{"guid": "65136949-912f-4524-b4a3-e39d613b6548:fda00ab6-721b-4c2c-bdca-a33b195eb426", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3115204235.2", "spisova_znacka": "16CoKR/1/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/1/2016 z 13. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. marca 2017, sp. zn. 16CoKR/1/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3115204235.2", "identifikacne_cislo": "3115204235", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2017-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87", "nazov": "§ 87 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-87", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-87"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-87"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fda00ab6-721b-4c2c-bdca-a33b195eb426", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3115204235.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115204235.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115204235.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115204235
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115204235.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom
Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO
30 807 484 proti žalovanému B.F.B správcovská, v.o.s., Piešťanská 25, Nové Mesto nad Váhom, IČO
36 832 006, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TUBTECH s.r.o.
v konkurze, so sídlom Piešťanská 25, Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 346 721, o určenie pohľadávky
proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/8/2015-35 zo dňa
23. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá   m e n í   tak, že určuje,
že pohľadávka prihlásená v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.
38K/7/2014 na majetok úpadcu TUBTECH s.r.o. v konkurze so sídlom Piešťanská 25, Nové Mesto nad
Váhom, IČO: 36 346 721 vzniknutá z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia bývalej zamestnankyni
úpadcu R. L., v popretej časti 586,44 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák.č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a   m e n í   výrok o náhrade
trov konania tak, že žalobcovi   s a   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100 %.

Žalobcovi  sa   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému
priznal náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia v sume 237,02 Eur a to k rukám právneho
zástupcu žalovaného C.. G. G., advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dokazovaním vykonaným
listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
38K/7/2014 bol na majetok úpadcu TUPTECH s.r.o. v konkurze so sídlom Priešťanská 25, Nové Mesto
nad Váhom,
IČO: 36 346 721 vyhlásený konkurz a žalobca si prihlásil v konkurze pohľadávku vzniknutú z titulu
vyplatenej dávky garančného poistenia bývalej zamestnankyni úpadcu R. L..  Žalobca si pohľadávku
do konkurzu úpadcu prihlásil dňa 04.02.2015, a to ako pohľadávku proti podstate vo výške 1 378,80
Eur, ktorú sumu vyplatil bývalej zamestnankyni úpadcu dňa 02.02.2015. Žalovaný ako správca úpadcu
oznámil dňa 20.02.2015 žalobcovi, že prihlásenú pohľadávku proti podstate neuznáva čo do právneho
dôvodu a čo do výšky v časti 586,44 eur. Zároveň vyzval žalobcu na podanie určovacej žaloby v lehote
15 dní od doručenia výzvy. Žalobca podal žalobu o určenie pohľadávky proti podstate dňa 02.03.2015.

2. Za aplikácie § 28 ods. 1, § 87 ods. 1, § 87 ods. 2 písm. j/, l/, § 87 ods. 7 ZoKR, § 148 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,                    § 2 písm. a/



zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Po zistení, že v danej veci je daná aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného
(žalobca má postavenie veriteľa v konkurze  podľa § 24 ods.1 ZoKR, žalovaný má postavenie správcu
majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR), poukázal na to, že ZoKR v § 87 špecifikuje pohľadávky
proti podstate, pričom rozdeľuje pohľadávky proti všeobecnej podstate a oddelenej podstate, s tým,
že následne v odseku          2 klasifikuje aké sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a v akom
poradí sa uspokojujú. ZoKR klasifikáciu pohľadávok po novele účinnej od 1.1.2012 nastavil taxatívnym
spôsobom, s nemožnosťou zaradenia iných než taxatívne vymedzených pohľadávok ako pohľadávok
proti podstate. Žalobca si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku ako pohľadávku proti podstate, ktorá
mu vznikla vyplatením dávky z garančného fondu bývalej zamestnankyni úpadcu. Konštatoval, že
samotné vyplatenie dávky, ako aj jej výška, neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou otázkou bola
klasifikácia uplatnenej pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné predovšetkým
zodpovedať otázku, či a v akej výške je vyplatený pracovnoprávny nárok zo strany žalobcu pohľadávkou
proti podstate. Žalobca je v zmysle zákona na základe zákonných kritérií povinný vyplácať z garančného
fondu nároky zamestnancom úpadcu. V prípade, že sa tak stane, tak ako v uvedenom prípade, sa
žalobca dňom takejto výplaty stáva veriteľom úpadcu v zmysle § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,
pretože vo vzťahu k úpadcovi mu vznikla pohľadávka. Keďže úpadca je v konkurze, pohľadávka, ktorá
vznikla žalobcovi vznikla po vyhlásení konkurzu, sa uplatňuje rovnako ako každá iná pohľadávka, ktorá
v konkurze vznikne a buď spadá pod režim pohľadávky proti podstate alebo sa uplatní prihláškou.
Pohľadávky proti podstate zákon presne klasifikuje         v § 87 ZoKR. Žalobca tento nárok podradil
v celom rozsahu pod § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR.  Prvá časť vety tohto ustanovenia by tomu aj
nasvedčovala, vychádzajúc len z toho, že pohľadávky proti podstate sú \"pohľadávky na peňažných
náhradách vyplatených                       z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi
za jeho pracovnoprávne nároky\", avšak uvedené ustanovenie obsahuje aj ďalšiu časť vetu a to \",
ktoré sú pohľadávky proti podstate\". Uvedené bližšie konkretizuje, ktoré pohľadávky z titulu vyplatených
peňažných náhrad sú pohľadávkami proti podstate, čím je potrebné posudzovať uvedené ustanovenie
tak ako to uvádza aj žalovaný, v kontexte s ostatnými ustanoveniami § 87 ZoKR, predovšetkým s § 87
ods. 2 písm. j/ ZoKR. Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR obmedzuje do výšky 4 násobku životného
minima mesačné nároky zamestnanca, ktoré v tejto výške predstavujú pohľadávku proti podstate, v
prevyšujúcej výške už o pohľadávku proti podstate nejde. V kontexte s týmto ustanovením je potrebné
posudzovať aj pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR. Aj v tomto prípade je
maximálna výška pohľadávky limitovaná štvornásobkom životného minima, vzhľadom k tomu, že iba
tento nárok v tejto výške predstavuje pohľadávku proti podstate. Ak by cieľom zákonodarcu bolo, aby
pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky boli pohľadávkami proti podstate   v plnej výške, potom
obmedzujúce resp. špecifikujúce kritérium uvedené v zákone ako \"ktoré sú pohľadávkou proti podstate\"
by nemalo zmysel. Práve uvedená časť ustanovenia § 87      ods. 2 písm. l/ ZoKR obmedzuje pohľadávku
vzniknutú v zmysle § 148 ods. 3 zákona             o sociálnom poistení do výšky maximálne štvornásobku
životného minima v zmysle § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR.  V zmysle § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR ide o
pohľadávku proti podstate vtedy, ak ide o takú dávku poskytnutú z garančného poistenia zamestnancovi
za jeho pracovnoprávny nárok, ktorá je pohľadávkou proti podstate, tzn. ak je pracovnoprávny nárok
zaradený pod niektorú z pohľadávok uvedenú v § 87 ZoKR. Žalobca vyplatil z garančného fondu
bývalej zamestnankyni úpadcu sumu 1 378,80 eur, životné minimum v roku 2014 bolo 198,09 eur t.j.
štvornásobok predstavoval sumu 792,36 eur. Túto časť uplatnenej pohľadávky žalovaný ako  správca
konkurznej podstaty úpadcu nepoprel. Vo zvyšnej časti 586,44 eur žalovaný ako správca konkurznej
podstaty poprel pohľadávku žalobcu vzniknutú z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia bývalej
zamestnankyni úpadcu R. L..

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podmienky, za ktorých sú pracovno-právne nároky
zamestnanca pohľadávkou proti podstate upravuje § 87 ods. 2 písm. g), h), j) zák.č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že
by zamestnankyni, ktorej bola predmetná peňažná náhrada v sume 1 378,80 eur vyplatená z garančného
fondu, žalovaný ako správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo
prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Nebolo preukázané, že žalovaná pohľadávka predstavuje
dávku zamestnankyni za jej pracovno-právne nároky, ktoré by boli pohľadávkou proti podstate podľa §
87 ods. 2 písm. g), h) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď
žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania potrebných na účelné



bránenie práva, ako trovy právneho zastúpenia v sume 237,02 eur, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. G. G. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom predovšetkým
poukázal na to, že s výkladom a aplikáciou § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR vykonanou súdom prvej inštancie sa
nestotožňuje. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní charakteru pohľadávky v zmysle § 87 ods. 2 písm. l/
ZoKR vôbec nezaoberal a neprihliadal na to, kto si v danom prípade uplatňuje pohľadávku proti podstate,
teda aký subjekt. Zatiaľ čo v prípade § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR je subjektom uplatňujúcim pohľadávku
proti podstate zamestnanec úpadcu, čo vyplýva aj zo znenia § 87 ods. 3 ZoKR, podľa ktorého pracovné
nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písm. j/, si zamestnanec uplatňuje prihláškou, tak v prípade
§ 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR je týmto subjektom Sociálna poisťovňa. Pri vyplatení dávok garančného
poistenia ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú
povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Nejde o plnenie za niekoho iného, čo vyplýva aj zo
znenia § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého po vyplatení dávky garančného poistenia
sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom úpadcu.
Vyplatená dávka garančného poistenia v sume 1 338,72 eur je dávkou za pracovnoprávny nárok, ktorý
je pohľadávkou proti podstate bez akéhokoľvek obmedzenia jej výšky, nakoľko § 87 ods. 2 písm. l/
ZoKR žiadne obmedzenie výšky uplatnenej pohľadávky nepozná. Ide o nárok Sociálnej poisťovne proti
úpadcovi, nie o pracovnoprávny nárok zamestnanca podľa § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR tak ako to uviedol
súd prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu možno pracovnoprávny nárok obmedziť štvornásobkom
životného minima iba vtedy, ak by veriteľom pohľadávky bol samotný zamestnanec. Ak by zákonodarca
trval a chcel obmedziť výšku pohľadávky proti podstate uvedenú v § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR, určil by
to presne a spôsobom ustanoveným v § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR. Z dôvodovej správy k ZoKR tento
úmysel zákonodarcu nevyplýva. V zmysle § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR má žalobca právo požadovať plnenie
v celom rozsahu vyplatenej dávky bez možnosti podmienenia uplatnenej pohľadávky štvornásobkom
životného minima. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, pre pracovno-
právne nároky zamestnanca úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, že sú pohľadávkami proti podstate najviac vo výške štvornásobku
životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovno-právneho vzťahu po vyhlásení
konkurzu, tak s týmto záverom súdu prvej inštancie vyslovil nesúhlas a poukázal na 3. Prepracované
vydanie G. G. - Konkurzné právo na Slovensku a v európskej únii strana 492, v ktorom autor zaujal
opačné stanovisko.

5. V odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania, trovy právneho zastúpenia a bol názoru, že
správca konkurzu podľa § 11 ods. 1, 2 zák.č. 8/2008 Z.z. môže poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov
aj inú osobu za predpokladu, že potrebuje pomoc odborníka. Dal do pozornosti, že žalovaný správca
B.F.B. správcovská, v.o.s., Nové Mesto nad Váhom má štatutárnych zástupcov s právnickým vzdelaním
a pre predmetné konanie vo veci určenia výšky a právneho dôvodu nepotreboval pomoc odborníka. Z
tohto dôvodu navrhol zmeniť výrok o náhrade trov konania tak, že žalovanému ich náhrada  nebude
priznaná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a určí,
že pohľadávka žalobcu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia bývalej zamestnankyni úpadcu
R. L. vo výške 586,44 eur je pohľadávkou proti podstate s uspokojením v poradí určenom podľa § 87
ods. 2 písm. l/ ZoKR.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Posúdením obsahu
tohto vyjadrenia k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že žalovaný zotrval na obsahu svojich
vyjadrení prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Záverom predovšetkým zdôraznil, že
ZoKR neobmedzuje výšku pohľadávky proti podstate 4-násobkom životného minima iba vtedy, keď
je veriteľom pohľadávky zamestnanec úpadcu, ako to mylne tvrdí žalobca, ale aj vtedy, ak sa jedná
o pohľadávku Sociálnej poisťovne z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia za pracovnoprávne
nároky zamestnanca úpadcu, ktorý je pohľadávkou proti podstate maximálne do výšky 4-násobku
životného minima. Žalovaný je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho
právneho posúdenia predmetnej právnej veci. Pokiaľ sa týka odvolania proti výroku o náhrade trov
konania - trov právneho zastúpenia poukázal na § 25 ods. 1 O.s.p. a na princíp rovnosti účastníkov pred
súdom a s odvolaním žalobcu sa nestotožnil. Dal do pozornosti uznesenie NS SR z 19. júla 2012 sp.zn.
7 Cdo/93/2012. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo všetkých výrokoch



ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
zároveň vyčíslil.

7. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388
C.s.p. zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Súd prvej inštancie vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci nesprávne po právnej
stránke posúdil, že pohľadávka, ktorú žalobca uplatnil proti žalovanému ako správcovi majetku úpadcu v
konkurze titulom vyplatenej dávky garančného poistenia bývalej zamestnankyni úpadcu Barbory Kallovej
vo výške 586,44 eur nie je v tejto časti pohľadávkou proti podstate s uspokojením v poradí určenom
podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR v znení účinnom od 1.1.2012 (ďalej len ZoKR). V konaní bolo nesporné,
že uznesením príslušného konkurzného súdu bol na majetok spoločnosti TUBTECH s.r.o. v konkurze,
so sídlom Piešťanská 25, Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 346 721, vyhlásený konkurz a účinky jeho
vyhlásenia nastali dňa 01.07.2014. Táto spoločnosť v postavení zamestnávateľa (§ 7 ods. 1 písm. b/)
mala voči Sociálnej poisťovni povinnosti stanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov účinnom do 20.3.3013, t.j. do času, keď nastali účinky vyhlásenia konkurzu.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona sociálne poistenie je garančné poistenie ako poistenie pre
prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

12. Spoločnosť TUPTECH s.r.o. bola v postavení zamestnávateľa podľa § 18 ods. 1 zákona  č. 461/2003
Z.z. povinne garančne poistená. Podľa § 148 ods. 3 prvá veta citovaného zákona, po vyplatení dávky
garančného poistenia Sociálnou poisťovňou dňa 02.02.2015 vo výške 1 378,80 eur ako nároku bývalej
zamestnankyne spoločnosti TUPTECH, s.r.o. v konkurze R. L. za pracovnoprávny nárok za mesiac
október 2014 (náhrada mzdy za dovolenku, nárok na odstupné), o ktorú táto dňa 02.12.2014 požiadala
a predložila potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku z garančného poistenia zo dňa
27.01.2015, sa spoločnosť TUPTECH, s.r.o. v konkurze  stala dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna
poisťovňa sa stala veriteľom dlžníka. Odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že postavenie spoločnosti
TUPTECH, s.r.o. v konkurze ako dlžníka a Sociálnej poisťovne ako veriteľa nastalo po vyhlásení
konkurzu (01.07.2014 ).

13. Odvolací súd pri rešpektovaní obsahu odvolacích námietok žalobcu a obsahu vyjadrenia žalovaného
k týmto odvolacím námietkam, posudzoval v odvolacom konaní základnú a spornú otázku, či pohľadávka
Sociálnej poisťovne na peňažnej náhrade vyplatenej z garančného fondu ako dávka poskytnutá bývalej
zamestnankyni úpadcu R. L.  za jej pracovnoprávne nároky vo výške 1 378,80 eur, správcom - žalovaným
uznaná čo do právneho dôvodu a výšky v sume 792,36 eur a neuznaná čo do právneho dôvodu a výšky
v sume 586,44 eur, je v neuznanej sume 586,44 eur čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávkou proti
podstate s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR. Zodpovedaniu tejto otázky zodpovedá
aj žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



14. Podľa § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty            v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti  s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,
f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení
konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody                 o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len \"pracovnoprávne nároky\"),              ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej
správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje
prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej  z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom             na
sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch                      na doplnkové
dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia                     s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom             na
sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch                     na
doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia                      so správou
a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

15. Podľa § 87 ods. 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva
právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

16. Podľa § 87 ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ak
správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,                bez zbytočného odkladu
vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi
domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch
zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v
ktorom ju správca neuznal,                    v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške
pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu
alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

17. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne
poistenie podľa tohto zákona je garančné poistenie ako poistenie                   pre prípad platobnej
neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca              a na úhradu príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom           do základného fondu príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie,



18. Podľa § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou                       z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca                      podľa
osobitného predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde  z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

19. Podľa § 109 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok
na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v
nezamestnanosti (ďalej len \"dávka\") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,
ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností
zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné                  na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie
a poistné na poistenie                          v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca
zamestnávateľa uvedeného              v § 7 ods. 2.

20. Podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok
na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku,
splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti               o priznanie alebo vyplácanie dávky.

21. V ustanovení § 87 ZoKR v znení účinnom od 1.1.2012, ktorá právna úprava sa vzťahuje na
danú vec, sa určuje, čo možno považovať za pohľadávku proti podstate všeobecnej aj oddelenej,
stanovuje pravidlá pre rozdelenie pohľadávok pre všeobecnú a oddelenú podstatu, upravuje poradie
uspokojovania a postup pri uspokojovaní pohľadávok proti konkrétnej podstate, ustanovuje spôsob
uplatňovania pohľadávok proti podstate ako aj postup pre riešenie sporov o tieto pohľadávky, stanovuje
zodpovednosť správcu za škodu voči veriteľom podstát a iným osobám, upravuje povinnosť správcu
viesť osobitnú evidenciu pohľadávok proti podstate a výpis z nej predkladať súdu. ZoKR pre uplatnenie
pohľadávky proti podstate neurčuje formálne ani obsahové náležitosti. Oznámenie o tom, či správca
uznáva právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate zasiela správca veriteľovi iba v
prípade, ak o to veriteľ správcu požiada. Veriteľ neuznanej pohľadávky proti podstate čo do právneho
dôvodu alebo výšky, prípadne čo do právneho dôvodu a výšky, sa môže žalobou podľa § 87 ods. 8
ZoKR proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate v
lehote najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy správcu, ktorý právny dôvod alebo výšku pohľadávky
proti podstate neuznal. Výzva správcu podľa tohto ustanovenia je zákonnou povinnosťou správcu voči
veriteľovi pohľadávky proti podstate. Žaloba veriteľa podľa § 87 ods. 8 ZoKR je určovacou žalobou podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p., v ktorej veriteľ musí preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby.

22. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca má
v danej veci naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pretože
v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný neuznal časť pohľadávky žalobcu, ktorú žalobca
prihlásil ako pohľadávku proti podstate vo vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu. Neuznanie časti
pohľadávky uplatnenej ako pohľadávka proti podstate je tou právnou skutočnosťou, ktorou je na strane
žalobcu daný naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože bez tohto určenia by sa na
neuznanú časť pohľadávky v konkurze neprihliadalo.



23. Odvolací súd ustálil, že uplatnená pohľadávka z titulu vyplatenej dávky z garančného poistenia
podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov ako pohľadávka proti podstate nie je zákonom limitovaná. Podmienky nároku zamestnanca
na dávku garančného poistenia upravuje § 102 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
a týmito podmienkami sú platobná neschopnosť zamestnávateľa uspokojiť pracovno-právne nároky
zamestnanca určené v tomto zákonnom ustanovení. Pokiaľ žalovaný namietal, že zamestnankyni
úpadcu správca neprideľoval žiadnu prácu v súvislosti so správou alebo s prevádzkou podniku počas
konkurzu, vzhľadom k tomu, že R. L. bola do 06.05.2012 na materskej dovolenke a od 07.05.2012 bola
na rodičovskej dovolenke s tým, že ku dňu 30.10.2014 skončila zamestnankyni rodičovská dovolenka
a dňom 31.10.2014 žiadala nástup do práce, odvolací súd uvádza, že nevyplatenie pracovno-právnych
nárokov zamestnancov úpadcu považuje za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j)
zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a je samostatnou
pohľadávkou  proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov, kedy výška uspokojenia takejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate
žiadnym spôsobom nie je limitovaná. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že výška uspokojenia pohľadávky vyplatenej titulom garančného poistenia je limitovaná štvornásobkom
životného minima podľa § 87 ods. 2 písm. j) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov. Zdôrazňuje, že v danom prípade nejde už o pohľadávku zamestnanca, ale o
pohľadávku sociálnej poisťovne, ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stáva veriteľom úpadcu
podľa § 87 ods. 2 písm. l) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Zákon v § 87 ods. 2 písm. j) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov stanovuje limit len pri niektorých pracovno-právnych pohľadávkach zamestnanca úpadcu, a to
v prípade, keď veriteľom v konkurze je priamo zamestnanec. Pokiaľ však zo strany sociálnej poisťovne
v zmysle § 102 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. dôjde k vyplateniu dávok z garančného poistenia, veriteľom
sa stáva sociálna poisťovňa.

24. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie na danú skutkovú situáciu nesprávne
aplikoval a vyložil citované zákonné ustanovenia upravujúce jednak pohľadávku proti podstate, ktorá
vznikla žalobcovi vyplatením z garančného fondu ako dávky poskytnutej zamestnancovi za jeho
pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, a v súvislosti s vyplatením tejto dávky
nesprávne aplikoval a vyložil časovo a vecne pracovnoprávny nárok, ktorý je pohľadávkou proti podstate
a ktorý predstavuje pohľadávku na peňažnej náhrade vyplatenej z garančného fondu. Podľa názoru
odvolacieho súdu je nepochybné, že medzi zamestnancom a úpadcom ako zamestnávateľom vzniká
samostatný právny vzťah založený pracovnou zmluvou, a medzi úpadcom ako zamestnávateľom
a Sociálnou poisťovňou vzniká samostatný povinný verejnoprávny vzťah práve pre prípady, keď
zamestnávateľ nebude plniť povinnosti voči zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti. Pri
samostatnosti týchto právnych vzťahov pohľadávka proti podstate vznikla inému subjektu ako je
zamestnanec úpadcu, ktorý má nárok predovšetkým na mzdu a iné nároky súvisiace s pracovným
pomerom. Podľa názoru odvolacieho súdu je oprávnená aj pohľadávka žalobcu vo výške 586,44 eur z
titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, ide o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods.
2 písm. l) ZoKR. V danom prípade nebolo sporné, že táto pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení
konkurzu, pričom odvolací súd vychádza zo záveru, že pojem „správa majetku správcom po vyhlásení
konkurzu“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej
podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania, a to k speňaženiu a k uspokojeniu
veriteľov z výťažku zo speňaženia. Nemusí sa jednať o nevyhnutne o také úkony, ktoré súvisia so
zabezpečením majetku pred stratou, poškodením alebo zničením, ale ide o také úkony správcu, ktoré
sa týkajú konkurznej podstaty. Takýmito úkonmi sú aj nároky vyplývajúce z materskej a rodičovskej
dovolenky a odstupné. Správca síce týmto zamestnancom neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s
prevádzkovaním podniku, ale v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, avšak v rámci správy
majetku, resp. konkurznej podstaty správca vykonáva naďalej úkony vo vzťahu k sociálnej poisťovni,
čím si plní svoje zákonné povinnosti. Aj tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku
úpadcu a preto sa podľa názoru odvolacieho súdu jedná o pohľadávky proti podstate.  Odvolací súd
konštatuje, že suma 586,44 eur je čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávkou proti podstate podľa
§ 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR a preto súd prvej inštancie rozhodol v právnej veci vecne nesprávne, keď
žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.



25. Odvolací súd vyhodnotil základnú odvolaciu námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že pohľadávka
žalobcu je pohľadávkou proti podstate aj v sume 586,44 eur vyplatenej bývalej zamestnankyni úpadcu
R. L. z garančného fondu, ako dôvodnú.

26. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie hoci ten istý senát v konaní sp. zn. 16CoKR/3/2015 rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. žalobu zamietol (keď správca konkurznej podstaty časť vyplatenej
dávky z garančného fondu vo výške 569,38 eur poprel), potvrdil. Dôvodom zmeny právneho názoru od
rozhodnutia zo dňa 26. januára 2016 je vyvíjajúca sa judikatúra, a tým aj zmena náhľadu na danú právnu
otázku, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/47/2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 43CoKR/33/2015, Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoKR/14/2016, rozsudok 2CoKR/115/2014,
podľa ktorých ide o pohľadávku proti podstate, ktorej výšku zákon nelimituje.

27. Odvolacou námietkou, ktorá sa týka náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného sa odvolací súd
nezaoberal z dôvodu zmeny rozhodnutia a priznania náhrady trov konania žalobcovi.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní procesne plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý
v odvolacom konaní úspešný nebol, a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38K/7/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "1c5cb80f-38b3-42a6-977b-ed3dbe6f4193:c4235f3f-e2ad-4f41-9c30-0e54638c8feb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111214140.1", "spisova_znacka": "2CoKR/115/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/115/2014 z 27. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111214140.1"}, {"guid": "e8a7715e-5ae9-41a5-b685-c5d2e055adfa:c948ebce-3c70-4031-af00-bf3bca6635d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1112225622.1", "spisova_znacka": "1CoKR/14/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoKR/14/2016 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1112225622.1"}, {"guid": "f5a7011b-c190-4de2-b93b-2a0bd27ab0b9:0b3acb68-b376-4bd0-a89c-cad288b52cb2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114221573.1", "spisova_znacka": "43CoKR/33/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/33/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114221573.1"}, {"guid": "ad5cc09f-f348-45c1-9f0d-3e3e7aed340f:f7907adf-0a7e-4152-9a5d-bd9bdb99fa55", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3014200141.1", "spisova_znacka": "16CoKR/3/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/3/2015 z 25. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200141.1"}, {"guid": "7b8e2366-a76c-4936-83f4-eec391b6dd63:fc20e969-1712-4de2-8a8b-e5fb929a1917", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cbi/8/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cbi/8/2015 z 1. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7b8e2366-a76c-4936-83f4-eec391b6dd63:fc20e969-1712-4de2-8a8b-e5fb929a1917"}], "citovane_v": []}