{"guid": "67ea7b1c-bdec-4cdc-b965-079fd7d597d2:701e0055-9bc5-4e16-8ab5-90dbb54d8cfb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6912213748.1", "spisova_znacka": "14Co/79/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/79/2016 z 26. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2016, sp. zn. 14Co/79/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6912213748.1", "identifikacne_cislo": "6912213748", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Snopčoková", "sudca_id": 1363, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-snopcokova-1363", "datum_vydania": "2016-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/701e0055-9bc5-4e16-8ab5-90dbb54d8cfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213748.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213748.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213748.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213748
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213748.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/301/2012-51 zo dňa 23.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

Žalovaná  m á   p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo  dňa  19. 02. 2015
zamietol. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania
na základe návrhu žalobcu zo  dňa 19. 02. 2015,  ktorý súdu doručil dňa  20. 02. 2015, o ktorom
návrhu na prerušenie konania okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 23. 02. 2015 tak, že návrh
na prerušenie konania zamietol, keď nezistil dôvody na prerušenie konania ani v zmysle § 109 ods. 1,
písm. b) O.s.p. a ani v zmysle § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania
okresného súdu).Okresný súd vo vzťahu k návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania z
dôvodu, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR v tejto konkrétnej veci, keď podľa názoru žalobcu Krajský
súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania a tým boli
porušené práva žalobcu na zákonného sudcu a právo na nestranný súd, poukázal na to, že nie je dôvod
na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p., keďže o námietke zaujatosti v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorým
rozhodnutím je okresný súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke
zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu. Vyhodnotil,
že podanie sťažnosti na Ústavný súd SR teda nie je dôvodom na prerušenie konania vzhľadom na
to, že o zaujatosti sudcov okresného súdu už bolo nadriadeným súdom rozhodnuté, pričom zároveň
poukázal na to, že žalobca ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na Ústavný súd SR vôbec podal,
keď predložil len rovnopis sťažnosti bez dokladu preukazujúceho podanie takejto sťažnosti. Vo vzťahu
k ďalšiemu dôvodu žalobcu na prerušenie konania, a to prebiehajúce iné konanie o náhradu škody
pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom konaní konajúci súd rozhodol o prerušení konania do



rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke s poukazom na ust. § 109 ods. 2,
písm. c) O.s.p., okresný súd nezistil dôvod na prerušenie konania, keďže nebola preukázaná zrejmá
priama súvislosť otázok, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu; preto návrh na prerušenie konania
zamietol.

3. Okresný súd následne posúdil i návrh žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené
ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na nemajetkovú ujmu
na základe tej skutočnosti, že  v konkrétnom  exekučnom  konaní  nerozhodol  okresný  súd  v  zákonnej
15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane žalobcu na základe
nesprávneho úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že v
konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod č. 1Er/649/2011 súdny exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia dňa 16. 08. 2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., o žiadosti  súdneho  exekútora o vydanie poverenia súd
rozhodol uznesením zo  dňa 08. 04. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25. 05. 2011. Následne bola
exekúcia zastavená uznesením zo dňa 28. 06. 2011. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie pri aplikácii ustanovenia § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku exekučný súd lehotou 15 dní  nebol viazaný. Vzhľadom k tomu,
že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Prvostupňový súd ustálil, že žalobca nepreukázal
jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na
nemajetkovú ujmu, a to nesprávny úradný postup okresného súdu. Z týchto dôvodov sa súd v ďalšom
konaní ani nezaoberal skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným
postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k prieťahom v
súdnom konaní poukázal na to, že nie je možné konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní,
pričom poukázal aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II.ÚS 57/01). Poukázal na prax žalobcu, ktorý podáva
hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúcie na
základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a týmto de facto znemožňuje rozhodnúť súdom
v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúcie podáva opakovane a aj po tom, ako boli právoplatne
judikované okolnosti, že žalobcom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre
ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Okresný súd konštatoval, že zo
strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd
nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo žalobcu na náhradu škody, prípadne
nemajetkovú ujmu.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec



sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 357/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti,  nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom; za danej situácie, okresný
súd preto nemal vec meritórne prejednať. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Vo vzťahu k majetkovej škode v odvolaní namietal, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje, pričom v tejto časti namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Okrem iného ďalej namietal, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust.        § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncetrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené
v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa
týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď žalobu žalobcu
zamietol, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, pričom okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s
vtedy platným ustanovením § 132 O.s.p., súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre



rozhodnutie a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného
v čase rozhodovania okresného súdu.
13.  Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, a preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu, ktoré namietajú
vnútornú rozpornosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nie sú opodstatnené.

14. K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací
súd uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca
domáha náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom
sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil  zodpovednosť  žalovanej  za   majetkovú  a
nemajetkovú  ujmu  v  zmysle zákona   č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov,
pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu
odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (napr. sp. zn. I.ÚS 89/2013, I.ÚS
92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje
sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený,
je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a ústavný
súd nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Za takejto
situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, ktorým
sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný
súd považuje za vecne správne. Odvolací súd poukazuje, že zákonného sudcu z prejednávania a
rozhodovania nadriadený súd nevylúčil, nakoľko nebol zákonným sudcom v exekučnej veci. Rovnako
odvolací súd je toho názoru, že pre rozhodnutie súdu vo veci samej nevyvstala potreba aplikácie práva
Európskej únie (s prihliadnutím na návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
konania vedeného na  Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010) a v dôsledku toho ani nebolo
potrebné položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadom výkladu práva Európskej únie a z
rovnakého dôvodu teda neexistuje ani dôvod na prerušenie konania z dôvodu, že pred Súdnym dvorom
EÚ prebieha konanie o prejudiciálnych otázkach položených Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom
pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Správne preto súd prvej inštancie návrh žalobcu,
ktorým sa domáhal prerušenia konania, z hore uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol podľa ust. §
109 ods. 1, písm. b)  a § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného
súdu.

15. K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

16. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu a
uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie žalobcu je
síce pravdivé, avšak odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný  doručil  vyjadrenie  k žalobe súdu len dňa
06. 02. 2015. Odvolací súd poukazuje na to, že z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že
žalovaný v obdobných súdnych sporoch podáva v zásade rovnaké vyjadrenie k žalobám žalobcu, pričom
žalobcovi je nepochybne známy obsah vyjadrení žalovaného k žalobám žalobcu, ktorými sa domáha
plnenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý
mal vzniknúť žalobcovi tým, že súd v exekučnom konaní nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Za danej situácie nemožno
prvostupňovému súdu vyčítať nesprávny procesný postup s prihliadnutím aj k tomu, že žalobca bol na



pojednávanie riadne predvolaný, keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa
02. 02. 2015, pojednávanie sa uskutočnilo dňa 23. 02. 2015 a je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle
§ 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi nič nebránilo, keďže mal dostatok času na
prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na pojednávanie a oboznámiť sa aj s vyjadrením žalovaného.

17. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 23. 02. 2015, účastníci na
toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil; len podaním zo dňa
19. 02. 2015 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže
žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý
sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou
žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť
prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný
považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania,
oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania
spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu,
že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a
zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p.

18. Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej. Žalobca v návrhoch na začatie konanie tvrdil, že okresný súd rozhodol
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

19. Ďalej odvolací súd preskúmaním veci zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota sa viedlo
exekučné konanie pod sp. zn. 1Er/649/2011, pričom žiadosť o udelenie poverenia doručil súdny exekútor
súdu dňa 16. 08. 2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s., súd o žiadosti súdneho exekútora, ktorou žiadal vydať poverenie na
vykonanie exekúcie, rozhodol uznesením zo dňa 08. 04. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedený postup a obdobie nemožno považovať za
nesprávny úradný postup, je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu
o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora, ktorou požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o
nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
Súdna prax je ustálená na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS/243/2013,
IVÚS/605/2012). Za situácie, že okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 16. 08. 2010 a súd žiadosť súdneho exekútora zamietol
uznesením zo dňa 08. 04. 2011, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný
postup s prihliadnutím na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ okresný
súd skúmal exekučný titul, postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda bol
oprávnený preskúmavať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie



exekúcie a exekučný titul. Keďže preskúmaním exekučného titulu vo forme rozhodcovského rozsudku
dospel súd k záveru, že tento exekučný titul je v rozpore so zákonom, dospel potom exekučný súd aj
k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Naviac odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že oprávnený voči uzneseniu, ktorým súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a ani voči uzneseniu, ktorým
exekučný súd exekúcie zastavil, nepodal odvolanie, pričom uznesenia boli riadne doručené právnemu
zástupcovi oprávneného, teda žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky a riadnym inštančným
postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a až následne sa domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy.

20. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá
vznikla na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, odvolací súd na zdôraznenie
správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť
objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku
tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, ďalej
existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň
jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri
výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z.
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny
úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný
súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci so
zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol
teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody a príčinnou súvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

21. Pokiaľ žalobca vytýka súdu, že vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci, táto odvolacia námietka
neobstojí. Pokiaľ ide o dokazovanie, súd vychádzal z tých dôkazov, ktoré označil žalobca v podanej
žalobe, konkrétne dokazovanie exekučným spisom, na základe ktorého žalobca tvrdil nesprávny úradný
postup a z ktorého si uplatnil nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako neobstojí ani námietka
žalobcu, že žalovaný napriek výzve súdu sa nevyjadril k veci a že malo byť vo veci rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., keď z obsahu spisu je preukázané, že žalovaná strana
doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe.

22. Odvolací súd námietky o chýbajúcich dôvodoch pri odôvodnení rozsudku v preskúmavanej veci
považoval za nedôvodné, keď súd prvej inštancie zaujal dostatočne jasné stanovisko aj k majetkovej
škode a aj k nemajetkovej ujme tak, ako tieto boli uplatnené a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodnutia okresného súdu).

23. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd
prvej inštancie a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich  presvedčivosť opätovne
uvádzať, bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny odvolacím súdom v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdený.

24. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne
aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. Hoci žalovaná bola úspešnou účastníčkou konania, právo na
náhradu trov konania si v konaní pred okresným súdom neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej právo na
náhradu trov konania nepriznal.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. V odvolacom konaní bola plne úspešnou účastníčkou



žalovaná, a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/301/2012", "guid": "92ddad5d-b91f-4256-b84c-272dd10e816d:01330102-76c6-468a-a885-52c8b181866c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 1205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060"}, {"guid": "ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 1272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3"}, {"guid": "ussr:c7c9dfc4-86d0-4f9f-a791-3063cf8848db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 357/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 357/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7c9dfc4-86d0-4f9f-a791-3063cf8848db"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "c9d6c8ef-439b-439e-ab60-89d8253cca61:fcba2987-4546-4fb9-815a-323630540fb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Er/649/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 1Er/649/2011 z 3. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2014-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c9d6c8ef-439b-439e-ab60-89d8253cca61:fcba2987-4546-4fb9-815a-323630540fb9"}], "citovane_v": []}