{"guid": "69ba8f0b-d056-4ca8-9dea-e806ee3ad714:bf005815-511d-4bc2-80d2-7afc0ab2ed9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6215010233.1", "spisova_znacka": "5To/144/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/144/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2017, sp. zn. 5To/144/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6215010233.1", "identifikacne_cislo": "6215010233", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ján Deák", "sudca_id": 1303, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-deak-1303", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf005815-511d-4bc2-80d2-7afc0ab2ed9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215010233.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215010233.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215010233.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/144/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215010233.1

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2017 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jozefa Mikluša, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/104/2015 zo dňa
26.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní J. D. a X. A. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodení spod
obžaloby okresného prokurátora pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,  ktorého sa mali
dopustiť tak, že

potom ako sa dňa 20. 06. 2013 z e-mailovej adresy a@.b.c <A.. D. ako podnikateľ so sídlom K. D.
podnikajúci v predaji hračiek a X. A. ako jeho splnomocnenec na zastupovanie v podnikaní na základe
e-mailovej ponuky spoločnosti VTMTOYS CZ s. r. o., Praha 5, Česká republika, zaslanej z e-A. <A.
prihlásili o spoluprácu, následne sa dohodli o komisionálnom predaji hračiek spoločnosti VTMTOYS CZ
s. r. o. a na základe dohody obdržali 6 dodávok tovaru hračiek v období od 25. 06. 2013 do 20. 08. 2013
do svojich predajní vo K. D., v I. I. a v B. D. v celkovej hodnote 12.199,09 Eur, kedy v zmysle dohody
mali vo svojich predajniach uskutočniť predaj týchto hračiek, ktoré sú až do ich predaja konečnému
spotrebiteľovi majetkom spoločnosti VTMTOYS CZ s. r. o., následne zasielať podklady pre vyúčtovanie
predaného tovaru, na základe ktorých mali byť vystavené a zaslané faktúry k preplateniu tovaru, J. D. a X.
A. vyúčtovali len časť tovaru, na ktorých im bolo vystavených celkom 13 faktúr v celkovej výške 3.025,49
Eur, z ktorých žiadnu čiastku neuhradili, vlastníkovi tovaru spoločnosti VTMTOYS CZ s. r. o. vrátili len
časť tovaru v hodnote 5.809,57 Eur a nevrátili doposiaľ tovar v hodnote 3.327,85 Eur, čím spoločnosti
VTMTOYS CZ s. r. o., Za Zámečkem 744/9, 158 00 Praha 5, IČO: 28488881 (Česká republika) spôsobili
spoločným konaním škodu celkovo vo výške 6.353,34 Eur,

so záverom, že skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomnom odvolaní
uviedol, že podľa jeho názoru v prejednávanej veci nie je možné aplikovať zásadu „ultima ratio“. Zo
strany obžalovaných išlo o úmysel spočívajúci v prisvojení si zvereného tovaru poškodenej spoločnosti,
s ktorým mali naložiť podľa dohodnutých dojednaní. Oni tak nepostupovali, nevyplatili faktúry a ponechali
si dodaný tovar, či jeho časť.

Odvolateľ poukazuje tiež na to, že medzi obžalovanými a poškodenou spoločnosťou prebehla mailová
komunikácia a došlo k faktickému uzavretiu zmluvy o komisionálnom predaji, na základe čoho došlo
k dodaniu tovaru vo vzťahu k obžalovaným. Obžalovaní prevzali tovar za účelom komisionálneho



predaja. Povinnosťou obžalovaných v zmysle komisionálneho predaja tovaru bolo finančne sa vyrovnať
s poškodenou spoločnosťou alebo nepredaný tovar vrátiť. Obžalovaní za tovar nezaplatili a nepredaný
tovar nevrátili, ale so zvyšným tovarom nakladali ako so svojim. Prokurátor ďalej uvádza, že obžalovaní
nezaplatili ani jednu z vystavených faktúr a poškodenej spoločnosti vrátili len časť tovaru. Nepotvrdilo
sa, že tovar mal byť uložený na obžalovanými uvádzanom mieste. Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaní prostredníctvom obhajcu podali k odvolaniu vyjadrenie. Vyslovili názor, že sa jedná v danom
skutku o obchodno-právny vzťah, aj keď vinou poškodeného nie je zrejmé, či došlo k uzavretiu zmluvy o
komisionálnom predaji, pretože absentujú niektoré ustanovenia, čo sa týka ceny tovaru či odmeny. Podľa
ich názoru zahraničná zmluvná strana mala postupovať so zvýšenou starostlivosťou a opatrnosťou a
takým spôsobom, že by nevznikli žiadne pochybnosti. Dôkazom nerešpektovania zaužívaných pravidiel
je vymáhanie si nároku prostredníctvom trestného konania. Poukazujú tiež na to, že konanie, ktorého
sa mali dopustiť, je úmyselné, pričom ich snahou bolo vrátenie tovaru, či zaplatenie faktúr, ktoré však
bolo zmarené exekučným konaním v inej veci, keď mali zablokované účty aj tovar, o čom poškodený
vedel a mohol požiadať o ich vyňatie z exekučného konania. V konečnom dôsledku navrhli odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie prokurátora nemožno považovať za dôvodné.

Krajský súd hneď na úvod chce poukázať na mechanizmus vzniku predmetnej komisionárskej
zmluvy i spôsob vyrovnávania vzájomných pohľadávok. Obchod sa uskutočnil internetovou cestou,
keď poškodený zaslal ponuku obžalovaným. Obžalovaní ponuku akceptovali. O ich vzájomných
dojednaniach však nebola spísaná žiadna písomná zmluva a celé jednanie prebehlo formou mailovej
komunikácie, prípadne telefonickou cestou. Poškodená spoločnosť potom obžalovaným naviezla tovar,
ktorý predávali v troch samostatných predajniach hračiek. Tovar až do predaja patril poškodenej
spoločnosti. Predaj hračiek avizovali obžalovaní v dohodnutých lehotách a poškodená spoločnosť potom
vydala faktúru, na základe ktorej obžalovaní mali nahradiť finančnú čiastku. Je faktom, že ustanovenia
Obchodného zákonníka (OBZ) nevyžadujú existenciu písomnej zmluvy a práve preto pri uzatváraní
takýchto kontraktov  spomínanou formou sa vyžaduje potrebná opatrnosť.
Podľa § 577 OBZ komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre
komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. V tomto
smere nemal súd jednoznačne preukázaný spôsob a formu odplaty zo strany poškodeného.

Podľa § 583 ods. 1 OBZ k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke
právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre
komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia za škodu na veciach uvedených v odseku 1 zodpovedá komisionár
podľa ustanovení o zmluve o skladovaní.

Podľa § 533 OBZ skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci
a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Obžalovaní pritom nespochybňovali, že pristúpili na ponuku zo strany poškodeného. O tovare, ktorý
predali, informovali poškodeného, ten im vystavil faktúry, avšak voči nim bola vedená exekúcia a teda
mali zablokované účty a tieto faktúry neuhrádzali práve z dôvodu insolventnosti. Z obsahu trestného
spisu tiež vyplýva, že obžalovaní tovar vrátili resp. ponúkli poškodenej spoločnosti v rámci započítania
iný tovar. Z mailovej komunikácie nevyplýva, že by poškodená spoločnosť tento tovar neprijala resp. že
by neprijala reparáciu formou iného tovaru.

Svedkyne Z. I. a W. A. ako zamestnankyne poškodenej spoločnosti popísali, ako obžalovaní akceptovali
ich ponuku na dodanie tovaru, ako i spôsob dodania tovaru a spôsob úhrady tak, že po predaji hračiek
im ako poškodenej spoločnosti doručovali zoznamy položiek, na základe čoho oni ako poškodená
spoločnosť vydali faktúry, ktoré boli doručené obžalovaným a títo ich mali uhradiť. Svedkyňa I. uviedla,
že im bol vrátený tovar v hodnote 5.809,- Eur ale ďalší tovar v hodnote okolo 3.000,- Eur, ktorý nebol



ešte v čase rozhodovania prvostupňového súdu riadne prevzatý. Svedkyne potvrdili, že obžalovaní boli
oboznámení s podmienkami predaja i platieb.

Krajský súd chce poukázať i na to, že poškodená spoločnosť v priebehu mesiaca júl a august 2013
naviezla obžalovaným tovar a už začiatkom decembra 2013 podala prostredníctvom advokátskej
kancelárie trestné oznámenie.

Poškodená spoločnosť si zákonným spôsobom neuplatnila škodu, i keď zamestnankyňa spoločnosti,
ktorá bola k veci vypočúvaná uvádzala, že sa pripájajú s nárokom na náhradu škody avšak táto
zamestnankyňa k tomu nebola oprávnená a nepredložila potrebné splnomocnenie. Poškodený sa riadne
nepripojil do trestného konania s nárokom na náhradu škody do konca vyšetrovania v zmysle § 46 ods.
3 Tr. por. a preto prvostupňový súd o škode ani nerozhodoval.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný nepredaný tovar, až na drobný rozdiel vrátili. Bolo
preukázané, že nezaplatili faktúry vystavené poškodeným. V danom prípade nezaplatenie faktúr
obžalovanými nemožno kvalifikovať ako trestný čin sprenevery, pretože v zmysle ustanovení OBZ o
komisionárskej zmluve predajom tovaru v zmysle § 583 ods. 1 OBZ obžalovanými ako komisionármi
prestala byť poškodená spoločnosť majiteľom týchto vecí. Nezaplatenie faktúry nezakladá žalovaný
trestný čin. Aj podľa názoru krajského súdu ide v tomto prípade o občiansko-právny vzťah a nie je na
mieste riešiť ho prostriedkami trestného práva.

Krajský súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaných pokladá za správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9T/104/2015", "guid": "0cb4734b-0d67-4cd1-86a9-66c92dd5537b:ad799705-c872-4e97-929a-54de5ebb5b30", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}