{"guid": "69b7a353-cd3c-468c-af65-e75d5b0e08f4:59b972a0-424e-4852-b482-a2707e1707c8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5715213212.1", "spisova_znacka": "7Co/296/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/296/2016 z 15. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. novembra 2016, sp. zn. 7Co/296/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5715213212.1", "identifikacne_cislo": "5715213212", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2016-11-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59b972a0-424e-4852-b482-a2707e1707c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5715213212.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5715213212.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5715213212.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/296/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213212
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715213212.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: Y.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, O. O., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát so sídlom
G. B.. X, X., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO : 42 176 778 ( predtým vedľajší účastník na strane žalobkyne), o určenie neplatnosti revolvingovej
zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/98/2015-144 zo dňa
24. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom  okresný súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500048730 zo
dňa 21.05.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobkyni ani vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd primárne zisťoval, či má žalobkyňa na žiadanom určení naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. platného a účinného v čase vydania napadnutého rozsudku. Konštatoval,
že tento vyplýva z ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože už nechce byť viazaná podmienkami
uzavretými v zmluve. Žalobkyňa potrebuje mať istotu, resp. vyriešiť otázku, aký je skutočný dlh nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy. Jej postavenie sa stane
istejším, ak nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty. Konštatoval, že medzi žalobkyňou
a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva ako tzv. „TYPOVÁ ZMLUVA“. Jej obsah preto
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, ako aj Zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Dospel k záveru, že zmluva nespĺňa požiadavku § 9 ods.
2 písm. k) uvedeného zákona, čím sa úver poskytnutý na jej základe s poukazom na § 11 ods. 1 písm.
a) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval bod VIII. zmluvy, v ktorom bola dohodnutá výška
poplatku v sume 135,12 Eur. Vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru 1.500 Eur považoval
túto sumu za neprimeranú. Naviac uvedené dojednanie vyhodnotil aj ako v rozpore s dobrými mravmi,
pretože žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a je v podstate ukrátená o sumu, ktorá sa rovná odplate
za poskytnutie služby, pretože samotný úver bol znížený o túto odplatu. Ďalej okresný súd porovnal
úrokové miery z úverových bánk v 2. štvrťroku 2014 pri spotrebiteľských úveroch s dobou platnosti od 1
do 5 rokov s  úrokom dojednaným v úverovej zmluve  a konštatoval,  že je niekoľkonásobne vyšší ako
bankové úroky a ustálil, že ide o neprimerane vysoké dojednanie úroku,  čo spôsobuje jeho neplatnosť.

4. Za značne neprimeranú považoval aj RPMN z úveru stanovenú v zmluve vo výške 67,63 %, keď ju
porovnal s informáciami o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch  veriteľmi za 1. ako aj
2. štvrťrok roku 2014 pri spotrebiteľských úveroch od 1.500 Eur do 6.500 Eur.



5. Vzhľadom na to, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalobcom obsahovala početné
neprijateľné zmluvné podmienky, označil ju z objektívneho hľadiska ako celok neudržateľnú, a z toho
dôvodu rozhodol, že je neplatná.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, že
žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko aj
keď boli v konaní úspešní, túto náhradu si neuplatnili.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietal, že konaním okresného súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, okresný súd nesprávne vec posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

8. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku ktorého došlo u neho
k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukazoval na to, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu
nemožno vôbec zistiť, či sa  zaoberal ním prezentovanými tvrdeniami a ako sa s nimi vysporiadal,
aké skutočnosti považoval  za rozhodujúce z pohľadu uplatneného práva. Jeho závery, že zmluvné
podmienky sú neprijateľné, nie sú dostatočne odôvodnené, iba všeobecne konštatuje, že zmluva
obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré obchádzajú zákon a súčasne sú v rozpore s
dobrými mravmi. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou o oddeliteľnosti
dojednaní niektorých ustanovení od ostatných častí zmluvy o revolvingovom úvere.

9. Za nesprávne považoval závery okresného súdu o neprimeranosti odplaty, resp. úrokov za
poskytnutie úveru. Poukázal na to, že túto primeranosť je potrebné posudzovať porovnaním obdobných
spotrebiteľských úverov, teda predovšetkým úverov s rovnakou dobou splatnosti a výškou požičaných
súm, ktoré žiadali v čase uzatvorenia zmlúv všetky inštitúcie finančného trhu poskytujúce úvery a
pôžičky na strane jednej a súčasne skúmať, aká bola v rozhodujúcom období priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov za poskytnutie obdobných spotrebiteľských úverov na strane druhej.
Výška odplaty za poskytnutie úveru musí určitým spôsobom reflektovať i zvýšené podnikateľské riziko,
ktoré ako nebankový subjekt má.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie ako zákonné a
vecne správne potvrdiť. Okresný súd vec správne právne posúdil, zohľadnil európske právo na ochranu
spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach.

11. Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného obdobne ako
žalobkyňa uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Ďalej iba všeobecne
poukazoval na to, že uzavretá zmluva medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú treba
hodnotiť z hľadiska právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ ), t.j. pred
01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho
predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 179 CSP a podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP ho
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Okresný súd
sa v prvom rade zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žiadanom
určení neplatnosti v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že žalobkyňa ako spotrebiteľ potrebuje
mať istotu, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti
zmluvy a jej postavenie sa stane istejším, ak nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty.

14. Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. považovalo naliehavý právny záujem za procesný predpoklad
prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby. Bez existencie naliehavého právneho záujmu



nemohol súd žalobu po vecnej stránke  prejednať.  Existencia naliehavého právneho záujmu sa skúma
aj v spotrebiteľských sporoch, a to so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu. Iba skutočnosť,
že sa neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy domáha spotrebiteľ, nemôže byť sama o sebe dostatočným
preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ak žalobkyňa poukazovala
na závery uznesenia NS SR  je nutné vychádzať zo skutkového stavu, ktorý tento súd zobral do úvahy
pri formulovaní týchto svojich právnych záverov. V tomto prípade Najvyšší súd vychádzal zo zistenia,
že spotrebiteľ nemal možnosť domáhať sa voči veriteľovi plnenia, ako vrátenia toho, čo mu uhradil
nad rámec poskytnutej istiny z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti úverovej zmluvy.  Na podanie žaloby o
peňažné plnenie bol  aktívne legitimovaný iba veriteľ a spotrebiteľ nemal možnosť žiadať o posúdenie
platnosti úverovej zmluvy inak len určovacou žalobou.
15. Z obsahu podaného žalobného návrhu, ani z prejednávania veci pred okresným súdom nevyplývajú
obdobné skutkové okolnosti, porovnateľné s vecou v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktorého
právneho závery o existencii naliehavého právneho záujmu poukazovala žalobkyňa. Okresný súd bez
ďalšieho prijal tieto tvrdenia žalobkyne a individuálne vzhľadom na prejednávanú vec sa existenciou
naliehavého právneho záujmu žalobkyne nezaoberal. V tejto súvislosti je potom dôvodná námietka
žalovaného, že okresný súd nevyhodnotil jeho argumentáciu týkajúcu sa nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na žiadanom určení, ktorú vzniesol vo vyjadrení k podanému žalobnému
návrhu.

16. Tiež možno prisvedčiť odvolateľovi, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu je koncipované
veľmi všeobecne. Závery okresného súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj neplatnosti
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, neobsahujú uvedenie konkrétnych skutočností,
ktoré vyplývajú z prejednávanej veci. Je nutné zdôrazniť, že aj samotná žalobkyňa veľmi všeobecne
vymedzovala neplatnosť ňou označenej úverovej zmluvy, uzatvorenej so žalovaným. Svoje odôvodnenie
postavila najmä na citácii vybratých častí rozhodnutí všeobecných súdov, nekonkretizovala však
dostatočne dôvody neplatnosti s ohľadom na spornú spotrebiteľskú zmluvy.

17. Vzhľadom na charakter tohto záväzkového vzťahu je nepochybné, že súdna kontrola „platnosti“
ustanovení zmluvy predpokladá, že súd sa bude podrobne zaoberať aj skúmaním platnosti  zmluvných
dojednaní  z úradnej povinnosti. Ako však už bolo konštatované, k tejto kontrole by mohlo dôjsť v prípade
existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti. S týmto sa však okresný súd
dostatočne dôsledne nevysporiadal a v tej súvislosti neurobil rozhodujúce skutkové zistenia.

18. Vychádzajúc z týchto záverov, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd pri vyhodnotení existencie naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na žiadanom určení primárne bude skúmať vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci, aký
význam pre ustálenie právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným by určenie takejto neplatnosti
malo. Najmä s dôrazom na to, či zo strany žalobkyne už došlo k plneniu z tejto zmluvy žalovanému,
teda či by riešenie neplatnosti nebolo len prejudiciálnou otázkou, ktorá by musela byť ustálená v
prípade ďalšieho súdneho sporu na plnenie. Vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom v novom
rozhodnutí pri jeho odôvodnení bude klásť dôraz na to, aby sa vysporiadal konkrétne s jednotlivými
zmluvnými dojednaniami a ich platnosť, resp. neplatnosť hodnotil vychádzajúc z konkrétnych okolností
prejednávanej veci. V prípade konštatovania  rozporu so zákonom, je nutné uviesť konkrétny právny
predpis, ktorý má okresný súd na mysli a nielen všeobecným odkaz na normy spotrebiteľského práva
ako také.

19. Na záver považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v konaní subjekt Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS vystupoval pôvodne ako vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p.
účinného do 30.06.2016. Podľa týchto ustanovení ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Uvedený inštitút poskytoval priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to či sa jedná
o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov a bez ohľadu na to či spotrebiteľ
vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zákon priamo umožňoval občianskemu združeniu,
predmetom ktorého činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania a dával
mu rovnaké práva a povinnosti, ako má účastník konania, v tomto prípade nebolo nutné preukazovať
právny záujem na veci.



20. Ustanovenia nového procesného predpisu -  CSP inštitút pôvodného vedľajšieho účastníka
nepoznajú, upravujú procesný inštitút tzv. intervenienta (§ 81 a nasl. CSP). Podľa § 81 CSP intervenient
je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku
konania. Združenie nemá postavenie ani osobitného subjektu podľa § 95 CSP, o  „pribratí“ do konania
ktorého by mal  rozhodnúť súd.

21. Odvolací súd  vychádzal zo záveru, že ak mal uvedený subjekt v čase predchádzajúcej právnej
úpravy rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, tým, že došlo k zmene právneho predpisu a k
zániku inštitútu vedľajšieho účastníka v chápaní predchádzajúcej právnej úpravy, nemôže tento subjekt
bez ďalšieho svoje procesné práva a povinnosti stratiť.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.                (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                 Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý                za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/98/2015", "guid": "2fb0e582-22f1-4cc7-9d9e-885d255398cb:b1c74c4d-da59-45fe-9ef2-31e90213f1af", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}