Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/37/2014 z 22. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júla 2014, sp. zn. 15CoP/37/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113215456.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoP/37/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113215456.1 | 2014-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc3cbcc1-2023-4faa-812a-bf2d896dee80 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113215456.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215456
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113215456.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloletú P. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Q. XX, T., toho času bytom T., n. o., O., ulica X.P. . XX, W., zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, Štúrova 35, dieťa rodičov
N. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., Q. XX, toho času bytom W. W., Q. XA, adresa pre doručovanie:
T. X. Y. n. o., O. X., ulica X.mája XX, W. W. a otca Q. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., Q.
XX, toho času bytom T., A. P. X, v konaní o návrhu Domu svätej Alžbety, n. o., Krízové stredisko
pre deti a osamelých rodičov, ulica 9. mája 74, Banská Bystrica, o určenie vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletej, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
31P/395/2013-30, zo dňa 25. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou súd návrh voči otcovi maloletej zamietol, p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh Domu sv. Alžbety, n. o., Krízové stredisko pre deti a
osamelých rodičov, Ulica 9. mája č. 74, Banská Bystrica zaviazal matku maloletého dieťaťa k povinnosti
prispievať na výživu maloletej P. D., nar. XX. XX. XXXX, mesačne sumu rovnajúcu sa
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa počnúc dňom 01. 06. 2013 vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Domu sv. Alžbety Stredisko pre deti a osamelých rodičov, Ulica
9. mája č. 74, Banská Bystrica. Návrh voči otcovi maloletej súd zamietol.

Rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že v danej veci zistil, že ani jeden z rodičov od umiestnenia
maloletej do krízového zariadenia sa osobne nestará o maloletú. Z výpovede kolízneho opatrovníka mal
prvostupňový súd preukázané, že otec dieťaťa dobrovoľne prispieva do zariadenia doteraz stanovenou
výškou výživného v sume 60,- Eur mesačne na účet zariadenia. Súd preto návrh voči otcovi dieťaťa
zamietol ako nedôvodný. Za dôvodný však považoval návrh zariadenia na určenie výživného zo strany
matky, ktorá síce čiastočne si plní vyživovaciu povinnosť občasným zakúpením vecí pre maloleté dieťa,
ale riadne a načas si neplní vyživovaciu povinnosť na účet zariadenia, pričom zariadenie poskytuje
maloletej ubytovanie, stravovanie a celkové zaopatrenie. Súd preto uložil matke maloletej prispievať na
jej výživu aspoň minimálnou výškou výživného, a to od 01. 06. 2013 prakticky od doby, ako bola maloletá
umiestnená do zariadenia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti, v ktorej súd návrh voči otcovi maloletej zamietol.
Uviedol, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že otec výživné
na maloletú doteraz stanovené vo výške 60,- Eur mesačne platí riadne na účet zariadenia, toto tvrdenie
sa nezakladá na pravde. Na účet ich zariadenia doposiaľ otec nepoukázal žiadne finančné prostriedky



ako výživné pre svoju maloletú dcéru. Dňa 31. 05. 2013 otec poslal po svojej plnoletej dcére Q. D.
čiastku 60,- Eur. Dňa 08. 07. 2013 sestra maloletej P., Q. D., priniesla čiastku 120,- Eur ako výživné pre
maloletú P. od otca a dňa 23. 10. 2013 sumu 120,- Eur priniesla pracovníčka ÚPSVaR Detva - výživné
pre maloletú P. od otca. Za obdobie od umiestnenia maloletej P. v ich zariadení od 29. 05. 2013 do 30.
04. 2014 otec zaplatil spolu 300,- Eur. Jeho podlžnosť na výživnom je teda 360,- Eur, ktoré zariadenie
nemôže od otca vymáhať, nakoľko toto výživné je otcovi určené uhrádzať k rukám matky. Vzhľadom na
vyššie uvedené žiadal navrhovateľ, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na
nové konanie, v ktorom bude určená povinnosť aj otcovi maloletej prispievať na výživu svojej maloletej
dcéry na účet Domu sv. Alžbety, Krízové stredisko pre deti a osamelých rodičov, n. o., Ulica 9. mája č.
74, Banská Bystrica.

Matka maloletej a kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil, avšak z iných dôvodov.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov
predstavuje základnú právnu úpravu o zariadeniach, v ktorých sa vykonávajú opatrenia podľa tohto
zákona.

V zmysle § 45 ods. 1 cit. zákona, jedným zo zariadení, v ktorom sa vykonávajú opatrenia podľa tohto
zákona, je krízové stredisko. Je to prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia
súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a uložení výchovného opatrenia, ktoré
nahrádza dieťaťu dočasne jeho prirodzené rodinné alebo náhradné rodinné prostredie (§ 49 ods.1, 2
cit zákona).

V prejednávanej veci bolo maloleté dieťa prijaté do krízového strediska na základe právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/100/2013 - 22 zo dňa 04. 04. 2013 , ktoré sa
stalo právoplatné dňa 17. 06. 2013 a vykonateľné dňa 04. 04. 2013.

Je nepochybné, že rozhodnutím súdu dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Rodičia maloletého dieťaťa sú však
naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok s výnimkou, kedy súd rozhodne podľa
ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o obmedzení či pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení výkonu týchto práv, o ustanovení majetkového opatrovníka dieťaťu, o ustanovení
poručníka dieťaťu. V danom prípade takéto rozhodnutie súdom vydané nebolo. Preto nikto iný než
rodič dieťaťa nemôže mať a nemá postavenie opatrovníka dieťaťa (vo význame hmotnoprávneho
opatrovníctva). Krízové stredisko nemá ani postavenie tzv. kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
ktorého súd ustanoví dieťaťu pri právnom úkone alebo v konaní v prípadoch podľa § 31
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, t. j. z dôvodov kolízie záujmov maloletého dieťaťa s rodičmi, alebo
ak dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa z vážneho dôvodu v
konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Krízové stredisko nie je „zástupcom“ maloletého
dieťaťa vo vyššie uvedenom právnom slova zmysle. Preto mu ani právne neprináleží, aby vystupoval
ako navrhovateľ v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa od jeho rodičov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. úrad práce sociálnych vecí a rodiny (orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), bod 2. vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa
osobitného predpisu (§ 31 zákona o rodine).

Výživné určené rodičovi/rodičom platiť na dieťa je jednoznačne príjmom dieťaťa.



Aj v situácii, kedy je maloleté dieťa súdom zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a druhému
rodičovi je určené platiť na toto dieťa výživné, je rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti na
základe rozhodnutia súdu, iba príjemcom (platobným miestom) peňažných prostriedkov výživného od
druhého rodiča. Obdobne v prejednávanej veci, kedy bolo na základe rozhodnutia súdu maloleté dieťa
umiestnené v krízovom stredisku, je toto krízové stredisko len platobným miestom, kde má každý z
rodičov výživné určené na dieťa platiť.

Preto i v prípade núteného vymáhania výživného nezaplateného rodičmi je dieťa (hoci maloleté)
oprávneným z exekučného titulu na vymoženie nezaplateného výživného. Ak je dieťa v
čase podania návrhu na exekučné konanie maloleté, zo zákona sa vyžaduje pred súdom jeho
zastúpenie zákonným zástupcom, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 22 O.s.p.).

Aj v prejednávanom prípade ide o špecifickú situáciu, kedy zastúpenie maloletého dieťaťa ani jedným
zo zákonných zástupcov - rodičov (§ 31 ods. 1 zákona o rodine - rodičia zastupujú maloleté dieťa pri
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé) neprichádza do úvahy, nakoľko v tomto prípade sú obaja rodičia
protistranou maloletého dieťaťa v konaní o určenie výživného. Naviac ide aj o kolíziu (rozpor) záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom (§ 31 ods. 2 zákona o rodine - žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletými deťmi). Je tu namieste aplikácia ust. § 31 ods. 2 a ods. 3 zákona o rodine
(podľa ktorého súd ustanoví kolízneho opatrovníka aj v prípadoch, ak zákonný zástupca nemôže z
vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať).

Vyššie uvedené odvolací súd uvádza vzhľadom na to, že „zástupcom“ maloletého v danom konaní je
príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pokiaľ ide o úhradu za činnosť zariadenia, v ktorom sa vykonávajú opatrenia sociálnej ochrany detí a
sociálnej kurately, zákon č.305/2005 Z. z. v § 48 ods. 1 stanovuje, že zariadenie vykonáva svoju činnosť
bez úhrady. Podľa § 48 ods. 4, ak sa v detskom domove, v krízovom stredisku a v resocializačnom
stredisku vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia, rozhodnutie súdu o uložení
výchovného opatrenia alebo rozhodnutie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o
uložení výchovného opatrenia, úhrada sa dieťaťu, rodičovi dieťaťa alebo osobe, ktorá sa osobne stará
o dieťa, neurčuje; to neplatí, ak je v resocializačnom stredisku umiestnené dieťa na základe rozhodnutia
súdu o nariadení predbežného opatrenia a návrh na jeho vydanie nepodal orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je potrebné zabezpečiť dieťaťu ošatenie a obuv, resocializačné
stredisko môže dohodnúť s rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťaťa, aj úhradu
výdavkov na ošatenie a obuv; tieto výdavky sa nezahŕňajú do preukázateľných skutočných výdavkov
podľa § 89 ods. 3 a 13.

Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, úhrada sa určuje len
za starostlivosť poskytnutú podľa § 47 ods. 3 písm. d) prvého až tretieho bodu (t. j. najmä 1.
bývanie, 2. stravovanie, 3. obslužné činnosti).

Podľa § 48 ods. 6 a 7 zákona č. 305/2005 Z. z. úhradu za poskytovanú starostlivosť v
zariadení zriadenom akreditovaným subjektom dohodne zriaďovateľ tohto zariadenia s
rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s plnoletou fyzickou osobou. Ak sa v
zariadeniach, ktoré zriadila obec, vyšší územný celok alebo akreditovaný subjekt, vykonáva rozhodnutie
súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia alebo
rozhodnutie súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení výchovného
opatrenia, ustanovujú sa úhrady za poskytnutú starostlivosť podľa odsekov 2 a 4.

Výživné je príjmom dieťaťa.



Procesný postup, kedy krízové stredisko podá návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa, voči jeho
rodičom platná právna úprava nezakotvuje.

Zo skutočnosti, že maloletá je umiestnená v krízovom stredisku (u navrhovateľa), nemožno vyvodzovať
aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie predmetného návrhu. Navrhovateľ nie je ani zástupcom
dieťaťa v právnom slova zmysle v konaní o určenie výživného od rodičov.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v zastúpení ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, podá návrh
na určenie výživného voči rodičom maloletej, podľa ktorého platby výživného od otca na dieťa budú
smerovať priamo na účet krízového strediska (platobné miesto).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.