Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/301/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. mája 2014, sp. zn. 11S/301/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200849.2 Krajský súd Nitra | 11S/301/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013200849.2 | 2014-05-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/052d9e18-5f0e-485b-bb6b-1843fb5fc92c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200849.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/301/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200849
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200849.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Starosta
Obce Malé Vozokany, Malé Vozokany 46, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného
doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 25. 06. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, ako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám
požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03. 2013. Uviedol, že žalovaného
žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný
k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a žalovanému
bola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Žalobcovi nie je známe, prečo žalovaný nereagoval
zákonom ustanoveným spôsobom, nakoľko technické, resp. softvérové okolnosti nemôžu byť dôvodom
pre nevybavenie predmetnej žiadosti, čo jednoznačne vylučuje rozhodovacia prax Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. 12. 2007, publikovaný v Zbierke nálezov
ÚS SR, ročník 2007, č. 38/2007, II. ÚS 150/08, I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS
204/2010, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08, II. ÚS 151/08, II. ÚS 145/08, II. ÚS 67/08). Ústavný súd SR
vo svojich nálezoch konštatoval protiprávnosť postupu orgánov verejnej moci, ktoré sa dovolávali
toho, že nedisponujú potrebným programovým vybavením na overenie zaručeného elektronického
podpisu, hoci zákon umožňuje podávateľovi takéto podania urobiť. Poukázal i na ust. § 2 písm. i/
zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré definuje prostriedok na overenie elektronického podpisu, pričom medzi
programové zariadenia patria softvérové programy na overenie platnosti zaručeného elektronického
podpisu a čítanie dokumentov podpísaných takýmto podpisom. Zoznam týchto prostriedkov na overenie
elektronického podpisu je zverejnený na webovom sídle Národného bezpečnostného úradu, pričom
aktuálne ide o 18 softvérových produktov a viaceré z nich sú voľne a bezplatne prístupné na internete.
Na overenie platnosti zaručeného elektronického podpisu sa nevyžaduje vlastniť kvalifikovaný certifikát
od príslušnej certifikačnej autority, t. j. na overenie podpisu a čítanie dokumentu podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom postačuje niektorá z aplikácií schválených Národným bezpečnostným úradom.
Zdôraznil, že predmetná žiadosť mala teda všetky zákonom stanovené náležitosti a bola urobená vo
forme, ktorú zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov pripúšťa už viac
ako 11 rokov, pričom žalovaný podľa žalobcu požadovanými informáciami disponuje a žalobcovi nie
sú zrejmé dôvody nevybavenia jeho žiadosti. Namietal, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote
8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t. j. najneskôr do 10. 04. 2013 požadované



informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. S
poukazom na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, preto
došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04.
2013 (ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Žalobcovi nie je známy deň vydania prvostupňového
rozhodnutia, ktoré je dôsledkom nečinnosti žalovaného a vyššie citovaný zákon neupravuje, ktorý deň sa
má považovať za deň vydania fiktívneho rozhodnutia. Konštatoval, že proti prvostupňovému fiktívnemu
rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa
má s poukazom na ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu
bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, pričom deň jeho vydania nie je známy, nakoľko to zákon
neupravuje. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný
mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust. §
8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože nešlo o utajované skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce
sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či niektorých ďalších informácií, ku ktorým
možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami disponuje a neexistuje žiaden zákonný
dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie
prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom
rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu
nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03. 05. 2011). V závere
žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP, resp. i
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j ods. 3 OSP. Zároveň žalobca z dôvodu hospodárnosti
konania s poukazom na ust. § 250f ods. 1 OSP navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom bez
pojednávania.

Žalovaný k podanej žalobe podal písomné vyjadrenie zo dňa 18. 09. 2013, v ktorom uviedol, že
je pravdou, že obdržal predmetný e-mail, ale tento bol zašifrovaný s elektronickým podpisom (tieto
informácie získal už zo žaloby). Obec nemá k dispozícii špeciálny softvér, a preto tento e-mail, resp.
jeho prílohu neodkázala otvoriť. Z tohto dôvodu ani nezaložil administratívny spis. Konštatoval, že ako
povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. poskytla vždy žiadateľovi o informácie požadované
informácie v stanovenej lehote a žiadny zo žiadateľov o informácie ju nezažaloval na súde. Zdôraznil,
že žiadnu žiadosť o poskytnutie informácie neevidoval, keďže e-mail sa mu nepodarilo otvoriť, preto
ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám a nemohlo dôjsť ani k vydaniu fiktívneho
rozhodnutia. Mal za to, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, nakoľko ak
by bol obci zaslal riadnu žiadosť o poskytnutie informácie, obec by postupovala v zmysle zákona č.
211/2000 Z. z. a žalobca by dostal odpoveď na svoju žiadosť. Poznamenal, že po obdržaní žaloby
zisťoval, aké informácie mal žalobcovi poskytnúť. Pokiaľ ide o počet obyvateľov a rozlohu obce, ide o
všeobecne dostupné informácie, ktoré sú zverejnené na webovej stránke P. Tretia otázka mala podľa
názoru žalovaného smerovať na ministerstvo životného prostredia. Uviedol, že žalobca v žalobe vôbec
nezdôvodnil na aký účel potreboval tieto informácie a akým spôsobom ich chcel využiť. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
Súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako pristúpil
k vecnému vybaveniu, skúmal podmienky konania podľa § 246c, § 103, § 104 OSP a dospel k
záveru, že tieto neboli splnené, preto konanie zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila
neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho
rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať



informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný
bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom. Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno teda podať žiadosť o poskytnutie
informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou
poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na
nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 21. 01. 2013 (súčasťou ktorej je i rozdeľovník) vyplýva,
že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal obce patriace do obvodu Krajského súdu v Nitre
o sprístupnenie informácie:

- o počte obyvateľov príslušnej obce k 31. 12. 2011, a k 31. 12. 2012,

-o rozlohe obce a

- o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce, pričom túto žiadosť
podpísanú zaručeným elektronickým podpisom zaslal na mailovú adresu a@b.c“ Obec ako povinná
osoba na podanú žiadosť žiadnym spôsobom nereagovala lebo na webovej stránke NBÚ (ani inej
autority) nebolo webové sídlo žalovaného pre účely elektronickej komunikácie v zmysle zákona o
podpise evidované, a teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že jeho podanie bude spojené
s účinkami ako podanie podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, resp. predpokladať, že obec vydala
fiktívne rozhodnutie, ktorým žiadané informácie odmietla sprístupniť.

Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e-mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa,
ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis. Namietal však, že obsah žiadosti
o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe, nepoznal, lebo
nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača, nemohol otvoriť.



Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo
technicky vykonateľné.

Súd je toho názoru, že na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, podľa § 10 ods.
2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej
moci a žalobca, ktorého zastupuje kvalifikovaný zástupca s právnickým vzdelaním, ako tomu bolo i v
konaní pred orgánmi obce (podľa pripojenej žiadosti a odvolania k žalobe), mohol si sám túto základnú
podmienku overiť, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu
a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Túto skutočnosť namieta i žalovaný.
Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej
adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo
vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods.
4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci
konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že
jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď
bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania
o poskytnutie informácií.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.
januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní
žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).