{"guid": "6982bf86-e809-46a0-bb07-d5f9ed96f2fb:1595b3aa-1b34-4cbd-a0d7-dacf96b18de3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7611204146.1", "spisova_znacka": "13CoE/231/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/231/2011 z 25. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 25. októbra 2011, sp. zn. 13CoE/231/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7611204146.1", "identifikacne_cislo": "7611204146", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2011-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1595b3aa-1b34-4cbd-a0d7-dacf96b18de3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7611204146.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7611204146.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7611204146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/231/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7611204146.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného S. E. B., a.s., C. č. XXXX/XXX, W., J. XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Holíč, Námestie sv. Martina č. 9, proti
povinnému C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. N. M., W. XXXX/XX o vymoženie sumy 1 098,22 eur
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, Exekútorský úrad Levice,
so sídlom Zd. Nejedlého 22, Levice pod sp.zn. EX/1585/11 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Er/165/2011-13 zo dňa 27.4.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie a vec   v r a c i a   súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 27.4.2011 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v časti zmluvnej pokuty vo výške 788,58 eur zamietol.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 1 098,22 eur spolu s
úrokom vo výške 90,09 eur, úrokom z omeškania vo výške 169,26 eur a 0,025% denne z čiastky1 976,89
eur od 8.2.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 788,58 eur, trov konania 299,98 eur, poplatku za vydanie
poverenia 16,50 eur, trov právneho zastúpenia v exekúcii 126,85 eur a trov exekúcie.  Z predloženého
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. PEC- A 3408/2010 zo dňa 8.12.2010 zistil, že povinný
bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 098,22 eur spolu s úrokom 90,09 eur, úrokom z
omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1 976,89 eur od 23.4.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 788,58 eur a  trovy konania vo výške 299,98 eur. Spolu s rozsudkom bola súdu predložená aj
úverová  zmluva č. 3804198239 zo dňa 25.4.2008, z ktorej zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 33 880.- Sk (1 124,61 eur) s 27% ročnou percentuálnou mierou nákladov, ktorý mal povinný
splácať v 72 mesačných splátkach po 911.-Sk (30,24 eur).

Súd následne citoval ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnom poriadku v platnom znení,  § 45 ods. 1, 2  zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v platnom znení. Poukázal na to, že zmluvnú pokutu, ktorá v zmysle exekučného titulu predstavuje
788,58 eur bol klient povinný pri porušení špecifikovaných povinností uhradiť spoločnosti súčasne s
úverom. Táto zmluvná pokuta predstavuje výšku ušlého úroku, teda čiastku na ktorú by spoločnosti
oprávneného vznikol z titulu úveru nárok ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Súd prvého stupňa uviedol, že platná právna úprava nepozná pojem „ušlý úrok z úveru“ a že nie je
možné požadovať úrok z úveru za celé obdobie tak, ako keby bol úver riadne splácaný, pretože došlo
k zaplateniu celého úveru. Mal za to, že nakoľko tento nebol uhradený, oprávnenému vzniklo právo
požadovať úrok z omeškania, vyčíslený iba ku dňu predčasnej splatnosti. Tento bol exekučným titulom
priznaný vo výške 90,09 eur. Poukázal na to, že exekučným titulom priznaná zmluvná pokuta prevyšuje



50% sumy poskytnutého úveru, teda ide o nekalú podmienku v zmysle prílohy smernice Rady ES č.
93/19/EHS, podľa ktorej za nekalú podmienku možno považovať podmienku, ktorej zmyslom a účinkom
je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu.

Oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu, podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že konštatovanie súdu,
že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pretože neskúmal, za akých podmienok bola zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky
k zmluve a či ich oprávnený odmietol a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Oprávnený
uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere a nemal k nej žiadne pripomienky
a nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Zmluvu a jej prílohy si povinný mohol v kľude prečítať , nechať
si čas na rozmyslenie a prípadnú poradu. Preto má za to, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská
doložka je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu súdu
prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného, oprávnený uviedol, že
rozhodca po podaní žaloby vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 20.10.2010 odoslal výzvu
na vyjadrenie a bol poučený o následkoch jej nedodržania. Povinný výzvu prevzal dňa 22.10.2010 a
v stanovenej lehote sa aj napriek poučeniu rozhodcu, nijako nevyjadril. Je zrejmé, že keby spor bol
rozhodovaný v rámci súdneho konania, povinný by zostal nečinný. Povinný ani pri prvom úkone, ktorý
mu patril nenamietal nedostatok právomoci rozhodcu, z čoho oprávnený vyvodil, že podľa zákona o
rozhodcoch by bola založená právomoc rozhodcu, aj keby rozhodcovská doložka bola neplatná alebo
keby neexistovala. Preto má za to, že práva povinného neboli nijako ukrátené. Rovnako povinný nepodal
námietky na predpojatosť rozhodcu a nepodal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom,
a teda nevyužil ani jeden z inštitútov na nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania. Uviedol, že
exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím a teda nie je oprávnený substituovať
preskúmanie súdneho rozhodnutia /zrejme malo byť rozhodcovského rozhodnutia/, a preto prekročil
svoje právomoci a porušuje svoju povinnosť, keď svojim rozhodnutím de facto jedná za povinného a
„napravuje“ jeho nečinnosť.

K posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho
zákonníka vo svetle Smernice 93/13/EHS, oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia
danej Smernice, konkrétne príloha 1 písm. q/ je odlišná od originálnej verzie a je mätúca. V ďalšom
uviedol originálne znenie uvedeného bodu Smernice, jej slovenský a český preklad a uviedol, že
význam a zmysel smernice v originálnom ale i českom v znení, smeruje k tomu, že zmluva nesmie
od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov z uzatvorenej zmluvy osobitným
typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia
nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v SR
rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. V ďalšom oprávnený poukázal na
Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných
mechanizmov mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa popiera
zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť
všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú vyriešiť pred rozhodcom k spokojnosti oboch sporových
strán, znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. 2008/48/
EHS. V závere odvolania oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné,
keďže podstatná časť odôvodnenia je postavená na Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v
ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom Smernice nie sú priamo aplikovateľné
a zostávajú v úlohe interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je podľa oprávneného platne
dojednaná, čo vyvoláva s tým spojené právne účinky a má za to, že napadnutým rozhodnutím mu bude
objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne
existuje. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovieť. Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 143,35 eur.



Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd,  prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 212 ods.
1, 3 O.s.p.

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal
rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo,
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To sa týka aj časti odôvodnenia
rozsudku o náhrade trov konania. Uvedené primerane platí v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p.
aj pre uznesenie.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil a v jeho rozhodnutí absentuje akákoľvek právna úvaha
o tom, prečo vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah spotrebiteľský, o aké ustanovenia zákona oprel
svoje úvahy a rozhodnutie. Súd prvého stupňna len jednoducho, bez bližšej úvahy, konštatoval, že sa
zaoberal výškou zmluvnej pokuty. Toto svoje rozhodnutie však bližšie nevysvetlil a z jeho odôvodnenia
nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.

V rozpore so zásadou danou ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd prvého
stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že považoval daný vzťah
za spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia smernice Rady ES č. 93/19/EHS.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa trpí
nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto
napadnuté uznesenie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť a  posúdiť o aký právny vzťah medzi účastníkmi
sa jedná a taktiež posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej v zmluve o úvere a toto svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodniť.



V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods.
3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/165/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "3cfd7ff7-24b2-4904-b352-2e0e34e406de:f74991af-889f-4e8f-8e76-e9323d2ef453", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/165/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/165/2011 z 30. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3cfd7ff7-24b2-4904-b352-2e0e34e406de:f74991af-889f-4e8f-8e76-e9323d2ef453"}], "citovane_v": []}