Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/71/2011 z 27. 6. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2012, sp. zn. 5Co/71/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8110231972.1
Krajský súd Prešov | 5Co/71/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8110231972.1 | 2012-06-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/407b79ae-be9f-48fe-b11d-d93433d8b8a2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110231972.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/71/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110231972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110231972.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi GSL - Co,
s.r.o., Železničná 9/1084, 082 21 Veľký Šariš, zastúpenému JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom
so sídlom Nám.sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 592,61 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C42/2011-36
zo dňa 6.5.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 474,088
Eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 474,088 Eur za obdobie od 13.12.2010 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 39,20 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto  rozsudku. Zároveň
vyslovil, že v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 12 ods.1 písm.g/ a § 10 ods.1 písm.a/ zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení platnom ku dňu vzniku škody (28.10.2009), podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výrok o
úroku z omeškania  ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a výrok o trovách konania podľa ust. §
142 ods.3 O.s.p.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca  ako škodca spôsobil
poistnú udalosť, pričom navrhovateľ ako poisťovacia spoločnosť, u ktorej mal poistenú zodpovednosť
za škodu vzniknutú pri prevádzke motorového vozidla, uhradil predmetnú škodu vo výške 592,61 Eur
v prospech poškodeného. Poistná udalosť bola ohlásená u poisťovateľa len poškodeným, ktorý však
bol zároveň zamestnancom odporcu. Tento však poistnú udalosť oznamoval ako poškodená osoba, nie
škodca. Následne škodca oznámil poistnú udalosť až dňa 17.12.2009, teda po 34 dňoch od vzniku škody.
V zmysle citovaných  ustanovení Zákona o povinnom zmluvnom poistení, je povinnosťou poisteného
písomne oznámiť vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, pričom v prípade nesplnenia tejto
povinnosti má poisťovateľ voči poistníkovi právo na regres, ak je bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušená táto povinnosť zo strany poisteného.



Odporca ako poistený porušil svoju povinnosť oznámiť písomným spôsobom vznik poistnej udalosti
svojej poisťovacej spoločnosti. V tomto smere podľa názoru súdu neobstojí argumentácia odporcu, že
poistná udalosť bola oznámená samotným poškodeným, a že obidve vozidlá boli poistené v tej istej
poisťovacej spoločnosti, nakoľko túto povinnosť zákon jednoznačne ukladá škodcovi, teda poistenému,
a platí zásada, že neznalosť práva neospravedlňuje. Súd poukazuje na to, že odporca je právnickou
osobou a ako podnikateľ o to viac musí poznať svoje povinnosti, resp. znáša následky, ktoré vyplynú
v opačnom prípade.

Na druhej strane je nutné mať na zreteli pri občianskoprávnych vzťahoch, medzi ktoré patrí aj poistný
vzťah to, že výkon z týchto občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nemožno
pristúpiť k takému výkladu právnych predpisov, ak to aj umožňujú, ktoré by viedli určitým spôsobom k
šikanóznemu výkladu práva, a to konkrétne § 12 ods.1 písm.g/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že je tu zákonný nárok poisťovateľa na výplatu regresu za splnenia
určitých skutočností. Súd poukazuje na to, že na prvom mieste pod písm.a/ je uvedená skutočnosť, že
škoda bola spôsobená úmyselne alebo došlo k vedeniu motorového vozidla pod vplyvom návykovej
látky, pričom až pod písm.g/ je dôvodom pre uplatnenie regresu to, že okrem iného nebola nahlásená
poistná udalosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa v lehote 15 dní.

Súd prvého stupňa má za to, že je v súlade s dobrými mravmi, aby ani poisťovacia spoločnosť
nepristúpila k uplatneniu regresu v plnej výške, pokiaľ zákon hovorí, že „má nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti“, v prípadoch nenahlásenia poistnej udalosti. Súd hodnotí intenzitu porušenia
povinností poistníka, teda škodcu, pričom nepochybne je rozdiel v tom, ak je škoda spôsobená
úmyselne alebo pod vplyvom návykovej látky, alebo keď poistník vedie motorové vozidlo bez oprávnenia
atď., prípadne má ho nespôsobilé na prevádzku, teda vedome chce spôsobiť škodu, resp. musí byť
uzrozumený s tým, že v stave opilosti, resp. s technicky nespôsobilým prostriedkom je omnoho vyššia
pravdepodobnosť vzniku škody a v prípade, že pri vzniku takejto škody dôjde k situácii, že neohlási
túto škodovú udalosť, čo môže byť spôsobené aj subjektívnym zlyhaním, ktoré však v žiadnom prípade
nemožno pripisovať podľa názoru súdu nejakému úmyslu.

Preto súd prvého stupňa s využitím § 3 a s využitím zásady proporcionality, ktorá platí v občianskom
práve považoval za dôvodné znížiť rozsah regresu na 80 % vyplatenej sumy, a to na sumu 474,088 Eur.
V prevyšujúcej časti, teda v rozsahu 20 %, súd návrh zamietol. Nie je možné explicitne vyjadriť pomer,
ku ktorému súd dospel, nakoľko žiadne takéto kritériá v zákone nie sú, súd k tomuto záveru dospel na
základe vyššie uvedených úvah o potrebe rozlišovať aj zo strany poisťovacej spoločnosti dôvod vzniku
regresu, hlavne s poukazom na skutočnosť, že nemožno klásť na jednu úroveň dôvody regresu, ktoré
sú uvedené pod písm.a/, a b/ a prípadne g/ v citovanom zákone.

Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka
tak, že priznal navrhovateľovi tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy
za obdobie od 13.12.2010. Týmto dňom sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku.

Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odôvodnil súd prvého stupňa svojimi vyššie uvedenými
úvahami a to v rozsahu 20 %.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust.§ 142 ods.3 O.s.p. Súd prvého stupňa
priznal plnú náhradu trov konania navrhovateľovi, nakoľko tento mal neúspech v závislosti od úvahy
súdu. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35,50 Eur a
cestovnom Košice - Prešov, spolu 3,70 Eur, teda 39,20 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporcu a to iba proti časti rozhodnutia, ktorým
bolo návrhu vyhovené. V časti rozhodnutia, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, odvolanie
nepodal. Súd podľa odporcu mal nahlásenie poistnej udalosti vedúcim prevádzky v Starej Ľubovni



p. Q. považovať za riadne nahlásenie dopravnej nehody oboma jej účastníkmi. Podľa uvedeného
svedka po nahlásení poistnej udalosti bolo mu oznámené, že všetko je splnené a vo veci už nie je
potrebné nič ďalšie nahlasovať. Pravda je to tvrdenie navrhovateľa proti tvrdeniu odporcu. Odporca však
poukázal na dobrú vieru odporcu, keď obaja účastníci poistnej udalosti boli poistený v tej istej poisťovni u
navrhovateľa. Teda navrhovateľ mal jednoznačne všetky potrebné údaje na riešenie v zmysle zmluvných
podmienok. Plnil však až na urgenciu p.U. Q. potom, čo faktúry za opravu jeho vozidla neboli servisu
preplatené. Odporca má teda za to, že poistná udalosť bola riadne nahlásená a súd túto skutočnosť
nesprávne posúdil. Podľa názoru odporcu sa súd prvého stupňa správne vysporiadal s otázkou, že ak
došlo k oneskorenému nahláseniu, tak došlo iba k formálnemu pochybeniu, preto pristúpil k aplikácii § 3
Občianskeho zákonníka a s použitím zásady proporcionality považoval za dôvodné zníženie regresu o
20 % zo žiadanej sumy. Podľa záveru súdu prvého stupňa, podľa písm.g/ zákona je dôvodom uplatnenia
regresu to, že poistná udalosť nebola bez dôvodov hodných osobitného zreteľa nahlásená v lehote 15
dní. Podľa odporcu už samotné nahlásenie, resp. nedorozumenie pri nahlásení poistnej udalosti možno
považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Veď išlo čisto o formálnu vec s prípadným omeškaním o
34 dní, čo podľa odporcu nemohlo mať žiaden vplyv na postavenie poisťovne a nespôsobilo jej žiadnu
ujmu. Z toho dôvodu považuje odporca za primeraný regres tak v rozsahu 5 až 10 %. V tejto časti má
odporca za to, že súd mal výšku regresu znížiť výraznejšie vo väčšom rozsahu, respektíve nárok na
regres nepriznať vôbec. Z uvedených dôvodov považuje odporca návrh za neopodstatnený a právne
neodôvodnený. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom
rozsahu zamietol, prípadne náhradu znížil a priznal odporcovi náhradu trov konania a odvolacieho
konania alebo alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie i navrhovateľ. V spis Okresného súdu Prešov sp.zn.
10C/42/2011 sa odvolanie nenachádzalo. Keďže z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu vyplýva,
že podal odvolanie, odvolací súd vyzval navrhovateľa, aby túto skutočnosť preukázal. Navrhovateľ
predložil odvolaciemu súdu jednak odvolanie zo dňa 24.5.2011, jednak poštový podací hárok, z ktorého
vyplýva, že túto zásielku zasielal Okresnému súdu Prešov. Zásielka bola zaslaná pod zlou spisovou
značkou a to 10C/42/2001. Odvolací súd preveril doručenie zásielky na pošte Košice 1. Z odpovede
zo dňa 23.5.2012 vyplýva, že šetrením na dodávacej pošte adresáta, ktorou je Pošta Prešov 1 bolo
zistené, že zásielka pod podacím číslom RR 805264440, ktorá bola podaná dňa 25.5.2011 na Pošte
Košice 1, bola dodaná dňa 27.5.2011 a podľa dodacích dokladov ju prevzal splnomocnenec adresáta
(PS 2539/10/1). Preto považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa za včas podané. Navrhovateľ
podal odvolanie proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporca je povinný uhradiť
navrhovateľovi ešte sumu 118,522 Eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,522 Eur od
13.12.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy odvolacieho konania. S rozhodnutím súdu prvého stupňa
v zamietavej časti navrhovateľ nesúhlasí. Súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa nesprávne
právne posúdil všetky okolnosti prípadu a zistené skutočnosti, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol.
V konaní bola podľa názoru navrhovateľa preukázaná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, čo
nakoniec nespochybňoval ani samotný odporca. Taktiež v konaní navrhovateľ preukázal aj skutočnosť,
že odporca v rozpore s ust. § 10 ods.1 písm.a/ zákona č. 381/2001 Z.z. nahlásil vznik poistnej udalosti
až po 49 dňoch od jej vzniku, pričom zákon ukladá 15-dňovú lehotu. Do istej miery je možno súhlasiť
so súdom prvého stupňa, že jednotlivé porušenia povinnosti uvedené v § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.
nie sú rovnakej závažnosti. Aj napriek tomu však zákon dáva poisťovateľovi možnosť, aby uplatnil
nárok na náhradu vyplatených plnení v plnej výške pri každom z prípadov uvedených v ust. § 12 ods.1
alebo ods.2, pričom dáva právo stanoviť výšku postihového nároku len samotnému poisťovateľovi a
limituje ho len samotnou výškou vyplatenej náhrady škody. Uvedený výklad vyplýva z dikcie uvedeného
ustanovenia. V danom prípade zákon nedáva súdu možnosť použiť moderačné právo ako je to napríklad
v prípade náhrady škody (§ 450 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa
nemal právo znížiť oprávnený nárok navrhovateľa. V prípade škody vzniknutej odskočením kameňa
do čelného skla, je včasné nahlásenie poistnej udalosti mimoriadne dôležité, nakoľko tieto škody v
prevažnej miere nie sú dokumentované orgánmi policajného zboru a dôvodnosť nároku poškodeného je
možné preskúmať len na základe zhodných hlásení škodovej udalosti tak zo strany poškodeného, ako
aj samotnej osoby zodpovednej za škodu. Neskoré hlásenie zo strany poisteného môže mať osobitne v
týchto prípadoch nepriaznivé následky spočívajúce v sťaženej pozícií poisťovateľa pri šetrení škodovej



udalosti v neskorej alebo nesprávnej náhrady škody poškodenému, nakoľko iná dokumentácia škody
zväčša nie je k dispozícií.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Tvrdenie odporcu podľa názoru navrhovateľa nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, ani v právnych predpisoch upravujúcich povinnosti poisteného z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ poukázal na ust. §
10 ods.1 písm.a/ zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ ide o primeranosť postihu, poukázal na ust. § 12 ods.1
písm.g/ zákona č. 381/2001 Z.z. V súvislosti s uvedeným poukázal na odvolanie zo dňa 24.5.2011, kde
uviedol dôvody, pre ktoré považuje postih vo výške 100 % za oprávnený a v súlade s právnymi predpismi.
Na tam uvedených dôvodoch v celom rozsahu zotrval.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné.
Podľa odporcu z jeho strany pri uplatnení nároku boli vznesené opodstatnené námietky. Nárok na 100 %
náhradu a to iba z dôvodu formálneho porušenia povinnosti považuje odporca za nedôvodný a uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi a ten ako taký nepožíva súdnu ochranu. Z toho dôvodu v plnom rozsahu
zotrváva na odvolaní zo dňa 18.5.2011, ako aj na dôvodoch, ktoré v odvolaní uviedol.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14.6.2012
o 11,45 hod. a zistil, že odvolania účastníkov, teda navrhovateľa a odporcu nie sú dôvodné.

Podľa ust. § 12 ods.1 písm.g/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení platnom ku dňu vzniku škodovej udalosti
(28.10.2009), poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1
až 4.

Podľa ust. § 10 ods.1 písm.a/ citovaného zákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.10.2009 motorové vozidlo odporcu FORD
Galaxy, ktoré riadil jej zamestnanec U. C., spôsobilo škodu na motorovom vozidle U. Q. zn. TOZOTA
Lansis tak, že kamienok, ktorý odskočil od kolies motorového vozidla odporcu, poškodil čelné sklo
vodiča U. Q. v hodnote 592,61 Eur. Túto škodovú udalosť oznamoval u navrhovateľa poškodený U. Q.,
pričom zároveň aj oznámil kontakt na vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Podľa
výpovede svedka uviedol, že tento považoval oznámenie škody za vybavené. Následne navrhovateľ
vyplatil v dvoch splátkach sumu 292,61 Eur za opravu čelného skla motorového vozidla poškodeného, a
táto poistná udalosť bola zo strany odporcu oznámená dňa 17.12.2009. Navrhovateľ voči nemu uplatnil
regres vo výške 100 %.

I odvolací súd má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že odporca ako poistený porušil svoju
povinnosť oznámiť písomným spôsobom vznik poistnej udalosti svojej poisťovacej spoločnosti. V súlade
s pravidlami formálnej logiky je záver súdu prvého stupňa, že neobstojí argumentácia odporcu, že
poistná udalosť bola oznámená samotným poškodeným a že obidve vozidlá boli poistené v tej istej
poisťovacej spoločnosti. Zákon jednoznačne ukladá škodcovi, teda poistenému (odporcovi) povinnosť
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodnej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Odporca ako právnická
osoba, ako podnikateľ musí poznať svoje povinnosti, inak musí znášať následky svojho konania.



Logicky vyplýva i záver prvého stupňa, že pod písm.a/ § 12 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení platnom
ku dňu vzniku škody, teda 28.10.2009 je uvedená skutočnosť, že škoda bola spôsobená úmyselne alebo
došlo k vedeniu motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Až pod písm.g/ je dôvod pre uplatnenie
regresu, že nebola nahlásená poistná udalosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa v lehote 15 dní.

Možno súhlasiť i so záverom súdu prvého stupňa, že je v súlade s dobrými mravmi, aby ani poisťovacia
spoločnosť nepristúpila k uplatneniu regresu v plnej výške, pokiaľ zákon hovorí, že má nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti v prípadoch nenahlásenia poistnej udalosti.

Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho, hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.
ÚS 55/2011-1-19).

Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 157 ods.2 O.s.p. vysvetlil výstižne, stručne a jasne akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil s tým, že logicky vyznieva jeho záver pri hodnotení intenzity
porušenia povinnosti poistníka, teda škodcu. I odvolací súd má za to, že je rozdiel v tom, ak je škoda
spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom návykovej látky alebo keď poistník vedie motorové vozidlo bez
oprávnenia, prípadne má ho nespôsobilé na prevádzku, teda vedome chce spôsobiť škodu, resp. musí
byť uzrozumený s tým, že v stave opilosti alebo technicky neprispôsobeným prostriedkom je omnoho
vyššia pravdepodobnosť vzniku škody ako v danom prípade, keď ku škode dôjde  v situácií keď neohlási
škodovú udalosť, čo môže byť spôsobená aj subjektívnym zlyhaním.

Odvolací súd sa stotožňuje i s úvahou súdu prvého stupňa, že uvedené nemožno pripisovať nejakému
úmyslu.

Odvolací súd nemá dôvod vstupovať do úvahy súdu prvého stupňa pri využití ust. § 3 Občianskeho
zákonníka a zásady proporcionality, keď považoval za dôvodné znížiť rozsah regresu na 80 % vyplatenej
sumy a to na sumu 474,088 Eur. Tak je to i čo do zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti, teda v rozsahu
20 %.

Takýto záver súdu prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu je vyjadrením spravodlivého a
objektívneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí, tak ako bolo konštatované vyššie,  náležitým spôsobom svoje rozhodnutie v tejto časti
odôvodnil, poukázal na konkrétne skutkovo i právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetlil
prečo a z akých dôvodov dospel k záveru, že je dôvodné znížiť rozsah regresu na 80 % vyplatenej sumy.

Úvaha súdu prvého stupňa nie je svojvoľná a podkladom pre úvahu súdu prvého stupňa boli konkrétne
označené dôkazy, význam ktorých na prejednávanú vec súd prvého stupňa primerane vysvetlil.

K odvolacej námietke odporcu, že išlo o dobrú vieru na strane odporcu, keď obaja účastníci poistnej
udalosti boli poistení v tej istej poisťovni, teda u navrhovateľa a že navrhovateľ mal jednoznačne všetky
potrebné údaje na riešenie v zmysle zmluvných podmienok v danom prípade vzhľadom na porušenie
povinnosti zo strany odporcu nemožno prihliadnuť. I sám odporca v odvolaní tvrdí, že navrhovateľ plnil
až na urgenciu U. Q. potom, čo faktúry na opravu jeho vozidla neboli servisu preplatené. Teda tvrdenie
odporcu v odvolaní, že poistná udalosť bola riadne nahlásená a že súd túto skutočnosť nesprávne
posúdil nie je opodstatnené.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že zákon nedáva súdu možnosť použiť moderačné právo ako je
to napríklad v prípade náhrady škody podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd má za to,



že v každom prípade je potrebné prihliadať na ust. § 3 Občianskeho zákonníka  a v tomto konkrétnom
prípade tak ako to vysvetlil súd prvého stupňa je použitie tohto ustanovenia opodstatnené.

Správne je i rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do úroku z omeškania i čo do výroku o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Keďže obaja účastníci si uplatnili trovy odvolacieho konania, ktoré nevyčíslili, odvolací súd o týchto
trovách rozhodne samostatným uznesením podľa ust. § 214 ods.5 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.