Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/77/2010 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. marca 2012, sp. zn. 11Co/77/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2205202009.3 Krajský súd Trnava | 11Co/77/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2205202009.3 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 451 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa48b107-8a75-4507-90ac-2df408fc3c19 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2205202009.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/77/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205202009
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2205202009.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: 1. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., W. č. XX, 2. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. č. XX, obaja zastúpení: JUDr. Miroslav Kučera,
advokát, AK so sídlom Bratislava, Krajinská č. 30, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo v Šamoríne,
Kováčska č. 40, Šamorín, IČO: 00 589 527, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jaroslav
Kováč, bytom Zvolen, Lihoveckého č. 1855/4, o určenie neplatnosti uznesenia, o zaplatenie sumy
578,82 Eur s prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
12.05.2010, č. k. 10C/36/2005-711, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti trov
konania mení tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi
náhradu trov prvostupňového konania vo výške 614,15 eur titulom trov právneho zastúpenia a 132,78
eur titulom preddavku na trovy dôkazu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade,
ktorým sa domáhali od odporcu zaplatenia sumy 578,82 Eur s prísl., zaviazal navrhovateľov v 1. a 2.
rade zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 614,15 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1 Obč. z., § 100 ods. 1, § 107 ods. 1
Obč. z.. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uplatnenou pohľadávkou navrhovatelia o zaplatenie
sumy 578,82 Eur s prísl. sa domáhali od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu
vyplýva, že navrhovatelia zaplatenie tejto čiastky prvý krát uplatnili na súde dňa 27.10.2006. Vydania
tohto bezdôvodného obohatenia sa navrhovatelia domáhali od odporcu na základe záverov znaleckého
dokazovania - znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. K.. Znalec v závere svojho posudku
konštatoval, že odporca navrhovateľom nesprávne účtoval náklady na teplo za kalendárne roky 2001
a 2002, následkom čoho vznikol vykázaný rozdiel 17.437,66 Sk (578,82 Eur). Súd prvého stupňa tieto
závery znaleckého posudku neprijal a pri svojom rozhodovaní vychádzal z kontrolného znaleckého
posudku znalca Ing. F.. Z podania navrhovateľov vyplýva, že vyúčtovanie za rok 2001 im bolo doručené
dňa 28.05.2002 a vyúčtovanie za rok 2002 im bolo doručené v máji 2003. Týmto dňom sa navrhovatelia
dozvedeli, že odporca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota na
uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia preto u navrhovateľov uplynula 28.05.2004 a
31.05.2005. Navrhovatelia však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi uplatnili až
v priebehu súdneho konania a to podaním dňa 27.10.2006. Nárok uplatnený navrhovateľmi na vydanie
bezdôvodného obohatenia pozostáva podľa ich tvrdenia z nesprávneho vyúčtovania tepla za kalendárne
roky 2001 a 2002. Z kontrolného znaleckého posudku Ing. F. vyplýva, že odporca nesprávne účtoval
navrhovateľom čiastku 1.955,60 Sk, ako to vyplýva zo záverov tohto znaleckého posudku. Odporca však
predložil súdu dôkaz o tom, že vyúčtovaním Ista zo dňa 14.06.2002 bol odporcom vykonaný dobropis vo



vyúčtovaní za rok 2002, na ktorý rozdiel poukázal kontrolný znalec Ing. F. v závere svojho znaleckého
posudku. Nesprávnosť vyúčtovania sa týka kalendárnych rokov 2001, 2002. Dvojročná premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľom pri uplatnení tohto nároku uplynula dňa
28.05.2004 a 31.05.2005. Keďže navrhovatelia tento ich nárok uplatnili na súde až 27.10.2006, súd
prvého stupňa uzatvoril, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol navrhovateľmi uplatnený
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
odporcom súd bol toho názoru, že tento nárok navrhovateľmi je premlčaný a preto ich návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia v čiastke 578,82 Eur s prísl. v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov konania spojených s právnym zastupovaním JUDr. Tibora Szákala a to vo výške
614,15 Eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie navrhovatelia
v 1. a 2. rade a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 17.437,60 Sk s ročným úrokom s omeškania vo výške 13
% z dlžnej sumy od 03.12.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Vo svojom odvolaní uviedli, že
súd prvého stupňa chybne skonštatoval premlčanie nimi uplatneného nároku a to z dôvodu, že svoje
právo uplatnili v zákonnej lehote a to podaním návrhu zo dňa 16.06.2003. V tomto návrhu žiadali okrem
vyslovenia neplatnosti uznesenia odporcu č. 22/2002 aj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia a
to formou opravy vyúčtovania, keď žiadali, aby odporca bol povinný opraviť vyúčtovanie navrhovateľov
za roky 2001 a 2002 a to v súlade so zmluvou o výkone správy bytu. Inú formuláciu vtedy nemohli v
návrhu použiť, nakoľko vyúčtovanie tepla v byte za spomínané roky bolo vykonané podľa predmetného
uznesenia odporcu. Keďže presnú sumu bezdôvodného obohatenia ešte nevedeli vyčísliť, nemohli ju
v návrhu uviesť. Až po vyhotovení znaleckého posudku súdnym znalcom Ing. K., v ktorom bola suma
vyčíslená, mohli následne doplniť petit ich návrhu a to dňa 27.10.2006, čo znamená, že išlo v tomto
prípade len o doplnenie ich pôvodného nároku. Tvrdenie odporcu a konštatovanie súdu prvého stupňa
o premlčaní ich nároku nemá žiadnu právnu relevanciu. Aj súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení
konštatuje uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty dňom 28.05.2004 a 31.05.2005, čo je zjavne až po
podaní návrhu zo dňa 16.06.2003. Z uvedeného vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
bol uplatnený z ich strany na súde dňa 16.06.2003 a nie 27.10.2006, ako to uvádza súd prvého stupňa.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2009 sporným uznesením odporcu nie sú
viazaní, čo znamená, že prvostupňový súd mal vo veci konať a nariadiť odporcovi vykonať opravu
vyúčtovania tepla v ich byte za roky 2001 a 2002 a to v súlade so zmluvou o výkone správy, resp. zaviazať
odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume vyčíslenej súdnym znalcom z odboru energetiky
Ing. K.. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadal len na závery kontrolného znaleckého
posudku Ing. F., avšak nebral do úvahy závery znalca Ing. K., ktorý ako energetik sa dopodrobna
zaoberal výpočtom spotreby tepla v ich byte. Ďalej navrhovatelia vo svojom odvolaní uviedli, že súd
prvého stupňa pochybil ak vo svojom rozhodovaní o priznaní trov konania zaviazal uhradiť trovy konania
odporcovi.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie voči výroku
o náhrade trov konania aj odporca a žiadal, aby súd zmenil rozsudok v tejto časti tak, že zaviaže
navrhovateľov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške
1.470,22 eur. Uviedol, že odporca bol v konaní zastúpený aj splnomocneným zástupcom, ktorý si uplatnil
náklady na pohonné hmoty a ušlý zárobok riaditeľa družstva. Splnomocnený zástupca odporcu sa do
miesta sídla súdu dostal prostredníctvom motorového vozidla a preto si odporca uplatňuje náhradu
za zaplatené pohonné hmoty a to vo výške 363,12 Eur a náhradu mzdy riaditeľa družstva pri účasti
na pojednávaniach vo výške 360,17 Eur. Odporca bol v tomto konaní úspešný a preto si uplatňuje aj
náhradu za ním zaplatenú zálohu na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 132,78 Eur.

K odvolaniu navrhovateľov zaslal vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že odvolanie navrhovateľov
nie je dôvodné a žiada odvolací súd, aby výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej ako
vecne správny potvrdil a aby uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.
Navrhovatelia vo svojich vyjadreniach uviedli, že dňa 28.05.2002 a dňa 31.05.2003 sa dozvedeli, že sa
odporca na ich úkor bezdôvodne obohatil a preto dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
ich nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňom 28.05.2004 a 31.05.2005, pričom



trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie ich práva skončila dňom 28.05.2005 a 31.05.2006
a to v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Obč. z.. Zo strany odporcu bola dôvodne vznesená námietka
premlčania ich uplatneného nároku, nakoľko navrhovatelia si uplatnili svoj nárok o zaplatenie sumy
578,82 Eur s prísl. až po uplynutí ako subjektívnej tak aj objektívnej lehoty v zmysle § 100 ods. 1 a §
107 ods. 1,2 Obč. z. a preto súd prvého stupňa správne návrh navrhovateľov v celom rozsahu z dôvodu
dôvodne vznesenej námietky premlčania zamietol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok vo veci samej je vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/36/2005 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 578,82 Eur s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka konštruované ako
záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil,
a tým na úkor koho sa niekto obohatil. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať,
je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia
(či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o
získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného
dôvodu. Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení či v inom vecnom plnení, resp.
vo vykonaní určitých prác. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho
vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je
ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému



obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods.2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo
všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení §
101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi
účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred
vzdať (§ 574 ods. 2). Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov dohodli dlhšiu alebo
kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo by menili právne účinky
premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom, alebo ktorou by sa dlžník
vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na existujúcu úpravu neplatné
(§ 39). Z praktického hľadiska účinky predĺženia premlčacej doby má len uznanie záväzku dlžníkom
podľa § 110 Občianskeho zákonníka. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo
možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce,
z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata
nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh,
resp. začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú manželia a vlastníci
trojizbového bytu na W. ul. č. XX na piatom poschodí č. dverí XX v F., zapísaného na LV č. XXXX
pre KÚ F.. Dňa 03.04.2000 navrhovatelia uzavreli s odporcom ako správcom zmluvu o výkone správy.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom zo dňa 12.06.2003 (doručený súdu dňa 16.06.2003)
domáhali určenia, že Uznesenie predstavenstva Stavebného bytového družstva v Šamoríne pod č.
22/2002 zo dňa 27.03.2002 je neplatné a nezákonné a taktiež žiadali, aby odporca bol povinný do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vykonať opravu vyúčtovania spotreby tepla navrhovateľom



za trojizbový byt na W. ul. č. XX za rok 2001 a 2002 a to v súlade so Zmluvou o výkone správy
uzavretej dňa 03.04.2000 medzi navrhovateľmi a stavebným bytovým družstvom v Šamoríne a so
stanoviskom kontrolnej komisie SBD. Podaním zo dňa 26.10.2006, doručeným Okresnému súdu
Dunajská Streda dňa 27.10.2006, žiadali o upresnenie a doplnenie petitu návrhu tak, že súd určí, že
Uznesenie predstavenstva Stavebného bytového družstva v Šamoríne č. 22/2002 zo dňa 23.03.2002 je
neplatné a zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľom sumu 17.437,60 Sk s ročným úrokom z omeškania
vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy od 01.01.2003 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 06.11.2006
č. k. 10C/36/2005-322, súd prvého stupňa túto zmenu petitu návrhu pripustil. Súd prvého stupňa v
prejednávanej veci z dôvodu namietania nezákonnosti a neplatnosti uznesenia predstavenstva SBD o
rozúčtovanie tepla v ich byte vykonal znalecké dokazovanie a to znalcom Ing. B. K., ktorý v znaleckom
posudku skonštatoval, že vyúčtovanie nákladov za dodávku tepla pre vykurovanie bytu č. XX, bolo
odporcom vyhotovené nesprávne s tým, že spôsob uplatňovaný SBD Šamorín, podľa Uznesenia č.
22/2002 je technicky a účtovne neakceptovateľný. Znalec uviedol, že za obdobie od 01.01.2001 do
31.12.2002 uplatnil odporca voči navrhovateľom sumu 17.437,66 Sk neoprávnene. Súd vykonal aj
kontrolné znalecké dokazovanie, kde znalec Ing. L. F. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že
navrhovatelia nesúhlasili s hydraulickým vyregulovaním rozvodov v dome a osadením termostatických
ventilov na vykurovacie telesá v ich dome, neumožnili vstup do ich bytu montážnym pracovníkom za
týmto účelom. Termostatizácia a hydraulické vyregulovanie bolo ukončené dňa 26.03.2001. Z 54 bytov
sprístupnilo svoje byty len 42 vlastníkov. Vzhľadom k tomu, že pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie
neboli v danom roku 2001/2002 vydané žiadne záväzné predpisy, postupoval odporca metodicky, podľa
dovtedy platných predpisov a to v zmysle smernice MF SR pre určenie podmienok dodávok a cien
tepelnej energie, uvedenej v prílohe č. 4 cenového výmeru MF SR č. R-1/1996. V závere svojho
kontrolného znaleckého posudku uviedol, že v roku 2001 bolo rozúčtovanie nákladov na teplo pre
navrhovateľov metodicky správne. Nebola však matematicky správne vypočítaná čiastka spotrebnej
zložky s tým, že nedoplatok za rok 2001 mal byť vyčíslený na sumu 1.531,40 Sk a nie na sumu 3.487
Sk. V roku 2002 bolo rozúčtovanie nákladov na teplo pre navrhovateľov správne. Súd prvého stupňa
rozsudkom zo dňa 04.06.2008, č. k. 10C/36/2005-500, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a
2. rade sumu 1.955,60 Sk s ročným úrokom z omeškania vo výške 13 % z dlžnej sumy od 01.01.2003 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vo zvyšku súd návrh zamietol. Navrhovateľov
v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na trovách znaleckého dokazovania Okresnému
súdu Dunajská Streda sumu 17.283,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Na odvolanie odporcu a navrhovateľov v 1. a 2. rade, Krajský súd v Trnave
ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 16.06.2009 č. k. 9Co/253/2008-627 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v zamietajúcej časti určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva Stavebného bytového
družstva Šamorín č. 22/2002 zo dňa 27.03.2002 potvrdil a vo zvyšku zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Okrem iného vo svojom rozhodnutí uviedol, že v časti, ktorou sa navrhovatelia domáhali
určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva SBD Šamorín pod č. 22/2002 zo dňa 27.03.2002 sa
odvolací súd stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa a má
za to, že v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nie je daný naliehavý právny záujem na
určenie neplatnosti tohto uznesenia a to z dôvodu, že navrhovatelia zároveň žalujú odporcu aj o
plnenie, v rámci ktorého rozhodovania súd ako predbežnú otázku si vyrieši platnosť, alebo neplatnosť
predmetného uznesenia. Ohľadne zvyšnej časti návrhu a to o zaplatenie sumy 17.437,60 Sk, odvolací
súd dospel k záveru, že v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, v dôsledku
čoho nie je možné posúdiť jeho vecnú správnosť. Navrhovatelia žalujú odporcu o zaplatenie tejto sumy
titulom vydania bezdôvodného obohatenia a odporca namietal premlčanie nároku navrhovateľov. Pre
posúdenie premlčania je potrebné zistiť, kedy pohľadávka vznikla a kedy bola navrhovateľmi zaplatená.
Z výpovede účastníkov však doposiaľ nevyplynul konkrétny termín, ku ktorému by bola žalovaná
pohľadávka uhradená, obe strany sa zhodli na tom, že pohľadávka predstavujúca pravdepodobne
nedoplatok uhradená bola a to pravdepodobne spôsobom zaplatených zvýšených zálohových platieb.
Bude preto potrebné, aby navrhovatelia vyšpecifikovali svoj nárok, spôsob vzniku a výšku, aby následne
odporca mohol preukázať, kedy došlo k zaplateniu a akej konkrétnej sumy.

Správnym bol postup súdu prvého stupňa, keď dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na zaplatenie žalovanej istiny 578,82 eur titulom bezdôvodného
obohatenia nie je dôvodný. Súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovatelia sa domáhajú zaplatenia
tejto istiny na tom skutkovom základe, že odporca im nesprávne účtoval skutočné náklady na teplo za
kalendárne roky 2001, 2002 a suma 578,82 eur (17.437,66 Sk) vznikla ako rozdiel medzi skutočnými



nákladmi vypočítanými zo strany odporcu - 43.323,71 Sk a skutočnými nákladmi vo výške 25.886,05 Sk
vypočítanými znalcom Ing. K.. Ako dôkaz existencie tohto bezdôvodného obohatenia označili znalecký
posudok Ing. B. K. zo dňa 30.08.2006 vypracovaný v súdnom konaní keď uviedli, že sumu 578,82 eur
odporcovi zaplatili v zálohových platbách za roky 2003 - 2005, keď proces splácania tejto pohľadávky
začal už v roku 2001 zadržaním preplatku vo výške 1899,66 Sk a v roku 2002 vo výške 1725,- Sk.
Dôvodnosť nároku navrhovateľa predpokladá preukázanie existencie majetkového prospechu odporcu
spočívajúceho v plnení navrhovateľov - zaplatenie sumy 17.437,66 Sk bez zákonného nároku a
preukázanie tak nesprávnosti vyúčtovania skutočných nákladov spojených s užívaním bytu v časti
nákladov na teplo za roky 2001,2002zo strany odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že
navrhovatelia v prejednávanej veci neuniesli dôkazne bremeno svojho tvrdenia o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane odporcu vo výške 578,82 eur, nakoľko súdu nepredložili žiaden relevantný dôkaz
o existencii tohto právneho nároku a taktiež, žeby k takémuto majetkovému prospech na strane odporcu
na základe nimi popísaného plnenia došlo. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sa nemohol
v tomto konaní oprieť o výpočet skutočných nákladov na teplo za roky 2001, 2002 uvedený v znaleckom
posudku Ing. B. K., nakoľko tak ako to znalec v závere tohto posudku uvádza ( čl. III. bod 6 ZP),
ide len o orientačný výpočet a odvolací súd taktiež konštatuje, že ide o nepreskúmateľný výpočet,
z ktorého nevyplýva z akých konkrétnych veličín pri svojom výpočte znalec vychádza a na základe
akého konkrétneho výpočtu sa znalec dopracoval ku konečnému výsledku skutočných nákladov na
teplo. Znalecký posudok tak nezodpovedá ust. § 17 ods. 4 zák.č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov. Keďže navrhovatelia v konaní nepredložili resp. neoznačili žiaden iný
dôkaz o tom, žeby odporcovi na skutočných nákladoch za teplo v rokoch 2001, 2002 zaplatili o sumu
578,82 eur viac ako správne mali a teda že ich skutočné náklady sú o túto sumu nižšie, neuniesli
tak dôkazne bremeno svojho tvrdenia, že sa odporca o túto sumu bezdôvodne obohatil. Odvolací súd
pritom poukazuje aj na závery znaleckého posudku Ing. L. F., ktorý tento výpočet nepotvrdil a ktorý
naopak zhodnotil správnosť odporcovho rozúčtovania nákladov na teplo, s konštatovaním že v roku 2001
bolo rozúčtovanie nákladov na teplo pre navrhovateľov metodicky správne avšak nebola matematicky
správne vypočítaná čiastka spotrebnej zložky a to v neprospech navrhovateľov vo výške 1.955,60 Sk
a v roku 2002 bolo rozúčtovanie nákladov na teplo pre navrhovateľov správne. V tejto súvislosti musí
odvolací súd konštatovať, že aj keby vychádzal z predpokladu správnosti znaleckého posudku Ing. K.
a dôvodnosti nároku navrhovateľov do výšky 1955,60 Sk na základe znaleckého posudku Ing. F., návrh
navrhovateľov by musel byť z dôvodu odporcovej relevantne vznesenej námietky premlčania zamietnutý
rovnako ako ho zamietol súd prvého stupňa. Doručením vyúčtovania úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu za roky 2001, 2002 ( zúčtovanie uhradených záloh so skutočnými nákladmi spojenými s
užívaním bytu) sa navrhovatelia prvý raz dozvedeli o skutočných nákladoch za teplo, ktoré im vyčíslil
odporca a od ktorého momentu im začala v zmysle ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka plynúť
2- ročná subjektívna resp. 3- ročná objektívna lehota na prípadné uplatnenie si nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatení väčšej sumy na zálohových platbách za roky
2001, 2002 ako boli ich skutočné náklady na byt, resp. skutočné náklady na teplo za tieto roky. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že vyúčtovanie za rok 2001 bolo navrhovateľom doručené 28.5.2002
a za rok 2002 v máji 2003 ( v tomto prípade súd vychádzal z dátumu 31.5.2003). Na základe uvedeného,
by tak dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie ich nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula dňom 28.05.2004 a dňom 31.05.2005, pričom trojročná objektívna premlčacia doba
by na uplatnenie ich práva skončila dňom 28.05.2005 a 31.05.2006. Navrhovatelia však svoj nárok voči
odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili na súde až v priebehu konania a to podaním zo
dňa 26.10.2006, doručeným súdu dňa 27.10.2006 t.j. po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 107 ods.1
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že neobstojí odvolacia námietka
navrhovateľov, že zaplatenia predmetného bezdôvodného obohatenia sa domáhali už návrhom zo dňa
16.6.2003 a to v časti, ktorou sa pôvodne domáhali opravy vyúčtovania za roky 2001,2002 s tým, že
v tejto časti návrh len neskôr upresnili, pretože ide o dva rozdielne hmotnoprávne nároky a v danom
prípade súd prvého stupňa správne posúdil podanie navrhovateľov zo dňa 26.10.2006 ako návrh na
pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. a zmenu návrhu pripustil. Je potrebné si však
uvedomiť, že hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu (týmto spôsobom novouplatneného nároku)
nastávajú dňom, kedy súdu došla táto zmena. Plynutie premlčacej doby ohľadne takto uplatneného
práva prestáva plynúť týmto dňom a nie dňom, kedy bolo začaté konanie o pôvodnom návrhu.



Pokiaľ súd prvého stupňa návrh z uvedených dôvodov zamietol, rozhodol vecne správne, a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Súd prvého stupňa síce správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania a vo
veci úspešnému odporcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia JUDr. Tibora Szákala vo výške 614,15 eur, avšak nesprávne právne posúdil uplatnený
nárok odporcu na náhradu zaplateného preddavku na znalca vo výške 132,78 eur. V tomto prípade sa
odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že ako plne procesne úspešný účastník konania
má v zmysle ust.§ 142 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania spočívajúcich v tomto zaplatenom
preddavku na znalca vo výške 132,78 eur (trovy dôkazu v zmysle § 137 O.s.p.) a preto s poukazom na
uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a priznal odporcovi náhradu trov
konania vo výške 746,93 eur ( 614,15 eur + 132,78 eur).

Súd prvého stupňa správne priznal odporcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia -
bývalému právnemu zástupcovi odporcu JUDr. A. P. a to vo výške 614,15 eur, pretože v zmysle ust. §
151 O.s.p. viazaný návrhom odporcu ohľadne vyúčtovania tejto odmeny ( podaním zo dňa 6.8.2008),
mohol priznať túto náhradu len do výšky 18.502,-Sk/ 614,15 eur, aj keď by mu správne patrila vo výške
22.259,50 Sk/ 738,88 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi odporcu JUDr. A. P. v období
od 4.8.2003 do 1.2.2007 patrila náhrada trov právneho zastúpenia za tieto úkony poskytnutej právne
j pomoci : prevzatie a príprava veci dňa 4.8.2003- 2 x á 1281,-Sk ( § 16 ods.1 písm. b) v spojení s
ust.§13 ods. 6 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2002 ) + rež. paušál á 128,-Sk;
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.1.2004 - 2 x á 640,50 Sk ( §16 ods.2 písm. c) v spojení s ust. §13 ods.
6 vyhl. cit. vyhlášky) + rež. paušál á 136 ,-Sk; vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.10.2004 - 2 x á 1281,-Sk,
(§16 ods. 1 písm. d) v spojení s ust.§13 ods. 6 cit. vyhl.) + rež. paušál á 136,-Sk; účasť na pojednávaní
dňa 24.6.2005 2 x á 1.154,-Sk ( § 14 ods.1 písm. d) v spojení s ust.§11 ods.1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. v znení účinnom od 1.1.2005) + rež. paušál á 150,-Sk; účasť na pojednávaní dňa 10.8. 2005 2x á
1.154,-Sk ( § 14 ods.1 písm. d) v spojení s ust.§11 ods.1 cit. vyhlášky) + rež. paušál á 150,-Sk; účasť na
pojednávaní dňa 5.10.2005 2 x á 1.154,-Sk ( § 14 ods.1 písm. d) v spojení s ust.§11 ods.1 cit. vyhlášky)
+ rež. paušál á 150,-Sk; vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 11.11.2005 - 2 x á 1.154,-Sk ( § 14
ods.1 písm. c) v spojení s ust.§11 ods.1 cit. vyhlášky) + rež. paušál á 150,-Sk; vyjadrenie k návrhu zo
dňa 15.11.2006 á 2.304,-Sk (§ 14 ods.1 písm. c) § 14 ods.1 písm. d) v spojení s ust.§11 ods.1 a § 10
ods.1 cit. vyhlášky + rež. paušál á 164,-Sk; účasť na pojednávaní dňa 1.12.2006 á 2.304,-Sk ( § 14
ods.1 písm. d) v spojení s ust.§11 ods.1 a § 10 ods.1 cit. vyhlášky) + rež. paušál á 164,-Sk; účasť na
odročenom pojednávaní dňa 26.1.2007 á 508,50 Sk ( § 14 ods.4 cit. vyhlášky v spojení s ust.§11 ods.1 a
§ 10 ods.1 cit. vyhlášky ) + rež. paušál á 178,-Sk , čo spolu predstavuje sumu - 22.259,50 Sk/ 738,88 eur.

Súd prvého stupňa rozhodol správne, ak nepriznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 723,29 eur
a to titulom trov konania uplatnených zástupcom odporcu - JUDr. Jaroslavom Kováčom (zamestnancom
Slovenského zväzu bytových družstiev Bratislava) vo výške 10.939,50 Sk/363,12 eur titulom náhrady
za zaplatené pohonné látky pri použití motorového vozidla zn. F. N., ŠPZ R. XXX-Q. za účasť
na pojednávaniach, nakoľko odporca nepredložil resp. neoznačil súdu žiadne dôkazy o tom, že je
vlastníkom resp. držiteľom predmetného motorového vozidla ( predložením technického preukazu)
a taktiež nepredložil súdu žiadne dôkazy o zakúpení pohonných látok, čím by preukázal vzniknuté
mu výdavky. Odvolací súd taktiež konštatuje, že splnomocnený zástupca odporcu nepredložil, resp.
neoznačil súdu žiaden dôkaz o jeho ušlom zárobku vo výške 360,17 eur tak, ako si ho uplatnil v podaní
zo dňa 6.8.2008 a aj vo svojom odvolaní, nakoľko nepredložil súdu žiadne relevantné listinné doklady
svojho zamestnávateľa o jeho príjme, na základe ktorých by mu mohol súd tento nárok v zmysle ust.
§ 137 O.s.p. priznať.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne zo spisu nevyplývajú a ani si žiadne neuplatnil.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.