{"guid": "6ca6bcaf-cbd9-4f1b-8639-62b02f2b1867:3db2f7cc-825e-4056-9bb4-0d973077ab42", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812212184.1", "spisova_znacka": "2Co/108/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/108/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. januára 2014, sp. zn. 2Co/108/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8812212184.1", "identifikacne_cislo": "8812212184", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3db2f7cc-825e-4056-9bb4-0d973077ab42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812212184.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812212184.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812212184.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212184
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812212184.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 811,11 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.01.2013 č.k. 9C/329/2012-31 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a určil, že zmluvná podmienka v bode 4.2 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie
a používanie platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere
predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s., voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere
na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení,
ktoré postúpenie bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom žalovanému a bolo vykonané
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd zdôraznil, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento je potrebné
aplikovať ustanovenia upravujúce vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok žalovaný uznal 23.01.2010. Pri závere o tom,
že ide o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné
aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo
pravdepodobne v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť najskôr v
januári 2008, čo vyplýva z predloženej platobnej histórie.  V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec
hodnotil z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. V prípade, že žalobca uplatňuje právo
pri použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatňovanému
právu a to s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ.
Zdôraznil, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovaným
má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemohol žalovaný ovplyvniť,
preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ak žalobca mal záujem na úhrade záväzku
žalovaným, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaného za účelom uzavretia
splátkového kalendára a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany, no za súčasného dojednania
straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára za stavu, keď žalovaný
splátkový kalendár nedodržiaval a tým sa stal splatný celý žalovaným uznaný dlh, podal žalobu po viac
ako 2 rokoch s uplatnením úroku z omeškania. Celé toto konanie možno hodnotiť ako prinajmenšom
špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanému
na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj prísl. pohľadávky. Žalobcom uplatnené právo
v danej veci je pávom, ktoré si uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide teda o výkon práva



v rozpore s dobrými mravmi, ktorým mu nebola poskytnutá ochrana. O trovách konania účastníkov
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu a zároveň si uplatnil trovy celého konania.
V dôvodoch odvolania žalobca zdôraznil, že obsahom dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania
bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom
právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej
doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová
10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Zdôraznil, že takáto forma dohody medzi veriteľom
a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec nie je možné ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku
zo strany veriteľa. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi
veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka nebola premlčaná, je nekalou obchodnou praktikou.
Žalobca považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného
ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým
bol úver poskytnutý, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca
podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia,
keď zároveň súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne
rozhodnutie o veci.

Podľa § 53 ods. 1  veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach  zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľné podmienky).

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku 3 ods. 2 Smernica Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách by mal dopadať aj na
úkony nadväzujúce, ktoré boli vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak ako je tomu aj v
prejednávanej veci.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzatvorené
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Je potrebné konštatovať, že sú v zásade správne závery súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie
obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola medzi účastníkmi
konania uzatvorená dňa 23.012.010.  Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je
skutočne naformulovaná takým spôsobom, že navodzuje síce informáciu o tom, že ide o splátkový
kalendár, ale len nevýrazným spôsobom uvádza informáciu a vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu.



Podpisom takejto dohody došlo k predlženiu premlčacej dohody z pôvodnej doby 3 rokoch na 10-ročnú
premlčaciu lehotu uvedenú v § 110 ods. 1 OZ. Predĺženie premlčacej doby je tak zjavne nevýhodné vo
vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi. Ide o konanie, ktoré smeruje k spôsobeniu nerovnováhy vo
vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a  žalovaným ako spotrebiteľom, a to za situácie pokiaľ sa
podpis takejto dohody nesprevádza s riadnym vysvetlením a poučením zo strany žalobcu vo vzťahu k
tomu, aké právne následky má podpis spornej dohody. To platí aj v situácii, že dlh premlčaný v danom
momente nebol.

Žalobou uplatnený nárok však okrem poukazu na takto uzavretú dohodu je odvodený z pôvodne
uzatvorenej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Konkrétne ide o Zmluvu o úvere
č. 1444952702. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe, na základe takto uzatvorenej zmluvy poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 Eur, z ktorého žalovaný čerpal sumy
podľa predloženej platobnej histórie a to formou nákupov tovaru alebo výberov v hotovosti.

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v priebehu konania vypočutý nebol a v spise sa
nenachádza ani jeho vyjadrenie k veci. Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje
na ustanovenie § 100 a nasledujúcich OZ, pričom nebolo zistené, aby žalovaný zniesol námietku
premlčania žiadaného nároku zo strany žalobcu. Z toho dôvodu je potrebné rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ktorý sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, hodnotiť ako
nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov, čo je vždy dôvodovom pre zrušenie veci v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi
možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie
súdu.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
článku 43 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom určeným §
157 ods. 2 O.s.p dochádza nielen k tomu, že rozsudok nie je preskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 221 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní posúdi komplexne nárok uplatňovaný, tak ako je to zrejmé z obsahu
žaloby a predovšetkým bude potrebné vo veci vypočuť žalovaného ako účastníka konania v súlade s
ustanovením § 131 O.s.p. V závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania o veci opätovne rozhodne
s tým, že v novom rozhodnutí sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/329/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}