Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/72/2016 z 14. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. marca 2017, sp. zn. 5CoP/72/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3815207443.1 Krajský súd Trenčín | 5CoP/72/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3815207443.1 | 2017-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0fe03fd-07d7-4cd8-89c7-95bb1ef79e98 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815207443.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207443
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815207443.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci starostlivosti o maloleté deti O. B.
R., nar. XX.XX.XXXX a G. R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov: B. R., bytom U. XXX/X, L. pod Z., zast. JUDr. Janou
Bezákovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 6, Prievidza a B. R., bytom M. nad L. 8, zast. JUDr.
Miroslavom Vidovencom, advokátom so sídlom S. Chalupku 18, Michalovce, v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. augusta 2016, č.k. 9P/25/2015-257, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej
povinnosti a určenia zročného výživného (výroky III, IV, V, VI) m e n í tak, že
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. B. R., nar. XX.X.XXXX sumou 150 eur
mesačne od 11.5.2015 do 31.10.2015, od 1.11.2015 do 29.2.2016 sumou 70 eur mesačne a od 1.3.2016
do 04.07.2016 sumou 150 eur mesačne vždy do rúk matky, vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý
predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné platí.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. O. B. R. za čas od XX.XX.XXXX do 04.07.2016 vo výške
757,09 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s
bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch
po sebe idúcich splátok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. R., nar. XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne od
11.5.2015 do 31.10.2015, sumou 30 eur od 1.11.2015 do 29.2.2016 a od 1.3.2016 do 04.07.2016 sumou
100 eur mesačne vždy do rúk matky, vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu,
za ktorý sa výživné platí.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. G. za čas od 11.05.2015 do 04.07.2016 vo výške 673,55
eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným
výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe
idúcich splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I zrušil predbežné opatrenie vydané uznesením
Okresného súdu Prievidza č. 12P/72/2014-13 zo dňa 15.1.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín 6CoP/21/2015 zo dňa 31.3.2015, ktorým bol upravený styk otca s maloletým O. B. a maloletou



G.; výrokom II konanie o úpravu rodičovských práv a povinností - zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti a úpravu styku zastavil; výrokom III otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal.
O. B. R., nar. XX.X.XXXX sumou 150 eur mesačne od 11.5.2015 do 31.10.2015, od 1.11.2015 do
29.2.2016 sumou 70 eur mesačne a od 1.3.2016 sumou 150 eur mesačne vždy do rúk matky, vždy
do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné platí; výrokom IV zročné
výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku na maloletého O. B. R. vo výške 960 eur uložil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok; výrokom V otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu mal. G. R., nar. XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne od 11.5.2015 do 31.10.2015,
sumou 30 eur od 1.11.2015 do 29.2.2016 a od 1.3.2016 sumou 100 eur mesačne vždy do rúk matky, vždy
do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné platí; výrokom VI zročné
výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku na maloletú G. vo výške 840 eur uložil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletého sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal vo veci 12P/72/2014 vedenej na tunajšom súde, aby súd predbežným opatrením upravil
jeho styk s maloletými deťmi. Súd uznesením z 15.1.2015 predbežným opatrením upravil styk otca s
maloletými, toto uznesenie Krajský súd Trenčín uznesením 6CoP/21/2015 z 31.3.2015 zmenil tak, že
otec je dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej oprávnený stýkať sa s maloletým O.
B. každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00
hod. do 19.00 hod. a s maloletou G. v prítomnosti matky každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci v
sobotu od 09.00 hod. do 10.00 hod. Zároveň Krajský súd Trenčín uložil vo veci úpravy rodičovských
práv a povinností Okresnému súdu Prievidza konať z úradnej povinnosti. Podnet na toto konanie bol
súdu doručený vo veci 9P25/2015 dňa 11.5.2015, na základe ktorého súd začal konanie ex offo.

3. Matka trvala na úprave výživného na čas do rozvodu manželstva. Manželstvo účastníkov bolo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza 18P/56/2014 z 26.5.2016 v spojení s
opravným uznesením z 15.7.2016, právoplatným čo do rozvodu a úpravy styku 5.7.2016. Pokiaľ ide o
úpravu styku a zverenie detí rodičia v konaní 18P/56/2014, uzavreli rodičovskú dohodu o zverení detí
do starostlivosti matke a realizácii styku, preto súd na žiadosť právnych zástupcov obidvoch rodičov v
tejto časti konanie zastavil. Súd zároveň zrušil predbežné opatrenie o úprave styku vydané v konaní
12P/72/2014 s poukazom na § 333 a nasl. CSP.

4. Rodičia nedospeli v priebehu konania k dohode o výške vyživovacej povinnosti, preto súd určil
vyživovaciu povinnosť po zhodnotení vykonaných dôkazov takto: na výživu mal. O. B. R., nar.
XX.X.XXXX prispievať sumou 150 eur mesačne od 11.5.2015 do 31.10.2015, od 1.11.2015 do 29.2.2016
sumou 70 eur mesačne a od 1.3.2016 sumou 150 eur mesačne, na výživu mal. G. R., nar. XX.X.XXXX
prispievať sumou 100 eur mesačne od 11.5.2015 do 31.10.2015, sumou 30 eur od 1.11.2015 do
29.2.2016 a od 1.3.2016 sumou 100 eur mesačne. Za obdobie od 1.11.2015 do 29.2.2016 súd s
poukazom na potvrdenie o práceneschopnosti otca upravil jeho vyživovaciu povinnosť na mal O. B. na
sumu 70 eur mesačne a na mal. Natáliu na sumu 30 eur mesačne.

5. Súd je toho názoru, že takáto výška výživného je primeraná odôvodneným potrebám oprávnených,
ako aj schopnostiam a možnostiam povinného, keď súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že aktuálny
zárobok otca maloletých ako osoby povinnej k plateniu výživného je 4.590,- Kč brutto pri pracovnom
pomere na polovičný úväzok 20 hodín týždenne, pričom v konaní sám vypovedal, že pre priateľku
pracuje od pol siedmej ráno do 18.00 hod., kedy ide o 11,5 hodín práce denne a za predpokladu,
že by v uvedenej dobe takto odpracoval v zmysle pracovnej zmluvy 2 dni v pracovnom týždni, vo
zvyšný čas by mohol pôsobiť v inom zamestnaní a dosiahnuť tak vyšší zárobok. Zo samotnej výpovede
otca, ktorý uviedol, že je v podstate zdravý, z ponuky voľných pracovných miest vyplýva, že je v
možnostiach otca zamestnať sa v okolí svojho aktuálneho bydliska tak, aby jeho mesačný zárobok
bol neporovnateľne vyšší ako ten, ktorý aktuálne dosahuje ako zamestnanec svojej priateľky. Súd
tak pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo zásady uvedenej v § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. K schopnostiam navrhovateľa plniť si určenú vyživovaciu povinnosť je potrebné uviesť, že ide o
subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými



schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými
vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia
v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v
rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce. Súd vychádza z
možností pracovného uplatnenia podľa ponúk voľných pracovných miest v danom regióne so zreteľom
na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. Pokiaľ otec v konaní poukázal
na svoje zdravotné problémy, a tieto aj práceneschopnosťou preukázal, súd pri úprave výživného toto
zohľadnil. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil aj tú skutočnosť, že styk doposiaľ
prebiehal 1 x mesačne, otec potvrdil, že jeho cestovné výdavky na cestu z Prahy do Prievidze na
styk s deťmi sú u neho jednorázovo vo výške 50-60,- eur, pokiaľ sa teda rodičia dohodli na styku
v dlhšej časovej frekvencii a to každých 6 týždňov, aj tu súdu vidí priestor, že takto ušetrená suma
na cestovnom vykazuje možnosť otca na výživu mesačne prispievať viac, ako tomu bolo doposiaľ. K
mesačnému paušálu za telefón u otca v sume 900,- Kč súd uviedol, že výživné má vždy prednosť
pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnuté. Preto aj v tomto výdavku súd videl priestor
určiť vyživovaciu povinnosť v sume 150 eur na maloletého O. a v sume 100 eur na maloletú G.
a to s účinnosťou od podania podnetu na začatie konania ex offo, teda od 11.5.2015. Maloletý O.
začal navštevovať prvý stupeň základnej školy, venuje sa športu, hre na gitaru, tiež má zdravotné
problémy, ktoré si aktuálne spolu s maloletou G. vyžiadali liečebný pobyt vo Vysokých Tatrách. Výživné
dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú strava, šatstvo, obuv,
hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov,
záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto
potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských
a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami
dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu, preto súd určil výšku vyživovacej povinnosť
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku na maloletého O.
B. R. vo výške 960 eur súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu
s bežným výživným až do zaplatenia, tiež zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku na maloletú G.
vo výške 840 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným
výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe
idúcich splátok. Zročné výživné predstavuje dlh na výživnom u mal. O. od 11.5.2015 do 31.10.2015,
a od 1.3.2016, kde bol zaviazaný platiť sumou 150 eur mesačne, zaplatil na obidve deti mesačne 100
eur, čo súd započítal ako výživné na mal O. po 70 eur, teda dlhuje zročné výživné za mesiace máj -
október 2015 po 80 eur teda 480 eur a za marec až august 2016 dlhuje po 80 eur teda 480 eur čo je
spolu 960 eur a na výživu mal. G. od 11.5.2015 do 31.10.2015, a od 1.3.2016, kde bol zaviazaný platiť
sumou 100 eur mesačne, zaplatil na obidve deti mesačne 100 eur, čo súd započítal ako výživné na mal
G. po 30 eur, teda dlhuje máj -október 2015 po 70 eur teda 420 eur a za marec až august 2016 dlhuje
po 70 eur teda 420 eur čo je spolu 840 eur. Za mesiace november 2015 až február 2016, teda počas PN
otcovi dlh na vyživovacej povinnosti nevznikol, pretože za tieto mesiace súd určil vyživovaciu povinnosť
po 70 eur na O. a 30 eur na G..

6. Podľa § 52 Zákona o rodine žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 Zákona o rodine o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh v tejto veci bol podaný, pričom však konanie bolo
začaté ex offo po tom ako otec podal návrh na úpravu styku v konaní 12P/72/2014 po tom, ako matka
odmietala umožniť styk detí s otcom. Podľa § 54 Zákona o rodine ak účastník, jeho zástupca alebo
ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich
nahradiť. Aj keď o styku nakoniec rodičia uzavreli dohodu, o výživnom súd konal z úradnej povinnosti,
preto súd nemohol konštatovať jednoznačné zavinenie trov konania otcom, ktorý výživné platil vo výške
po 100 eur mesačne na obidve deti. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom III, IV, V, IV podal včas odvolanie otec mal. detí a
navrhoval, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a určil výživné na mal.
O. B. od 11.05.20l5 do budúcna v sume 70 eur mesačne a na mal. G. od 11.05.2015 do budúcna
v sume 30 eur mesačne, prípadne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol,
že z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní vyplynuli nesporné skutočnosti a síce, že otec
maloletých v rámci svojich schopnosti a možnosti robí všetko preto, aby aj uhrádzaním výživného
zabezpečoval starostlivosť o deti s tým, že už teraz uhrádza výživné nad svoje možnosti avšak
pomáha mu v tom aj jeho matka. Taktiež zabezpečuje starostlivosť aj tým, že aktívne a rázne sa
dožadoval čo najširšieho styku s maloletými deťmi a to aj napriek väčšej vzdialenosti, o čom svedči



predovšetkým rozsah úpravy styku počas letných, vianočných a jarných prázdnin, ktorá úprava tiež
nie je zanedbateľná. Otec maloletých riadne pracuje, tým že vykonáva prácu, ktorá zodpovedá jeho
schopnostiam a zdravotnému stavu na rozdiel od matky maloletých, ktorá momentálne nepracuje vôbec
a rovnako má možnosti a príležitosti vykonávať prácu zodpovedajúcu jej schopnostiam a možnostiam.
Otec maloletých nevlastní ani nedisponuje žiadnym nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom vyššej
hodnoty ani vyšším finančným obnosom alebo úsporami a pri svojom príjme vo výške 4 950,-kč,
t.j. 183,33 eur uhrádza výživné nad svoje pomery a primerané aj veku oboch deti. Okrem uvedenej
skutočnosti má aj inú vyživovaciu povinnosť. Čo je podstatné otec maloletých uhrádzal takéto výživné
dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy od kedy nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletých, t.j. dávno
pred tým, než sa začalo toto konanie. Navyše toto konanie sa začalo bez návrhu z iniciatívy súdu a
nie z iniciatívy matky maloletých, a predovšetkým z dôvodu, že sa dlhodobo otec nemohol domôcť
styku s maloletými deťmi. Z uvedeného vyplýva, že bola starostlivosť o maloletých v tomto období
zabezpečená. Určiť otcovi maloletých za týchto vyššie opísaných skutočností výživné spolu vo výške
250 eur absolútne nezodpovedá realite, automaticky núti otca od počiatku sa zadlžovať, a takto určené
výživné určite nie je objektívne a zákonné. Súd pri určovaní výšky tak neúmerne vysokého výživného
vôbec nehodnotil celkovú dôkaznú situáciu, ale svoje rozhodnutie založil iba na dvoch doslova umelých
konštrukciách a to na tom, že otec údajne môže pracovať aj v ďalšom pracovnom pomere a na nejakom
fiktívnom ušetrení nákladov z dôvodu, že nebude cestovať za deťmi v súvislosti s bežným stykom každé
4 týždne ale iba každých 6 týždňov. Ani uvedená hypotetická úspora však v žiadnom prípade nemohla
priviesť súd k určeniu výživného 250 eur mesačne. Navyše doposiaľ bol styk realizovaný v zmysle
predbežného opatrenia s oboma deťmi iba počas dňa. V zmysle styku na ktorom sa rodičia dohodli
už v rozsudku o rozvode manželstva, a ktorý je právoplatný realizuje otec aj bežný styk s mal. O. B.
síce každých 6 týždňov avšak od piatka do nedele, čím musí absolvovať nielen cestu Praha -Prievidza
ale aj cestu Prievidza - Praha a to 2x, pretože musí syna priviesť naspäť, čím jeho náklady na cestu
sú ešte vyššie nehovoriac o tom, že počas víkendu zabezpečuje aj osobnú starostlivosť s ktorou sú
spojené taktiež výdavky / strava a pod. /. Čo sa tyká druhej úvahy súdu o hypotetickej možnosti otca
pracovať ďalšie 3 dni, aj v tomto prípade pokiaľ by sme vychádzali z domnienky, že otec môže pracovať
celý týždeň ako s istým príjmom by mohol súd uvažovať iba s príjmom vo výške minimálnej mzdy v
Českej republike z čoho by súd rovnako nemohol dospieť k určeniu tak vysokého výživného. Okrem
už vyššie uvedeného napadnutý rozsudok hoci je obsiahnutý na l7-tich stranách obsahuje viac-menej
iba sumarizáciu vykonaného dokazovania, avšak hodnotenie dôkazov a názor súdu je obsiahnutý v
podstate iba na jednej strane v bode 46. rozsudku. Nepochybne absentuje podrobnejšie zdôvodnenie
a objasnenie, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil, ako hodnotil dôkazy jednak jednotlivo ako aj
vo vzájomných súvislostiach. Preto je rozsudok nepreskúmateľný a z tohto pohľadu je možné uvažovať
ako o dôvode odvolania aj o tom, že bola otcovi maloletých takýmto postupom súdu prvého stupňa aj
odňatá možnosť konať pred súdom.
8. Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v konaní bolo preukázané, že
matka maloletých je doposiaľ na rodičovskej dovolenke. V konaní boli podrobne preukázané nevyhnutné
výdavky matky na obe maloleté deti, príjmy matky a náklady matky na domácnosť. Tvrdenia otca
maloletých v odvolaní považuje za účelové. Z výpovedí otca maloletých v konaní je zrejmé, že otec nežije
v mieste svojho trvalého bydliska, ale v Prahe, kde sú možnosti zamestnania väčšie. Otec maloletých
v priebehu konania žiadne zdravotné problémy neuvádzal. Naopak uviedol, že jeho zdravotný stav
je dobrý a až v priebehu konania začal tvrdiť, že má problémy s chrbticou, avšak túto skutočnosť
nepreukázal. Otec maloletých nepreukázal, že by si hľadal prácu. Z výpovedi otca vyplynulo, že náklady
hradí jeho priateľka. Takéto správanie otca nie je možné akceptovať. Otec má vyživovaciu povinnosť
voči svojim maloletým deťom, jeho prvoradou snahou by malo byť riadne sa zamestnať a plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v potrebnej výške.
9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že určenú výšku výživného považuje
za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. Na základe uvedeného navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, týkajúcej určenia vyživovacej
povinnosti a určenia zročného výživného ( výroky III, IV, V, VI ) podľa § 388 CSP zmeniť.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II, odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch
je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.



12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov,
pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Rodičia majú povinnosť vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie prostriedkov pre výživu
svojich detí. Pokiaľ ide o schopnosti povinného, tieto predstavujú subjektívne kritérium určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Právna prax sa priklonila k stanovisku, že pokiaľ je povinný nezamestnaný,
skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu
zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru, pričom súd pri určení vyživovacej
povinnosti vychádza aj z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných
miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky
povinného.

19. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď po
zhodnotení vykonaných dôkazov uložil otcovi mal. detí povinnosť prispievať na výživu mal. O. B. sumou
150 eur mesačne od 11.5.2015 do 31.10.2015, od 1.11.2015 do 29.2.2016 sumou 70 eur mesačne
a od 1.3.2016 sumou 150 eur mesačne, a na výživu mal. G. prispievať sumou 100 eur mesačne od
11.5.2015 do 31.10.2015, sumou 30 eur od 1.11.2015 do 29.2.2016 a od 1.3.2016 sumou 100 eur
mesačne. Za obdobie od 1.11.2015 do 29.2.2016 súd prvej inštancie správne s poukazom na potvrdenie
o práceneschopnosti otca upravil jeho vyživovaciu povinnosť na mal O. B. na sumu 70 eur mesačne
a na mal. G. na sumu 30 eur mesačne. V preskúmavanej veci odvolací súd teda zistil, že súd prvej
inštancie o výške vyživovacej povinnosti rozhodol s prihliadnutím na vyššie uvedené kritériá. Aj keď z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletých v súčasnosti má príjem z pracovného pomeru
vo výške 183,33 Eur, súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že vzhľadom



na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného a s prihliadnutím na možnosti
pracovného uplatnenia podľa ponúk voľných pracovných miest v danom regióne je v objektívnych
možnostiach otca pri dostatočnej snahe získať pracovné uplatnenie, ktoré mu zabezpečí príjem na
plnenie určenej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
ohľadom zdravotného stavu otca a možnosti jeho pracovného uplatnenia. Závažnosť zdravotného stavu
otca nebola v konaní preukázaná v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že pre svoje zdravotné
problémy si nemôže nájsť lepšie platenú prácu. Avšak pokiaľ otec v konaní poukázal na svoje zdravotné
problémy, a tieto aj práceneschopnosťou preukázal, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri
úprave výživného túto skutočnosť zohľadnil, a to tak, že za obdobie od 1.11.2015 do 29.2.2016 upravil
jeho vyživovaciu povinnosť na mal O. B. na sumu 70 eur mesačne a na mal. G. na sumu 30 eur mesačne.
S ďalšími odvolacími námietkami otca sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie prihliadol na
skutočnosť, že realizovaním styku otca s maloletým O. B. každých 6 týždňov oproti pôvodným 4
týždňom sa znížia náklady otca na cestovné, ako na jednu z viacerých skutočností, pričom odvolací súd
nepovažuje za pochybenie súdu, že výšku ušetreného cestovného nevyčíslil. Taktiež je neopodstatnený
argument otca ohľadne jeho výdavkov na mobilný telefón vo výške 30 eur mesačne, ktoré považuje
otec za v dnešnej dobe nevyhnutné výdavky. U. súd totožne s názorom súdu prvej inštancie uvádza,
že nejde o nevyhnutný výdavok, pričom prvoradým má byť pre otca plnenie vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom O. B. a G. a na splnenie tejto povinnosti má vynaložiť všetko úsilie vrátane nutnosti
prispôsobenia svojich výdavkov. Súd prvej inštancie vzhľadom na vek a potreby maloletých detí podľa
názoru odvolacieho súdu ustálil aj správnu výšku vyživovacej povinnosti otca v sume 150 eur mesačne
na mal. O. B. a 100 eur mesačne na mal. G., keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý O.
B. začal navštevovať prvý stupeň základnej školy, venuje sa športu, hre na gitaru, tiež má zdravotné
problémy, ktoré si aktuálne spolu s mal. G. vyžiadali liečebný pobyt vo Vysokých Tatrách. Výživné na
mal. G. je odstupňované v závislosti od veku a zohľadnení všetkých potrieb maloletej. Súdom prvej
inštancie určená výška vyživovacej povinnosti je vzhľadom na preukázané potreby maloletých detí, ich
vek a príjmové pomery otca primeraná. Odvolací súd preto námietky otca mal. uvádzané v odvolaní, že
súd prvej inštancie nezohľadnil jeho súčasné príjmy a výdavky, považoval za neopodstatnené. Odvolací
súd poukazuje na to, že otec mal. dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal.
dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto
v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho mal. dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že
maloleté deti sú odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov.

20. Súd prvej inštancie však pochybil, keď neurčil vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom do
rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisu rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č.k. 18P/56/2014-233 zo dňa 26.05.2016 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a
uvedený rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 05.07.2016, pričom v
prejednávanej veci sa výživné na maloleté deti určuje na čas do rozvodu manželstva, teda správne mal
určiť vyživovaciu povinnosť otca do 04.07.2016, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil. Rovnako mal súd prvej inštancie zročné výživné určiť k 04.07.2016, preto aj v tejto
časti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zročné výživné od 11.05.2015 do
04.07.2016 na maloletého O. B. R. vo výške 757,09 eur ( nedoplatok za pomernú časť 5/2015, 7/2016
a za mesiace 6/2015 až 6/2017; otec zaplatil na obidve deti mesačne 100 eur, čo súd započítal ako
výživné na mal. O. po 70 eur, za 7/2017 pomernú časť; teda otec zaplatil spolu 989,83 eur) umožnil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
a tiež zročné výživné od 11.05.2015 do 04.07.2016 na maloletú G. vo výške 673,55 eur ( nedoplatok
za pomernú časť 5/2015, 7/2016 a za mesiace 6/2015 až 6/2017; otec zaplatil na obidve deti mesačne
100 eur, čo súd započítal ako výživné na mal. G. po 30 eur, za 7/2017 pomernú časť; teda otec zaplatil
spolu 423,87 eur) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným
výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe
idúcich splátok.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.



Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).