať dokazovanie
v zmysle citovaných ustanovení zákona o priestupkoch a zákona o správnom konaní za účelom
odstránenia doteraz existujúcich rozporov a za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu.

Podľa § 250j ods.7 O.s.p. správne orgán sú viazané právnym názorom súdu.

Žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 O.s.p. v celkovej sume 234,48
eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 167,78 eur, a to za 2 úkony právnej
služby prevzatia, príprava a podanie žaloby á 61,87 eur, 2 x režijný paušál á 16,08 eur, BPH 27,96
eur. Ďalej trovy konania pozostávajú z iných trov, a to zo zaplateného súdneho poplatku v sume 35,--
eur a cestovné pre žalobcu na pojednávanie dňa 11.02.2016 K. - Košice a späť 31,70 eur, spolu 66,70
eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi náhradu jeho trov v uplatnenej výške, a to súdny
poplatok v sume 70,-- eur, keďže bol zaplatený vo výške 35,-- eur, a cestovné žalobcu na predsúdne
rokovanie s riaditeľom ODI KS v dňoch 19.06.2013 a 08.08.2013, na foto zábery z miesta dopravnej
nehody, cestovné po znalca D.. Q. dňa 15.03.2014, ako aj preplatenie faktúry od znalca Ing. Sarvaša
za znalecký posudok, keďže nie sú to trovy, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti so súdnym konaním.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie §
3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.