Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/290/2012 z 5. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2013, sp. zn. 17Co/290/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3510202628.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/290/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3510202628.1 | 2013-03-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 142 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95993b99-8cff-4fcc-b55d-c0f268113808 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3510202628.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/290/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510202628
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3510202628.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky J. X. X., bytom V. U. č. XXX, t.č. bytom X., X. XXX/
X, právne zastúpená Mgr. Norbertom Stankom, advokátom so sídlom Sereď, Nám. slobody 4283/36B
proti odporcovi Y. X., bytom V. U. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Alojzom Markechom, advokátom
so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 121, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.04.2012, č.k.
6C/120/2010-90, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 524 v k.ú. V. U. a to k parcele "C" číslo 485/26 zastavané plochy
a nádvoria s výmerou 348 m2, parcele "C" č. 485/27 záhrady s výmerou 413 m2 a k stavbe rodinného
domu súpisné číslo XXX na parcele "C" číslo 485/26. Zároveň tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva odporcu, ktorého zaviazal zaplatiť navrhovateľke hodnotu peňažného podielu 30.000,- eur
a to v splátkach po 300,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 1.906,84 eur,
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. Odporcu zaviazal
zaplatiť štátu náhradu trov konania 19,92 eur, do 30 dní a súdny poplatok 1.800,- eur, do 6 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.
Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1, 2 OZ, kedy z vykonaného
dokazovania bolo zistené, že spoluvlastníctvo účastníkov k sporným nehnuteľnostiam trvá a pokus
o vysporiadanie dohodou bol neúspešný. Keďže žiadneho spoluvlastníka nemožno nútiť zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu, bolo potrebné návrhu vyhovieť a spoluvlastníctvo zrušiť. Keďže sa jedná
o pomerne malý rodinný dom nepovažoval súd reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti za dobre
možné, pretože vzniknuté samostatné nehnuteľnosti by nemohli byť účelne využívané a vzhľadom na
ich bezprostrednú blízkosť, by aj pri užívaní dochádzalo pravdepodobne ku konfliktom. Po praktickej
stránke bolo reálne rozdelenie nehnuteľnosti vylúčené. Pretože nehnuteľnosti zabezpečujú riešenie
bytovej otázky odporcu a jeho otca a navrhovateľka nehnuteľnosť nežiadala, odporca ich predaj
vylučoval, považoval súd za najvhodnejšie riešenie prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
odporcu s povinnosťou výplaty navrhovateľke. Cenu podielu žiadanú navrhovateľkou považoval súd
za zodpovedajúcu reálnej hodnote jednej polovice nehnuteľnosti, ak nie aj podhodnotenú. Ako bolo
zistené z realitného trhu, nebola v aktuálnej ponuke žiadna nehnuteľnosť v V. U. hodnotená pod 60.000 ,-
eur a dokonca nezrekonštruovaná nehnuteľnosť obdobného rozsahu bola ponúkaná za 65.000,- eur.
Sporná nehnuteľnosť, pritom prešla významnou rekonštrukciou. Vzhľadom na aktuálny stav aktív na
strane odporcu by však odporca nebol schopný cenu podielu vyplatiť jednorázovo a prikázanie veci
s jednorazovou výplatou by preto malo za následok následný nevyhnutný predaj nehnuteľnosti a
vysťahovanie odporcu ako aj jeho otca. Na druhú stranu je na mieste, aby navrhovateľka mala zo



svojho majetku úžitok, keďže mal súd za preukázané, že k povinnostiam spoluvlastníka pristupovala
riadne podieľaním sa na rekonštrukcii nehnuteľnosti a dokonca platením poistenia domácnosti až do
súčasnosti. Pre naplnenie oboch týchto záujmov, teda zotrvanie otca odporcu v nehnuteľnosti a riadnym
výkonom spoluvlastníckych práv navrhovateľky, potom súd ako jediné možné riešenie videl zaplatenie
ceny podielu zo strany odporcu v splátkach. Zároveň má súd za to, že výška splátok je primeraná
pomerne vysokému dôchodku odporcu, ktorý súčasne neznáša náklady na domácnosť iba sám, ale
na týchto sa môže podieľať spolu jeho otec s dôchodkom 400,- eur mesačne. Zároveň sa splátkami v
tejto výške splatí cena podielu pre navrhovateľku akceptovateľnej dobe 8 rokov a 4 mesiacov. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a súčasne doplnil rozsudok výrokom o náhrade trov
konania štátu a tiež o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za oslobodenú navrhovateľku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľka si nesplnila svoj
osobný záväzok v starostlivosti o odporcu a jeho otca, ku ktorému sa zaviazala v darovacej zmluve.
Keďže nesplnila tento bod darovacej zmluvy, porušila tým svoj písomný záväzok a preto jej nevzniká
žiadny právny nárok na vlastníctvo predmetných nehnuteľností a tiež finančný nárok na vyplatenie
čiastky, ktorú súd určil. Určenie hodnoty nehnuteľností z ponuky realitnej kancelárie považuje za
neadekvátne. Prevažná časť rekonštrukčných prác bola financovaná z jeho finančných prostriedkov.

V doplnenom odvolaní v odvolacej lehote odporca ďalej namietal, že súd pri rozhodovaní vzal do úvahy
len vyjadrenia navrhovateľky bez toho, aby preukázala opodstatnenosť a pravdivosť všetkých svojich
tvrdení. V rozhodnutí sa neuvádza finančná čiastka, ktorou sa mala navrhovateľka údajne podieľať na
investíciách domu. Bol to práve odporca, ktorý financoval rekonštrukciu domu a uviedol, že súd prvého
stupňa nesprávne určil výšku náhrady, pretože neprihliadol a nezapočítal investície vložené odporcom
v čiastke min. 23.235,74 eur ako aj podiel vlastnej práce na samotnej rekonštrukcii. Súd tiež nemal
do úvahy zobrať dôchodok 90-ročného otca odporcu, nakoľko sa jedná o imobilného človeka s 24-
hodinou starostlivosťou a vysokými nákladmi na lieky a zdravotnícke pomôcky. Žiadal preto v konečnom
dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa
určenia náhrady zmenil tak, že určí, že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke hodnotu prevzatého
podielu vo výške 10.000,- eur a to v splátkach po 200,- eur mesačne, splatných do 20.dňa v príslušnom
mesiaci.

Navrhovateľka podala k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Čo sa týka darovacej zmluvy poukázala na tú skutočnosť,
že predmetom tohto konania nebolo naplnenie ustanovení o darovacej zmluve, ale vyporiadanie
spoluvlastníckych podielov. Je tiež bežnou zaužívanou praxou, že súd nedáva oceniť spornú
nehnuteľnosť, ak to výslovne jedna zo strán nepožaduje. V tomto prípade by sa tak navýšili súdne trovy.
Čo sa týka údajných investícii odporcu v konaní bolo jednoznačne listinnými dôkazmi preukázané akou
čiastkou sa podieľala na rekonštrukcii. V tom čase predala svoj byt v O. a následne sa skoro celou
sumou podieľala na rekonštrukcii. Nesúhlasila s odvolaním odporcu v tom smere, že by tento povinný
vyplatiť 10.000,- eur v splátkach po 200,- eur mesačne.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci nevykonal dostatočné dokazovanie a preto v konečnom
dôsledku vec po právnej stránke nesprávne posúdil a nesprávne vo veci rozhodol.

Ako vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa účastníci konania sú
podielovými spoluvlastníci k nehnuteľností zapísaných na LV č. 524 k.ú. V. U., každý v podiele 1-ice.

Zároveň je zrejmé, že k dohode medzi účastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedošlo, pričom navrhovateľka v tomto konaní sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva tým spôsobom, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu,
pričom odporca bude zaviazaný k primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom na nedeliteľnosť danej nehnuteľnosti je potrebné
celú nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva odporcu a výšku prevzatého podielu odporcu



voči navrhovateľke zaviazal zaplatiť vo výške 30.000,- eur v splátkach po 300,- eur mesačne, pričom
vychádzal z výpovedi účastníkov ako aj z ponúk realitnej kancelárie obstaranej z internetu, v rámci
ktorého bolo zistené, že v V. U. sú na predaj rodinné domy za cenu v rozsahu od XX.XXX,- eur za rodinný
dom X+X v pôvodnom stave s pozemkom.

Pri vyporiadaní zobral do úvahy tú skutočnosť, že odporca je odkázaný na bývanie v tejto nehnuteľnosti
spolu so svojim otcom s tým, že cenu požadovanú navrhovateľkou považoval súd za primeranú, pričom
uviedol, že na výplate z ceny danej nehnuteľnosti sa môže podieľať aj otec odporcu, ktorý je dôchodcom.

Z ust. § 142 ods. 1 OZ vyplývajú nielen jednotlivé spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale súčasne záväzne určil poradie, v ktorom tieto spôsoby môžu byť použité.
Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielu je najprirodzenejším spôsobom likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov a je preto povinnosťou v každom jednotlivom prípade skúmať, či tento spôsob
vysporiadania je možný. Súd návrhom na spôsobom vyporiadania nie je viazaný a môže vec rozdeliť
napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal zrušenia spoluvlastníctva, napr. prikázaním veci.

Otázka deliteľnosti stavby z hľadiska stavebnotechnického, teda z hľadiska či vôbec by mohli byť
príslušnými stavebnými úpravami vykonanými pri rešpektovaní platných stavebných predpisov vzniknúť
nové samostatné budovy, je otázkou odbornou, ktorej úspešné zodpovedanie nie je možné bez
súčinnosti znalca.

Preto bol predčasný záver súdu prvého stupňa v tom smere, že daná nehnuteľnosť je z hľadiska
stavebnotechnického nedeliteľná, pretože zo zákona je súd viazaný poradím zrušenia a vysporiadania
podielového spoluvlastníctva tak, ako to predpokladá ust. § 142 ods. 1 OZ.

Súd prvého stupňa sa tiež dopustil pochybenia pri stanovení ceny za výplatu podielu navrhovateľky
zo strany odporcu. Faktom je, že znalecké dokazovania na súde prvého stupňa žiaden z účastníkov
nenavrhol. Na druhej strane však faktom je, že už pred súdom prvého stupňa odporca spochybňoval
výšku výplaty.

Rovnako faktom je, že odporca síce na súde prvého stupňa uviedol, že do danej nehnuteľnosti
investoval aj svoje výlučné prostriedky, avšak svoj návrh nezdôvodnil riadne. Čiastočnému zdôvodneniu
výšky investícii došlo v rámci odvolacieho konania, avšak je nutné zdôrazniť, že pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva možno vykonať jeho vyporiadanie v širšom slova zmysle na základe
návrhov účastníkov, ktoré však musia spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. O takomto návrhu
požadujúcim zaplatenie určitej čiastky z dôvodov širšieho vysporiadania je však vždy potrebné
rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je tomu
tak preto, lebo pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel právoplatnosťou
rozsudku len vzniká.

Na to, aby bola stanovená výška podielu navrhovateľky v prejednávanej veci preto nepostačuje správa
realitnej kancelárie bez ďalšieho znaleckého dokazovania s tým, že je tiež veľmi pravdepodobné, že
pokiaľ dôjde k znaleckému dokazovaniu navýšia sa tým podstatne trovy konania, avšak v záujme zistenia
skutkového stavu veci, bude takéto znalecké dokazovanie nevyhnutné.

Súd prvého stupňa sa tiež dopustil pochybenia v tom smere pokiaľ nezisťoval, či má odporca dostatok
finančných prostriedkov na to, aby vyplatil navrhovateľku. Táto skutočnosť je podstatná pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pokiaľ sa v konaní preukáže, že odporca nemá finančné
prostriedky, nezostane súdu prvého stupňa nič iné, len skúmať ďalšie možnosti zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktoré mu poskytuje ust. § 142 OZ.

Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov vyššie uvedených.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.