Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/117/2012 z 23. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. mája 2012, sp. zn. 4Co/117/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111208594.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/117/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3111208594.1 | 2012-05-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 23 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31b98220-e6d5-4ba4-981e-abcec5fd3e17 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111208594.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/117/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111208594
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111208594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky A. M., bytom S. - N.,
W. X/XX, zastúpenej JUDr. X. P., advokátkou so sídlom A. P. A. Q., C.. Y. X proti odporcovi O. M., bytom
S. - N., W. X/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej C. M., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenej O. E. R. S., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra
2011, č. k. 12C/81/2011-42 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov A. M., rod. Q. a O. M., uzavreté
dňa 09.10.1993 pred Matričným úradom v Trenčíne, rozviedol. Maloletú C. M. na čas po rozvode
zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. C. vo
výške 80 eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počínajúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva účastníkov. Ďalej rozhodol, že navrhovateľka a odporca
budú spoločne zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. O styku odporcu s maloletou
C. nerozhodol, nakoľko účastníci nežiadali upraviť styk s dieťaťom. Odporcovi neuložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok z návrhu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danej veci
sú splnené podmienky na rozvod manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine. Manželstvo sa
nepodarilo zachovať ani zmierením účastníkov, o ktoré sa súd pokúsil. Z výpovedí účastníkov je
jednoznačne zrejmé, že manželstvo neplní svoju funkciu v žiadnej svojej oblasti a je len formálnym
zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, je nefunkčné. Rozvrat manželstva bol zapríčinený vzájomným
citovým odcudzením v dôsledku dlhodobo neriešených finančných problémov, najmä zo strany odporcu.
V konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu prispel i mimomanželský vzťah navrhovateľky, ktorý
je dôsledkom neschopnosti účastníkov spolu konštruktívne komunikovať a spoločne riešiť vzniknuté
problémy. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že manželstvo je bez perspektívy jeho
obnovenia a preto manželstvo rozviedol. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode rozhodol podľa § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletú dcéru
účastníkov zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je schopná zabezpečiť jej riadnu výchovu
a u ktorej neboli zistené nedostatky vo výchove. Týmto rozhodnutím zároveň rešpektoval vôľu maloletej
C., vyslovenú pri odbornom pohovore. Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z možností
a schopností odporcu. I keď je odporca evidovaný ako nezamestnaný od 02.04.2003, zabezpečuje
si príležitostne príjem sprevádzaním turistov a kúpeľných hostí a tlmočením z arabského jazyka do
slovenčiny a naopak. Túto činnosť vykonáva obmedzenú časť roka len počas sezóny, najmä v jarných



a letných mesiacoch, pričom podľa jeho vyjadrenia z tejto činnosti za 3 mesiace zarobil od 110.000,- Sk
do 150.000,- Sk. Pretože prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečenie výživy dieťaťa a až následné
použitie zostávajúcich finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb, súd prvého stupňa určil
odporcovi vyživovaciu povinnosť v sume 80 eur mesačne, ktorú považoval za sumu určenú v súlade
so zásadami vyjadrenými v Zákone o rodine. Pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa pri úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé, tieto patria obidvom rodičom, preto súd v súlade s § 31 ods. 1, § 32 ods.1 Zákona
o rodine určil, že obidvaja rodičia budú spoločne zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.
Styk rodičov s maloletou C. na žiadosť rodičov neupravil (§ 25 ods.2 Zákona o rodine). Odporcovi, ktorý
by bol povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu, keďže navrhovateľka bola oslobodená od poplatkovej
povinnosti a jej návrhu bolo vyhovené, nebola táto povinnosť určená podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle
ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo
o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pričom nemal dostatočný priestor na obhajobu svojich záujmov.
Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že manželstvo nie je harmonické, ďalej s tým, že neprispieva
finančne na domácnosť a deti. Uviedol, že od 02.04.2003 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v Trenčíne, preto nie je schopný platiť výživné v sume 80 eur mesačne na maloletú C.. Tvrdenia
súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zarobil za 3 mesiace 111.000,-
Sk až 150.000,- Sk, považoval za nepravdivé.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v neprítomnosti odporcu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, keď dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23
ods. 1 Zákona o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľky k rozvodu aj na odvolacom pojednávaní
nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj príčinu rozvratu
manželstva tak, ako mu to ukladá zákonné ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Aj odvolací
súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhšiu dobu rozvrátené, a hoci manželstvo
bolo spočiatku harmonické a usporiadané, v neskoršom období, približne od roku 2003 začalo medzi
účastníkmi dochádzať k nezhodám v oblasti finančného hospodárenia, keď odporca prestal prispievať
na domácnosť a na výživu mal. detí, účastníci sa začali odcudzovať, prestali spolu intímne žiť a
v konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu prispel i mimomanželský vzťah navrhovateľky s iným
mužom. Účastníci neboli schopní riešiť problémy a nezhody vyplývajúce z manželského spolužitia
a v súčasnej dobe vzhľadom na postoj navrhovateľky v konaní nie je ani predpoklad obnovenia
manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva aj odvolací súd videl v odlišnom názore na spoločný
manželský život, riešenie rodinných problémov, otázku finančného hospodárenia a odlišné názory
na výchovu detí. Manželstvo účastníkov je toho času len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej
náklonnosti a porozumenia. Odporca v podanom odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod odňatie možnosti
konať pred súdom v tom, že nemal dostatočný priestor na obhajobu svojich záujmov. Odvolací súd
preto nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom mal odporca možnosť predniesť svoje odvolanie a
vyjadriť svoj postoj k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. Odporca sa však napriek riadnemu
predvolaniu na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd rozhodol
v jeho neprítomnosti. Z vyjadrenia navrhovateľky mal za preukázané, že k obnoveniu manželského



spolužitia aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa medzi účastníkmi nedošlo a preto odvolacie námietky
odporcu vyhodnotil ako nedôvodné.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností
rodičov k maloletej C. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď dieťa zveril do
výchovy navrhovateľky, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má všetky predpoklady aj po
rozvode manželstva v riadnej starostlivosti o dieťa pokračovať. Súd prvého stupňa správne posúdil aj
výšku výživného, ktoré je povinný platiť na dieťa odporca. Výživné v sume 80 eur mesačne je primerané
zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj veku a odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa. Z výsluchu odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že je evidovaný ako
nezamestnaný od 02.04.2003, avšak si zabezpečuje príjem sprevádzaním turistov a kúpeľných hostín
a tlmočením z arabského jazyka do slovenčiny a naopak. Túto činnosť vykonáva najmä v jarných a
letných mesiacoch, pričom podľa jeho vyjadrenia za 3 mesiace zarobí od 3.660 do 5.000 eur. Za týchto
okolností je potrebné vychádzať z toho, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je platiť výživné na
mal. C. vo výške 80 eur mesačne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 144 veta prvá O.s.p. tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o
náhrade trov odvolacieho konania neaplikoval ust. § 144 vety druhej O.s.p. z dôvodu, že v danej veci
neboli pre použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .