Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/29/2010 z 2. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 2. októbra 2012, sp. zn. 3Sd/29/2010, ECLI:SK:KSKE:2012:7010220674.8 Krajský súd Košice | 3Sd/29/2010 | ECLI:SK:KSKE:2012:7010220674.8 | 2012-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29aca606-8c8f-4487-b539-ed337154f4e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7010220674.8 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/29/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010220674
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010220674.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: T.
X. Q. G. W. C. P. Á., bytom U. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta
č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. apríla 2010 č. XXX XXX XXXX X a vracia jej vec na
ďalšie konanie.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 09. marca
2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves z 18.03.2010 vyplýva, že navrhovateľka nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Prílohou tohto rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite z 18.03.2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby súd
preskúmavané rozhodnutie zrušil, prijal právny záver (prikázal pre sociálnu poisťovňu - opätovne
kompletne posúdiť a zhodnotiť jej zdravotný stav a určiť novú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedie v lekárskom náleze zo
dňa 18.01.2010 a vzhľadom na ďalšie pridružené ochorenia, ktoré jednoznačne podmieňujú navýšenie
miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň k opravnému prostriedku pripojila novšie odborné
lekárske nálezy.

Uviedla, že doposiaľ neboli zohľadnené rozhodujúce zdravotné postihnutia - rozhodujúca diagnóza. To,
že došlo k zmene jej zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s ďalšími pridruženými ochoreniami, ktoré
podmieňujú navýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a tiež poukázala na skutočnosť,
že pri posudzovaní zdravotného stavu neboli zohľadnené a hodnotené všetky nálezy, napr. očné,
ortopedické, neurologické. Má za to, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
s dôsledkami na návrh na invalidný dôchodok nezodpovedá zákonu. Doposiaľ jej bola stanovená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Napriek tomu, že v konaní uviedla a doložila
nové rozhodujúce skutočnosti, posudkový lekár MUDr. Terézia Knapíková posudkom z 18.03.2010 určila
novú výslednú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, teda jej ešte znížila o 10 % oproti
posudku z 20. júla 2007. Celé konanie v tejto veci vzbudzuje vážne podozrenie z porušenia základných



ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zo zaujatosti Sociálnej poisťovne, pobočka
Spišská Nová Ves a podozrenie z nepriamej korupcie. V danej veci bola porušená jedna zo základných
zásad Správneho poriadku uvedená v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. a to najmä zásada materiálnej pravdy,
ktorá vyjadruje takú požiadavku, aby správny orgán rozhodujúci vo veci úplne a správne zistil skutkový
stav veci a k tomu si zaobstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Má za to, že vo veci správny
orgán hrubo porušil zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., na ktorý sa odvoláva a evidentne
rozhodol v rozpore s týmto zákonom.

Svoje tvrdenia opiera o skutočnosti, že po podaní žiadosti z 25.12.2009 obdŕžala od Sociálnej poisťovne,
pobočka Spišská Nová Ves, vysunuté pracovisko Levoča list zo 07.01.2010 - špecifikácia obsahu výkonu
na vyžiadanie posudkového lekára, kde bol uvedený lekár č. 4906 MUDr. Gombarčíková, ako príloha
bolo zaslané tlačivo - prehliadka zisťovacia. Na základe rozhovoru s pracovníčkou Sociálnej poisťovne,
pobočka Spišská Nová Ves a s MUDr. Knapíkovou, ktorá robila ústne pojednávanie a posudok jej
bolo oznámené, že v tejto pobočke sociálnej poisťovni posudkový lekár č. 4906 MUDr. Gombarčíková
nepracuje a že posudkovým lekárom je len MUDr. Terézia Knapíková. Preto chce, aby súd zistil aj
oznámil, kto sa skrýva za posudkovým lekárom MUDr. Gombarčíková, lebo posudková lekárka MUDr.
Knapíková jej to nevedela povedať a na jej otázku iba habkala a bola z toho nervózna. Lekárska správa
- zápisnica o ústnom pojednávaní nebola spísaná a nie je vôbec v súlade s § 189 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení. V priebehu ústneho pojednávania namietala posúdenie zdravotného stavu a
prečo neboli brané do úvahy nové odborné nálezy, pričom posudková lekárka jej oznámila, že posudková
lekárka sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves jej nariadila nezobrať do úvahy, resp. neposúdiť
a nezohľadniť nové nálezy a vyšetrenia. Lekárska správa, do ktorej odborná referentka Anna Galerová
jednotlivé časti správy zobrala z počítača z predchádzajúcej žiadosti, táto správa vo viacerých častiach je
nepravdivá a obsahuje klamlivé údaje. V lekárskej správe je uvedené, ktoré lekárske správy posudková
lekárka mala a ktoré boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu, no v skutočnosti ich nebrala
do úvahy a neuviedla vôbec percento ohodnotenia. Vôbec sa nezakladá na pravde a skutočnosti, že
proti doterajšiemu priebehu ústneho pojednávania nemala námietky. Posudková lekárka pre výsledok
posúdenia zobrala do úvahy len postihnutie končatín - nervové poškodenie dominantnej ruky a len na
základe tohto určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. V lekárskej správe
na str. 3 je uvedené, že ostatné ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou
podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu je nepravdivé, nezodpovedá vôbec skutočnosti a je
v rozpore s jej žiadosťou. Rozsudkom NS SR a lekárskou správou - lekárskym nálezom obvodnej
lekárky z 18.01.2010 je pod bodom c) jasne uvedené zdravotné postihnutie rozhodujúca diagnóza.
Lekársky nález, ktorý vyplnila obvodná lekárka 18.01.2010 sa v zápisnici o ústnom pojednávaní ani
nikde inde neuvádza. Vrcholom klamstva je posledná veta zápisnice, že účastník konania nežiada po
overení vedúcim útvaru lekárskej posudkovej činnosti zaslať odborný posudok o invalidite. Medzi mnou
a posudkovou lekárkou MUDr. Knapíkovou na záver došlo k názorovej konfrontácii. Túto zápisnicu
odmietla podpísať. Posudková lekárka a jej odborná referentka začali trhať na to niekoľko výtlačkov
zápisnice a posudková lekárka sa jej začala vyhrážať, že ak zápisnicu nepodpíše tak zastaví konanie.
Bol to hrubý nátlak na jej osobu. Potom posudkovej lekárke oznámila, že zápisnicu podpíše len kvôli
tomu, aby bol dôkaz o tom, že sa zúčastnila ústneho pojednávania a aby bol dôkaz, že sú tam aj ďalšie
lži, ktoré nepovedala a nevie odkiaľ ich posudková lekárka uviedla v zápisnici. Oznámila jej, že v odvolaní
uvedie aký bol skutočný stav, na čo pri odchode jej posudková lekárka oznámila, že jej môže ešte zvýšiť
5 %, alebo sa má dať hospitalizovať alebo maródovať, t. j. vypísať sa na PN po dobu 1 roka. Ak by
sa vraj dala hospitalizovať, ľahšie jej prizná a vyhotoví posudok s tým, že takých prípadov má i mala
viacej a keď boli pacienti hospitalizovaní a mali prepúšťaciu správu z nemocnice alebo PN 1 rok, tak
už majú priznaný invalidný dôchodok. Z toho dôvodu žiada, aby aj súd preskúmal postup posudkovej
lekárky. Zápisnica je teda v rozpore s § 189 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., s jej obsahom, hodnotením,
so záverom nesúhlasí, nemôže slúžiť ako podklad pre odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí súčasť
odôvodnenia rozhodnutia. Uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s dôsledkami
na nárok na invalidný dôchodok na základe lekárskej správy posudkovej lekárky MUDr. Knapíkovej
nezodpovedá zákonu. Má za to, že to čo uviedla a doložila nové skutočnosti a dôkazy, prijatý záver
v posudkoch posudkových lekárov spochybňujú a vyvracajú. Z nezisteného skutočného stavu vyplýva
nesprávnosť záveru (odborného posudku o invalidite). Postup sociálnej poisťovne nebol v súlade so
zákonom o sociálnom poistení a z toho bol vyvodený aj nesprávny záver.



Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že
navrhovateľka mala dostatok času a priestoru, aby posudkovým lekárom predložila odborné lekárske
nálezy a títo mohli posúdiť dôsledne jej zdravotný stav aj potom, čo bolo vydané preskúmavané
rozhodnutie. Navrhovateľka ani v priebehu súdneho konania na opakovanú výzvu posudkovej lekárky
sa k nej nedostavila, nezaslala a nepredložila odborné lekárske nálezy, z ktorého dôvodu v súdnom
konaní posudková lekárka nemohla posúdiť zdravotný stav navrhovateľky.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľky a pripojenými prílohami, písomnými podaniami navrhovateľky,
ktoré zaslala súdu, lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová
Ves z 24.09.2010, lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v
Prešove z 30.11.2010, 15.02.2012, 07.03.2012 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
je dôvodný.

Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou o dávku sociálneho poistenia zo
07.01.2010 žiadala posúdiť zdravotný stav na účely invalidity, ku ktorej boli pripojené odborné lekárske
nálezy.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70, § 71 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon“).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedeného v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
upravená v § 71 zákona.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti, schopnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti sa nesčítavajú. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy k tomuto zákonu možno zvýšiť o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.



Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v
prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 zákona).

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu
upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis, pod čiarou je uvedený zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (§ 172 ods. 1 zákona).

Účastník konania oznámi organizačnej zložke sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie
zamestnanca organizačnej zložky sociálnej poisťovne len čo sa o tom dozvie (§ 182 ods. 1 zákona). O
tom, či je zamestnanec organizačnej zložky sociálnej poisťovne z konania vylúčený rozhoduje riaditeľ
pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky a generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace
do pôsobnosti ústredia (§ 183 ods. 1 zákona).

Organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj
skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne. Pri posudzovaní veci
objasňuje organizačná zložka sociálnej poisťovne rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka (§ 195 zákona).

Dôkazom je všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne (§ 196 ods. 1
zákona). Rozhodnutie musí obsahovať výrok odôvodnenia a poučenie o odvolaní alebo o opravnom
prostriedku. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe
rozhodovala (§ 209 zákona).

V správnom konaní pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia posudzovala zdravotný stav
navrhovateľky posudková lekárka dňa 18.03.2010 Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves,
ktorá v odbornom posudku o invalidite uviedla, že navrhovateľka je po úraze pravej hornej končatiny,
ktorý utrpela v máji 2005, absolvovala komplexnú FRO terapiu s extrakciou OS v marci 2006. Pre
pretrvávanie tŕpnutia nešikovnosť ruky mala zrealizované kontrolné EMG vyšetrenie s nálezom
ľahkho užinového syndrómu lakťového nervu v oblasti kubitálneho kanála vpravo. Pri neurologickom
vyšetrení v decembri 2009 nie sú dokumentované závažnejšie funkčné obmedzenia. Očným vyšetrením
diagnostikovaná ľahká slabozrakosť pri refrakčnej vade, súčasne od novembra 2009 v liečbe pre
bolesti krčnej chrbtice prechodného charakteru v objektívnom náleze bez závažnejšieho funkčného
postihnutia. RTG dokumentované počiatočné, nezávažne, degeneratívne zmeny v oblasti TH. Za
rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovila nervové poškodenie n.ulnaris dominantnej ruky s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel G položka 29.7 v rozsahu 25
% s tým, že ostatné ochorenia neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

V súdnom konaní po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky posudzovala aj
posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 30. novembra 2010 a v
celkovom posudku uviedla, že zotrváva na posudku vypracovanom posudkovou lekárkou Sociálnej
poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 18.03.2010. Na žiadosť krajského súdu posudková lekárka
mala doplniť uvedenú lekársku správu a v lekárskej správe zo 07. marca 2012 uviedla, že navrhovateľka
ani na opakované predvolania sa k nej nedostavila, ale jej oznámila, že má nastúpiť na hospitalizáciu
na neurologickom oddelení od 13.03.2012 a po ukončení hospitalizácie a absolvovaní vyšetrení nevidí



dôvod, aby sa posúdenie invalidity v Sociálnej poisťovni, ústredie uskutočnilo. V priebehu celých dvoch
rokov posudková lekárka osobne nemala možnosť vyšetriť a vypočuť navrhovateľku. Z predložených
lekárskych správ, teda z medicinského hľadiska ide u navrhovateľky o ľahké poškodenie pri ktorom sa
nedosiahne dôchodková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z obsahu opravného prostriedku, ako aj ďalších písomných podaní navrhovateľky adresovaných
súdu vyplýva, že medzi účastníkmi je sporné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na základe
odborných lekárskych nálezov a hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudková lekárka po podaní žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok posudzovala zdravotný stav
navrhovateľky v jej prítomnosti na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré jej boli predložené,
ktoré sú aj uvedené v lekárskej správe z 18.03.2011, konkrétne lekárske vyšetrenie neurologické z
23.11.2009, 08.12.2009, FRO vyšetrenie 08.02.2010, EMG vyšetrenie z 22.02.2010 a očné vyšetrenie
z 19.11.2009. Navrhovateľka v opravnom prostriedku však tvrdí, že neboli posudkovou lekárkou
zhodnotené pre účely invalidity všetky odborné lekárske nálezy, ktoré boli predložené. Z lekárskej
správy posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov z 30.11.2010 a 07.03.2012
vyplýva, že posudková lekárka mohla posúdiť iba tie odborné lekárske nálezy, ktoré mala k dispozícii
a ktoré sú obsahom posudkového spisu a boli predložené navrhovateľkou. Iné ďalšie odborné lekárske
nálezy i keď navrhovateľka v priebehu súdneho konania opakovane uvádzala, že absolvovala ďalšie a
ďalšie odborné vyšetrenia, túto skutočnosť oznámila aj posudkovej lekárke, dokonca, že má podstúpiť
ďalšiu hospitalizáciu, pričom tieto odborné lekárske nálezy posudkovej lekárke predložené neboli.
Navrhovateľka sa nezúčastnila na posúdení zdravotného stavu posudkovou lekárkou v súdnom
konaní napriek opakovanému predvolaniu, z ktorého dôvodu posudková lekárka nemohla dôsledne
posúdiť zdravotný stav navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných vyšetrení, prípadných
hospitalizácií.

Z už uvedeného ustanovenia § 195 ods. 1 zákona vyplýva, že sociálna poisťovňa pred vydaním
rozhodnutia ma postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si má
obstarať potrebné podklady. Posudkoví lekári v danom prípade pri posudzovaní zdravotného stavu
navrhovateľky nepostupovali celkom v súlade s uvedeným ustanovením, pretože posudzovali zdravotný
stav navrhovateľky iba na základe ňou predložených lekárskych nálezov, pričom posudkovým lekárom
nič nebránilo vyžiadať si od všeobecnej lekárky navrhovateľky kompletnú zdravotnú dokumentáciu, v
ktorej by sa mali nachádzať všetky odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka absolvovala a na
základe nich posúdiť zdravotný stav na účely invalidity. Zdravotný stav navrhovateľky posudkovými
lekármi nebol dôsledne posúdený aj vinou samotnej navrhovateľky, pretože tej nič nebránilo, aby
posudkovým lekárom v prípade, že sa nemohla osobne zúčastniť na ich predvolanie nezaslala odborné
lekárske nálezy, ktoré už v tom čase mala, prípadne neoznámila aké odborné vyšetrenie má absolvovať,
prípadne kde má byť hospitalizovaná s tým, že po absolvovaní toho ktorého odborného vyšetrenia,
prípadne ukončení hospitalizácie tieto odborné nálezy - správy posudkovým lekárom nezaslala.

Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky na účely
invalidity posudkovými lekármi doposiaľ nebol posúdený dôsledne, teda na základe všetkých odborných
nálezov z vyšetrení, ktoré navrhovateľka absolvovala, resp. z hospitalizácii, pričom posudkoví lekári mali
vedomosť o tom, že navrhovateľka absolvuje ďalšie odborné vyšetrenia, resp. má byť hospitalizovaná, z
čoho vyplýva že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, teda že rozhodnutie bolo
vydané na základe nie úplne zisteného skutočného stavu veci, a preto súd preskúmavané rozhodnutie
podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutočný stav veci tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 195 ods. 1 zákona. Pre posúdenie nároku navrhovateľky na invalidný
dôchodok je potrebné doplniť dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu na základe odborných
lekárskych nálezov, lekárskych správ z hospitalizácie, ktoré navrhovateľka posudkovým lekárom
predloží, prípadne zadovážením si kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľky od jej ošetrujúcej
lekárky, stanovením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, určením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s ustanovením § 71 zákona a jeho prílohy č. 4, zdôvodniť



náležite prečo to, ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a prečo iné
ďalšie preukázané zdravotné postihnutie nie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a či niektoré
zo zdravotných postihnutí ovplyvňuje a v akom percentuálnom rozsahu pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľky.

Námietka navrhovateľky, že jej zdravotný stav posudkovými lekármi nebol dôsledne posúdený na
základe všetkých ňou absolvovaných odborných vyšetrení a lekárskych správ, ktoré predložila je
dôvodná a táto námietka bola aj dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

Námietka navrhovateľky, že odporkyňa nepostupovala v konaní v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb.
správnym poriadkom dôvodná nie je, pretože odporkyňa v tomto konaní tak, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 172 zákona postupuje v súlade s týmto zákonom a na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis, t. j.
zákon č. 71/1967 Zb..

K námietke navrhovateľky v súvislosti so zaujatosťou posudkovej lekárky, resp. toho ktorého
zamestnanca odporkyne súd poukazuje na ustanovenie § 182 zákona, že účastník môže oznámiť
organizačnej zložke sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca, ale o tom
nerozhoduje súd, ale riaditeľ pobočky, resp. generálny riaditeľ ako je to uvedené v § 183 zákona.

Navrhovateľka v súdnom konaní vzniesla námietku zaujatosti voči samosudkyni z dôvodu, že v nej
„nevidí záruku zákonnosti v občianskom súdnom konaní“, tvrdila že sudkyňa nemá záujem spoľahlivo
zistiť skutkový stav a voči účastníkom nevystupuje ako nestranná sudkyňa.“ O tejto námietke rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením z 31.01.2012 č. k. 1Ndz/1/2012-118 tak, že
samosudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Navrhovateľka v podaní z 26.09.2009, ktorým ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní
03.10.2012 opätovne vyslovila nespokojnosť s tým, že vo veci koná JUDr. Valéria Mihalčinová, lebo
táto nezabezpečuje nestrannosť účastníkov konania nezaujem spoľahlivo zistiť skutkový stav a voči
účastníkom nevystupuje ako nestranná sudkyňa a že k právnemu vzťahu ktorý rieši je dôvodné
predpokladať, že získala vzťah ešte pred tým, než jej vec pripadla na pojednávanie a rozhodnutie,
vyslovuje nespokojnosť s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave z 31.01.2012.
Z dôvodu, že ide o opakovanú námietku zaujatosti voči prejednávajúcej samosudkyni o ktorej zaujatosti
z tých istých dôvodov už rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v súlade s
ustanovením § 15a ods. 4 O.s.p. súd nepredkladal nadriadenému súdu na rozhodnutie o zaujatosti
prejednávajúcej sudkyni z dôvodu, že ide o opakované námietky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľka si ich náhradu neuplatnila a odporkyňa zo zákona
toto právo nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné (§ 250s O.s.p.).