Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/6/2016 z 27. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2016, sp. zn. 18CoE/6/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8512200623.1 Krajský súd Prešov | 18CoE/6/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8512200623.1 | 2016-04-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f46cf7ec-a4e7-4c59-994e-626cc89a4e08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8512200623.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512200623
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8512200623.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Q. H., nar. X.X.XXXX, L. L. č. XX, pr. zast. JUDr.
Mariánom Gelenekym, advokátom AK so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti povinnému P. G.,
nar. XX.X.XXXX, V. X/X, O., pr. zast. AK-TARABČÁK s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 13,
Prešov, IČO: 36 859 109, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
1Er/71/2012-40 zo dňa 04.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. Povinnému
náhradu trov konania o námietkach proti exekúcii nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa zaoberal predovšetkým námietkou povinného, ktorá sa týkala
exekučného titulu z pohľadu materiálnej vykonateľnosti. Inštitútom procesnej obrany povinného proti
neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov
uvedených v zákone sú námietky ako právny inštitút. Námietky sú teda opravným prostriedkom a je
to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. V
rámci exekučného konania exekučný súd zistil, že je potrebné vyhovieť námietkam povinného, pretože
je tu dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a
vykonateľný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C 195/2007-263 z 24.02.2010. V tomto
rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že povinnosť žalovaného strpieť prechod cez svoj dvor v zmysle
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C 237/2007-79 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 20Co 614/79 nezanikla. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie
vykonateľné vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného presné vymedzenie
práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie.
Povinnosť, ktorá sa má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom.
Výrok súdu znel tak, že trvá povinnosť podľa rozsudku už skoršie vydaného v roku 1979. Tento
rozsudok znel v tom, že žalovaní sú povinní trpieť prechod žalobcu cez dvor. Nehnuteľnosť však nebola
špecifikovaná ani čo sa týka označenia tohto pozemku, ani čo sa týka rozsahu povinnosti uloženej
žalovaním. Z tohto dôvodu považoval exekúciu za neprípustnú, a teda má nasledovať zastavenie
exekučného konania. Ostatnými námietkami povinného sa exekučný súd zaoberal len okrajovo, a to v
tom zmysle, že nebola dôvodná námietka, že spolu s upovedomením o začatí exekúcie nebol povinnému
doručení návrh na začatie exekúcie. Tento návrh korešponduje s rozsudkom, ktorý bol vo veci vydaný
v základnom konaní. S ohľadom na komentár k Exekučnému poriadku ohľadne preukázania neplnenia
povinností uloženej v exekučnom titule súd toto neskúma. Čo sa týka prechodu oprávnenej cez pozemok
povinného, tieto skutočnosti namietal len pre prípad, ak by námietkam nebolo vyhovené. Keďže súd
vyhovel týmto námietkam, ďalej sa touto nezaoberal. Tiež neprihliadol na námietku, že má oprávnená
možnosť prístupu aj z inej strany na pozemok, keďže tieto námietky nepovažoval za dôvodné a týmito
sa zaoberal súd v základnom konaní.



Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie oprávnená. Poukázala na to, že
je nepochybné, že disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu stará Ľubovňa
č.k. 5C 195/2007 z 24.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3Co 63/2010 z
13.10.2010. V dôvodoch rozhodnutia jednoznačne súd prvého stupňa dospel k záveru, že naďalej trvá
povinnosť žalovaných trpieť prechod cez svoj dvor, ktorá povinnosť bola konštatovaná už v roku 1979
ako povinnosť právneho predchodcu žalovaného vo vzťahu k právu právneho predchodcu žalobkyne.
Súd prvého stupňa rovnako skonštatoval, že išlo o vecné bremeno in rem, ktoré prešlo dedením na
žalobkyňu, ale aj na žalovaného darovaním. Tiež sa konštatuje v tom rozhodnutí, že nedošlo k žiadnej
zmene ohľadne prechodu k rodinnému domu oprávnenej a táto môže vstupovať do domu len cez
dvor, teda pozemok žalovaného. Konaniu boli predložené dôkazy a tiež fotografické snímky, ktoré
svedčali o jednoznačnom nároku oprávnenej. Rozhodnutie v exekučnej veci, teda že bolo vyhovené
námietkam povinného, považovala oprávnená za príliš formalistické rozhodnutie, ktoré ale nezobralo
do úvahy reálny a skutočný stav, ktorý sa vytvoril už v dávnej minulosti. Povinnému je jednoznačne
zrejmé čo bolo predmetom súdnych konaní, ako aj predmetom výkonu rozhodnutia, čo nasvedčuje aj
tá skutočnosť alebo okolnosť, že sám oprávnený v námietkach uviedol, že je ochotný strpieť právo
prechodu oprávnenej cez jeho dvor, ale s tým, aby sa označilo presne, v ktorom čase sa tento prechod
má uskutočniť. Z toho dôvodu možno konštatovať, že medzi účastníkmi materiálna stránka výkonu
rozhodnutia nie je problematická. Účastníci konania sú uzrozumení s predmetom výkonu rozhodnutia, s
rozsudkami boli účastníci základného konania a je tiež zrejmé, že povinný bráni jednoznačne prechodu
oprávnenej cez tento dvor. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové
konanie, resp. zmeniť rozhodnutie a zamietnuť námietky povinného.

K tomuto odvolaniu oprávnenej sa vyjadril povinný. Považoval dôvody odvolania za nedôvodné, účelné,
napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Výrok rozsudku považoval povinný za neurčitý, z výroku nie
je jasné cez aký dvor by mala trvať povinnosť strpieť prechod. To, že v predmetnom výroku rozsudku
musí byť jasne práve vo výroku určené nielen pre účastníkov, ale aj pre nezainteresovaných tretích osôb,
prípadne pre exekútora, aké je oprávnenie a aká povinnosť. Nie je pravdou, že dvor povinného využívali
predchodcovia oprávneného a že predchodca povinného to rešpektoval. Rovnako právny predchodca
nechodil cez dvor osobným, resp. nákladným autom. Naviac práve predchodca oprávnenej bol ten,
kto prvý osadil na hranicu plot, ktorý bráni tomuto prechodu. Povinný doslova v námietkach uviedol,
že povinný prechod oprávnenej v dohodnutom čase umožní, ak súd námietky zamietne. Preto navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávnenej je dôvodné. Súd prvého stupňa nesprávne zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce
pri rozhodovaní o námietkach povinného a vec nesprávne právne posúdil. Tieto okolnosti spôsobili, že
nebolo možné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a ani toto rozhodnutie potvrdiť. Boli splnené
podmienky pre zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..

Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnená dňa 11.01.2012 podala návrh na výkon rozhodnutia. K
tomuto návrhu pripojila právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C
195/2007-263 zo dňa 24.02.2010 a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č.k. 3Co 63/2010-288 zo dňa 13.10.2010. Na základe tohto návrhu a pripojeného právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu bolo vydané pre exekútorku JUDr. X. V. poverenie exekučným súdom,
teda Okresným súdom v Starej Ľubovni č. XXXX*XXXXXX z 26.09.2012. Obsahom exekučného spisu
je aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach 20Co 614/79, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výroku, že žalovaní sú povinní trpieť prechod žalobcu cez ich dvor. Toto právo bolo určené rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa 6C 237/79 ešte 17.09.1979.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu



nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Možno súhlasiť s odvolaním oprávnenej, že súd prvého stupňa v tomto konaní príliš formalisticky
posudzoval námietky a celé konanie, ktoré začalo tým, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Námietky povinného vo vzťahu k neurčitosti výroku súdu nie sú dôvodné vzhľadom k tomu, že
súd prvého stupňa vykonal v základnom konaní rozsiahle dokazovanie, v ktorom zistil, že argumentácia
povinného, že vecné bremeno bolo zriadené len v prospech osoby právneho predchodcu oprávnenej a
jeho smrťou toto právo zaniklo znie ako nesprávne. Nesprávny bol už postup povinného, ktorý na základe
úmrtia právneho predchodcu oprávnenej požiadal o výmaz vecného bremena na jeho pozemku, ktorý
je označený v katastri ako dvor vzhľadom k tomu, že sa domnieval, že vecné bremeno bolo zriadené
in personam, čiže len pre osobu právneho predchodcu oprávnenej. Toto jednoznačne bolo vyvrátené
v priebehu dokazovania v základnom konaní tak pred súdom prvého stupňa, ale potvrdil to aj ako
správny záver aj odvolací súd. Naviac tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd konštatoval, že vlastne
naďalej trvá táto povinnosť, ktorá prešla aj na súčasného povinného ako právneho nástupcu, ktorý
nadobudol nehnuteľnosť darovaním po svojom otcovi, a to povinnosťou zriadením vecným bremenom
ešte rozsudkom z roku 1979. Tieto skutočnosti sú zrejmé, z tohto dôvodu nemôže odvolací súd súhlasiť
so závermi súdu prvého stupňa, že postráda toto rozhodnutie materiálnu vykonateľnosť pripojeného
právoplatného vykonateľného rozsudku. Práve táto je obsiahnutá v rozhodnutí súdu prvého stupňa,
ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom a z týchto rozhodnutí, aj zo samotného výroku vyplýva, že
povinnosť pre povinného trvá naďalej tak ako platila pre jeho právneho predchodcu. Rozsah povinnosti
bola vymedzená označením pozemku, ktorý je vo vlastníctve povinného ako dvora na tom nič nemení.
Účastníkom konania je zrejmé o ktorú konkrétnu parcelu ide a povinnosť svedčí povinnému v zmysle
tohto rozhodnutia a nemožno túto zahmlievať obranou, že takáto povinnosť musí byť zrejmá aj iným
tretím osobám. Táto povinnosť je zrejmá aj z podania povinného, je jasná pre povinného, ktorý je aj
ochotný umožniť vstup oprávnenej cez pozemok v prípade, že námietkam nebude vyhovené, akurát
žiadal určiť presný časový harmonogram. Z konania je zrejmé, že v základnom konaní sa oprávnená
okrem povinnosti trpieť prechod žalovanému domáhala aj ďalších povinností, ktoré uplatnila oprávnená,
v základnom konaní budú vylúčené na samostatné konanie, ako aj protižaloba povinného na zrušenie
vecného bremena na tomto pozemku.

Z tohto dôvodu odvolací súd sa domnieva, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosti,
ktoré boli dôležité, to znamená skutočnosť, že existuje právoplatné vykonateľné rozhodnutie o povinnosti
povinného umožniť prechod oprávnenej po parcele, ktorá je označená ako dvor a ide o parcelu č. CW.,
čo bolo zrejmé aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa v základnom konaní a označenie
tejto parcely ako dvor je dostatočnou špecifikáciou na to, aby po právoplatnosti a vykonateľnosti mohlo
začať aj vykonávacie konanie, teda vymáhanie tejto povinnosti prostredníctvom exekučného konania,
o čom svedčí, že aj súdna exekútorka takýto návrh spolu s právoplatným a vykonateľným rozsudkom
prijala, požiadala o vydanie poverenia, exekučný súd tejto žiadosti vyhovel a poverenie bolo súdnej
exekútorke, resp. súdnemu komisárovi v celom rozsahu vydané. O materiálnej stránke právoplatného a
vykonateľného titulu nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, preto zrušil toto rozhodnutie súdu prvého
stupňa, vrátil vec na ďalšie konanie.

Preto bolo zrušené rozhodnutie súdu exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátená
na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodované podľa § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.