Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/156/2012 z 24. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. októbra 2012, sp. zn. 16CoE/156/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8512204193.1
Krajský súd Prešov | 16CoE/156/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8512204193.1 | 2012-10-24 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, OZ, /SK/ZZ/0/0, ZRK
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bad566d-e405-4366-be0d-58df27048c8e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8512204193.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/156/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512204193
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8512204193.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK, s.r.o., IČO: 44 703
015, Mlynské Nivy 49, Bratislava II proti povinnému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX
K. o vymoženie sumy 2.089,21 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 6Er/285/2012-29 zo dňa 16.8.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že sa vymáha  plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy
a rozhodcovská doložka predstavuje  neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej a teda
neplatnej rozhodcovskej doložke založil  na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že doložka vyžaduje, aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom.

Oprávnený v odvolaní  navrhol uznesenie zrušiť alternatívne ho zmeniť a vyhovieť žiadosti súdnej
exekútorky o udelenie poverenia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v ktorej sa zaoberal
otázkou rovnocennosti rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu. Mal za to, že k
posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v danom prípade nemožno dôjsť
eurokonformným výkladom, nakoľko došlo zo strany SR k nesprávnemu prekladu smernice 93/13/EHS.
Uviedol, že rozhodcovskú doložku možno v danom prípade posudzovať ako neprijateľnú podmienku
len v zmysle § 53 ods. 1 OZ Poukázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len
„ZoB“), v zmysle ktorého si jeho právny predchodca plnil svoju povinnosť ponúknuť klientom uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu. Mal za to, že rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust.
§ 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme. Veriteľom
v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa



ust. § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné obchodné podmienky  úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Pokiaľ ide o argumentáciu spochybňujúcu možnosť použitia ust. § 53 ods. 1 písm r) Občianskeho
zákonníka na zmluvu o úvere uzatvorenú pred 01. 01. 2008 s touto sa stotožniť nedá. Novela
Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 zakotvila
do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá
i Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z
ust. § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01. 04. 2004 v ust. § 52
ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust. § 53 Občianskeho
zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v
zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a
ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských
zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným
všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa
predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o
spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory so zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,



pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu, alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý
je potrebné exekučné konanie, ak už nie z dôvodu podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z. z. ale z dôvodu opierajúceho sa o ustanovenie § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastaviť.
Možnosť aplikácie ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. i na exekučné konanie priamo vyplýva z
ustanovenia § 251 ods. 4, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ZoB. Podľa § 93b ZoB banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy
na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia.
Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne
poučenie spotrebiteľa  a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa  v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom  spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii . Je zrejme,
že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení
oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Ako
je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie  spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie  došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Naviac kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže
aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.



Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.