Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/229/2014 z 29. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2015, sp. zn. 9CoE/229/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4113233292.1 Krajský súd Nitra | 9CoE/229/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4113233292.1 | 2015-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 243d ods. 2 EP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fbe8d5e-2450-4cae-a3fd-e60771f44a3f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4113233292.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/229/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233292
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113233292.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., A. R. XXX/XX,
o vymoženie 937,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 2. apríla 2014 č. k. 7Er/1245/2013-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Štefana Rosívala 2, P. O. Box 14, 841 06 Bratislava o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 2
písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. r),
§ 53 ods. 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a zistením, že oprávnený s povinným uzavrel
dňa 14. 10. 2011 zmluvu o revolvingovom úvere, pričom sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah. Okrem
toho preskúmal Rozhodcovskú zmluvu č. 8400041700 zo dňa 14. 10. 2011 a konštatoval, že
v bode č. 5 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Cieľom rozhodcovskej doložky bolo dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Mal za to, že častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, dávala síce zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku
závisel od výberu toho účastníka, ktorý začal konanie skôr a v praxi bol reálny predpoklad, že na
súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje.
Veriteľ mohol na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Okrem toho dodal, že rozhodcovská doložka umožňujúca
dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ
si ju osobne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mal len
možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu,
že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti



bolo možné považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom
na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a nútila ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa priečila dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporoval
dobrým mravom a ako taká bola v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré bolo v rozpore s
dobrými mravmi, bolo plnením, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd taktiež poukázal na
skutočnosť, že priamo z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že o neprijateľnú
podmienku ide aj vtedy, ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby
sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd zároveň svoj názor o neprimeranej
povahe rozhodcovskej doložky oprel o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005,
C-243-2008), pričom taktiež dal do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Takýto výklad bol aj v súlade so
smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, konštatujúc, že postup súdu nemá
oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia
nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Namietal, že súd
sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby
a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právneho posúdenie. Úvodom
poukázal na pojem spotrebiteľ, ako aj skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym
úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej.
Okrem toho z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplývalo, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník
nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy vyplývalo, že dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní
od jej uzavretia. Podstatnou teda bolo, či spotrebiteľ zahrnutie nejakej podmienky do vzájomných
vzťahov vie alebo nevie ovplyvniť bez toho, aby to malo vplyv na vznik hlavného dodávateľsko-
spotrebiteľského vzťahu. To podľa neho znamenalo, že obsah vzájomných vzťahov medzi oprávneným
a povinným v tom smere, či bude alebo nebude zahrňovať aj rozhodcovskú zmluvu, mohol povinný
ovplyvniť a to aj jednostranne. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo následok v
podobe neuzavretia úverovej zmluvy a ani odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by nespôsobilo zánik
úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva preto vykazovala a mala všetky znaky individuálne dojednaného
právneho úkonu. Vzhľadom k uvedenému tvrdil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú
definíciu neprijateľnej podmienky a teda išlo o platné dojednanie. Naviac namietal aj opomenutie
bodu 3 rozhodcovskej zmluvy súdom prvého stupňa, pretože z tejto formulácie vyplýva, že spory zo
zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred
rozhodcovským súdom. Z obsahu považoval za zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je
len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Podľa
uvedeného rozhodcovská zmluva ako taká nebola neprijateľnou podmienkou. S poukazom na uvedené,
ako aj rozhodnutia krajských súdov tvrdil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu
neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie, a preto navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).



Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 30. 09. 2013, kedy došiel súdnemu
exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-
PC-1137/13-EK zo dňa 24. 04. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 08. 2013 a vykonateľnosť
dňa 24. 08. 2013. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 02. 10. 2013 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou
o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o. a rozhodcovskou zmluvou č. 8400041700.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. 12. 2014 (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené
zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými
podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu
a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými
podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej.
Možno preto vyvodiť, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené
je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že
ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto
fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi
neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k



návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

Z obsahu spisu vyplýva, že k zaviazaniu povinného na zaplatenie sumy 937,42 eura s príslušenstvom
rozhodcovským rozsudkom došlo na základe nesplnenia záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8400041700, uzavretej dňa 14. 10. 2011 medzi povinným a oprávneným, ktorú súd prvého stupňa
správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený k zmluve priložil Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. a tiež rozhodcovskú zmluvu č.
8400041700, uzatvorenú dňa 14. 10. 2011.

Z bodu 1 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinný súhlasil s uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy a to v znení uvedenom v bode 5, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka
č. 52189/B,

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Okrem toho z bodu 2 vyplýva, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia
a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Ako aj veriteľ vyhlásil, že
dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Naviac z bodu 3 vyplýva, že veriteľ
pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a v bode 5
dal dlžníkovi možnosť odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy v písomnej forme.



Keďže zo znenia samotnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinný mal možnosť sa rozhodnúť,
či prijme rozhodcovskú zmluvu alebo nie, ako aj bol o tejto skutočnosti zo strany veriteľa jasne a
zrozumiteľne informovaný a jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere, ako i mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, odvolací súd sa nemohol stotožniť s
názorom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská zmluva je neplatná, a teda, že rozhodcovský
súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
spotrebiteľ mal možnosť neprijať rozhodcovskú zmluvu, ako aj táto rozhodcovská zmluva bola podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami. Naviac z výpisu z obchodného registra spoločnosti Victoria legal arbiter,
s. r. o. vyplýva, že predmetná spoločnosť zmenila svoje sídlo, v dôsledku čoho došlo aj zmene sídla
rozhodcovského súdu, a preto v danej veci namiesto rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Banskej Bystrici rozhodoval rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Uvedené však nie je
možné považovať za porušenie dohody ohľadom rozhodcovského súdu, ktorý bude vo veci rozhodovať,
a teda aj v tomto prípade je potrebné zhodnotiť, že vo veci rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý mal
založenú právomoc platnou rozhodcovskou doložkou.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom a mohol byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia
sa môže v rámci exekúcie domáhať, a preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní preskúma jednotlivé
plnenia v rámci ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípade zistenia, že niektoré z
priznaných plnení je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom zamietne
v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a vo zvyšku vydá poverenie, nakoľko
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy,
ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého
stupňa právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.