Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/46/2011 z 21. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2011, sp. zn. 6Co/46/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8408205287.2
Krajský súd Prešov | 6Co/46/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8408205287.2 | 2011-11-21 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1f2d815-cfe0-41ad-aaaf-040e5ffaf3c3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8408205287.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/46/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408205287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8408205287.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu J. D., s.r.o., C. D. č. XX, I., IČO: 31 678 271,
práv. zast. JUDr. Magdalénou Hamaliarovou, advokátkou so sídlom Šoltésovej č. XXXX/XX, M., proti
žalovanému R. R., bytom L. C. č. XXX/XX, O. S., o zaplatenie 620,15 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C 178/2008-222 zo dňa 28. 9. 2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. M e n í  rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamieta a vo výroku o trovách konania tak, že

II. o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnom ukončení konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

I.      „konanie ohľadne sumy 18,49 € a ohľadne úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 18,49
€  za dobu od 3.9.2008 do zaplatenia a zo sumy 601,67 € za dobu od 3.9.2008   do 20.12.2008   z
a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý  zaplatiť  žalobcovi 601,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,5%
ročne zo dobu  od 21.12.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu  z a m i e t a.

IV. Žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 37,04 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť štátu trovy konania vo výške  10,80 €  na účet tunajšieho súdu
štátnej pokladnici č. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého dospel k záveru, že „žaloba žalobcu
ohľadne žalovanej istiny vo výške 601,67 Eur je plne dôvodná. Po oboznámení „písomnej pracovnej
zmluvy zo dňa 16.5.2008 a  dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 19.5.2008 súd považoval za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16.5.2008
vznikol pracovno-právny vzťah -  pracovný pomer. V konaní nebolo sporným, že v rámci tohto



pracovného pomeru žalovaný v mesiaci júl 2008 rozhodnom pre danú vec  vykonával u žalobcu
prácu vodiča nákladnej dopravy. Dňa 19.5.2008 žalovaný uzavrel so svojím zamestnávateľom písomnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej ako vodič nákladnej dopravy prevzal zodpovednosť
za  „...obchodný tovar... za prevzaté a zverené hodnoty na základe expedičných príkazov na deň,
súhrnných dodacích listov.“

Prvostupňový súd sa „nestotožnil s obranou žalovaného, že v prípade uvedených dodávok sa jedná len
o rozdiel medzi  množstvom tovaru objednaného odberateľom a množstvom tovaru  dodaného tomuto
odberateľovi. Z listinných dôkazov je síce  zrejme, že množstvo objednaného tovaru o oboch dodávok
bolo väčšie ako množstvo tovaru dodaného /Dezert Vanilka  objednané  280 ks - dodané  200 ks, mlieko
objednané 9 360 ks  - dodané 8 640 ks/. Za rozhodné v danej veci súd však považoval  predovšetkým
zistenie, že  množstvo tovaru prevzatého žalovaným na prepravu nezodpovedá množstvu, ktoré bolo
odberateľovi dodané /Dezert Vanilka prevzaté 240 ks - dodané 200 ks, mlieko prevzaté 9 360 ks -  dodané
8 640 ks/.“

Po vykonanom dokazovaní prijal záver, že „žalovaný bol vedúcim zmeny, ako aj vedúcim expedície
Tatranských mliekarní, a.s., hneď po návrate z prepráv  upozorňovaný na tieto rozdiely. Tento záver
vyplýva z výpovede skladovej účtovníčky výrobcu  -  O. T., ktorá uviedla, že si spomína, že žalovaný
bol  vedúcim zmeny upozornený, že mu chýba paleta mlieka. Bol vyzvaný, aby šiel do TESCA urovnať
nezrovnalosti. Na reklamáciu, avšak bez bližších okolností, v súvislosti s  rozdielmi zistenými v prípade
žalovaného si spomína aj svedok Peter M. - manažér odberateľa Distribučného strediska TESCO  Stores
SR v M.. Svedok Ing. O. I. - vedúci expedície výrobcu uviedol, že rozdiely zistené u žalovaného pri
prepravách sa riešili za jeho prítomnosti. V prípade zistenia mínusových rozdielov u vodičov v záujme
objasnenia veci vždy zvykli kontaktovať vodičov, aj odberateľov. Pohyb tovaru bol veľký a stávali sa
rôzne prípady. Rozdiely sa často vyjasnili plusovými diferenciami u odberateľov. U žalovaného sa však
ani šetrením nepodarilo mínusové rozdiely vyjasniť. Mínusové  rozdiely nevyjasnila ani kontrola, ktorú
výrobca vykonal na stave zásob za tým účelom. Žalovaný sám potvrdil, že v záujme vyjasnenia rozdielov
osobne bol za odberateľom. Ten ho podľa jeho tvrdenia ubezpečil, že ide iba o rozdiel medzi objednaným
a dodaným tovarom.“

Prvostupňový súd poukázal na ust. § 182 ods. 1, 3, § 189 ods. 1 Zákonníka práce a dospel k záveru, že
žalovanému sa v konaní nepodarilo svojej zodpovednosti za schodok ani čiastočne zbaviť.  Mal za to,
že „obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že náves s tovarom  bol počas prepravy zaplombovaný,
pričom  plomba nebola počas prepravy porušená, čo v konaní nikto neučinil sporným, nezbavuje
žalovaného, ktorý  uzavrel riadnu dohodu o hmotnej zodpovednosti za tovar  zverený na prepravu,
povinnosti  riadne vyúčtovať množstvo tovaru, ktorý na prepravu pri nakládke pred  zaplombovaním
návesu  od výrobcu prevzal a ktorý po odplombovaní návesu pri vykládke odberateľovi odovzdal.
Žalovaný tiež nepreukázal a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že  by nemal reálnu možnosť
skontrolovať si množstvo tovaru  nakladaného na vozidlo pri nakládke a vykladaného pri vykládke.“

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, vychádzal z ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust. § 563 OZ a mal za
to, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť schodok prvý deň po tom, čo bol účinne vyzvaný žalobcom
a stalo sa tak prevzatím žaloby spolu s platobným rozkazom vo veci dňa 5. 12. 2008. Z tohto dôvodu
priznal úrok žalobcovi vo výške 2,5%, pretože táto výška zodpovedá výške úroku stanovenej v ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol (výrok III. rozsudku). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi,
ktorý mal neúspech iba v nepatrnej časti, priznal právo na náhradu trov konania, ktorých náhradu si v
konaní uplatnil. Tieto trovy predstavujú 37,04 Eur. Vychádzal z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému
žalovanému uložil aj povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré vznikli vyplatením svedočného vo výške 10,80
Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi udelí povinnosť
uhradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania žalovanému.

V odvolaní ďalej uviedol, že „netuším, z akých listinných dôkazov súd vychádzal, keďže z listinného
dôkazu, ktorým je „nákupná objednávka č. 82920422“ zo dňa 22. júla 2008 a ktorý bol súdu predložený,
vyplýva, že počet objednaných kusov TVN MLIEKO 1L 0,5% bol v množstve 9360 ks a počet prijatých



kusov je 8640, s poznámkou nedodané, ktorá predstavuje nedodaný rozdiel 720 ks. Čiže rozdiel reálne
bol iba medzi objednaným tovarom a prijatým tovarom a nie medzi prijatým a vyskladneným. Toto všetko
sa týka procesu prevzatia a vyskladnenia tovaru, na ktorú som, ako som už vyššie uviedol, nemal
vplyv. Pokiaľ ide o proces týkajúci sa nakladania tovaru v mieste Tami I., ako som vysvetlil vyššie,
celá zodpovednosť je na skladníkovi, ktorý mi tovar pripravoval, zaplomboval a vydal expedičný príkaz,
z ktorého jasne vyplýva, že počet kusov prijatých na prepravu a odovzdaných v Tescu v Prešove sa
zhoduje. Nezhoduje sa iba listina „nákupná objednávka  č. 82920422 zo dňa 22. júla 2008 a listina
„expedičný príkaz“ zo dňa 22. 7. 2008. Chyba sa stala pravdepodobne u expedičných pracovníkov, ktorí
pripravujú podklady a pripravia tovar na expedíciu. Buď došlo k omylu alebo úmyselnému účtovníckemu
podvodu.“

V odvolaní ďalej uviedol, že „o množstve tovaru som nemal prehľad, pretože vydanie tovaru na prepravu
a jeho kontrola je v kompetencii skladníka, kdežto ja ako šofér som zodpovedný iba za bezpečnú
a včasnú prepravu tovaru. Následne mi skladník v kancelárii vytlačil a odovzdal faktúry pre Tesco a
expedičný príkaz na prepravu, kde doplnil počet drevených paliet a číslo plomby. Podpísal som prevzatie
dokladov a vrátil sa spolu so skladníkom zaplombovať kamión, s ktorým som následne odišiel do Tesca
Prešov. V Tescu Prešov som odovzdal doklady zamestnancom, ktorí skontrolovali neporušenosť plomby
a následne sami vyložil a prekontrolovali tovar, pretože cudzím aj mne je do skladových priestorov Tesca
v Prešove vstup zakázaný, čo údajne vyplýva z vyššie citovaného dodatku. Všetko sa to dialo pod
kontrolou pracovníkov bezpečnostnej služby a dohľadom kamier.“

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny. Uviedol, že potrebné dokazovanie bolo vykonané a na základe
tohto dokazovania súd vyvodil správny právny názor.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
suspenzívneho odkladného  účinku odvolania, t.j. v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách
konania (§ 206 O.s.p.), zopakoval dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov O. T., M. M., Ing. O.
I., W. V. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd ani po zopakovaní
dokazovania nevidí dôvod na odklon od skutkových zistení prvostupňovým súdom, problematické je
však právne posúdenie veci, s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje.

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný
vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok (§ 182 ods. 1 prvá veta zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov; ďalej len „ZP“).

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP).

Podľa prvostupňového súdu by mal žalovaný ako vtedajší vodič kamiónu, dnes už ako dôchodca, uhradiť
škodu za ,,stratenú“ paletu  mlieka (za 720 ks balení), aj keď celý kamión  bol zaplombovaný v oplotenom
areály dodávateľa mlieka a žalovaný ho v neporušenom stave bez poškodenia plomby prepravil na
miesto určenia do skladu odberateľa, kde pod kamerovým systémom  a rovnako  v oplotenom areáli  za
účasti bezpečnostnej služby sa tovar vyložil.

Vzhľadom  na objektívnu zodpovednosť, ktorá je typická pri inštitúte hmotnej zodpovednosti
(zodpovednosť aj bez zavinenia), odvolací súd  zavinenie predpokladal.  Konštrukcia zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách je založená na predpokladanom zavinení a táto zodpovednosť
je založená na princípe zavinenia zamestnanca. „Ak sa chce zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti,
musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Ak sa má zamestnanec celkom alebo sčasti zbaviť
zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, musí preukázať nielen existenciu skutočností
nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, ale aj
príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vznikom schodku. Musí teda preukázať, že bez týchto



skutočností by schodok nevznikol tak, ako vznikol. Za dôvod na zbavenie sa zodpovednosti za schodok
na zverených hodnotách musí byť zistené, že určité okolnosti mohli mať vplyv na vznik schodku a
súčasne musí byť preukázané, že príčinou schodku, či jeho časti tieto skutočnosti boli“ (porov. rozsudok
Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16Co 131/1998).

Ak by mal žalovaný vykladať tovar  na  viacerých miestach tak, že by sa kamión otváral  a zatváral,
zdala by sa obrana žalovaného problematická. Žalovaný však bez porušenia plomby prepravil tovar v
neporušenom stave a plomba bola narušená až zamestnancami odberateľa  pri vykládke tovaru. Žalobca
pritom nijako rozumne nespochybnil, že  sa tovar nedá vyložiť bez porušenia plomby. V tomto smere
argumentácia žalobcu, že sa to predsa len nejako dá a že to vedia vodiči, bola zjavne nepresvedčivá.
Žalovaný naviac veľmi hodnoverne  a presvedčivo vypovedal  a odvolací súd nemal dôvod  na akékoľvek
pochybnosti o čestnom prístupe žalovaného pri plnení  pracovných povinností pri spornej preprave
tovaru. Odvolací súd absolútne vylúčil možnosť scudzenia 720 kusov balení  mlieka  žalovaným.

V prejednávanom prípade po zopakovanom dokazovaní dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný
preukázal, že schodok na zverených hodnotách nezavinil. Odvolací súd je toho názoru, že zamestnanec
sa zbaví zodpovednosti za škodu na zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti,
ak preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP), a to je aj v prípade, ak
dodá zaplombovaný tovar v nepoškodenom stave na miesto určenia, odovzdá  ho na to určeným
zodpovedným osobám a zo žiadnej skutočnosti nemožno vyvodiť záver, aby k vzniku schodku mohlo
dôjsť pred legálnym porušením plomby v mieste určenom na vykládku tovaru. Zamestnanec nemôže
niesť zodpovednosť za postoj svojho zamestnávateľa - prepravcu, ktorý bez ďalšieho  uznal škodu.

Isteže je dôležité pre podnikateľov udržiavať korektné vzťahy so svojimi obchodnými partnermi a to
vrátane krízových situácii. Nemôže sa to však diať na úkor vlastných zamestnancov, ktorí sú v oveľa
slabšom postavení. Uznanie a úhrada škody žalobcom ako prepravcom bez ďalšieho za stavu, že
prepravca prepravil tovar neporušený a zaplombovaný  na miesto určenia, hodnotí odvolací súd  ako
nedôsledné,  neprimerané a až s prvkami ľahkovážnosti.

So zreteľom na uvedené  a  vo svetle týchto úvah je rozsudok prvostupňového súdu zjavne
nespravodlivý. Odvolací súd vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozsahu
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 220 O.s.p.).

O trovách konania rozhodne odvolací súd po právoplatnom ukončení konania postupom podľa § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 6 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.