{"guid": "687ab205-0f75-45bb-b759-ce981d3af445:498e6d0a-201b-4e07-b01b-ce88085dd8ed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8313204465.2", "spisova_znacka": "4Co/144/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/144/2016 z 5. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. apríla 2017, sp. zn. 4Co/144/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8313204465.2", "identifikacne_cislo": "8313204465", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/498e6d0a-201b-4e07-b01b-ce88085dd8ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8313204465.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8313204465.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8313204465.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/144/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204465
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204465.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 264
29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 136 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20. 06. 2016, č. k. 5C/188/2013-75 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby, o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka, vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a  vedľajším účastníkom
a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil, pripustil vstup Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o. z. ako vedľajšieho účastníka (ďalej len „združenie“), žalovanej náhradu trov
konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške
60,43 Eur. Uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny 136 Eur s prísl., z titulu zmenky
vystavenej žalovaným. Vzniknutý právny vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah
boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd okrem iného považoval zmluvné dojednanie -
dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto súd žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu súd prvej
inštancie nepostupoval v súlade so zákonom, keď z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal
dokazovanie. Záver súdu považuje za nesprávny a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že združenie spolu s oznámením o vstupe do konania nepredložilo súhlas žalovaného v súlade
s § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom po 01.01.2015. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací
súd jeho návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania.

3. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



4. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

5. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní
dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 je umožniť
sudcom využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia však
jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu
vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné.
Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl.
19 Nariadenia č. 861/2007. Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území
Slovenska v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie v ustanovení § 120 upravoval dôkaznú
povinnosť. V danom prípade súd prvej inštancie musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

6. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. V kolónkach
umožňujúcich identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej  alebo
inej podnikateľskej činnosti je označený účel úveru „povolanie“, čo však podľa názoru súdu nie je údaj
dostatočný na to, aby bolo možné spochybniť spotrebiteľský charakter zmluvy. Z iných konaní je známe,
že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako
živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú.

7. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za
takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa.  Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky. Súdny dvor vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14



Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

9. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.
Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

10. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.  Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa  treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

11. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie. Potreba
vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovaného priamo
vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie
§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne
neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

12. K účasti združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo,  pokiaľ
toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, a teda v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie Občianskym súdnym poriadkom. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje
a ani ho neupravuje, a preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka je potrebné
postupovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne podľa ustanovení § 93 ods. 1 až 4 OSP.
Podľa názoru súdu zo znenia predmetného nariadenia,  ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým spôsobom
neupravuje, nemožno vyvodiť záver, že toto  nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Nakoľko teda citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje,  v súlade s čl. 19 nariadenia,
sa konanie riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z uvedeného vyplýva,



že boli splnené všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného
mohlo vystupovať združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď došlo súdu jeho
oznámenie, že vstupuje do konania na strane žalovaného. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie
súhlasu žalovaného so vstupom združenia do konania odvolací súd dodáva, že právna úprava účinná od
01.01.2015 sa síce z dôvodu, že ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných
ustanovení, použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky
procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu
zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka  do konania (udelenie súhlasu
so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda
nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy
(v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka
do konania), ktorý už nastal. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa združenie stalo vedľajším účastníkom podľa doterajších právnych
predpisov, jeho vedľajšie účastníctvo zostáva aj naďalej zachované.

13. Záverom odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút
vedľajšieho účastníctva občianskych združení tak, ako bolo upravené v Občianskom súdnom poriadku
síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu
to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa
konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli
správne priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1  CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému ani združeniu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

16.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/188/2013", "guid": "3cefb78a-3134-4a65-b491-62359c8d99e2:e14d8a61-9026-43e6-8dc9-c59944531941", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}