{"guid": "694dea00-5ba2-48c8-894e-8458ed5ba4ed:77cd7259-0bed-4d71-aeeb-4a3e277b5fb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1611200647.1", "spisova_znacka": "8Cob/28/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/28/2013 z 19. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2014, sp. zn. 8Cob/28/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1611200647.1", "identifikacne_cislo": "1611200647", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2014-02-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77cd7259-0bed-4d71-aeeb-4a3e277b5fb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1611200647.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1611200647.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1611200647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611200647
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611200647.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: KONKORD SLOVAKIA, s.r.o., Hviezdoslavova
67, 901 01 Malacky, IČO: 35 787 465, zastúpený: mzlegal s.r.o., Bernolákova 2425/2, 901 01 Malacky,
IČO: 36 861 529, konajúci prostredníctvom JUDr. Miroslava Zoboka, konateľa a advokáta, proti
odporcovi: KOVEX- družstvo, 900 68 Plavecký Štvrtok č. 65, IČO: 00 677 663, zastúpený: JUDr. Denisa
Špeťková, advokátka, Sabinovská 14, 821 02 Bratislava, o zaplatenie istiny 5.234,84 eur s prísl., o
odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/76/2011-161 zo
dňa 27.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu  Malacky č.k. 10Cb/76/2011-161 zo dňa 27.02.2013
z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.234,84 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy: 912,14 eur od 11.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 912,14
eur od 11.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 912,14 eur od 11.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 912,14 eur
od 11.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 793,14 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, v mesačných splátkach
vo výške 523,48 eur k 15. dňu                        v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
pod stratou výhody splátok. Zároveň odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
314 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.647,44 eur právnemu
zástupcovi navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa
30.06.2003 zmluvu č. 007/2003 o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb v znení dodatkov
č. 1- 8, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v dohodnutom rozsahu a cene. Odporca dodané
služby od navrhovateľa riadne prevzal, čo potvrdil aj svojím podpisom na faktúrach. Navrhovateľ po
dodaní služieb vystavil a doručil odporcovi daňové doklady - faktúry, ktorými odporcu vyzval na úhradu
peňažných súm vo výške 5.234,84 eur. Odporca ku dňu splatnosti vystavené faktúry nezaplatil riadne
a včas, z toho dôvodu si navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžných
súm v zmysle § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej
súd prvého stupňa uviedol, že odporca podal proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor, ktorý odôvodnil tým, že pohľadávku navrhovateľa neuhradil z dôvodu, že voči navrhovateľovi
eviduje neuhradenú pohľadávku vo výške 29.980 eur (z titulu škody, ktorá vznikla krádežou v čase, keď
odporca vykonával strážnu službu). Odporca v zmysle § 98 O.s.p. uplatnil voči navrhovateľovi svoju
pohľadávku  na započítanie vo výške 5.234,84 eur              a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť
a uhradiť odporcovi trovy konania. Podľa odporcu v danom prípade existujú všetky predpoklady na
započítanie podľa hmotného práva, a to vzájomnosť pohľadávok, ide o rovnaký druh plnenia, pohľadávky
sú spôsobilé na započítanie a existuje relevantný právny úkon smerujúci k započítaniu. Odporca tvrdil, že
pracovníci navrhovateľa výrazne porušili svoje pracovné povinnosti, a teda je navrhovateľ zodpovedný
za škodu, ktorá odporcovi vznikla krádežou dňa 26.09.2010.



K podanému odporu sa navrhovateľ vyjadril s tým, že v danom prípade nejde                            o
pohľadávky spôsobilé na započítanie, nakoľko odporca jednoznačne nepreukázal ani len existenciu
pohľadávky voči navrhovateľovi, nepreukázal, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, že odporcovi vznikla škoda a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti
navrhovateľa. Zdôraznil, že použitie § 98 O.s.p. by bolo možné iba v prípade, keby odporca uplatnil proti
navrhovateľovi svoju splatnú pohľadávku.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania s poukazom na § 580 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ), 269 ods. 2, 273 ods. 1, 269 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník
(ďalej len ObZ)  skonštatoval, že vykonal dokazovanie len v rámci oprávnenosti nároku navrhovateľa
vzhľadom na to, že pohľadávka, ktorú navrhol započítať odporca, nie je spôsobilá na započítanie. Súd
preto nevykonal dokazovanie k skutočnostiam tvrdeným odporcom, a to nároku odporcu na náhradu
škody. Takto vykonané dokazovanie by presahovalo únosnosť dokazovania a bolo by v rozpore so
zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Súd považoval za nesporné, že započítanie, tak
ako ho navrhla právna zástupkyňa odporcu nie je možné, pretože voči navrhovateľovi nebola táto
pohľadávka nikdy písomne uplatnená. Z uvedeného vyplýva, že pre zápočet pohľadávok chýba jedna
z podstatných náležitosti, a to stret pohľadávok, musia byť obidve splatné a rovnakého druhu. Pokiaľ ide
o návrh navrhovateľa, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že návrh navrhovateľa je
skutkovo a právne dôvodný, medzi účastníkmi konania došlo                      k uzavretiu obchodnoprávneho
vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytovanie služieb zo strany navrhovateľa, odporca za dodané
služby preukázateľne nezaplatil, čo sám potvrdil                                 a preto súd návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1.647,44 eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že
proti platobnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že voči navrhovateľovi eviduje pohľadávku
podstatne vyššiu, t. j. vo výške 29.895 eur ako je žalovaná pohľadávka, a vo výške žalovanej istiny
5.234,84 eur si uplatnil v zmysle ustanovenia § 98 O.s.p. kompenzačnú námietku. Pohľadávka odporcu
predstavuje škodu, ktorá mu vznikla krádežou vo výrobnom areáli v čase, keď strážnu službu vykonával
navrhovateľ. Odporca tvrdí, že škoda mu vznikla z dôvodu, že strážna služba si riadne nevykonávala
dohodnutú činnosť - stráženie, pracovníci navrhovateľa hrubo porušili svoje pracovné povinnosti a
navrhovateľ je zodpovedný za vznik tejto škody. Trestné konanie bolo uzavreté s konštatovaním, že
skutok - krádež spáchal neznámy páchateľ. Ďalej uviedol, že odporca si splnil a preukázal všetky
zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky zániku vzájomných pohľadávok ich kompenzáciou. K
zániku započítaním dochádza v tom okamihu, keď sa vzájomné zročné pohľadávky toho istého druhu
stretnú. V danom prípade ide                       o vzájomné peňažné pohľadávky, teda pohľadávky
rovnakého druhu. Pohľadávka navrhovateľa vznikla tým, že mu odporca neuhradil riadne doručené
faktúry za výkon strážnej služby v dohodnutej výške a pohľadávka odporcu predstavuje škodu, ktorá mu
vznikla krádežou v čase, keď navrhovateľ, respektíve jeho zamestnanci hrubo porušili svoje povinnosti
a nezabránili vzniku tejto udalosti. Prejav smerujúci k započítaniu urobil odporca počas konania súdu
prvého stupňa, a to listom adresovaným súdu zo dňa 04.04.2011 - odpor voči platobnému rozkazu,
listami zo 07.03.2012 a 03.01.2013 adresovaným súdu - vyjadrenia k veci, na pojednávaniach dňa
13.06.2012 a dňa 06.02.2013. Svoju pohľadávku si odporca voči navrhovateľovi uplatnil listom zo dňa
10.01.2013 s tým, aby navrhovateľ uhradil aspoň časť vniknutej škody vo výške 14.710,18 eur do
siedmych dní od doručenia. Táto výzva bola doručená navrhovateľovi 14.01.2013, ako vyplýva aj z jeho
písomnej odpovede zo dňa 17.01.2013. K stretu pohľadávok došlo dňa 21.01.2013. Preto žiada, aby
odvolací súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.647,44 eur, podal navrhovateľ v súlade             s § 205 ods. 1 a 2 O.s.p.
odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa za účasť na pojednávaní dňa  09.01.2013 priznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa len 1  odmeny s odôvodnením, že šlo o pojednávanie bez prejednania veci.
S takýmto posúdením úkonu, a teda i samotnej odmeny navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko v danom
prípade došlo k prednesu právneho zástupcu navrhovateľa, k prednesu právneho zástupcu odporcu,
zmierovaciemu konaniu,                      a preto nemožno považovať daný úkon za úkon v zmysle
§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, za ktorý patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Preto žiada, aby
za účasť na pojednávaní právneho zástupcu navrhovateľa dňa 09.03.2013 bola priznaná odmena v



zmysle tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, t. j. v sume 180,93 eur. Spolu navrhuje
priznať navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.809,82 eur. Navrhuje, aby Krajský súd v
Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.647,44 eura a vec v danej časti vrátil
Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) podľa                  § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu je dôvodné.

V konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená  zmluva č. 007/2003 o poskytovaní
ochranných bezpečnostných služieb zo dňa 30.06.2003, dodatok č. 1 - 8 k zmluve. Tiež nebolo sporné,
že navrhovateľ oprávnene vyúčtoval za poskytnutie ochranných a bezpečnostných služieb faktúrami č.
2010107, 2010124, 2010142, 2010160, 2010178, 2010197 čiastku vo výške 5.234,84 eur.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je  posúdiť, či súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, keď nevykonal dokazovanie k návrhu odporcu, ktorým uplatnil svoju
pohľadávku na započítanie.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Toto ustanovenie systematicky dopĺňa ustanovenie § 97 o vzájomnej žalobe. Upravuje vo svojej
podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania. Hmotnoprávny úkon
započítania smeruje k zániku záväzku, ktorý má odporca voči navrhovateľovi. Podľa výšky pohľadávky
uplatnenej na započítanie pritom rozlišujeme dve situácie:
- ak odporca uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v menšom, alebo v rovnakom rozsahu ako je
pohľadávka navrhovateľa, hovoríme o takzvanej kompenzačnej námietke,
- ak žalovaný uplatňuje na započítanie pohľadávku vo vyššom rozsahu, ako je pôvodne uplatnená
pohľadávka navrhovateľa, hovoríme o vzájomnom návrhu.

Ak teda odporca uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania
podľa hmotného práva. Týmito predpokladmi sú:
- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi s výnimkami stanovenými
hmotným právom
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie
je vylúčené ani započítanie pohľadávok iného druhu,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona (§ 581 OZ, príp. § 358-364
ObZ),
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Týmto úkonom je práve
kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou v zmysle § 41 ods. 3 je účinná
voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom                        v konaní dozvedeli. Týmto momentom
dochádza k stretu uvedených pohľadávok,                    a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej,
prípadne v nižšej výške, ako je plnenie vyjadrenej v žalobe.

Ak sú teda splnené predpoklady započítania, súd akceptuje kompenzačnú námietku, čo sa prejaví vo
výroku meritórneho rozhodnutia. Ak súd kompenzačnej námietke vyhovie, konkrétna situácia môže
vyzerať takto: ak si navrhovateľ uplatní pohľadávku voči odporcovi v celkovej výške 1.000 eur a odporca
s úspechom namietne svoju pohľadávku vo výške 500 eur na započítanie, výrok súdneho rozhodnutia
bude znieť tak, že odporca je  povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 500 eur.

Uplatnenie kompenzačnej námietky v procese je procesnou obranou odporcu voči navrhovateľovmu
nároku. Nemusí preto spĺňať kritéria podľa § 79 ods. 1, pretože nejde                        o návrh na
začatie konania o kompenzačnej námietke. Z toho istého dôvodu vznesenie kompenzačnej námietky
nespôsobuje účinky uvedené v § 82.

Avšak v prípade, ak odporca uplatnil na započítanie svoju pohľadávku prevyšujúcu pôvodnú pohľadávku
navrhovateľa, pôjde o vzájomný návrh so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Takáto námietka



už musí spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. a spôsobuje účinky prezumované podľa § 82 O.s.p..
V takom prípade súd postupuje podľa § 97 O.s.p., to znamená, že musí vyzvať odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku                     a navrhovateľ je povinný sa k návrhu vyjadriť. Ak súd dospeje k názoru, že
takto uplatnený vzájomný návrh odporcu spĺňa podmienky hmotného práva na započítanie, prejaví sa
to                                               v rozhodnutí súdu v tom zmysle, že pôvodná pohľadávka navrhovateľa vo svojej
celkovej výške zanikne a navyše bude navrhovateľ zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu rovnajúcu
sa rozdielu medzi pohľadávkou navrhovateľa a pohľadávkou odporcu. Teda až po zaplatení súdneho
poplatku bude súd skúmať, či vzájomný návrh odporcu spĺňa podmienky hmotného práva na započítanie,
bude  skúmať opodstatnenosť a dôkazy návrhu zo strany odporcu na započítanie. Súd prvého stupňa
tak nepostupoval, pričom svojím konaním odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, čo je základné
ústavné právo každého účastníka konania.

V prejednávanej veci je nesporné, že odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 34
spisu) urobil prejav smerujúci k započítaniu. Urobil tak aj listami zo dňa 07.03.2012 a 03.01.2013 -
vyjadrenia k veci (č. l. 51 a 137 spisu) ako aj na pojednávaniach dňa 13.06.2012 a 06.02.2013 (č.l. 61
a 153 spisu). Urobil tak aj listom zo dňa 10.01.2013.  Bude preto potrebné zistiť, kedy sa navrhovateľ o
prejavoch  odporcu k započítaniu dozvedel. Týmto dňom došlo k stretu ich pohľadávok.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie,                                v
ktorom bude jeho povinnosťou  ustáliť výšku pohľadávky určenej na započítanie a podľa toho  určiť,
či ide o kompenzačnú námietku odporcu alebo o vzájomný návrh. V prípade vzájomného návrhu musí
súd postupovať v zmysle § 97 O.s.p.. Musí teda vyzvať odporcu na zaplatenie súdneho poplatku,  a
umožniť navrhovateľovi, aby sa k návrhu vyjadril. Ďalej musí posúdiť kedy došlo k stretu pohľadávok a
následne posúdiť dôkazy predložené odporcom na náhradu škody smerujúce k započítaniu vzájomných
pohľadávok. V prípade, ak zistí, že ide len o kompenzačnú námietku, bude postupovať v naznačenom
smere.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.647,44 eur, odvolací súd dodáva, že
priznaná 1 odmeny za účasť na pojednávaní dňa 09.01.2013 navrhovateľovi nebola v súlade s vyhláškou
č. 655/2004, nakoľko na tomto pojednávaní došlo k prednesu právneho zástupcu navrhovateľa i odporcu
ako aj k zmierovaciemu konaniu. Preto v prípade úspechu navrhovateľa v konaní bude potrebné mu
priznať odmenu za tento úkon v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/76/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}