Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/17/2016 z 21. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 21. júna 2016, sp. zn. 13Co/17/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5113217572.5 Krajský súd Žilina | 13Co/17/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5113217572.5 | 2016-06-21 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 226 OSP, § 224 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3188366d-666a-4b8a-89b2-5e42e4169b33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113217572.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217572
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113217572.5

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, v konaní o
zaplatenie 944,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
5C/280/2013-97 zo dňa 29. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5C/280/2013-97 zo dňa 29. októbra 2015 z r u
š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. určil zmluvnú podmienku
v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600066 zo dňa 17.08.2009
uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníkom P. M. o dojednaní vypĺňacieho práva
zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú
zmluvnú podmienku v celom rozsahu a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“). Návrh je návrhom zo zmenky zo dňa 17.08.2009, ktorá
ako vystavená v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598 a vystaviteľom zmenky je žalovaný. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 508600066,
ktoré číslo je uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky. Zo zmenky vyplýva právo žalobcu na
zaplatenie zmenkovej sumy 944,13 Eur a na zmenkový úrok 0,25% denne od 04.06.2010 do zaplatenia.
Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava spornú zmenku indosovala na žalobcu. Okresný súd návrh
doručil žalovanému s výzvou na vyjadrenie, žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Do konania pred okresným súdom oznámil vstup vedľajší účastník konania na strane žalovaného ako
spotrebiteľa. Tento bol okresným súdom poučený a vyzvaný k predloženiu súhlasu žalovaného so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 3 novely O.s.p. Keďže súhlas
nebol doručený, v súlade s § 93 ods. 3 novely O.s.p. (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015)
okresný súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania,
a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Okresný súd vychádzal zo znenia § 93 ods. 3
O.s.p., z ktorého vyplýva, že súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhoduje len na návrh. Okresný súd preto nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu
účastníkovi konania návrh a ostatné podania, keďže sa na neho neprihliadalo z dôvodu, že nebol
vedľajším účastníkom konania. Okresný súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka konania,
že je potrebné aplikovať O.s.p. platné a účinné do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do
1.1.2015. Podľa názoru vedľajšieho účastníka preto nebolo jeho povinnosťou doručiť súhlas žalovaného



s jeho vstupom do konania a okresný súd mal na jeho vstup prihliadať a doručiť mu návrh a ostatné
podania. Okresný súd skonštatoval, že sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva
zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom
ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky
prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné
v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na uvedený prípad bolo aplikované ustanovenie § 93 ods. 3
novely O.s.p. a na vedľajšieho účastníka konania okresný súd neprihliadal. Týmto postupom mu neodňal
možnosť konať pred súdom. Podľa § 44 ods. 2 O.s.p. okresný súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi
konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa. Toto právo vedľajší účastník konania
nevyužil. Okresný súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe
nerozhodoval.

Okresný vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1 až
3 Nariadenia oboznámením sa s návrhom, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou v
exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená, a
oboznámil sa s pripojenou fotokópiou exekučného spisu sp. zn. 16Er/737/2011. Z exekučného spisu
sp. zn. 16Er/737/2011 okresný súd zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke pod
č. 50860066 (pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené 508600066) bola uzavretá medzi
spoločnosťou Pohotovosť, a.s., Bratislava a žalovaným dňa 17.08.2009 na poskytnutý úver 600 Eur,
navýšený o poplatok 576 Eur, spolu 1.176 Eur. Žalovaný mal dlh zaplatiť v 12-tich splátkach po 98 Eur. V
úverovej zmluve nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou
úverovej spotrebiteľskej zmluvy sú všeobecné podmienky, ktoré v článku 14 zahŕňajú dohodu o vyplnení
zmenky. Okresný súd mal znením čl. 14 všeobecných podmienok preukázané, že ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, teda ku dňu 17.08.2009 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 17.08.2009, nebola
v zmenke uvedená zmenková suma 944,13 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25% denne. Tieto
údaje mal vyplniť jednostranne remitent najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý
dlh, teda, keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. ich zaplatí len sčasti. Zmenková
suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v
budúcnosti ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum
zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh. Okresný súd tak mal
preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal
veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne indosoval na žalobcu. Okresný súd
mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej
spotrebiteľskej zmluve, keďže táto informácia mu bola známa priamo zo zmenky, kde je číslo úverovej
spotrebiteľskej zmluvy.

Okresný súd konštatoval, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k
spotrebiteľskej zmluve, čo vyplýva zo samotnej zmenky, ktorá obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. Zmenka tvoriaca predmet sporu je totožná so zmenkou v exekučnom konaní sp. zn.
16Er/737/2011, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve,
čo vyplýva z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy a tento záver je podložený aj tým,
že zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v totožný deň 17.08.2009. Okresný súd
konštatoval, že zmenka je po formálnej stránke platným právnym úkonom, avšak nakoľko sa jedná
o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu,
ktorý zmenka zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Úlohou okresného súdu bolo preto
z úradnej moci skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článku
14 všeobecných podmienok, na základe ktorého veriteľ jednostranne zmenku vyplnil čo do zmenkovej
sumy a čo do splatnosti zmenkového úroku.

Okresný súd aplikoval Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
Smernicu Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/07 zo dňa 6.5.2008 a za aplikácie rozhodných
citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Bez platnej
dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri
blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa
plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17



zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) bolo potrebné
posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského
úveru. Okresný súd dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná
podmienka v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom
v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla
ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluvy, nemôže byť
považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania,
neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná a tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej
úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver,
preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej
zmluvy a článku 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno
na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka mal veriteľ, t.j. právny predchodca
žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím
spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka je dojednanie o
vypĺňacom práve zmenky (článok 14 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou
aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu
spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu
postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť
realizovať práva spotrebiteľa. Takýto záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré
nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv.

Podľa okresného súdu je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednanie v článku 14
všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto,
že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa
v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu.
Okresný súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané,
že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany - spotrebiteľa
obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom a teda
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Značnú
nerovnováhu v právach podľa názoru okresného súdu spôsobilo dojednanie v článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplnil zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie bolo neurčité,
nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Suma bola jednostranne do zmenky uvedená
veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká
suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzavretia dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej
sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky, a neboli ani určitým,
preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala
byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil dohodu o vypĺňacom práve okresný súd aj podľa §
53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v
čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení
zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu,
ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne x 365 dní, vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom



došlo momentom zosplatnenia dlhu. Išlo o rozpor so zákonom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001
Z.z. Zároveň podľa záveru okresného súdu išlo o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy bodu 1 písm. e) Smernice Rady 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou
a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké
príslušenstvo pohľadávky, a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Išlo o neplatnosť tohto dojednania
aj v nadväznosti na § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a § 39 Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa § 265 Obchodného zákonníka. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona
uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také
plnenia, na ktoré vôbec žalobcovi nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010
Z.z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Skutočný úver bez poplatkov bol poskytnutý žalovanému vo výške 600 Eur. Veriteľovi preto nevzniklo
právo na vrátenie poplatku vo výške 576 Eur, o ktorý úver navýšil, ani na úrok. Napriek tomu do zmenky
bola dopísaná zmenková sumu 944,13 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).

V danom prípade okresný súd konštatoval, že dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná
podmienka bola neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo
161/2007 zo dňa 6.5.2008, v ktorom sa konštatuje, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo
veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Okresný súd podľa § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej
moci určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o
dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu
a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Z titulu neplatnej dohody o
vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa
17.8.2009. Podľa § 154 ods. 4 O.s.p. a podľa § 494 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho
úkonu, t.j. z neplatnej zmenky okresný súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto žalobu
zamietol. Okresný súd nemohol žalobcovi priznať nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru,
že zmenka je neplatným právnym úkonom.

Nebolo podľa okresného súdu predmetom sporu zaplatenie úveru a príslušenstva podľa úverovej
spotrebiteľskej zmluvy k tomu, aby mohol zvažovať, že návrhu vyhovie v tom rozsahu, že by priznal
bezúročný úver, resp. zostatok úveru bez poplatkov podľa zákona 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010
Z.z. Nárok bol uplatnený na základe zmenky ako právneho titulu a nebol uplatnený na základe úverovej
spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti okresného súdu predmetom sporu bránila rozhodnutiu priznať
žalobcovi zostatok úveru bez úrokov a bez poplatkov aj tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, koľko
skutočne žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru 600 Eur ku dňu rozhodovania okresného súdu.
Porovnaním zmenkového nároku podľa zmenky vo výške 944,13 Eur, s výškou nároku uplatneného
v tomto konaní 944,13 Eur, okresný súd bez účtovných dokladov o zaplatení mohol len uvažovať, že
žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil ani časť z poskytnutého úveru. Z úverovej spotrebiteľskej
zmluvy vyplývalo, že spotrebiteľský úver bez úrokov a bez poplatkov bol poskytnutý vo výške 600 Eur. Pri
aplikácii logického výkladu by potom nezaplatený úver bez úroku, bez poplatkov predstavoval maximálne
sumu 600 Eur a nie sumu 944,13 Eur, tvoriacu predmet sporu. Tieto závery okresného súdu vyplývali
zo stavu, ktorý bol tvrdený v žalobe zo dňa 28.3.2013, pričom ku dňu rozhodovania okresného súdu
účastníkmi nebolo preukázané, či od podania žaloby žalovaný zaplatil dlh alebo jeho časť na základe
zmenkového konania alebo v rámci exekučného konania. Žalobca nepreukázal účtovnými dokladmi,
či nedošlo k zániku dlhu zaplatením a keďže dlh bol súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v
exekučnom konaní, okresný súd nemal preukázané, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. Za
tejto situácie okresný súd nemohol z úradnej povinnosti podľa § 153 ods. 4 O.s.p. zaviazať žalobcu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takým postupom by zároveň
žalovanému bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku záväzku
zaplatením.



V nadväznosti na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo
161/2007 zo dňa 6.5.2008 okresný súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné
podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe ktorých zmenka bola vystavená
(kauzálny nexus), a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa. Okresný súd mal preukázané, že
subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa. V príčinnej súvislosti
s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a
indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Takémuto konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Okresný súd dospel k
záveru, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby
zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa
aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd sa preto domnieval, že
pokiaľ aj žalovaný v danom konaní neprodukoval námietky, okresný súd z úradnej moci chránil jeho práva
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol. O
trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému trovy
konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, a preto mu náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca mal za to, že
rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu článku 4, 5
a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie“),
pretože žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa článku 5 ods. 3, 6 Nariadenia, a tým
okresný súd bol povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vo veci mal byť vydaný rozsudok
o pohľadávke žalobcu. Ak takto okresný súd nepostupoval, tak jeho rozhodnutie je prekvapivým
rozhodnutím. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie, okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani
žalovaný dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.
Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p. Tým, že na uplatnené práva predložil platnú zmenku, pretože
táto spĺňa aj všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb., tak za tohto
stavu preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa článku
5 ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na
ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.
Žalovaný sa však takejto ochrany nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním
ju prakticky uznal. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere,
aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do
práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov
nepredkladal tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval okresný súd v napadnutom rozsudku.
Nie je zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca ani žalovaný
sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca
zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca poukázal na § 17
zákona č. 191/1950 Zb. z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom
zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008. Podľa žalobcu ustanovenie
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a
zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky.
Okresný súd v rámci dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca
zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a preto v



prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom práve. Žalobca poukázal
na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

K postupu okresného súdu podľa § 153 ods. 2 O.s.p. žalobca uviedol, že v tejto veci nešlo o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy. Prejednával sa spor zo zmenky ako cenného papiera a ak okresný súd sám
vykonal dôkaz spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k uvedenému vyjadriť, nebolo možné
uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade okresný súd nerešpektoval znenie §
153 ods. 2 O.s.p. a aj napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
Ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa
záväzným tak pre účastníkov konania ako aj pre všetky orgány a teda najmä súdy. Žalobca zdôraznil, že
okresný súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá nie je účastníkom tohto konania. Naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý zmluvnú
podmienku vôbec nepoužíva. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 19. februára 2015 sp. zn. 41Cob 42/2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.
februára 2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013 zo dňa 28.
novembra 2013. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., preto nebolo možné v
tomto prípade poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná,
neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa
obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v svojom konaní
aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto
kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k
podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné
doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená
súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca
poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že
v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa článku 7 ods. 1, 3
Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013
zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ
previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný.

Okresným súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a
zrozumiteľne v tlačive A uplatnil právo zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je
indosatárom. Žalovaný ako dlžník v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej
nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jej vzťahu k žalobcovi a
ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, teda voči remitentovi ako skoršiemu
majiteľovi zmenky, nebolo možné postup okresného súdu a výklad jednotlivých zákonných ustanovení,
ako uskutočnil okresný súd, akceptovať. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy,
ak by žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo
ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však
v konaní musel aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov,
sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona zmenkového a šekového preto okresný súd bol oprávnený
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne



do nej uviesť, nie však podmienky vystavenia, ani jej neprípustnosť. Žalobca žiadal rozsudok okresného
súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
s obsahom spisového materiálu okresného súdu a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku.

Zo spisového materiálu krajský súd konštatuje, že na č.l. 69 spisu sa nachádza Oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 20.11.2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa
24.11.2014. Jedná sa o podanie, ktorým občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
v zastúpení JUDr. Bohdanom Jakubisom oznamuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, a to na
podporu žalovaného. Následne zo strany žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu bola podaná námietka
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní (č.l. 75 spisu). Okresný súd ďalej vo fotokópii do
súdneho spisu založil obsah exekučného spisu sp. zn. 16Er/737/2011 a určil termín vyhlásenia rozsudku
na deň 29. októbra 2015. Oznámením zo dňa 29.4.2015 (č.l. 71 spisu) oznámil okresný súd združeniu
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, že v zmysle ust. § 93 ods. 3 druhá veta novely O.s.p. je
potrebné doručiť okresnému súdu v potrebnom počte súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník
zúčastňuje na konaní s tým, že v opačnom prípade podľa ust. § 101 ods. 3 O.s.p. v nadväznosti na
ust. § 93 ods. 3 O.s.p. nebude na oznámenie o vstupe do konania prihliadať. Dňa 29.10.2015 bol podľa
zápisnice vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Vo vzťahu k oznámeniu vedľajšieho účastníka o jeho vstupe do konania na podporu žalovaného je
krajský súd odlišného právneho názoru oproti názoru, ktorý svojim postupom v konaní prezentoval
okresný súd. Krajský súd je toho názoru, že úkon zahlásenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 24.11.2014, je potrebné ako procesno-právny úkon
posudzovať podľa znenia Občianskeho súdneho poriadku v čase jeho uskutočnenia, teda podľa znenia
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného ku dňu 24.11.2014, v zmysle ktorého vedľajší
účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú
prostredníctvom súdu, pričom o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodne súd len na návrh. Tento
záver krajského súdu vychádza aj z ust. § 355 druhá veta O.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Úkon oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania podaním zo dňa 20. novembra 2014 doručeným Okresnému súdu
Čadca dňa 24.11.2014 a z neho vyplývajúce účinky zostali zachované k momentu uskutočnenia tohto
úkonu pred Okresným súdom Čadca, a preto v ďalšom postupe tohto okresného súdu bolo nevyhnutné
vychádzať z platnej právnej úpravy k dátumu, keď účinky tohto úkonu zostali zachované uskutočnením
tohto úkonu, t.j. k dátumu 24.11.2014. Uvedené vyplýva z toho, že sa koná v dôvere subjektov v
právo platné v čase takéhoto konania, čo zabezpečuje aj právnu istotu pri konaní subjektu, ktorý práve
v rámci svojho konania vychádza z právneho stavu platného k momentu jeho konania, čo vyúsťuje
aj do predvídateľnosti postupu a rozhodovania súdu. Účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa
právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostávajú v plnej miere zachované a nie je možné spätne
vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do
31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje procesný
úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia takéhoto úkonu.
Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadovalo
výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

To, že pri oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania podaním zo dňa 20.11.2014 doručeným
Okresnému súdu Čadca dňa 24.11.2014 bolo potrebné vychádzať v tom čase z platného znenia ust. § 93
ods. 3 O.s.p., vyplýva podľa názoru krajského súdu aj z toho, že zmena Občianskeho súdneho poriadku
vykonaná zákonom č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 neobsahovala ustanovenie, že na konanie
začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, tak



ako je to vyjadrené v situácii iných navrhovaných a prijatých zmien Občianskeho súdneho poriadku, ako
to bolo v prípade zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa O.s.p. v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v ust. § 372y O.s.p. mal úpravu, že na konania
začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona,
čo však pri vedľajšom účastníkovi konania nebolo vyjadrené pri úprave ust. § 93 ods. 3 O.s.p. zákonom
č. 353/2014 Z.z.

S ohľadom na uvedené bude potrebné, aby okresný súd vo vzťahu k oznámenému vstupu vedľajšieho
účastníka do konania podľa jeho podania zo dňa 20.11.2014 prihliadol na v tom čase platnú úpravu
Občianskeho súdneho poriadku v ust. § 93 ods. 3 O.s.p., za rešpektovania toho, že vedľajší účastník
nemôže v konaní vystupovať na strane žalovaného v prípade jeho nesúhlasu alebo proti jeho vôli.

Krajský súd sa ďalej zaoberal procesným postupom okresného súdu pri vykonávaní dokazovania. Ako
už bolo uvedené, okresný súd do obsahu spisového materiálu založil vo fotokópii obsah spisového
materiálu Okresného súdu Čadca sp. zn. 16Er/737/2011 a následne verejným vyhlásením rozsudku vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zo spisového materiálu tiež vyplýva (úprava z č.l. 31 spisu),
že žalovanému bol doručovaný návrh spolu s poučením. Z postupu okresného súdu však nevyplýva,
že by žalovanému bolo doručené tlačivo „C“ na odpoveď v zmysle Nariadenia. Žalovaný na doručený
návrh napriek poučeniu podľa ust. § 114 O.s.p. na uplatnený nárok žalobcu nereagoval. Okresný
súd sám následne pripojil a vo fotokópii do súdneho spisu založil obsah spisového materiálu sp. zn.
16Er/737/2011, ktorý sa týka exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, proti
žalovanému. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní postupu okresného súdu vzal do úvahy Spoločné
stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia NS SR
zo dňa 20. októbra 2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015, pod č. 93. S prihliadnutím na toto stanovisko je
krajský súd názoru, že uvedený procesný postup okresného súdu je možné akceptovať. Podľa tohto
spoločného stanoviska: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú
v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20.
októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s
účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté
Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v
zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd
v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená
to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj ohľadom rozhodovacej praxe
odvolacieho súdu.

Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme
dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi



a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

Napriek uvedenému je krajský súd názoru, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisového materiálu, pričom tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, nakoľko
vo veci došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom bez nariadenia pojednávania, bola
takýmto postupom odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania a
oboznámenia sa s dôkazmi, a to tak v súlade s Nariadením, ako aj v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom, ktorého ustanovenia je potrebné aplikovať ako rozhodné procesné právo v zmysle čl. 19
Nariadenia. Právo účastníka konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, je odrazom jeho možnosti
ovplyvniť skutkové zistenia, na základe ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka
konania pri využívaní jeho procesných práv je závislá aj od miery presvedčivosti dôkazov vykonaných
súdom a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, ktoré majú vplyv na unesenie, či neunesenie
dôkazného bremena daného účastníka. Ak sa okresný súd bez nariadenia pojednávania výlučne
sám oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného exekučného spisu, bez toho,
aby účastníci mali možnosť s týmito listinnými dôkazmi sa oboznámiť ich vykonaním na nariadenom
pojednávaní, bolo takýmto postupom upreté žalobcovi právo splniť jeho povinnosť tvrdenia, dôkaznú
povinnosť a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, pri
hodnotení ktorého okresný súd prihliadal na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. V rámci nového
konania bude preto úlohou okresného súdu zachovať práva žalobcu a rovnako tiež práva žalovaného
aj pri vykonávaní dokazovania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zhodnotení bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní bude úlohou okresného súdu pri vedľajšom
účastníctve postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru krajského súdu a vo vecno-
právnej rovine vykonať dokazovanie na nariadenom pojednávaní tak, že bude rešpektovaná vyvíjajúca
sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-
právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk 8/2015. S ohľadom na zrušenie rozhodnutia okresného súdu bude okresný súd v
rámci nového konania rozhodovať aj o čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom v jeho podaní zo dňa
21.12.2015 (č.l. 124 spisu). Uvedenými závermi bude okresný súd viazaný, pokiaľ nedôjde k zásadnej
zmene skutkového a právneho stavu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.