{"guid": "6b8e1595-c793-4219-a7d0-525daf2b4f92:a4f8a7f0-5086-48e1-9927-e4caac76e9a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3210200392.2", "spisova_znacka": "19CoE/169/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/169/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 19CoE/169/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210200392.2", "identifikacne_cislo": "3210200392", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4f8a7f0-5086-48e1-9927-e4caac76e9a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200392.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200392.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3210200392.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19CoE/169/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3210200392\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210200392.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka\n5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka\n5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnej T. B., bytom N. XX, F. R., o vymoženie 481,28 Eur s\npríslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo\ndňa 8. júna 2012, č.k. 5Er/49/2010-41, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu        p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora                                 JUDr.\nRudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmluvnej pokuty\n48,13 Eur a úroku z omeškania 0,05 % denne zo sumy 481,28 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia podľa\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zvyšnej časti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa\n§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v danom\nprípade ide o vykonanie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej\nhospodárskej komore, sp. zn.                    EP 81499/09 zo dňa 03.11.2009, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 27.11.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom\nbola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 481,28\neur s príslušenstvom.  Okresný súd uznesením, č.k. 5Er/49/2010-14 zo dňa 07.06.2010 rozhodol o\nzamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmluvnej pokuty\nvo výške 48,13 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 481,28 Eur od 06.09.2009\ndo zaplatenia a v ostatnej časti vydal dňa 07.06.2010 poverenie súdneho exekútora na vykonanie\nexekúcie. Krajský súd uznesenie zrušil a vrátil okresnému súdu  na ďalšie konanie. V predmetnej veci\nokresný súd zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.12.2004 uzavretej medzi\nspoločnosťou Quatro, a.s., ktorá neskôr postúpila pohľadávku, a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny\nrežim zákona č. 258/2001                   Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako na\nspotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 01.01.2008, mohol\nsúd označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou\nje podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré od spotrebiteľa vyžaduje,\naby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru\nexekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď                             v neskoršie účinnom\nznení § 53 Občianskeho zákonníka (od 01.01.2008 ) medzi tzv. neprijateľné podmienky zaradil aj túto\nneprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka vo veci je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby\nsa podrobil rozhodcovskému konaniu                          a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť\nrozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a\nvýkon práv a povinností             z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská doložka v\ntomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou VOP tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy,\n\nktorá má tzv. formulárovú podobu. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne\nspotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,\nobava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,\nnedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal\na nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu\nako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým VOP. Na základe uvedeného mal za to, že boli\nsplnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.\nz.                                   o rozhodcovskom konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti\nsúdneho exekútora                        o udelenie poverenia na výkon exekúcie. Ust. § 44 ods. 2\nExekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad\nexekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen\nformálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či\ntu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného\ntitulu. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.                   o rozhodcovskom\nkonaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z\nhľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z predmetného ustanovenia možno\nvyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť\nrozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom\nkonaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo\nodporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto\njeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.  Existencia\nktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu\nexekučného konania a exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody\nneprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.\nz. o rozhodcovskom konaní. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na\nneúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,\nna ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.\nz.                                   o rozhodcovskom konaní). Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993                              o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské\nštáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany\npredajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva\nbola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých\npodmienok“. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo\nsvetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci                            C-14/83 Sabine von\nColson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen).                                          K ustanoveniam právneho\nporiadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené\naj rozsudkom Súdneho dvora                            v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano\nGrupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón\nPrades (C-241/98),                    José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98),\nEmilio Vinas Feliu (C-244/98). Ďalej poukázal na uznesenie ESD vo veci C-76/10 (bod 51), rozsudok\nSúdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02 a uzavrel, že podľa judikatúry súdneho dvora\nsa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 má považovať za kogentné ustanovenie (napr.\nbod 51 rozsudku Asturcom). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských\nzmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je                             z hľadiska informovanosti\na z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má  spravidla na výber buď zmluvu vopred\nnaformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.\nMožnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna  a je zrejmé, že ide o\nrovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom\n(porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Súd ďalej\nuviedol, že priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase zvážiť dôsledky vyplývajúce z\nrokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Súd má zároveň dôvodné obavy, že priemerný spotrebiteľ\nrozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu nečíta, prípadne sa\nk nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy neprepracuje. Ak by za takéhoto stavu oprávnený poukazoval na\nnečinnosť spotrebiteľa, súd je toho názoru, že je to                                 o nepochopení judikatúry\nsúdneho dvora, podľa ktorej nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej\npodmienky, nie je zanedbateľné (Oceáno). Súd žiadosť súdneho exekútora zamietol v časti o vymoženie\n\nzmluvnej pokuty vo výške 48,13 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 481,28 Eur\nod 06.09.2009 do zaplatenia, nakoľko vo zvyšnej časti bolo udelené súdnemu exekútorovi poverenie na\nvykonanie exekúcie. V tejto zvyšnej časti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.\n1 písm. g) Exekučného poriadku z totožných dôvodov.\n\nProti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mal za to,\nže v prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný\nporiadok. Citoval ust. § 35, 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 159 Občianskeho poriadku.\nNamietal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,\nže exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd\nmeritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným\nprávom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré\nje exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Platný právny poriadok však neupravuje takýto\npostup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku\nako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky zo dňa 30.10.2009, sp. zn.                        33 Cdo 2675/2007. Ďalej poukázal\nna rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita\npráva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť\nsúdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po\nuplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Uviedol, že nemožno vyvodzovať\nz európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť\npreskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel             o svojich\nprávach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne\niné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by\nbola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa\nvzťahovali ustanovenia § 52                           až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu\nzmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu\npodľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a\nv zákone                                     o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. V dôsledku\ntoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení §\n879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nsa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov\nvzniknutých pred 01.01.2008. Oprávnený má podľa jeho názoru v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný\n(exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený\npoukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na základe ktorej\nuvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V závere\noprávnený vyzdvihol rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011,\nz ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie\nsprávnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v §\n45 ods. 1 písm. c) zákona č 244/2002 Z. z. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými\nmravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú\npodmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s\ndobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje\ndobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený si zároveň\nuplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 30,08 Eur s DPH pozostávajúce z\njednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 20,92 Eur s DPH a\nrežijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,16 Eur (t. j. 7,63 Eur + 20 %).\n\nOdvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2\nO.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vec podrobne preskúmal\na v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého\nrozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.\n\nZ obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.01.2010 domáha\nvykonania exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok\nRozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 81499/09 zo\ndňa 03.11.2009.\n\nV časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 48,13 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo\nsumy 481,28 Eur od 06.09.2009 do zaplatenia bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá uznesením\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou,                                            č.k. 5Er/49/2010-14 zo dňa\n07.06.2010. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. 19CoE/329/2010-31 zo\ndňa 31.03.2011 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.\n\nV časti o vymoženie istiny vo výške 481,28 Eur bolo dňa 07.06.2010 udelené súdnemu exekútorovi\npoverenie č. 5301 010580.\n\nOkresný súd preto správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie\nzmluvnej pokuty vo výške 48,13 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 481,28 Eur\nod 06.09.2009 do zaplatenia posudzoval z hľadiska § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Taktiež správne\naplikoval § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie vo zvyšku, v časti, v ktorej\nbolo súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie vydané (o vymoženie istiny vo výške 481,28\nEur a trov exekúcie).\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že predmetná Zmluva o  pôžičke v spojení so všeobecnými obchodnými\npodmienkami poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., uzavretá medzi účastníkmi  dňa 06.12.2004,\nna základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie voči povinnej, je typizovanou\nspotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa\nvopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička,\nposkytnutá oprávneným, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností\nvšeobecné podmienky poskytnutia pôžičky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené\nuž vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 23a zákona                        č.\n634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami\nsú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,\nktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ\nobsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje tak, ako tomu je aj v tomto prípade. Preto je na\nvec nepochybne potrebné aplikovať akékoľvek ustanovenia, obsiahnuté či už v Občianskom zákonníku,\nzákone                            o ochrane spotrebiteľa alebo aj v iných právnych predpisoch, ktorých účelom je\nochrana spotrebiteľa a jeho práv. Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,\nz aspektov ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. bolo preto potrebné\nvychádzať z ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka (v znení platnom                 a účinnom v\nčase uzatvorenia zmluvy) a smernice Rady 93/13/EHS. Uvedeným postupom               a rozhodovaním\nsúdu nedošlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, ani k\nporušeniu princípov právnej istoty v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nAj v prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky v zmluvných\ndojednaniach vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka sa z\ndôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ,\nčo veriteľ má zjavne viaceré výhody                      v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná\nriadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre\nspotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými\nzásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre\norgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá\nprávne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti\nkonaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré                  z nich sú založené na\nvšeobecných právnych zásadách. Veriteľ môže na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na\nprejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.\n\nV tomto konkrétnom prípade je rozhodcovská doložka zakotvená v bode IX. písm. o) VOP, ktoré boli\nsúčasťou Zmluvy o pôžičke. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom\nakéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho\nbydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na\nust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd uznesenie okresného súdu  potvrdil                v celom\nrozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.\n\nRozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/49/2010", "guid": "8cf0a183-6a18-4efa-967d-68db38bfe1d2:2ddd2437-7f2c-4c83-b24a-f82ed58adba9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}