Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/157/2012 z 24. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. februára 2013, sp. zn. 23Co/157/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2101899654.2 Krajský súd Trnava | 23Co/157/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2101899654.2 | 2013-02-24 | Rozsudok Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-142.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef29e353-3fe1-4c4d-80a1-936cddaebdc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2101899654.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/157/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899654
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2101899654.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu JUDr. Ley Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľky: T. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., proti odporcovi: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. D. XX, X., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v
Trnave č.k. 16C/254/2001-478 zo dňa 22. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. X., obec X., okres X., zapísaných na LV č.
XXXX ako parc. č. 7438 - zastavané plochy vo výmere 39 m2, ako parc. č. 7439 - zastavané plochy vo
výmere 639 m2, spolu s rodinným domom č. súpisné XXXX a garážou - stavba na parc. č. 7438, č.
súpisné XXXX. Zároveň do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. X., obec X., okres X., zapísané na LV č. XXXX SK X. ako parc. č. 7438 - zastavaná plocha
vo výmere 39 m2 /kód 13600/, dvojgaráž č. súpisné XXXX /zapísaná na LV č. XXXX/, parc. č. 7439/3
- zast. pl., dvor vo výmere 342 m2 /kód 13104, odčlenená z pôvodnej parcely č. 7439/, vyhotovené
Geometrickým plánom č. 18/2006 zo dňa 12.10.2006 Ing. G. C., geodetom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku. Ďalej do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. X., obec X., okres X., zapísané na LV č. XXXX SK X. ako parc. č. 7439/1 - zastavaná
plocha dom č. súpisné XXXX vo výmere 212 m2 /kód 13100, odčlenená z parc. č. 7439/, parc. č.
7439/2 - zastavaná plocha vo výmere 85 m2, dvor /kód 13104, odčlenená z parc. č. 7439/, vyhotovené
Geometrickým plánom č. 18/2006 zo dňa 12.10.2006 Ing. G. C., geodetom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku. Ďalej rozhodol prvostupňový súd tak, že je povinný odporca zaplatiť podiel
navrhovateľke vo výške 14.964,47 eur. V časti vydania bezdôvodného obohatenia konanie zastavil
a trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pričom uložil zaplatiť
navrhovateľke na účet štátu trovy štátu vo výške 1.335,39 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že prvostupňový súd poukazujúc na aplikáciu ust. § 142 ods. 1
O.z., ako aj ust. § 139 ods. 2 O.z. rozhodol v súlade s týmito ustanoveniami, pretože bolo potrebné
zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov, nakoľko k dohode nedošlo. Ako prvú možnosť zákon
prikazuje rozdelenie veci, keď v danom prípade toto reálne bolo možné a samotní účastníci žiadali reálnu
deľbu nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľnosti určená znalcom Ing. V. nebola účastníkmi namietaná,
spornou bola otázka vložených investícií zo strany odporcu a zhodnotenie nehnuteľnosti. Pri určení
hodnoty sa súd stotožnil so závermi posudku Ing. V., keď nemal pochybnosti o cene ním určenej a ani
účastníkmi nebola vyvrátená. Nebolo sporné, že nehnuteľnosti užíva dlhodobo odporca. Nehnuteľnosť



bola postavená v roku 1927, čiastočne modernizovaný v roku 1962. V roku 1960 bola postavená
dvojgaráž, hospodársky objekt v roku 1947. Oplotenie bez vrát bolo vybudované v roku 1950, oplotenie
č. 2 v roku 1993. Vodovodná prípojka je z roku 1947, kanalizačná z roku 1960, záhradný vodovod v
roku 1965. Nehnuteľnosti po dobu spoluvlastníctva navrhovateľka neužívala a nepodieľala sa na ich
údržbe. Odporca jej ale zároveň neuhrádzal platby za užívanie jej podielu a tento samostatný nárok
podľa vyjadrenia navrhovateľky si bude uplatňovať a nebol predmetom konania. Súd zaviazal odporcu
na zaplatenie podielu navrhovateľky, keď vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom Ing. V. vo
výške 100.395,64 eur, z toho na podiel navrhovateľky by podľa LV č. XXXX pripadal podiel vo výške
56.472,55 eur, na podiel odporcu vo výške 43.923,09 eur. Podľa geometrického plánu vyhotoveného
Ing. C. č. 18/2006 pripadá po rozdelení nehnuteľností na podiel navrhovateľky podiel nehnuteľností vo
výške 36.508,08 eur a podiel nehnuteľností prikázaných odporcovi v hodnote 64.887,56 eur. Rozdiel
hodnoty, ktorú vzhľadom na výšku podielu má mať navrhovateľka, je suma 56.472,55 eur, ktorá by jej
mala pripadnúť, a čiastky 36.508,08 eur, ktorá jej po reálnom rozdelení nehnuteľností zostáva je vo
výške 19.964,47 eur. Tento rozdiel by mal teda titulom jej zákonného podielu zaplatiť odporca. Od tejto
čiastky bolo odrátaných 5.000 eur, keď táto predstavuje znalcom vyčíslené náklady na zhodnotenie
nehnuteľností tak, ako boli uvedené v posudku. Podľa záverov znalca o nevyhnutné a účelne vynaložené
náklady bez zohľadnenia demontáže a vykonaných prác. Odporca robil rekonštrukciu kúrenia pretože
bolo zlé a podľa vyjadrenia znalca životnosť starých plechových radiátorov bola 15-20 rokov, teda musel
kúriť kotlom na tuhé palivo. Znalec ako uviedol a súd sa s jeho konštatovaním stotožnil, sú zohľadnené
len náklady, nie demontáž a práce, čo vykonal odporca, resp. zabezpečil. Rekonštrukcia sa teda javí ako
nevyhnutná a ako znalec uviedol, ústredné kúrenie by navýšilo hodnotu nehnuteľnosti, avšak muselo
by byť nové. Rovnako plot bolo potrebné urobiť nový a v hodnote nákladov nie sú zarátané práce za
búranie. Vzhľadom na vek stavby a jej opotrebovanosť by v prípade ak by k žiadnej ani čiastočnej
rekonštrukcii nedošlo, nepochybne hodnota nehnuteľnosti bola nižšia. Táto skutočnosť by bola aj tak v
neprospech navrhovateľky. Odporca práce realizoval bez súhlasu navrhovateľky. Z hľadiska predmetu
sporu je dôležitá tiež otázka hodnoty nehnuteľnosti za účelom vyrovnania podielov a prihliadajúc, že
prácami, ktoré vložil do nehnuteľnosti odporca nehnuteľnosť nielen zachoval, ale čiastočne zhodnotil.
Nutnosť vykurovania je objektívne daná a znalec uviedol, že pôvodné kúrenie by vzhľadom na životnosť
bolo nefunkčné. Ďalej sa hodnotili práce na čiastočnú rekonštrukciu aj kúpeľne, keramického obkladu,
dlažby, nového umývadla, pákovej batérie, čiastočná úprava kuchynskej linky - malý ohrievač na teplú
úžitkovú vodu, plynový sporák, drez, páková batérie, plynové kachle 4 ks, elektrická rozvodnica, plot č.
2. Práce, ktoré sa vykonali v roku 1962 uvažované ako pôvodný stav - čiastočné prevedenie podlahy
PVC kuchyňa, chodba, vodoinštalácia, kanalizácia. Súd sa stotožnil so závermi znalca, nakoľko mal za
to, že sa jednalo o účelné a nevyhnutné opravy na nehnuteľnosti. Bez týchto by hodnota nehnuteľnosti
bola nižšia. Nejednalo sa o zásadnú zmenu nehnuteľnosti a zásah do jej charakteru, že by došlo k
takej zmene, že by bol potrebný výslovný súhlas spoluvlastníka. Pri určení rozsahu samotných nákladov
sa vychádzalo z predložených dokladov odporcu a predovšetkým z hodnoty nákladov vyčíslených
znalcom. Prvostupňový súd sa tiež vyporiadal s námietkou premlčania vzhľadom na platnú judikatúru,
keď prichádza premlčanie do úvahy iba, že by sa za trvania spoluvlastníctva investujúci spoluvlastník
domáhal vyplatenia finančnej čiastky ako majetkového plnenia, v tomto prípade premlčacia doba začína
plynúť odo dňa vynaloženia nákladov. Inak premlčacia doba na uplatnenie nároku začína plynúť zánikom
spoluvlastníctva. Podľa ust. § 150 O.s.p. rozhodol súd o tom, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania, pretože sa rieši otázka podielového spoluvlastníctva v záujme oboch účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Uvádzal v ňom, že doteraz nie je ukončené dedičstvo
po smrti jeho otca N. Y., že boli pozvaný ako dedičia on a sestra T. Y. k notárke a notárka zahájila slovami,
že pred týždňom prišla k nej jeho sestra Y., keď bola zapísaná zápisnica o dedičstve bez prítomnosti
a súhlasu. Túto zápisnicu on však nepodpísal a žiadal p. JUDr. V., aby vrátila spisový materiál súdu.
Potom bol predvolaný JUDr. O. na súd, kde bol aj so sestrou, ale k dohode nedošlo. Bol pozvaný k
JUDr. H., kde v poznámke už figurovala ako spolumajiteľka T. L.. Nedostavil sa na pozvanie, pretože
nebolo skončené dedičstvo a už bol spoludedič s neterou T. L. bez jeho súhlasu. Podľa názoru sudkyňa
vykonštruovala na základe neukončeného dedičstva s jeho sestrou proces, čím ho zbavila svojprávnosti
a občianskeho práva. K pojednávaniu žiadal prítomnosť JUDr. V. a JUDr. H..

K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka s tým, že odporca má dedičstvo po otcovi legálne prededené.
Dedičské konanie trvalo 10 rokov lebo odporca odmietal súdneho znalca, ktorý mal ohodnotiť
nehnuteľnosť. Ona sa stala spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe darovacích zmlúv,



nie teda spoludedič ako udáva odporca. Ďalej sa v odvolaní zaoberala navrhovateľka nie obsahom
odvolania, ale požiadavkami odporcu v konaní na zhodnotenie nehnuteľností, keď si uplatňuje od
navrhovateľky zhodnotenie od roku 1978. Poukázala na znalecký posudok č. 90/2010, aby zhodnotenie
spoločnej veci bolo vykonané odporcom vo výške 5.000 eur. Súd započítal navrhovateľke na vrub
celú sumu 5.000 eur, nezohľadnil pritom výšku spoluvlastníckych podielov. Situácie, keď navrhovateľka
platila a odporca býva je neprijateľná. Poukázal na ust. § 137 ods. 1. Je nemysliteľné, aby zhodnotenie
nehnuteľnosti zaplatila len navrhovateľka. Vzhľadom na veľkosť podielov žiadala rozdelenie sumy 5.000
eur. Navrhovateľka je na základe rozsudku povinná zaplatiť za zhodnotenie nehnuteľnosti 2.812,50
eur a nie 5.000 eur ako rozhodol okresný súd. Pokiaľ sa jedná o oslobodenie od súdnych poplatkov
odporcovi, tak mal odporca v čase rozhodnutia príjem z dôchodku a manželkinho 683,20 eur, manželka
popri dôchodku pracovala na Trnavskej univerzite s príjmom 123,69 eur. Ich spoločný mesačný príjem
dôchodku plus plat manželky bol 806,89 eur. Odporca je výlučným vlastníkom poľnohospodárskej pôdy
v H.. Túto pôdu v tlačive na oslobodenie od súdnych poplatkov neuviedol. Nepredložil ani originály, ani
overené kópie dokumentov o výške dôchodku. Už v čase vydania rozhodnutia nesplnil podmienky podľa
§ 138 O.s.p. Ak by súd tejto požiadavke nevyhovel, tak žiadala o odňatie odporcovi oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou
osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

V predmetnej veci bol doručený rozsudok odporcovi 22.03.2012 a navrhovateľke 22.03.2012. V zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie odporca, 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula 10.04.2012,
odvolanie podal odporca 02.04.2012. Pokiaľ sa vo svojom podaní, charakterizovanom ako vyjadrenie
k odvolaniu z 20.04.2012, došlému prvostupňovému súdu 23.04.2012, vyjadrovala navrhovateľka, že
žiada, aby sa rozhodlo o inom započítaní nákladov, nie na výšku 5.000,- eur, nemohol odvolací súd ani
v zmysle obsahu § 41 ods. 2 toto jej podanie považovať za odvolanie, pretože proti rozsudku sa v lehote
neodvolala, lehota uplynula 10.04.2012, preto sa zaoberal odvolací súd iba jej vyjadreniu vo vzťahu k
predmetnému odvolaniu odporcu.

V zmysle predloženého odvolania podľa obsahu a dôvodov, ktoré uviedol odporca, namieta vôbec tú
skutočnosť, že sa toto konanie uskutočnilo, lebo podľa neho dedičstvo po smrti jeho otca N. Y. nebolo
ukončené.

Odvolací súd však poukazuje na zdôvodnenie súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí, keď na základe
predloženého listu vlastníctva LV č. XXXX zistil, že účastníkmi predmetných nehnuteľností sú podieloví
spoluvlastníci, navrhovateľka a odporca. Toto spoluvlastníctvo je zapísané v liste vlastníctva, doposiaľ
je platné, nebolo rozhodnuté o neplatnom zápise, resp. nebola podaná žiadna žaloba na nové určenie
spoluvlastníctva. Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd správne rozhodoval o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje z dôvodmi napadnutého rozhodnutia, čo sa týka právneho
posúdenia, ako aj skutkových zistení súdu prvého stupňa. V jeho rozhodnutí sú dôvody správne
uvedené, prečo podielové spoluvlastníctvo zrušil, a prečo rozhodol o prikázaní do výlučného vlastníctva
navrhovateľky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. X., zapísané na LV č. XXXX, ako parc. č. 7438
- zastavaná plocha vo výmere 39 m2, dvojgaráž súp. č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX, parc. č.
7439/3 - zastavaná plocha s dvorom o výmere 342 m2 odčlenená z pôvodnej parc. č. 7439, vyhotovené
geometrickým plánom č. 18/2006 zo dňa 12.10.2006 Ing. C., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
Takisto správne zdôvodnil prikázanie do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na tom istom



liste vlastníctva ako parc. č. 7439/1 - zastavaná plocha, dom súp. č. XXXX vo výmere 212 m2
odčlenená z parc. č. 7439, parc. č. 7439/2 - zastavaná plocha vo výmere 85 m2, dvor, odčlenená z
parc. č. 7439, vyhotovené geometrickým plánom Ing. C. s č. 18/2006 zo dňa 12.10.2006. Odvolací
súd poukazuje na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu 23Co/74/2009 - 311 zo dňa 30. apríla 2009,
kde uviedol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.z., keď zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je vlastne dané postupnosťou vyporiadania s prihliadnutím na veľkosť podielov a účelné využitie veci
sa vypriada na návrh jedného zo spoluvlastníkov, potom ak nedôjde k dohode, že sa spoluvlastníctvo
zruší, a ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Prvostupňový súd vzhľadom na závery, ktoré boli zistené geodetom o
reálnom rozdelení pozemku vzhľadom na geometrický plán, ktorý má byť súčasťou rozsudku, a ktorý
má byť overený príslušným katastrálnym úradom, mohol reálne rozdeliť pozemkovú nehnuteľnosť,
tak sa mal poprvným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaoberať. Pribratý znalec
Ing. C. vypracoval geometrický plán, jeho úlohou bolo posúdiť reálnu deľbu sporných nehnuteľností.
Znalec vypracoval reálne rozdelenie parc. č. 7438 - garáž a č. 7439 - dom súp. č. XXXX a dvor s
hospodárskou budovou, aby sa rozdelili tak, že navrhovateľka by sa stala výlučnou vlastníčkou parc.
č. 7438 - garáž vo výmere 39 m2 a parc. č. 7439/3 - dvor a hospodárska stavba vo výmere 342
m2 spolu s hraničnými spojnicami lomových bodov 20-21-17-16-15-13-14-7-6-5-20. Odporca by sa tak
stal výlučným vlastníkom parc. č. 7439/1 - dom súp. č. XXXX o výmere 220 m2 a parc. č. 7439/2
- dvor o výmere 85 m2 spolu ohraničené spojnicami lomových bodov 24-4-3-2-1-9-8-18-21-20. Na
základe tohto geometrického plánu a podľa posudku Ing. C. bol zaslaný Ing. L. pracovný dodatok k
jeho posudku s prihliadnutím na možnosť reálneho rozdelenia podľa posudku Ing. C.. Prvostupňový súd
potom už postupoval podľa záverov prvostupňového súdu podľa jeho právneho názoru, keďže je reálne
deliteľná nehnuteľnosť len čo sa týka pozemkov. Je potrebné, aby sa súd vyporiadal s týmto v zmysle
geometrického plánu, tak aj pozemky rozdelil, keď do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal
už uvedené nehnuteľnosti a do výlučného vlastníctva odporcu zase ďalšie uvedené nehnuteľnosti v
ods. 2 predmetného výroku rozsudku. Čo sa týka finančného vyporiadania výšky podielu pripadajúceho
navrhovateľke, rozdiel v prikázaných výlučných častiach pozemkov alebo jednotlivých novovytvorených
pozemkov, je prvostupňovým súdom riadne vyrátaný, a takisto odrátal prvostupňový súd od tohto
rozdielu aj investície, ktoré vložil do nehnuteľnosti navrhovateľ, ktorý nehnuteľnosť obýval a zveľadil
ju. Odvolací sa v záveroch súdu prvého stupňa, čo sa týka investícií, v plnom rozsahu stotožnil s
odôvodnením súdu prvého stupňa, nielen posúdením nevyhnutnosti, ale aj výšky investícii. Keďže
investície boli vkladané do celej nehnuteľnosti a zhodnotili ju, investície tak, ako boli vynaložené, sa
zhodnotením nehnuteľnosti prejavili na jej cene a je potrebné, aby boli všetky zarátané v prospech
odporcu, ktorý ich do nehnuteľnosti vložil. Preto s poukazom na ust. § 139 ods. 2 O.z. prvostupňový súd
rozhodol správne aj o zarátaní výšky týchto investícií do podielovej čiastky, ktorú má odporca zaplatiť
navrhovateľke v jeho prospech. Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa bol preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdený.

V odvolacom konaní mala úspech navrhovateľka, pretože tak, ako podal odvolanie odporca, nebolo mu
vyhovené a bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, mala právo na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré jej však nevznikli, nevyčíslila si ich, preto odvolací súd rozhodol s poukazom
na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., že náhradu trov odvolacieho konania jej
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.