{"guid": "6bad622a-bf45-41e5-bca1-86202e2c9187:edf9b7d5-8c12-41fe-b05e-a5c10bd3aeff", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5414204773.1", "spisova_znacka": "5Co/119/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/119/2015 z 23. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 23. marca 2015, sp. zn. 5Co/119/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5414204773.1", "identifikacne_cislo": "5414204773", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2015-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edf9b7d5-8c12-41fe-b05e-a5c10bd3aeff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5414204773.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5414204773.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5414204773.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414204773
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414204773.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/X, XXX XX V. C., proti odporcovi: BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kurikovou, PhD, advokátkou,
so sídlom M. XX, XXX XX K., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2C/177/2014-56 zo dňa 19. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd  uložil zamestnávateľovi navrhovateľky: Okresný súd Dolný
Kubín, so sídlom Radlinského 36, Dolný Kubín, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
navrhovateľky v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru č. 000312311010307 uzatvorenej dňa 15.03.2007 medzi Všeobecnou
úverovou bankou a.s. a žiadateľom L. O., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľkou ako spolužiadateľom, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uložil  navrhovateľke, aby v lehote do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podala na súd žalobu o určenie čiastočnej
neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o spotrebnom úvere č. 000312311010307 uzatvorenej
dňa 15.03.2007 medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žiadateľom L. O., nar. XX.XX.XXXX a
navrhovateľkou ako spolužiadateľom, a to v časti dohody o zrážkach zo mzdy.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd považoval za osvedčenú existenciu nároku
navrhovateľky, ktorej sú vykonávané zrážky zo mzdy na základe požiadavky odporcu, pričom tieto
zrážky majú byť v zmysle výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 08.09.2014 v súlade s článkom
II., bod 6. zmluvy o úvere uskutočňované až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky
voči dlžníkovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že s ňou nebola
individuálne dojednaná (ku dňu predmetnej výzvy mal predmetný dlh predstavovať výšku 4.422,54 eur
s prísl.). Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky iným spôsobom ako nariadením predbežného opatrenia
nie je možné zabrániť zmenšeniu jej majetku, pričom navrhovateľka sa návrhom vo veci samej mieni
domáhať určenia neplatnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o spotrebnom
úvere, ktorou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne dočasná
úprava vzťahov medzi účastníkmi konania do skončenia konania vo veci samej. Pokiaľ ide o nariadenie
predbežného opatrenia tretej osobe, touto osobou je zamestnávateľ navrhovateľky, ktorý by inak bol
povinný rešpektovať požiadavku odporcu na vykonávanie zrážok zo mzdy svojho zamestnanca podľa
jemu predloženej dohody o zrážkach zo mzdy,  preto je možné v súdenej veci spravodlivo požadovať
aj od inej osoby ako od účastníkov konania povinnosť zdržať sa konania uvedeného vo výroku tohto
uznesenia. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľky nebude spôsobená neprimeraná
ujma odporcovi vzhľadom na jeho priaznivé majetkové pomery (ako inštitúcii, ktorá sa zaoberá správou
a vymáhaním pohľadávok). Zároveň bol naplnený aj druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľky



spočívajúca v zmenšení jej majetku, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. V priebehu
konania bolo totiž osvedčené, že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o výkon
zrážok zo mzdy, čo nepochybne osvedčuje skutočnosti tvrdené navrhovateľkou o nutnosti dočasnej
úpravy pomerov účastníkov do skončenia konania vo veci samej.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie odporca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, prípadne
zmeniť tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že
navrhovateľka nepopiera platnosť zmluvy a ani nepopiera, že ju uzatvorila dobrovoľne na základe
slobodnej vôle. Tvrdenie, že dohode o zrážkach zo mzdy sa musela podrobiť je zjavne tendenčné.
Navrhovateľka totiž netvrdí, že bola prinútený zmluvu podpísať. Rovnako je tendenčné správanie
navrhovateľky, ktorá nespochybňuje platnosť zmluvy ako takej, teda nenamieta časť, z ktorej brala
úžitok, ale len časť, na základe ktorej mala svoj záväzok splatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného
ustanovenia je zrejmé, že  dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu inak je neplatená.
Zmluva, ktorej obsahom je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, má písomnú formu, a preto nie je možné
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy namietať. Je teda zrejmé, že jedine nedodržanie písomnej
formy dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje neplatnosť takej dohody. Uviedol, že nie je možné
stotožniť sa s argumentáciou navrhovateľky, nakoľko nie je preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Navrhovateľ nijako nešpecifikuje, v čom vytvára zabezpečovací inštitút, akým dohoda o zrážkach zo
mzdy nepochybne je, hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a v čom
je v hrubom nepomere s právom Európskej únie, ako aj s medzinárodnou zmluvou. Je arbitrárne a
nezákonné skúmať platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať
pre se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach ku škode spotrebiteľa“, bez uvedenia v čom má uvedená nerovnováha spočívať. Pokiaľ
by aj súd zvažoval dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné
záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy opierať o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento
nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na dohody o
zrážkach zo mzdy  všeobecne alebo dohodu o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách nie je
voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Navrhovateľka si
sama svojím konaním, resp. opomenutím spôsobila uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu zo zmluvy
tým, že porušila zmluvné podmienky vyplývajúce jej zo zmluvy, ku ktorým sa sama slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne zaviazala. Dal do pozornosti skutočnosť, že platnosť rozhodcovskej doložky
nebola navrhovateľom namietnutá ani spochybnená. Tvrdenia navrhovateľky o jej plánovaných právnych
krokoch do budúcna sú irelevantné a pre rozhodnutie súdu nepodstatné.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť                        na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu, prislúchajúceho spisového materiálu a po
vyhodnotení vyjadrení, dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.



Podľa ust. § 74 ods. 1 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Predbežným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je
potrebný okamžitý zásah súdu, dokiaľ nedôjde k ich definitívnej úprave súdnym rozsudkom. Navrhovateľ
predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase
rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak
pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké.
Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predpokladá to, aby navrhovateľ
súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, dôkazy na osvedčenie
naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa domáha ochrany pred neoprávneným
zásahom do svojho majetku (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.), pričom nie je v jej moci zabrániť
vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom
záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu
zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka
veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu.
Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý
platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi
uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974), pričom na uloženie takejto povinnosti niekomu inému
než účastníkovi ho oprávňuje ustanovenie §76 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého predbežným opatrením
možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo
žiadať.

Navrhovateľka ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie
dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci sa javí,
že zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. Javí sa totiž, že dohoda o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovací inštitút v rámci spotrebiteľskej zmluvy pre absenciu individuálneho dojednania
je dojednaná neplatne, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pričom v
dôsledku jej realizácie skutočne môže dôjsť k vymoženiu sumy.

Základnými znakmi predbežného opatrenia sú dočasnosť a provizórnosť. Súd, ktorý rozhoduje vo veci
nie je viazaný výrokom predbežného opatrenia.

Navrhovateľka jednoznačne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania navrhovaným predbežným opatrením. Na základe uvedených skutočností, krajský súd potvrdil
rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 145 O.s.p. v meritórnom
rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/177/2014", "guid": "69e0feef-4c98-4618-b65c-a9f5a5d53bde:e4c5cddb-28c0-48af-a484-d1fd2516f289", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}