{"guid": "648caa8d-eca7-40ed-85c5-e02ef2e85754:0b807d04-cfd6-4bb6-a72c-db5a544fe42a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6615204314.1", "spisova_znacka": "41CoE/554/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/554/2015 z 16. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. februára 2016, sp. zn. 41CoE/554/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6615204314.1", "identifikacne_cislo": "6615204314", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2016-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b807d04-cfd6-4bb6-a72c-db5a544fe42a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204314.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204314.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6615204314.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/554/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204314
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615204314.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J.
XX, XXX XX R., o vymoženie sumy 159,04 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Juraj Kovács, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX
28/2015, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/215/2015-19 zo
dňa 18. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/215/2015-19 zo dňa 18. júna 2015             p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 8Er/215/2015-19 zo dňa 18. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Juraja Kovácsa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 28/2015.

Na odôvodnenie okresný súd uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu so sídlom v Košiciach sp. zn. 3C/1167/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol vydaný
na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.03.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid,
a.s. (ďalej len „Všeobecné poistné podmienky“). Okresný súd zistil, že za poslednou XVII. častou
Všeobecných poistných podmienok sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k Poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorých si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Poistnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, keďže z predloženej zmluvy
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom, ani že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vychádzajúc z textu (formulárovej predtlače) zmluvy okresný súd zistil, že povinný nemal možnosť tieto
ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania (okrem rozhodcovskej
doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného), nepodpísať. Len samotnú
skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od Všeobecných poistných podmienok
nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň, ako Všeobecné poistné podmienky,
podľa názoru okresného súdu ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania a v rámci nich
bod 2, ako rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je
neprijateľná. Zo znenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok obsahujúcich rozhodcovskú
doložku bolo okresnému súdu zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním
rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na ním zvolenom
rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho
nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.



Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných
poistných podmienkach bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od
začiatku neplatnou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania
zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť
riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný
titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu
vo vykonaní exekúcie. Preto okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že okresný súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy a to tak, že oprávneného
vyzval, aby mu za účelom rozhodnutia zaslal kópiu poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky. Okresný
súd tak nanovo konštruoval skutkový stav, avšak bez toho, aby oprávnený mohol vyjadriť, čím mu odňal
možnosť konať pre súdom a vyjadriť sa k dokazovaniu. Okresný súd tak porušil právo oprávneného
zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Tým, že okresný súd nepostupoval podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá ustanovuje presný postup
súdu, ak koná o neprijateľnosti podmienky ex offo, odňal oprávnenému možnosť konať a kontradiktórne
sa vyjadriť k neprijateľnej podmienke. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo
veci C-472/11. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol v merite
veci. Okresný súd zároveň  aplikoval nesprávny judikát ESD, ktorý vychádza z iného skutkového
základu, nakoľko v judikáte Oceáno Grupo Editorial išlo o odlišný skutkový stav, pretože išlo o zmluvnú
podmienku, podľa ktorej mal všetky spory rozhodnúť všeobecný súd, v územnej jurisdikcii, kde má
dodávateľ sídlo namiesto súdu, ktorý by mal byť miestne príslušný podľa vnútroštátneho zákona. V
prejednávanej veci však nemal rozhodovať všeobecný súd ale najprv rozhodcovský súd.

K tomu, aby súd mohol vysloviť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí odôvodniť skutkov naplnenie všetkých predpokladov
hypotézy právnej normy. Ďalej musí ustáliť konkrétne ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Okresný súd v rozpore s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky o demokratickom právnom štáte
navodil právnu domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom tieto úvahy súdu nie sú
podložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd však
môže formulovať závery o nedobromyseľnosti, až keď ich má podložené skutkovými zisteniami a
nemôže dobromyseľnosť oprávneného bez jej skutočného preukázania iba predpokladať, pretože podľa
Ústavy Slovenskej republiky platí domnienka, podľa ktorej orgány štátu musia uvažovať o občanoch pri
výkone svojich práv a povinností ako o konajúcich dobromyseľne, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Oprávnený ďalej namietal, že súd vec nesprávne posúdil, pretože napriek tomu, že súd usúdil,
že povinný nemusel Osobitné zmluvné dojednania podpísať, dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná. Podľa Európskych princípov zmluvného práva však platí, že k
individuálnemu dojednaniu dôjde, ak rozhodcovská doložka, bola predmetom rokovania, a k podpisu
osobitných zmluvných dojednaní došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom
ktorej bolo rozhodnutie túto podmienku prijať. V danom prípade povinný mohol rozhodcovskú doložku
ovplyvniť tak, že by ju nepodpísal, a v takom prípade by rozhodcovskú doložku odmietol. Poistná
zmluva by platila naďalej, aj bez podpísania Osobitných zmluvných dojednaní. Oprávnený preto vyslovil
názor, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Podpisom Osobitných zmluvných
dojednaní došlo uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, nezávisle od poistnej zmluvy, pričom je právne
irelevantné, či boli Osobitné zmluvné dojednania podpísané v rovnaký deň ako Všeobecné poistné
podmienky. Zároveň priložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý potvrdzuje, že
povinný mal nielen možnosť sa s rozhodcovskou doložkou oboznámiť, ale mu bola aj vysvetlená zo
strany sprostredkovateľa poistenia.



Postupom súdu bolo oprávnenému odňaté právo zákonného sudcu, pretože iba sudca je oprávnený
vykonať dokazovanie, avšak v prejednávanej veci rozhodoval vyšší súdny úradník, ktorého činnosť
pozostávala nielen z preskúmavania podkladov podľa § 44 ods. 2 E, ale aj Exekučného poriadku, ale
aj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy, a teda nanovo konštatoval skutkový stav, na podklade
vykonaného dokazovania. V zmysle zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zákona č.
549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch sú oprávnení vykonávať dokazovanie iba sudcovia, avšak v
prejednávanej veci dokazovanie vykonal vyšší súdny úradník, ktorý aj vydal napadnuté uznesenie.
Týmto postupom došlo k porušeniu zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich.

Súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil
relevantný právny predpis, ktorým je smernica 93/13/EHS a nevykonal test primeranosti podľa článku
4 Smernice 93/13/EHS, pričom pri svojich úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke vychádzal
z nesprávneho prekladu prílohy 1 písm. q) Smernice 93/13/EHS. Odstavec 19. Smernice 93/13/EHS
ustanovuje, že poistné zmluvy sú za istých podmienok vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka teda v dôsledku priameho účinku smernice
nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice.

Oprávnený ďalej poukázal na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený
preskúmavať rozhodcovský rozsudok. Z rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený
rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v napadnutom uznesení činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce z ust.     § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.

Exekučný súd riadne nezdôvodnil svoje zistenia o tom, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský
vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, na báze akého zákonného
ustanovenia a akých dôkazov vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú, zjavnú neprimeranosť
plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce povinného na vrátenie dlhu
s príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou rozhodnutou a z tohto pohľadu nie
je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovaniu tejto procesnej prekážky vedenia konania.

Na záver oprávnený uviedol, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu. Exekučný súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Podľa názoru oprávneného tieto požiadavky napadnuté
uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel oprávnený k záveru, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva
oprávneného na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom.

K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu, ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 25.03.2008 Poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú aj Všeobecné poistné podmienky. Tieto v
XV. časti - „rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva, že „poisťovňa a
poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom



konaní pred rozhodcovským súdom.“ Na základe tejto doložky podal oprávnený na rozhodcovský súd
žalobu na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný
titul, v ktorom bol povinný zaviazaný na zaplatenie 159,04 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- Eur. Podľa bodu 2 citovanej časti Všeobecných poistných podmienok, „pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu,
resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,
bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných
podmienok.“ Podľa bodu 3 „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a
poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z okolností
uzatvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán Zmluvy (kde oprávnený vystupuje ako dodávateľ
a povinný ako spotrebiteľ) ako aj predmet činnosti oprávneného je zrejmé, že oprávnený - veriteľ
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a predmetnú zmluvu uzatvoril s
povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Z formy Zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú
zmluvu, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane, z čoho jednoznačne
vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto je nutné aplikovať na tento právny vzťah príslušné
ustanovenia Smernice a Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 a prílohu Smernice. V súvislosti s aplikáciou ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je potrebné uviesť, že pri posudzovaní
neprijateľných podmienok súd nie je viazaný ich výpočtom v zákone, pretože tento je aj tak len
exemplifikatívny. Rozhodujúce sú ciele, účinky a dôsledky zmluvných podmienok. Súd pri posudzovaní
takýchto vzťahov nie je viazaný len Občianskym zákonníkom, ale aj Smernicou. Jej použitie sa opiera
o zásadu nepriameho účinku práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva
v povinnosti konformného výkladu, t.j. výkladu prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj
na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach 14/83 Sabine von Colson a 79/83 Harz, v zmysle ktorých sú
členské štáty povinné prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia,
aby zabezpečili, že Smernica je plne účinná v súlade s cieľom, ktorý sleduje, pričom vnútroštátny súd je
povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. Pri takomto výklade súd
vychádza z prameňa ako celku s prihliadnutím na jeho ciele a zmysel.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej
do Všeobecných poistných podmienok zmluvy. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním
rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej
zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
l Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky, ako takej a rozhodcovského konania
odvolací súd poukazuje na a to, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo
zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných poistných podmienok ako súčasti formulárovej poistnej
zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle,
že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva
na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Táto skutočnosť je zrejmá aj z bodu
2 vyššie citovanej rozhodcovskej doložky. Obsahom rozhodcovskej doložky je aj ustanovenie, v zmysle
ktorého sa postup v rozhodcovskom konaní riadi Zákonom o rozhodcovskom konaní a vnútornými
predpismi - Štatútom rozhodcovského súdu a Rokovacím poriadkom vybraného rozhodcovského súdu.
Tieto však spotrebiteľ s najväčšou pravdepodobnosťou nepoznal, pretože neboli súčasťou zmluvy,
naopak dodávateľ mal vopred výhodu znalosti týchto podmienok a keďže neboli súčasťou zmluvy, ich
obsah sa mohol meniť bez toho, aby sa spotrebiteľ o tom dozvedel. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka,
ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky
nerovného stavu medzi oprávneným a povinnou.



V súvislosti s námietkou oprávneného o nedostatku kompetencie okresného súdu ako exekučného súdu
preskúmať predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS
545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom  konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a  nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom
ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj
z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára
2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R
72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR
rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej
i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Okresný súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal,
či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Treba však povedať aj to,
že zákon počítal s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, a to ustanovením
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014, ktoré dokonca bez návrhu ukladalo
povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov uvedených v zákone. Európska únia v záujme
dosiahnutia ochrany spotrebiteľov pred nepriaznivými vplyvmi  neprijateľných podmienok, podporuje
štáty k zbaveniu účinku rozhodcovského rozsudku, a to bez ohľadu na nečinnosť spotrebiteľa. V zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne vo veci Pohotovosť s.r.o. proti J. K., C-76/10, bod
37 a 38 odôvodnenia, v zmysle ktorých systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27.
júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako
aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25). Vzhľadom na túto situáciu
znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 Smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36,
a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25). Okresný súd teda správne aplikoval
európsku judikatúru.

Oprávneným namietané porušenie práva na súdnu ochranu odvolací súd tiež považoval za
neodôvodnené. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľa zo
strany dodávateľa, je nekorektné zo strany dodávateľa domáhať sa právnej istoty, či mať iné legitímne
očakávania. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých prípadoch odmietol
obdobné sťažnosti oprávneného. Odvolací súd sa opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.
6 Cdo 228/2011 z 25. januára 2012, v ktorom dovolací súd uviedol, že po podaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V štádiu, pri ktorom
súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza
z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až §
124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, sa oboznamovanie s
obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre
vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na
pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 1201/2009, v zmysle ktorého pre takýto záver bolo
postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či
povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad
je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom.



Odvolací súd považoval za nekorektné aj neprimerane vysoké trovy rozhodcovského konania, ktoré
niekoľkonásobne prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky. Z ohľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že takéto správanie oprávneného ako dodávateľa možno
považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého.
Zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania
zamietne návrh na vydanie poverenia.

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi podľa § 44 Exekučného poriadku vykonal dokazovanie bez toho, aby nariadil pojednávanie,
čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu a prípadne navrhnúť dôkazy na vyvrátenie
záverov okresného súdu, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 499/2012-47
zo dňa 10.07.2013, v ktorom vyslovil záver, že nenariadením pojednávania na prerokovanie žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia nedošlo k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR. Zároveň sa však ústavný súd zaoberal aj otázkou dokazovania v exekučnom konaní
a uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný
titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný
stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový
stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným
dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. To platí bez ohľadu na to, či sa k nim
oprávnený mal šancu vyjadriť už v predchádzajúcom konaní, pretože nové posudzovanie týchto otázok
exekučným súdom sa deje v čase, keď oprávnený spravidla nemôže legitímne očakávať opätovné
otváranie týchto už raz otvorených otázok. Pri ich novom otvorení musí mať účastník opätovne možnosť
navrhnúť jednak dôkazy na vyvrátenie skutkových zistení, ktoré vykonal exekučný súd, jednak prípadné
dôkazy na podporu skutkového stavu v tom smere, v akom je zistený v exekučnom titule.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v tomto konaní pri posudzovaní platnosti
rozhodcovskej doložky nevychádzal len z obsahu rozhodcovského rozsudku, ale si vyžiadal rovnopis
uzavretej poistnej zmluvy, túto preskúmal a na jej základe dospel k opačnému záveru o platnosti
rozhodcovskej doložky, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Vzhľadom na to, že si
okresný súd vyžiadal zmluvu priamo od oprávneného a nie od rozhodcovského súdu, ako tomu bolo v
konaní riešenom pred Ústavným súdom, v tejto časti nemožno hovoriť o porušení práva oprávneného
oboznámiť sa s dôkazmi.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/215/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}], "citovane_v": []}