{"guid": "6c70b29e-a3a6-4e4e-83bb-473c1e73c917:9f36b5c8-06fb-4756-87d1-37ceb1e23e86", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8214206644.5", "spisova_znacka": "7CoP/9/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoP/9/2016 z 26. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. júna 2016, sp. zn. 7CoP/9/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8214206644.5", "identifikacne_cislo": "8214206644", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2016-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f36b5c8-06fb-4756-87d1-37ceb1e23e86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8214206644.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8214206644.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8214206644.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoP/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206644
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214206644.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., za účasti rodičov
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K., na ul. V. č. XXX/XX, právne zast. JUDr. Jaroslavom Bódišom,
advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Humenskej č. 18 a B. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K., na
ul. S. č. X, právne zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou so sídlom v Bardejove, na ul. Dlhý rad č. 17,
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 29.1.2016 č. k. 2P 19/2014- 444 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

O trovách odvolacieho konania  r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zveril mal. Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že táto začne v prvý deň kalendárneho mesiaca,   bezprostredne nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok. Výkon striedavej osobnej
starostlivosti bol rozčlenený na obdobie počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov, na obdobie počas
tretieho a štvrtého kalendárneho mesiaca, na obdobie počas piateho a šiesteho kalendárneho mesiaca
a na obdobie od začiatku siedmeho mesiaca do budúcnosti. Zároveň bolo rozhodnuté o výkone osobnej
starostlivosti počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Otcovi bola uložená povinnosť od začiatku
prvého mesiaca do skončenia šiesteho mesiaca prispievať na výchovu a výživu maloletej výživným,
určeným na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov  zo dňa 29.1.2014 vydaným vo veci 1P 23/2013.
Matke sa počas tohto obdobia vyživovacia povinnosť neurčila. Od začiatku siedmeho mesiaca trvania
striedavej osobnej starostlivosti o maloletú  do budúcna,  sa táto vyživovacia povinnosť neurčila obom
rodičom. Za miesto trvalého bydliska dieťaťa bol určený K., ul.  V. č. XXX/XX. Čo do zvyšku  návrhy
účastníkov boli zamietnuté.

Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pri rozhodovaní o najlepšom záujme dieťaťa je potrebné
zohľadniť 4 základné kritéria, ktorými sú :
1. existencia pokrvného príbuzenského vzťahu medzi dieťaťom a osobou ktorá sa snaží získať dieťa
do starostlivosti,
2. miera zachovania identity dieťaťa  a jeho rodinných väzieb v prípade zverenia takejto osobe,
3. schopnosti osoby, ktorá sa usiluje získať dieťa do svojej starostlivosti zabezpečiť zdravý vývoj, fyzické,
materiálne, vzdelávacie, emocionálne  a iné  potreby dieťaťa,
4. želanie dieťaťa.



V tomto konaní bolo preukázané, že obaja rodičia, ktorí sa snažia získať maloletú do starostlivosti,
spĺňajú prvú podmienku a tou je pokrvný príbuzenský vzťah k maloletej Z..  Rodičia predstavujú pre dieťa
primárne biologické puto. Zverenie obom rodičom na rovnakú dobu 7 dní zachováva rovnakú identitu
dieťaťa k obom rodičom, čo práve doteraz nebolo splnené a k čomu toto rozhodnutie súdu prispieva.
Dieťa má k obom rodičom silnú náklonnosť a citové väzby, ktoré musia obaja rodičia rešpektovať a nie
naopak im brániť  a pretvárať ich na svoj obraz za každú cenu, aj keď to je proti najlepším záujmom
maloletého dieťaťa. Z.  bude na základe tohto rozhodnutia  vyrastať u oboch jej najbližších osôb, ktoré
k nej majú najsilnejšie väzby  a ktoré jej zabezpečia dostatočnú identifikáciu ako s mužským, tak aj so
ženským vzorom, chovaním, spôsobom správania sa, emocionalitou, konaním, reakciami na podnety,
záľubami, vedomosťami a inými aspektmi v živote muža  a ženy. Dieťa sa potrebuje stotožňovať ako s
matkou, tak aj s otcom, pretože obaja jej môžu dať nielen veľa spoločného, ale najmä ju môžu naučiť
osobitostiam, ktoré patria k obom pohlaviam a ktoré ju nemôže naučiť iba jeden rodič. Konanie vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa je súdnym konaním o maloletom  dieťati  a jeho potrebách, nie
o rodičoch. Prioritný je záujem dieťaťa a tomu sa musia prispôsobiť  rodičia, nie naopak.  V zmysle
tretieho kritéria sú obaja rodičia schopní zaistiť maloletej Z. jej všeobecný všestranný rozvoj a zaistiť jej
všetky potrebné fyzické, vzdelávacie, emocionálne, duševné a iné potreby, nevyhnutné pre jej priaznivý
rozvoj. Naopak, tvrdenia matky maloletej, ktoré boli predmetom návrhu na začatie konania a pre ktoré
súd najskôr predbežným opatrením zakázal otcovi styk s maloletou Z.  sa ukázali ako nepravdivé.
Vykonaným dokazovaním, v rámci ktorého vypracovali znalecký posudok postupne  až dvaja znalci, bolo
zistené, že je prianím maloletej Z., aby ju vychovávali obaja rodičia.  Maloletá je dostatočne rozumovo
a emocionálne vyspelá povedať svoj názor a jej prianie je nevyhnutné rešpektovať, pretože vedie k
zachovaniu jej najlepších záujmov. Napriek snahe  matky o manipuláciu názoru dieťaťa na otca,  je
maloletá stále vo veku, kedy je jej predstava otca doteraz pozitívna a práve zachovaniu priaznivých
vzťahov medzi maloletou a otcom, do čoho matka výrazne negatívne zasahuje,  prospeje striedavá
osobná starostlivosť.

Zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nemôže brániť skutočnosť, že
medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú tak vážne rozpory, že bránia štandardnej a vecnej komunikácii
medzi nimi, ktorá je spojená s výchovou spoločného dieťaťa. Takéto vzťahy tu totiž objektívne existujú
a   akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave styku  rodičov a maloletej Z. ich nezmenia. Dôležitým je
to, či je striedavá osobná starostlivosť v prospech maloletého dieťaťa a nie, či je v prospech rodičov.
Rodič sa musí prispôsobiť najlepším záujmom dieťaťa a nie naopak, dieťa sa má na úkor svojich práv
byť vychovávané oboma rodičmi, prispôsobiť  záujmom rodiča.  V konaní bolo preukázané, že pre
maloletú Z. bude najlepšie, ak bude  zverená do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom.  Súd
je toho názoru, že ak by zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebolo možné
vždy, ak sú vzťahy medzi rodičmi rozvrátené do takej miery, že rodičia nedokážu pri výchove dieťaťa
vzájomne primerane komunikovať a vychádzať  si v ústrety pri riešení potrieb maloletého dieťaťa, tak
by pre rozhodovanie súdu nebolo podstatné to, čo potrebuje a chce dieťa, ale to, čo presadzuje rodič
a to v takýchto konaniach nie je možné, pretože by to predstavovalo rozhodovanie o právach rodiča
na úkor práv dieťaťa. Má to byť rodič, ktorý pochopí, že  má iba toľko práv a povinností, ako druhý z
rodičov a nie je nijako privilegovaný na úkor toho druhého. Úlohou súdneho konania a rozhodovania v
obdobných prípadoch je nielen presadiť záujem dieťaťa, ale najmä pôsobiť aj výchovne na rodičov tak,
aby si uvedomili, že odopieranie druhého rodiča najviac škodí dieťaťu. Žiaden z rodičov nedokáže ani
pri najlepšej vôli poskytnúť dieťaťu to, čo dokážu obaja dokopy, aj keď nie spoločným úsilím. Navyše
striedavá starostlivosť znamená oveľa menší počet situácií, kedy dochádza k vzájomnému stretávaniu
sa oboch rodičov pri odovzdaní si dieťaťa, ako tomu môže byť napríklad pri určení styku rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd uvádza nasledujúci  príklad. V tomto prípade by malo
postupne dôjsť k tomu, že rodičia sa budú vidieť len raz v týždni, kedy jeden rodič odovzdá  maloletú
Z. druhému, čím zároveň dôjde k prevzatiu maloletej druhým rodičom. Rodičia sa teda stretnú len raz
za týždeň a vzájomne si dieťa súčasne prevezmú aj odovzdajú. Ak by súd vyhovel návrhu matky na čo
možno najčastejší styk otca s maloletou a styk s ňou by mu určil napríklad  na 4 krát v týždni, počet
stretnutí, pri ktorých by došlo najprv k odovzdaniu maloletej otcovi  a potom k opätovnému prevzatiu
si maloletej matkou by predstavoval 8 ( 4 krát prevzatie a 4 krát odovzdanie). Maloletá by teda bola
svedkom narušených vzťahov rodičov  až 8 krát viac než v prípade zverenia maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obom rodičom, čo pre maloletú nie je vhodnejšie.  Zároveň bude dieťa rovnaký čas
s oboma rodičmi a samo si bude vytvárať obraz  a názor na nich, na čo bude mať rovnaký čas a bude
záležať na oboch rodičoch, aký vzájomný vzťah si so svojim  dieťaťom vytvoria. Pri zverení do osobnej
starostlivosti jednému z rodičov dochádza k tomu, že dieťa je častejšie s tým z rodičov, ktorému je



zverené a je takto viac vystavené vplyvu rodiča, s ktorým trávi viac času. Ak je tento rodič nezodpovedný
a dieťa proti druhému z rodičov negatívne ovplyvňuje, čo sa stalo v tomto prípade,  druhý rodič nemá ako
vplývať na dieťa, ktoré nemá objektívny názor na neho a takto sa bez jeho zavinenia vyvinie negatívny
vzťah dieťaťa k nemu, čo nie je možné akceptovať. Obom rodičom je potrebné nastaviť rovnaké pravidlá
a rovnakú možnosť  vytvoriť si vzťah k dieťaťu. V tomto by mal mať každý z rodičov rovnaké šance
a každý z rodičov rovnaké možnosti. Striedavá starostlivosť to umožňuje lepšie, než ostatné spôsoby
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.  Súd opakovane uvádza, že všetko uvedené
platí len v takom prípade, ak je to pre dieťa najlepšia zo zlých možností, kedy je vychovávané rodičmi,
ktorí spolu nežijú a netvoria spoločnú rodinu. Pre dieťa je ideálna harmonická rodina, ktorú tvoria ono
a obaja rodičia, prípadne aj iné osoby. Každá  iná forma je pre dieťa len horším riešením  a je preto
úlohou súdu nájsť takú formu starostlivosti rodičov o dieťa, ktorá bude pre dieťa tou najlepšou. V prípade
maloletej Z.  je to striedavá osobná starostlivosť.

Podmienky zmeny rozsudku v zmysle § 26 Zákona o rodine boli splnené, keďže matka maloletej sa
počas celého obdobia  od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku súdu snažila svojim konaním
znemožňovať styk otca a tým poškodzovala záujmy nielen otca, ale aj svojej dcéry, na čo súd
musel reagovať. Paradoxne  toto rozhodnutie iniciovala svojim návrhom matka, ktorá sa snažila úplne
zakázať styk otca s dcérou nepreukázanými a nepravdivými tvrdeniami, ktoré iba potvrdzujú mnohé
konštatovanie súdu v celom tomto rozsudku  o tom,  že matka sa cielene snažila vymazať otca zo života
svojej dcéry, pričom si zjavne neuvedomuje, že tým poškodzuje najmä svoju maloletú dcéru. Obaja
rodičia sú v živote maloletej Z. rovnako dôležití a potrební. Keďže sa rodičia o záujme maloletej nemôžu
a najmä pre neochotu matky ani nechcú dohodnúť, musel o tomto rozhodovať súd. Je však potrebné
obom rodičom zdôrazniť, že vždy v budúcnosti bude  pre ich dcéru najlepšie, ak sa na podstatných
veciach týkajúcich sa ich spoločnej dcéry  dohodnú a nebudú maloletú vystavovať vzájomným sporom,
nezhodám a vťahovať ju do svojich spoločných rodičovských problémov.

K existujúcim rozdielnym názorom oboch znalcov čo sa týka zverenia maloletej matke a ponechanie
úpravy styku otca s maloletou na základe doterajšieho rozhodnutia (O.. A.) a striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov o maloletú (O.. Y.) súd okrem vyššie uvedeného poukázal na to, že
doterajšia úprava styku otca s maloletou bola matkou nerešpektovaná a takáto úprava nebola prakticky
realizovaná. Preto by jej ponechanie v zmysle rozsudku 1P 23/2013 znamenalo  prehlbovanie
odcudzenia otca  a dcéry, čo je v rozpore s účelom starostlivosti súdu o maloleté dieťa, keďže bolo
nepochybne preukázané, že medzi otcom a Z. existuje hlboký citový vzťah, ktorý treba rozvíjať a nie
mu brániť.

Súd určil dve fázy realizácie osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletú Z., pričom v prvej,
trvajúcej 6 mesiacov, postupne zvyšuje počet dní, ktoré bude maloletá tráviť u otca z toho dôvodu,
aby si na neho, jeho domácnosť, zvyky, správanie a na jeho spôsob života postupne zvykla, keďže v
posledných rokoch bola takmer výlučne iba s matkou. Zároveň má táto adaptačná fáza aj za cieľ  naučiť
oboch rodičov prispôsobiť sa   zmene, ktorá s tým súvisí.   Súd v prvom výroku určil aj spôsob realizácie
takejto starostlivosti, časové úseky s tým súvisiace a určil poradie, v akom sa rodičia budú striedať v
starostlivosti o Z. a kedy  a kde si ju budú odovzdávať.

Zároveň bolo určené aj miesto, kde bude pravidelne dochádzať k prevzatiu a zároveň odovzdaniu
maloletej Z. v pravidelných 7 dňových intervaloch, ktorým je miesto bydliska toho z rodičov, v ktorého
osobnej starostlivosti sa v čase rozhodujúcom pre odovzdanie a prevzatie dieťaťa práve maloletá
nachádza.  Ak bude maloletá končiť 7 dňový interval starostlivosti u matky, tak otec si ju v posledný
siedmy deň prevezme práve v mieste bydliska matky, pričom o nasledujúcich 7 dní dôjde k prevzatiu a
odovzdaniu v mieste bydliska otca a tak stále dookola.

Súd určil špeciálnu úpravu pre Vianočné a Veľkonočné sviatky, majúc za to, že tieto osobitné sviatky by
mali obaja rodičia tráviť s maloletou  striedavo a rovnako dlho, pretože pri bežnej úprave by mohla nastať
situácia, že maloletá bude niekoľko Vianoc tráviť iba u jedného rodiča, čím súd takejto situácii zabránil
a rozdelil sviatky rovnako.  V prípade uvedených sviatkov neplatí všeobecná úprava striedavej osobnej
starostlivosti ale naopak, táto osobitná súdom určená úprava, počas ktorej je rodič, ktorý by inak mal s
maloletou tráviť tieto dni, povinný umožniť druhému rodičovi tráviť s maloletou Z.  tieto sviatky,  aj keď
by podľa všeobecnej úpravy mal s maloletou  tráviť tieto dni  práve on.



Počas prvých 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia bolo ponechané v platnosti
predchádzajúce výživné zo strany otca na maloletú . Zároveň bolo určené miesto trvalého bydliska na
adrese trvalého bydliska matky, voči čomu nemal otec maloletej žiadne námietky.  V prevyšujúcej časti
boli návrhy účastníkov zamietnuté.

Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Navrhla rozsudok zmeniť
tak, aby v platnosti bol ponechaný rozsudok Okresného súdu Bardejov vydaný dňa 29.1.2014 vo
veci 1P/23/2013. Ako dôvod uviedla, že na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O incidente
medzi otcom a maloletou sa dozvedela od sesternice maloletej a následne aj od samotného maloletého
dieťaťa. Toto bol dôvod prečo podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a následne návrh
na zákaz styku otca s dieťaťom. Žiadna zo znalkýň nepoložila otázku maloletej Z., či už priamo alebo
nepriamo, aké je jej priame ohľadne výchovy. Ani v jednom znaleckom posudku nie je odpoveď na
to, aká je vôľa mal. Z.. Za nepravdivé označila i tvrdenie o znemožňovaní styku otca s dieťaťom
z jej strany. Pokiaľ styk otca s dieťaťom nebol realizovaný išlo vždy o zdravotné dôvody na strane
mal. Z.. Za nepochopiteľný označila výrok o úprave styku počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov.
Predchádzajúca úprava počas Vianočných sviatkov bola pre maloletú výhodnejšia a zohľadňovala
predovšetkým jej záujem pred záujmom rodičov. Rovnako úprava styku počas Veľkonočných sviatkov
nie je v záujme dieťaťa. V odôvodnení rozsudku nie je uvedený konkrétny prípad, resp. dôkaz o tom,
že nerealizovanie styku maloletej s otcom bolo výsledkom nerešpektovania rozsudku zo dňa 29.1.2014
vydaného vo veci 1P /23/2013  matkou.

Otec navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie matky nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne uviedol, ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o
zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov
vychádzal a prečo v konaní uprednostnil kontrolný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou O.. Y.. So
zisteniami a závermi vyplývajúcimi z rozsiahleho dokazovania sa v plnej miere stotožňuje i odvolací súd.

Za opodstatnené nemožno označiť ani tvrdenie matky spochybňujúce záver o znemožňovaní styku
dieťaťa s otcom z jej strany. Bola to práve matka, ktorá podala návrh na nariadenie predbežného
opatrenia a zákaz styku odôvodňujúc tento krok nevhodným správaním sa otca voči maloletej. Na
základe týchto tvrdení bol otcovi dočasne zakázaný styk s dieťaťom uznesením Okresného súdu
Bardejov zo dňa 29.9.2014 č.k. 2P 19/2014 - 29 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
28.10.2014 č.k. 1CoP 30/2014 - 72. Tvrdenia matky sa v konečnom dôsledku ukázali ako nepravdivé, čo



jednoznačne vyplynulo z dvoch znaleckých posudkov vypracovaných v konaní. K zrušeniu nariadeného
predbežného opatrenia došlo uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.2.2015 č.k. 2P 19/2014
- 153 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2015 č.k. 5CoP 6/2015 - 215. Do
doby zrušenia nariadeného predbežného opatrenia otcovi bolo znemožnené dlhodobo realizovať styk s
dieťaťom upravený právoplatným rozhodnutím súdu.

Ďalším návrhom zo dňa 3.5.2015 sa matka opätovne dožadovala predbežného zákazu styku otca
s dieťaťom odôvodňujúc tento návrh novými skutočnosťami, ktoré nastali po zrušení pôvodného
predbežného opatrenia. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.5.2015 č.k. 2P 19/2014 -
226 bol styk otca obmedzený a dočasne upravený na každý párny deň v nepárnom týždni počas
kalendárneho roka v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Ani tieto tvrdenia matky vedúce k nariadeniu
predbežného opatrenia sa neukázali ako opodstatnené a boli vyvrátené kontrolným znaleckým
posudkom vypracovným O.. Y.. Záver, podľa ktorého matka sa snaží svojím konaním znemožňovať styk
otca s dieťaťom má oporu vo vykonanom dokazovaní.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1  a ods. 2
O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/19/2014", "guid": "de1e969a-3f4e-42fb-b8b7-c8030b0930ba:290e37e5-9957-432c-95c4-aab90c572ff2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2d552825-3787-40cd-9789-39032bef4127:ecf5708a-0c18-43ef-b302-08bed6c03232", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3114224066.1", "spisova_znacka": "5CoP/6/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/6/2015 z 20. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3114224066.1"}], "citovane_v": []}