{"guid": "6c77af82-e9b4-403c-9ca8-58937e9a3a73:d683b0b8-34fd-48a4-aafb-daa99b7b11d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1", "spisova_znacka": "12CoP/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoP/8/2014 z 9. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. júna 2014, sp. zn. 12CoP/8/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1", "identifikacne_cislo": "8113234262", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2014-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d683b0b8-34fd-48a4-aafb-daa99b7b11d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoP/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234262
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Petra Šama a JUDr. Branislava Brezu, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. X., nar. XX.X.XXXX,
a mal. V. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u otca, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny B., deti rodičov - matky: W.. K. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. X, t. č. W.,
M.. E. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Prešov, Hlavná 89, a otca: Q. X.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. X, splnomocneného zástupkyňou JUDr. Danielou Švárnou, Wolkerova
15, Prešov, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom a úpravu styku, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.3.2014 pod č. k. 27P/422/2013-26, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení maloletých detí do výchovy otca,
o úprave styku a o zamietnutí návrhu matky.

M e n í     rozsudok  súdu  prvého  stupňa  o  výroku  o  výživnom  tak, že  matka  je     p o v i n n á
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé z maloletých
H. a V., ktoré výživné je   p o v i n n á   poukazovať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
od X.X.XXXX do budúcna.

Žiaden z účastníkov    n e m á    na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd W.ov rozsudkom č. k. 27P/422/2013-26 zveril mal. H. X., nar. XX.X.XXXX a mal. V. X.,
nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou 100,- eur mesačne a mal.
V. sumou 70,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna. Upravil styk matky s mal. H. a mal. V. tak,
že matka je oprávnená sa s maloletými deťmi  stretávať: každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00
hod. do nedele do 18.00 hod.; a každý nepárny  týždeň v roku od pondelka od 16.00 hod. do stredy do
20.00 hod., s tým, že  matka  je povinná maloleté deti prevziať od otca na vopred dohodnutom mieste
a v mieste bydliska otca maloleté deti otcovi riadne odovzdať. Otec je povinný maloleté deti na styk s
matkou riadne pripraviť. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka 26.11.2013 požiadala
súd, aby jej zveril mal. H. a mal. V. do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť
po 100,- eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc  právoplatnosťou rozsudku.

Otec nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ale nemal námietky k tomu,
aby deti naďalej navštevovali matku tak, ako ju aj v terajšej dobe navštevujú.



Kolízny opatrovník po vypočutí maloletých detí v rozvodovom konaní navrhuje umožniť matke
stretávanie sa s deťmi tak, ako je to v súčasnej dobe, a to od pondelka do stredy jeden týždeň a
nasledujúci týždeň od štvrtka do nedele. Je to určitá forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorú
v rozvodovom konaní navrhuje matka, ale tam je to rozdelené na  polovičky týždňov.

Na pojednávaní 20.3.2014 matka uviedla, že bude rešpektovať vôľu maloletých detí. Pokiaľ nebudú
zverené do jej osobnej starostlivosti navrhuje upraviť styk podľa návrhu kolízneho opatrovníka.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že mal. H. a mal. V. pochádzajú z manželského
vzťahu rodičov navrhovateľky a odporcu, kde navrhovateľka za dramatických okolností opustila spoločnú
domácnosť 23.10.2013. Na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov pod sp. zn.
29P/5/2014, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Maloleté deti ostali bývať v domácnosti otca, kde mal. V. v pondelok po škole odchádza k matke a
vracia sa k otcovi až v utorok večer. Opäť prichádza vo štvrtok poobede po škole a odchádza od matky
v piatok alebo v sobotu. Matka má prenajatý 2-izbový byt. V uvedenom byte navštevujú maloleté deti
matku. Domácnosť matky navštevuje aj jej priateľ, ale v domácnosti matky sa nezdržiava, nakoľko deti
ho odmietajú. Matka je zamestnaná na U. W., B. M. P. T. W. s čistým mesačným príjmom 530,- eur. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Otcovi prispieva na výživu maloletých detí čiastkou 200,- eur mesačne.

Otec v súčasnosti býva s deťmi v rodinnom dome, ktorý je dvojgeneračný, kde v jednej časti je otec s
deťmi a v druhej časti stará matka. Na inkaso platí otec 100,- eur mesačne, spláca hypotéku 265,- eur
mesačne. Matka prispieva sumou 200,- eur mesačne na maloleté deti. Otec si platí životnú poistku 65,-
eur mesačne, v ktorej sú pripoistené obe maloleté deti. Otec je D. vo H. N. B. W. J.A.T. v W. s čistým
príjmom 626,21 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec nemá.

Mal. H. navštevuje  7. ročník základnej školy a mal. V. 5. ročník základnej školy. Obaja sa stravujú v
škole, kde za obedy im otec platí po 45,- eur mesačne. Ďalej prepláca deťom cestovné 10,- eur mesačne.
Otec platí aj poplatky za krúžky, resp. má výdavky na zájazdy a vystúpenia mal. V.R., ktorá účinkuje v
tanečnom krúžku.

Vypočuté maloleté deti v rozvodovom konaní prejavili ochotu ostať v rodinnom dome spolu s otcom a
možnosťou pravidelne sa stretávať s matkou, ale nechcú, aby v tom čase tam bol aj priateľ matky.

Súd návrh posudzoval podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., že rodičia maloletých detí,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine,  plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

V konaní bolo preukázané, že rodičia už nežijú v spoločnej domácnosti od 23.10.2013 a maloleté deti
ostali bývať u otca. Od tej doby sa matka pravidelne stretáva s mal. V., resp. menej často s mal. H.. Podľa
vyjadrení, deti sa dobre cítia v rodinnom dome u otca a chcú tam aj ostať bývať, s čím v závere konania
súhlasila aj matka, keď vyjadrila, že bude rešpektovať názor súdu. Preto súd zveril obe maloleté deti do
osobnej starostlivosti otca s tým, že je oprávnený a povinný ich zastupovať a spravovať ich majetok.



Pri určení výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností oboch rodičov. Doposiaľ na výživu
každému z detí matka prispieva sumou 100,- eur mesačne, ale táto suma sa jej zdá privysoká, nakoľko
platí podnájom a na živobytie jej ostáva cca 100,- eur mesačne. Príjem otca je vyšší ako u matky, a keď
súd mal preukázané, že otec sa vo väčšej miere podieľa na výchove a výdavkoch maloletých detí, určil
výživné pre mal. H. v sume 100,- eur a pre mal. V. v sume 70,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou
rozsudku do budúcna. Matka si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnila v plnej miere.

Matka žiadala o úpravu styku. Súd upravil stretávanie oboch detí s matkou prvý párny týždeň od štvrtka
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do stredy do
20.00 hod., s tým, že matka je oprávnená deti  prevziať od otca a povinná ich otcovi vrátiť v dohodnutom
čase. Otec má deti pripraviť na styk s matkou.

Súd zamietol návrh matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, pretože tie sa momentálne
nachádzajú v starostlivosti otca.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., že ak ide o konanie,
ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca matky. Súd pri rozhodovaní vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď rozhodol na prvom pojednávaní bez toho, aby vykonal
riadne dokazovanie okrem výsluchu účastníkov. Rozsudok je predčasný a unáhlený. V konaní mal byť
pribratý znalec na vyriešenie otázky zverenia maloletých detí a úpravu styku, pretože rozhodnutie má
ďalekosiahle následky pre matku. Naviac, výsledky dokazovania znalcom v rozvodovom konaní môžu
byť absolútne odlišné ako v tejto veci.

Navrhovateľka musela náhle opustiť spoločnú domácnosť, pričom jej nový vzťah nie je príčinou rozvratu
manželstva. Matka nemala žiadnu šancu porozprávať sa o celej záležitosti s maloletými deťmi ani ich
zobrať so sebou, keďže ju otec vyhodil so všetkými vecami ráno o 4-tej hodine. Nedovolil jej vziať
maloleté deti, ani sa s nimi rozlúčiť.

Otec pracuje ako D. na H. Q...P..T. v W., teda pracuje aj v noci a tieto sú v takomto čase opustené,
bez rodičov. Maloleté deti nemôže vychovávať stará matka a matka má byť vylúčená zo starostlivosti
a výchovy maloletých detí. Mal. V. chce byť pri matke, chodí k matke a navštevuje priamo ZŠ na ulici
Vl. E. v W., pričom mal. H. je viac pod vplyvom otca. Aj keď mal. H. chce byť viac s otcom, ale otec by
nemal uzurpovať ako jediný právo na syna, na jeho výchovu a vylučovať matku zo starostlivosti o syna,
prípadne jej brániť styku so synom.

Z hľadiska výroku rozsudku súd prakticky rozhodol o striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom
ale prvým výrokom rozsudku zveril maloleté deti do starostlivosti otca. Ak tu ide prakticky o striedavú
starostlivosť, nemôže byť matka zaviazaná na platenie výživného na maloleté deti vo výške 100,- eur
mesačne, resp. 70,- eur mesačne, nakoľko pri rovnakom časovom období starostlivosti o maloletých
musí matka naviac ešte platiť okolo 200,- eur otcovi. Preto rozhodnutie okresného súdu v tejto časti je
nesprávne.

Matka navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že maloleté deti sa zverujú do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia sú povinní zabezpečiť osobnú starostlivosť o
maloleté deti striedavo v týždňových intervaloch. Súd výživné na maloleté deti neurčuje. Každý z rodičov
maloletých detí ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec k odvolaniu matky uviedol, že matka maloletých detí na pojednávaní súhlasila s úpravou styku,
s tým, že maloletý syn nemá záujem o dlhšie návštevy u matky, pričom pri maloletej dcére existujúci
fungujúci systém a ich dĺžka vyhovujú. Aj keď rozsudok stanovuje návštevy maloletých detí u matky
v širšom rozsahu ako to funguje doteraz, otec sa rozhodol po zvážení vyššie uvedených skutočností
odvolanie nepodať a maloleté deti s rozsudkom oboznámiť. Otec popiera skutočnosť, aby ovplyvňoval
deti proti matke. Otcovi záleží na deťoch, preto nebude nič hovoriť, čo by im mohlo ublížiť. Aj na základe
vyjadrenia psychologičky, ktorú deti navštevujú, sú deti so stavom v rodine vyporiadané.



Kolízny opatrovník navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a maloleté deti zveriť do striedavej
starostlivosti oboch rodičov. Ďalej navrhuje, aby súd neurčil výživné zo strany rodičov. Zo strany
obidvoch rodičov sú vytvorené vhodné bytové podmienky pre osobnú starostlivosť. Pri rešpektovaní
práv maloletých detí zachovať ich vzťah k obidvom rodičom a udržiavaní pravidelných, rovnocenných a
rovnoprávnych osobných stykov s maloletými deťmi je vhodná striedavá starostlivosť obidvoch rodičov.

Na odvolacom pojednávaní právna zástupkyňa matky žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa
a určiť zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a následne neurčiť
vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom.

Otec nechá na zvážení súdu ako vo veci rozhodne, s tým, že mala by sa rešpektovať zo strany matky
určitá vôľa maloletých detí, ktoré nechcú byť v styku s partnerom matky.

Matka uviedla, že mal. V. nemá problém s jej partnerom, komunikuje s ním, ale zo strany syna H. je tu
určitá opozícia, pričom jej partner sa nevnucuje, je u nej len krátkodobo a z bytu odchádza.

Obaja rodičia potvrdili, že rozvodové konanie nie je ukončené. Je nariadené dokazovanie znalcom na
úpravu styku a zverenie maloletých detí na čas po rozvode.

Obaja rodičia zhodne potvrdili, že zo strany matky je platené výživné od novembra 2013 po 100,- eur na
každé z maloletých detí a po vydaní rozsudku okresným súdom už platí len 170,- eur na obe maloleté
deti. Poslednýkrát výživné platila v máji tohto roku, a to 170,- eur. Žiaden dlh na výživnom matka nemá.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ sa týka výroku o
zverení maloletých detí do výchovy otca, o úprave styku s maloletými deťmi a o zamietnutí návrhu matky.
Je potrebné ale zmeniť výrok rozsudku o platení výživného matkou.

Navrhovateľka dňa 26.11.2013 podala návrh na úpravu styku s maloletými deťmi, nakoľko bola nútená
odísť zo spoločnej domácnosti 23.10.2013 a nájsť si nové ubytovanie v prenajatom byte v W.. Do
odchodu obaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o obe maloleté deti. Otec pracuje ako D. vo H.
N., má pohotovosť a nočné služby, tak sa o maloleté deti starala prevažne matka a chce aj naďalej
zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti H. a V.. Po zverení maloletých detí do jej výchovy má otec
platiť výživné po 100,- eur na každé z maloletých detí. Otec s návrhom matky na zverenie detí do
jej osobnej starostlivosti nesúhlasil, ale rešpektoval vôľu maloletých detí stretávať sa s matkou podľa
potreby maloletých detí, pričom evidentne je zjavné, že mal. V. viac tiahne k matke, ale syn H. vidí v
otcovi vzor a matka má určité problémy vplyvu na maloletého syna. Matka syna vidí prakticky len raz do
týždňa, ale chce sa podieľať vo väčšej miere na výchove syna. Aj keď okresný súd nevykonal rozsiahle
dokazovanie je nesporné, že rozpory rodičov, ktoré sa riešia aj v rozvodovom konaní na tunajšom súde,
viedli k tomu, že sa vytvorili dve domácnosti a obe deti striedavo navštevujú matku z miesta svojho
terajšieho bydliska v V.. Podľa šetrení otec býva v rodinnom dome, kde ide o dvojgeneračný dom,
pričom v jednej časti býva stará matka a v druhej časti otec s deťmi. Deti majú záujem prežívať svoj
život v rodinnom dome v V., ale nevylučujú zo svojho života matku, pretože túto navštevujú v W. v
prenajatom byte. Mal. V. navštevuje základnú školu v blízkosti bydliska matky, pričom sa javí, že vzťah
matky a mal. V. je bezproblémový, ale u syna H. je zjavná snaha odmietať terajšieho partnera matky,
a naviac, vidí určitý vzor vo svojom otcovi, preto matka má menšiu možnosť dosahu na syna H.. Chce
to zmeniť, aby súdnym rozhodnutím došlo k úprave styku a určitým pravidlám striedania starostlivosti
o maloleté deti medzi rodičmi. Ak okresný súd riešil otázku zverenia maloletých detí otcovi, vychádzal
z toho, že v súčasnosti je zo strany otca zabezpečené prostredie bývania v rodinnom dome, na ktoré
sú deti zvyknuté, chcú v ňom ostať, a tak pre posúdenie je rozhodujúce, či bude výhodnejšie vysadiť
deti z doterajšieho prostredia a zveriť ich matke, s tým, že sa naruší doterajší fungujúci systém návyku
maloletých detí na doterajšie trvalé bydlisko v V.. Je pravda, že otec ako D. - D. vo H. N. pracuje na
smeny, má W., takže časť povinností o starostlivosť prechádza ako na starú matku, tak aj matka plní
svoju povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom podľa požiadavky detí, ale už v mieste svojho terajšieho
bydliska v W.. Pri zvážení čo je pre deti výhodnejšie, či ostať u otca alebo u matky, okresný súd vychádzal
z toho, že je vhodnejšie umožniť stretávanie sa matky s deťmi podľa systému navrhnutého kolíznym
opatrovníkom, a to od pondelka do stredy jeden týždeň a nasledujúci týždeň od štvrtka do nedele, čo
matka akceptovala na pojednávaní 20.3.2014, pretože súdna úprava dáva možnosť matke legálne sa



podieľať po určitú dobu starostlivosťou o maloleté deti, najmä o H.. Ak okresný súd nevidel problém v
tom, že sa zverujú deti do výchovy otca, a to práve pre určité materiálne - bytové zázemie maloletých
detí v V., pred určitým provizóriom matky bývajúcej v prenájme, potom z hľadiska stability prostredia, do
ktorého sa deti budú vracať je vhodné zveriť maloleté deti do výchovy otca s tým, že úpravou styku v
značnom rozsahu bude aj matka mať dosah na formovanie a vlastnú výchovu detí, aj keď jej deti nebudú
zverené rozhodnutím súdu.

V odvolaní matka uviedla, že súhlasí so stykom upraveným rozhodnutím okresného súdu. Úprava styku
má skôr charakter striedavej starostlivosti podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ale nejde o striedavú
starostlivosť, pretože v starostlivosti otca sú deti dlhší čas ako u matky. Za dva týždne (14 dní x 24 hodín)
sa jedná o starostlivosť v rozsahu 336 hodín, pričom podľa úpravy styku okresným súdom maloleté
deti by hodinovo boli v starostlivosti matky len 126 hodín. U otca by boli za dva týždne 210 hodín. Ak
otec má snahu rešpektovať vôľu detí a verbálne nepopiera právo matky na stretávanie sa s maloletými
deťmi za určitých podmienok vylúčenia partnera matky, je vhodné rešpektovať prirodzený vývoj vzťahu
detí k rodičom, stále vytvárať pozitívny vzťah k matke, resp. k otcovi druhým partnerom - matke a
nachádzajú rozumnú mieru a spravodlivosť pri práve obidvoch rodičov podieľať sa na výchove detí.
Podľa odvolacieho súdu miera úpravy styku je vyhovujúca aspoň do doby, kým sa nezmenia pomery.
V terajšej dobe je rozhodujúce, aby do styku maloletých detí s rodičmi sa dali určité pravidlá v takom
rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výroku o zverení maloletých detí do výchovy otca, o úprave styku maloletých detí s matkou, s tým, že
sa potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, kde bol návrh matky na zverenie maloletých
detí do jej výchovy zamietnutý.

Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o platení výživného na maloleté deti. Ako
je naznačené vyššie, rozhodnutie okresného súdu reaguje na to, že nedošlo k dohode rodičov o úpravu
styku. Ak nedošlo k dohode rodičov, a tak podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine musel o tom rozhodnúť súd.
Podľa úpravy styku rozhodnutím okresného súdu deti sú v starostlivosti matky od pondelka do stredy
každý nepárny týždeň a od štvrtka do nedele každý párny týždeň. V tomto období obaja rodičia musia
zabezpečovať výchovu a výživu maloletých detí a ich materiálne potreby. Z hľadiska časového obdobia
starostlivosti toho-ktorého rodiča o maloleté deti je vhodné pri stanovení výšky výživného vychádzať aj
z tohto pomeru, ktorý pripadá na časové obdobie, v ktorom sú deti u jedného alebo u druhého rodiča. Je
potrebné oceniť snahu matky prispievať na výživu maloletých detí aj bez rozhodnutia súdu, ale na druhej
strane platenie výživného pre mal. H. 100,- eur mesačne, resp. mal. V. v sume 70,- eur mesačne by
nevyjadrovalo pomer doby starostlivosti o deti jedného rodiča k času, v ktorom má na starosti maloleté
deti druhý rodič. Viac času sa stará o maloleté deti podľa rozhodnutia okresného súdu otec, ale matka
má takisto deti v starostlivosti 126 hodín za dva týždne, preto nemôže matka v plnej výške prispievať na
výchovu maloletých detí, ak podstatnú časť doby ich má sama na starosti. Preto okresný súd, ak rozhodol
o povinnosti matky prispievať na výživu syna čiastkou 100,- eur mesačne a na dcéru sumou 70,- eur
mesačne, nerozhodol správne, keď nezohľadnil určitú paritu podielu matky a otca na výchove maloletých
detí. Odvolací súd preto berie v úvahu dobu starostlivosti matky o maloleté deti a rieši povinnosť matky
platiť výživné len v minimálnej miere, čo umožňuje § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. v rozsahu 30 % zo
sumy životného minima na každé z maloletých detí. Je potrebné zohľadniť aj to, že príjmové možnosti
otca sú vyššie, zarába 626,- eur čistého, a matka má príjem 530,- eur mesačne čistého.

Keď § 62 ods. 2 Zákona o rodine hovorí o tom, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov, potom pri zohľadnení doby, ktorú venuje matka
maloletým deťom je vhodné riešiť vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom len v rozsahu 30
% zo sumy životného minima. Tu sa predpokladá, že obaja rodičia budú naďalej korektní vo vzťahu v
uspokojovaní potrieb maloletých detí podľa svojich schopností a možností a že aj matka za ten čas,
pokiaľ u nej budú maloleté deti, bude v plnej miere pokrývať potreby maloletých detí na výživu, výchovu
a ošatenie, bude prispievať na rozvoj záujmov detí za ten čas, pokiaľ budú deti u nej. Je záležitosťou
vzťahu rodičov k maloletým deťom, aby svoje povinnosti plnili nielen v rozsahu stanovenej povinnosti
v rozsudku, ale aj na túto mieru, ak obaja rodičia majú snahu a tvrdia, že starostlivosť o deti budú
zabezpečovať po dobu pobytu u nich. Táto starostlivosť musí byť smerovaná v takom rozsahu, aby deti
nepociťovali to, že jeden rodič sa stará viac a druhý menej, resp. že jeden rodič nebude chcieť dať svoj
povinný podiel príspevku pre dieťa len kvôli tomu, že dieťa bolo zverené do výchovy druhému rodičovi.
Ak vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času kým deti nie sú
schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov



(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto rodičia musia brať v úvahu odôvodnené potreby maloletých detí a
nájsť súlad v tom, aby obaja rodičia aj keď v súčasnosti nežijú spolu našli vhodnú mieru pri spoločnom
financovaní potrieb maloletých detí.

Krajský súd potvrdzuje výrok rozsudku aj v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov, nakoľko podľa
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vo veciach starostlivosti o maloleté deti žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p.. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o
maloleté deti, pričom podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu. Preto účastníkom nie je priznaná
náhrada trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/422/2013", "guid": "cfbbaef0-ba31-419e-92ea-33e60d8bda4a:210d4fcc-461e-4485-a153-a0a5fe39f9f1", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "6c77af82-e9b4-403c-9ca8-58937e9a3a73:c7aa40c0-425c-4653-961b-76977b2fbb4e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1", "spisova_znacka": "12CoP/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoP/8/2014 z 9. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113234262.1"}], "citovane_v": []}