{"guid": "6a3b1cb9-6fb4-4f92-8edc-0ff75aa2487b:ee8eef92-a746-4eab-a030-a10b17f41af5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5110211635.1", "spisova_znacka": "5Co/464/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/464/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. februára 2013, sp. zn. 5Co/464/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5110211635.1", "identifikacne_cislo": "5110211635", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Darovacia zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f,h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f,h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee8eef92-a746-4eab-a030-a10b17f41af5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5110211635.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5110211635.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5110211635.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/464/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110211635
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110211635.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: ZMP, s.r.o., so sídlom v Dolnom Hričove,
Dolné Záhumnie č. 58/1, IČO: 45 320 608, zastúpený Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, J. Milca č. 11, proti žalovaným: 1/ W. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. č.
XXX, 2/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. č. XXX, zastúpení JUDr. Antonom Školekom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie v Z., ul. G. č. XXX/X, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, o odvolaní
odporcov v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 8C/87/2010-105 zo dňa 18. apríla
2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu    z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi L. M. ako
darcom a žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako obdarovanými odvkladovaná Správou katastra Bytča dňa
5.1.2010 pod V 1246/09, ktorou darca previedol na obdarovaných nehnuteľnosti v k. ú. O. Z., a to
pozemok parc. č. KNC 1239 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, pozemok parc. č. KNC
1240 - záhrady o výmere 189 m2 a dom č. súpisné XXX stojaci na parc. č. KNC 1239, všetky evidované
Správou katastra v Bytči na LV č. XXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
368,86 eur a ostatných trov konania vo výške 132,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 42a, § 42b Občianskeho zákonníka a §
116 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázaný nasledovný
skutkový a právny stav:

Súd určil neúčinnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi L. M. ako darcom a žalovanými v r. 1/ a 2/ ako
obdarovanými odvkladovanej Správou katastra Bytča dňa 5.1.2010 pod V 1246/09 ako titulu súčasného
zápisu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam na LV XXX k.ú. O. Z., lebo zistil, že na toto
určenie sú dané zákonné dôvody podľa cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ, keďže darca L. M. je synom
žalovaných v r. 1/ a 2/, teda účastníkmi napadnutej darovacej zmluvy sú blízke osoby podľa cit. ust. § 116
OZ. Žalobca preukázal svoje postavenie veriteľa darcu žalovaných L. M. vyššie oboznámenými listinami
z dodávateľských - obchodnoprávnych vzťahov s L. M. ako podnikajúcou fyzickou osobou. Nebolo
povinnosťou žalobcu ako veriteľa od začiatku konania o odporovateľnosť právneho úkonu disponovať
vykonateľným rozhodnutím súdu v procesnom zmysle slova, lebo podľa názoru súdu vo vzťahu k
hmotno-právnemu inštitútu odporovateľnosti vymáhateľnou pohľadávkou východiskovo podľa § 42a ods.
1 OZ je aj pohľadávka, ktorú je treba najprv uplatniť v sporovom konaní, ak sa nejedná o tzv. naturálny
záväzok, z ktorého by sa vôbec nebolo možné domáhať plnenia na súde, ale napokon o tomto postavení
veriteľa a dlžníka svedčí aj platobný rozkaz tunajšieho súdu. Každopádne žalobou zo dňa 15.4.2010 sa
žalobca domáha neúčinnosti darovacej zmluvy z 23.12.2009 v 3-ročnej lehote.



Následkom vykonania vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu je ukrátenie žalobcu ako
veriteľa darujúceho. Objektívnym následkom vykonania uvedeného odporovateľného úkonu podľa cit.
ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ je jeho neúčinnosť voči žalobcovi, teda aj bez subjektívnej vedomosti
nadobúdateľa o okolnostiach prevodu ako podľa § 42a ods. 1 a 2 OZ. Konkrétne následky nastávajú
podľa cit. ust. § 42b OZ. Znamená to, že nie je dôvod zvrátiť účinky napadnutého prevodu nehnuteľností
a dosiahnuť zápis predchádzajúceho vlastníka, ale nastala neúčinnosť tohto úkonu voči žalobcovi,
teda v prípade potreby práve v spojení s týmto rozsudkom sa žalobca môže domôcť výkonu exekúcie
postihnutím uvedených predmetov v exekučnom konaní.
Súd neuznal obranu žalovaných spočívajúcu v tom, že sledovaním vlastného zámeru pri napadnutom
darovaní by bola spravodlivo vylúčená možnosť túto odporovateľnosť určiť. Pokiaľ takýmto úmyslom
malo byť, aby prevádzané nehnuteľnosti boli napokon prevedené vnukom žalovaných, teda deťom
dlžníka L. M. pochádzajúcim z jeho prvého manželstva a nie neskoršej partnerke L. M., tak každopádne
v súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti darované práve žalovaným, hoci platný právny poriadok pozná
aj právne úkony v prospech osôb, ktoré samotné ešte nemajú spôsobilosť na právne úkony. Lenže
dokonca aj takýto právny úkon, ktorého účastníkmi na strane toho, v koho prospech by bol urobený,
by boli deti, ktoré by skutkovo o okolnostiach nič nevedeli a neboli by fakticky ani spôsobilé vynakladať
náležitú starostlivosť na preskúmanie úmysel prevodcu, by zásadne spravodlivo podliehal takejto
odporovateľnosti. Je pravdou, že cit. ust. § 42a ods. 2/ Občianskeho zákonníka nie úplne zrozumiteľne
upravuje odporovateľnosť právneho úkonu medzi blízkymi osobami duplicitne v odseku 2/ a aj odseku
3/ tohto ustanovenia, teda v odseku 2/ akoby ďalšou podmienkou bolo vyhnutie sa výnimke, keď
druhá strana „dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa“ aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, hoci
predpokladom v obidvoch týchto ustanoveniach je zhodne iba to, že veriteľ dlžníka bol ukrátený. Súd
pri tejto interpretácii vníma cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a/ OZ ako osobitné ustanovenie voči § 42a ods.
2/ OZ upravujúce prevod medzi vybranými subjektmi, v tomto prípade medzi blízkymi osobami, kde
sa skúmanie úmyslu dlžníka nevyžaduje a toto osobitné ustanovenie je systematicky potrebné použiť
prednostne. Preto sa súd prikláňa k tomu, že pri právnom úkone medzi blízkymi osobami „dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa“ nie je podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu, stačí objektívny dopad
toho, že \"veriteľ dlžníka bol ukrátený\" prednostne podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ. Je príznačné,
že odporovateľnosť celkovo by nemala zmysel, keby veriteľ dlžníka nebol ukrátený. Ak teda veriteľ
bol ukrátený úkonom vykonaným medzi blízkymi osobami, nemôže byť v prospech nadobúdateľa,
že prípadne bolo navyše aj úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa, aby formálne bolo potrebné právne
posúdenie podľa § 42a ods. 2 OZ a paradoxne práve vtedy by sa otvárala právna možnosť nadobúdateľa
argumentovať výnimkou podľa tohto ustanovenia (pri nezrozumiteľnosti tohto ustanovenia paradoxne
aj tu pri zakotvení podmienky, že „veriteľ dlžníka bol ukrátený“). Prakticky by bolo otázne, kedy by
nadobúdateľ v postavení blízkej osoby sa mal dozvedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom podľa
účelu zákona by nebolo spravodlivé priznať výhodu vo výnimke podľa cit. ust. § 42a ods. 2/ OZ práve
nadobúdateľom, ktorí by v čase vykonania úkonu ani pri vynaložení náležitej starostlivosti dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa nemohli poznať, ale v konaní pred súdom by týmto úmyslom inej osoby, než
sú oni sami, mali argumentovať, aby vec bola posúdená podľa § 42a ods. 2/ a nie podľa ods. 3 písm.
a/ tohto ustanovenia. Paradoxom tohto konania navyše bolo, že žalobca v okolnostiach preukazoval
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa okruhom predajov vyššie oboznámených v okolnostiach sporu a žalovaní
sa prednesom právneho zástupcu bránili nedostatkom tohto úmyslu L. M., osobitne keď za záhradnú
chatku mal dostať 600.000,- Sk a preto veriteľa nemal ukrátiť, resp. aj podľa výpovede žalovaného v r.
2/ byty v polyfunkčnom dome mali byť určené na predaj za účelom dosiahnutia zisku toho dlžníka.
Ďalej súd neuznal ani námietku žalovaných spočívajúcu v údajnom nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu pre zápis záložného práva v prospech veriteľa Tatra banka, a.s., s tvrdením, že
predmetné nehnuteľnosti je treba najprv vyplatiť, čo môže trvať 25 - 30 rokov, lebo je právom každého
veriteľa posilniť svoje právne postavenie aj formou odporovateľnosti, teda žaloby o neúčinnosť právneho
úkonu ako v tomto prípade, pričom v prípade výkonu exekúcie ktorýmkoľvek z veriteľov predmetného
dlžníka by sa výskyt záložných práv a poradie záložných veriteľov vyporiadavalo až vo fáze takéhoto
výkonu. Mimochodom, ktorýkoľvek veriteľ môže podať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu voči nemu
samotnému, v tomto nie je daná prekážka rozhodnutej veci voči iným subjektom.
Pri právnom posúdení podľa cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ už akékoľvek ďalšie námietky neboli
podstatné pre rozhodnutie v tejto veci, osobitne ani to, že dlžník žalobcu L. M. mal predávať ďalšie
nehnuteľnosti, či už chatu súp. č. XXX na LV č. XXXX k.ú. K. nad O. M. O., alebo okruh ďalších
nehnuteľností - byty iným osobám, ani vyhlásenie G. M. o jej úmysle nechať si previesť 1/2 na
predmetných nehnuteľnostiach, čo malo byť dokladom o nedostatku iných vedomostí nadobúdateľov.
Mimochodom z hľadiska urovnania záväzkových vzťahov by súd vnímal ako citlivejšiu otázku právne



postavenie takého nadobúdateľa, ktorý by svoje peňažné prostriedky vynaložil, napríklad ak by naozaj
G. M. zaplatila za dlžníka žalobcu L. M. ďalšie dlhy alebo ich časť a stala by sa spoluvlastníčkou na
predmetných nehnuteľnostiach na LV XXX k.ú. O. Z., pričom rámcovo sa jedná o okruh právnych vzťahov
spojených s bonitou pohľadávky, osobitne s ohľadom na potencionálne postavenie blízkej osoby dlžníka.
Na rozdiel od toho žalovaní v r. 1/ a 2/ boli obdarovaní, teda ani peňažné prostriedky nevynaložili, navyše
žalovaný v r. 2/ osobne na otázku vypovedal, že predmetné nehnuteľnosti mal predtým kúpiť ich syn L.
M. od tretích osôb mimo ich rodiny.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej „O.s.p.“) a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
proti žalovaným v r. 1 a 2, ktorí vo veci úspech nemali. Priznané trovy konania pozostávajú zo
zaplatených súdnych poplatkov 99,50,- eur za návrh na začatie konania a 33,- eur za návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, keď aj v tomto sprievodnom návrhu bol žalobca podľa osobitnej povahy veci
úspešný.
V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi odmenu advokáta v r. 2010, 2011,
2012 podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej „vyhl.“) v znení neskorších predpisov.
K odmene súd priznal aj náhradu tzv. režijného paušálu („RP“) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za jednotlivé
roky 2010, 2011 a 2012 a podľa § 18, ods. 3 vyhl. DPH aktuálnu v súčasnosti v sadzbe 20 %.
Trovy právneho zastúpenia podľa § 14 ods. l písm. a), b), c) vyhl. predstavujú odmenu advokáta za
úkony právnej pomoci nasledovne:
prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2010 odmena 55,49 + RP 7,21 + 20% DPH (62,7 x 1,2 = ) 75,24 eur,
podanie žaloby 15.4.2010 odmena 55,49 + RP 7,21 + 20% DPH (62,7 x 1,2 = ) 75,24 eur,
návrh a nariadenie predbežného opatrenia 15.4.2010 odmena 55,49 + RP 7,21 + 20% DPH (62,7 x 1,2
= ) 75,24 eur,
účasť na pojednávaní dňa 21.3.2011 (odročené - 1/4 odmeny) odmena 14,25 + RP 7,41 + 20% DPH
(21,66 x 1,2 = ) 25,99 eur,
účasť na pojednávaní dňa 23.5.2011 (odročené - 1/4 odmeny) odmena 14,25 + RP 7,41 + 20% DPH
(21,66 x 1,2 = ) 25,99 eur,
účasť na pojednávaní dňa 15.2.2012 odmena 58,69 + RP 7,63 + 20% DPH (66,32 x 1,2 = ) 79,58 eur,
účasť na pojednávaní dňa 28.9.2011 odmena 58,69 + RP 7,63 + 20% DPH (66,32 x 1,2 = ) 79,58 eur,
spolu náhrada trov právneho zastúpenia napokon v uplatnenej výške 368,86 eur,
náhrada ostatných trov konania (súdne poplatky) 132,50 eur.
V konaní súd uznal ako účelne vynaložený aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúci
v zákaze nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, s dopadom na priznanie náhrady trov v rozsahu
súdneho poplatku aj úplného písomného úkonu advokáta, lebo inak takýto úkon pred podaním návrhu
vo veci samej by bol účelný aj samostatne, keďže ako odporovacia žaloba, tak aj predbežné opatrenie
boli podľa povahy veci účelnými úkonmi v prospech žalobcu ako veriteľa.
Podľa § 149 O.s.p. náhrada trov konania sa poskytuje advokátovi a advokát navrhovateľov v aktuálnom
vyčíslení uvádza č. účtu v B. Z. M., a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie žalovaní v 1/ a v
2/ rade. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukázali na to, že v predmetnom konaní
majú právneho zástupcu, ktorému rozsudok súdu prvého stupňa nebol doručený. Žiadali, aby si súd
splnil svoju povinnosť a rozhodnutie zaslal právnemu zástupcovi. Nakoľko je ich právny zástupca na
dovolenke, nemajú možnosť ho oboznámiť s rozhodnutím súdu. S rozhodnutím súdu nesúhlasia.

K odvolaniu žalovaných v 1/ a v 2/ rade podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení navrhoval odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaných
podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol alebo rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia v sume 79,58 eur. Ďalej poukázal na ust. § 49 ods. 1 O.s.p. a § 158 ods. 2 O.s.p., ako aj na
to, že žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli náležitosti uvádzané v ust. § 205 ods. 1 O.s.p. a mali za to,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie a na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Prvostupňový súd doručil rozsudok právnemu zástupcovi žalovaných v 1/ a v 2/ rade, ktorý v zákonom
stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie. V mene žalovaných v 1/ a v 2/
rade navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia pred okresným, ako aj odvolacím
súdom. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že zo strany súdu
prvého stupňa došlo k procesnému pochybeniu, keď rozhodnutie vo veci samej doručil len žalovaným
a nedoručil ho právnemu zástupcovi. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 49 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Procesné postupy upravujú konanie pred súdom a postup súdu tak, aby nebolo znemožnené
realizovanie procesných práv účastníkovi konania, ktoré mu procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tvrdil, že prvostupňový
súd sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup nie je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s absenciou na jeho právne závery,
ktoré pri rozhodnutí prijal. V tejto súvislosti poukázal na čl. 46 a nasl. Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, judikatúru Ústavného súdu SR a judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva. Na pojednávaní dňa 18.4.2012 navrhol doplniť dokazovanie vypočutím svedka
L. M., ktorý má pohľadávku voči žalobcovi. Podľa jeho názoru a žalovaných v 1/ a v 2/ rade tento svedok
mohol objasniť, či žalovaní vyvinuli náležitú starostlivosť, že dlžník má záväzky voči žalobcovi. Okrem
toho sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal s tvrdením žalobcu, že dlžník sa zbavoval svojho
majetku s úmyslom ukrátiť veriteľa. V prípade, že by sa tejto skutočnosti dostatočne venoval, zistil by,
že dlžník staval byty v polyfunkčnom bytovom dome na základe zmluvy o výstavbe ako obstarávateľ a
nie ako vlastník. Byty staval za finančné prostriedky stavebníkov. V žiadnom prípade sa teda nejedná o
prevod majetku v jeho vlastníctve do vlastníctva tretích osôb a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa.
Taktiež sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu vo veci prevodu rekreačnej chaty kat. úz. K.. V prípade,
že by sa tomu náležite venoval, zistil by, že prevod bol urobený odplatne za primeranú kúpnu cenu a
takýto právny úkon nemožno úspešne právne odporovať. Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaných,
ktorí uviedli, že nadobudli dom do svojho vlastníctva, ale na dome je ťarcha na prospech Tatra banky,
a.s., ktorá predstavuje vyššiu čiastku ako je hodnota nehnuteľnosti v čase prevodu na žalovaných. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaní z právneho úkonu nezískali žiadny prospech, záväzok voči Tatra banke,
a.s. v pravidelných mesačných splátkach splácajú. Z čoho vyplýva, že žalovaní vynaložili dostatočnú
náležitú starostlivosť, keď zistili ťarchu zo strany Tatra banky, a.s. na predmetnú nehnuteľnosť a taktiež
obdržali aj súhlas finančného ústavu zo dňa 14.1.2012, ktorý bol získaný ako dôkaz až v tomto čase, a
preto ho nebolo možné použiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že v žiadnom
prípade sa nemohlo jednať o ukrátenie veriteľa prevodom danej nehnuteľnosti, vykonaným právnym
úkonom odbremenili žalovaní dlžníka od povinnosti splácať úver Tatra banke, a.s.. Okrem toho dlžník
prevzal záväzok voči Miroslavovi Bachoríkovi-PRIM zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.5.2010,
čím znížil svoj dlh voči žalobcovi, z čoho je zrejmé, že mal záujem plniť záväzky voči žalobcovi a nešlo
o úmysel ukrátiť veriteľa.

K odvolaniu žalovaných v 1/ a v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu proti uzneseniu súdu
prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 159,16
eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolací súd by nemal prihliadať na podanie právneho zástupcu
žalovaných, a to z dôvodu, že bolo podané po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Podľa
odvolania žalovaných zo dňa 20.6.2012 bolo žalovaným doručené písomné vyhotovenie rozsudku už
dňa 9.7.2012. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie. Žalovaní dňa 15.11.2012 podali odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu po uplynutí lehoty na odvolanie. Z opatrnosti uviedol, že súd vykonal všetky dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vyporiadal so
všetkými vykonanými dôkazmi v predmetnom konaní, vyhodnotil ich v zmysle zákona a v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa vysporiadal s predloženým písomným vyhlásením G. M., pričom zamietnutie
návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom L. M. bolo riadne odôvodnené na pojednávaní dňa
18.4.2012. Taktiež sa prvostupňový súd vyporiadal s tvrdeniami žalovaného ohľadne záložného práva
v prospech Tatra banky, a.s.. Podľa jeho názoru je irelevantné v rámci tohto konania, či na predmetných
nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Tatra banky, a.s. alebo akú výšku má zabezpečená
pohľadávka. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nejaký súhlas finančného ústavu zo dňa 14.1.2012 a má



za to, že tento súhlas mohol byť predložený na pojednávaní dňa 18.4.2012, t.j. už pred súdom prvého
stupňa a teda v odvolacom konaní nemožno na takýto dôkaz prihliadať. Pokiaľ žalovaní poukazujú
na skutočnosť, že L. M. prevzal záväzok žalobcu voči Miroslavovi Bachoríkovi-PRIM, v tej súvislosti
predložil oznámenie o stave exekučného konania proti L. M. zo dňa 14.8.2012, z ktorého vyplýva, že
povinný L. M. nemal v úmysle z fondu dobrovoľne splniť. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že sa súd
nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s tvrdením žalobcu, že dlžník sa zbavoval svojho majetku, túto
námietku považuje za nedôvodnú a irelevantnú. Podľa jeho názoru prvostupňový súd správne aplikoval
na zistený skutkový stav ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ a tak námietky žalovaných ohľadom právnej
neistoty pri aplikácii a interpretácii právnej normy považuje za nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p..

Skôr, než odvolací súd pristúpil k preskúmavaniu rozhodnutia na základe podaného odvolania zo strany
účastníka konania, skúmal, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
a či odvolanie spĺňa náležitosti odvolania.

Pri preskúmavaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli v predmetnom
konaní zastúpení právnym zástupcom. V zmysle § 49 ods. 1 O.s.p. sa písomnosti doručujú len
zástupcovi, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie. Ust. § 158 ods. 2 O.s.p. nie je
špeciálnym ustanovením k § 49 ods. 1 O.s.p.. V zmysle uvedeného ustanovenia sa rovnopis písomného
vyhotovenia rozsudku doručuje účastníkom (v prípade, ak nemajú zástupcu s plnomocenstvom pre celé
konanie), prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

V predmetnom konaní došlo k pochybeniu zo strany súdu, keď rovnopis rozhodnutia doručoval priamo
účastníkom konania napriek tomu, že boli zastúpení svojím právnym zástupcom. Súd prvého stupňa
konal v rozpore s ust. § 49 ods. 1 O.s.p.. Svoje pochybenie prvostupňový súd odstránil tým, že rovnopis
rozhodnutia doručil na výzvu právneho zástupcu žalovaných v 1/ a v 2/ rade priamo právnemu zástupcovi
žalovaných v 1/ a v 2/ rade. Lehota odvolania teda začala plynúť účastníkovi od doručenia rozhodnutia
jeho zástupcovi s plnomocenstvom pre celé konanie (§ 49 ods. 1 O.s.p.) aj keď odvolanie po doručení
rozhodnutia podali priamo žalovaní v 1/ a v 2/ rade.

Len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má ten následok, že odvolacia lehota začne
plynúť osobe, ktorej sa doručuje.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu, v zmysle ktorého žiadal
odvolací súd, aby odvolanie žalovaných v 1/ a v 2/ rade odmietol ako oneskorene podané v súlade s
ust. § 218 ods.1 písm. a) O.s.p..

Následne po vyriešení vyššie uvedených náležitostí odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia. Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

V zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2
O.s.p.) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Účelom
odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí
byť prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

Postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva účastníka konania garantovaného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.



S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie, vyhodnotiť dôkazy v súlade s ust. §
132 a nasl. O.s.p. a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/87/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}